Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/121/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu Pizzarelli s.r.o., so sídlom Pavlíkova 515, Místek, 738 01 Frýdek-Místek, IČ: 17565863, zastúpeného advokátskou kanceláriou SEDLÁČEK, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Karpatská 3291/36, 900 31 Stupava, IČO: 51 018 128, proti žalovanému: KMET Handlová, a.s., so sídlom ul. F. Nádaždyho 92/2, 972 51 Handlová, IČO: 36 334 634, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. -116 zo dňa 26. októbra 2023 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. -116 zo dňa 26. októbra 2023 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvoinštančné rozhodnutie 1. Okresný súd Trenčín napadnutým rozhodnutím žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal osvedčené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vyhodnotil ako nesplnenú podmienku potreby neodkladnej úpravy pomerov a tiež podmienku primeranosti zásahu.

2. Prvoinštančný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť vykonanie zápisu zmeny v zozname akcionárov tak, že žalovaný zabezpečí zápis žalobcu do zoznamu akcionárov ako svojho 90 % akcionára. J & T BANKA, a.s., so sídlom Pobřežní 297/14, 186 00 Praha 8, Česká republika, IČ: 471 15 378 ako veriteľ a ACS Plyn s.r.o., so sídlom Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, Slovenská republika, IČO: 35 972 360 (ďalej len „ACS Plyn“) s ako klientom uzatvorila 11.8.2020 Zmluvu o poskytovaní bankových záruk REG. č. EUR 05/OAO/2020-RBZ (ďalej len „Zmluva o poskytovaní bankových záruk“). Predmetom Zmluvy o poskytovaní bankových záruk bol záväzok banky poskytovať spoločnosti ACS Plyn na základe jej žiadosti bankové záruky až do výšky záručného limitu 5.000.000,- Eur a záväzok ACS Plyn nahradiť banke to, čo bude podľa každej záručnej listiny plniť a zaplatiť banke úroky a pohľadávky, ktoré jej v súvislosti s predmetnou zmluvou vzniknú. Za účelom zabezpečenia splatenia pohľadávky banky okrem iného aj zo Zmluvy o poskytovaní bankových záruk voči spoločnosti ACS Plyn bola medzi bankou a záložným veriteľom a spoločnosťou ACS teplo j.s.a., so sídlom Družstevná 1090/86, 956 14 Solčany, Slovenská republika, IČO: 51 962 802 (ďalej len „ACS teplo“) ako záložcom dňa 11.8.2020 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva na akcie (ďalej len „záložná zmluva“). Záložnou zmluvou bolo zriadené záložné právo k akciám vydaným žalovaným ako emitentom, ktorých vlastníkom bola spoločnosť ACS teplo: (i) 51 kusov kmeňových akcií v listinnej podobe, vo forme na meno, s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 331,00 - EUR (tristotridsaťjeden eur), v nepretržitom číselnom rade 1 až 51, nahradené hromadnou akciou č. 1, (ii) 15 kusov kmeňových akcií v listinnej podobe, vo forme na meno, s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 331,00 - EUR

(tristotridsaťjeden eur), v nepretržitom číselnom rade 62 až 76, nahradené hromadnou akciou č. 3, (iii) 15 kusov kmeňových akcií v listinnej podobe, vo forme na meno, s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 331,00 - EUR (tristotridsaťjeden eur), v nepretržitom číselnom rade 77 až 91, nahradené hromadnou akciou č. 4 a (iv) 9 kusov kmeňových akcií v listinnej podobe, vo forme na meno, s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 331,00 - EUR (tristotridsaťjeden eur), v nepretržitom číselnom rade 92 až 100, nahradené hromadnou akciou č. 5, všetky spoločne predstavujúce 90% podiel na základnom imaní a hlasovacích právach v spoločnosti odporcu (spolu len „Akcie“). Odporca čestným vyhlásením z 10.08.2020 potvrdil, že stanovy spoločnosti odporcu nepodmieňujú prevoditeľnosť Akcií súhlasom odporcu a spoločnosť odporcu nie je povinná udeliť súhlas na zriadenie záložného práva k Akciám. Záložné právo k Akciám bolo zaregistrované v registri záložných práv vedenom Centrálnym depozitárom cenných papierov SR („CDCP“), pričom túto skutočnosť CDCP vyznačil na rube Akcií. Dňa 28.07.2023 bola o. i. medzi Bankou ako existujúcim veriteľom a spoločnosťou Natland Pohledávková s.r.o., so sídlom Rohanské nábřeží 671/15, 186 00 Praha 8, Česká republika, IČ: 193 Strana 3 z 8 74 879, zapísanou v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe, oddiel: C, vložka č. 385597 („Natland Pohledávková“) ako novým veriteľom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok („Zmluva o postúpení pohľadávok“). V zmysle článku 6 Zmluvy o postúpení pohľadávok Banka ku dňu 28.07.2023 postúpila všetky svoje pohľadávky zo Zmluvy o poskytovaní bankových záruk voči spoločnosti ACS Plyn na spoločnosť Natland Pohledávková. Ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok boli existujúce peňažné pohľadávky Banky voči spoločnosti ACS Plyn na základe Zmluvy o poskytovaní bankových záruk vo výške 6.701.585,18 EUR, pričom takáto čiastka pozostávala z (i) dlhu ACS Plyn z titulu plnenia Banky na základe bankovej záruky č. EUR - RBZ - 1, vystavenej dňa 10.09.2020, vo výške 4.393.346,87 EUR; (ii) úroku z omeškania splatenia dlhu podľa bodu (i) vyššie za obdobie od 02.12.2021 do 28.07.2023 vo výške 1.814.512,44 EUR; (iii) dlhu ACS Plyn z titulu plnenia Banky na základe bankovej záruky č. EUR - RBZ - 2, vystavenej dňa 05.11.2020, vo výške 259.718,47 EUR; (iv) úroku z omeškania splatenia dlhu podľa bodu (iii) vyššie za obdobie od 10.12.2021 do 28.07.2023 vo výške 105.844,17 EUR; (v) dlhu ACS Plyn z titulu plnenia Banky na základe bankovej záruky č. EUR - RBZ - 2, vystavenej dňa 05.11.2020, vo výške 94.408,84 EUR; a (vi) úroku z omeškania splatenia dlhu podľa bodu (v) vyššie za obdobie od 21.02.2022 do 28.07.2023 vo výške 33.754,39 EUR. Postúpenie pohľadávok Banky zo Zmluvy o poskytovaní bankových záruk voči spoločnosti ACS Plyn na spoločnosť Natland Pohledávková oznámila Banka spoločnosti ACS Plyn ako dlžníkovi a spoločnosti ACS teplo ako záložcovi Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 28.07.2023. V dôsledku postúpenia pohľadávok spoločnosť Natland Pohledávková v zmysle bodu 6.1 písm. c) Zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudla práva o. i. zo Záložnej zmluvy a stala sa záložným veriteľom vo vzťahu k záložnému právu k Akciám. Zmena záložného veriteľa bola zaregistrovaná v registri záložných práv, pričom túto skutočnosť CDCP vyznačil na rube Akcií. V bode 6.2 Záložnej zmluvy sa strany v súlade s o cenných papieroch a investičných službách dohodli, že záložný veriteľ nie je povinný vopred informovať záložcu (spoločnosť ACS teplo) o zamýšľanom predaji Akcií. Začatie výkonu záložného práva k Akciám a zamýšľaný predaj Akcií spoločnosť Natland Pohledávková nad rámec svojich povinností oznámila spoločnosti ACS Plyn ako dlžníkovi Oznámením o začatí výkonu záložného práva k akciám zo dňa 30.08.2023. Spoločnosť Natland Pohledávková ako záložný veriteľ pri výkone záložného práva k Akciám postupovala v súlade s bodom 6.2 v spojení s bodom 7.3 Záložnej zmluvy. Súčasne v súlade s bodom 7.4.1 Záložnej zmluvy informovala ACS teplo o priebehu predaja zálohu, a to e-mailom z 11.09.2023. Po splnení podmienok pre výkon záložného práva k Akciám podľa Záložnej zmluvy sa spoločnosť Natland Pohledávková konajúc v mene ACS teplo rozhodla za účelom uspokojenia vyššie uvedených pohľadávok zo Zmluvy o poskytovaní bankových záruk uskutočniť výkon záložného práva na Akcie predajom Akcií navrhovateľovi prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi, spoločnosti Across Private Investments, o.c.p., so sídlom Zochova 3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 763 388. Dňa 12.09.2023 bola medzi spoločnosťou ACS teplo, v mene ktorej podľa konala spoločnosť Natland Pohledávková, ako prevodcom a navrhovateľom ako nadobúdateľom uzavretá Zmluva o kúpe cenných papierov („Zmluva o kúpe cenných papierov“). Zmluvou o kúpe cenných papierov previedol prevodca Akcie na navrhovateľa ako nadobúdateľa. V rovnaký deň prevodca Strana 4 z 8 Akcie rubopisoval a odovzdal ich navrhovateľovi ako nadobúdateľovi, čím v zmysle 156 ods. 4 došlo k prevodu Akcií na navrhovateľa a navrhovateľ sa stal 90% akcionárom odporcu. Navrhovateľ informoval odporcu o prevode Akcií oznámením zo dňa 12.09.2023, ktoré odporcovi doručil v elektronickej podobe e-mailom dňa 12.09.2023 a v listinnej podobe poštou dňa 13.09.2023. Prevod Akcií navrhovateľ odporcovi preukázal zaslaním kópií rubopisovaných Akcií a preberacieho protokolu z 12.09.2023 a súčasne požiadal o splnenie zákonnej povinnosti odporcu v zmysle ,

t. j. o zabezpečenie vykonania zmeny v zozname akcionárov. Nakoľko odporca na žiadosť navrhovateľa nereagoval, navrhovateľ druhýkrát vyzval odporcu na splnenie zákonnej povinnosti v zmysle a zabezpečenie vykonania zmeny v zozname akcionárov e-mailom zo dňa 19.09.2023. E-mailom zo dňa 21.09.2023 pán Matej Danóci, predseda predstavenstva odporcu, požiadal navrhovateľa o preukázanie originálu Akcií a navrhol osobné stretnutie. Na túto správu reagoval navrhovateľ e-mailom z 22.09.2023, v prílohe ktorého poslal odporcovi notársku zápisnicu č. N 1650/2023, Nz 26029/2023, NCRls 26748/2023 zo dňa 22.09.2023 o osvedčení právne významnej skutočnosti. V notárskej zápisnici majúcej charakter verejnej listiny notár osvedčil, že mu boli na videnie predložené originály Akcií, ktoré boli rubopisom nachádzajúcim sa na rube Akcií dňa 12.09.2023 prevedené na rad navrhovateľa. Notár ďalej osvedčil, že originály Akcií, ktoré mu boli preložené na videnie, sú totožné s fotokópiami Akcií, ktoré tvoria prílohy notárskej zápisnice. Navrhovateľ súčasne tretíkrát vyzval odporcu splnenie jeho zákonnej povinnosti v zmysle a zabezpečenie vykonania zmeny v zozname akcionárov. Nad rámec svojich povinností a akejkoľvek dôvodnosti navyše vyjadril pripravenosť pristúpiť aj na osobné stretnutie, na ktorom by odporcovi predložil na videnie originály Akcií, a to za prítomnosti notára, ktorý by o danom úkone vyhotovil notársku zápisnicu. E-mailom z 26.09.2023 odporca navrhovateľovi oznámil, že sa na navrhnuté stretnutie nedostaví a zápis zmeny v zozname akcionárov nezabezpečí. Tvrdil, že prevod Akcií na navrhovateľa je neplatný pre rozpor so zákonom, konkrétne z dôvodu účinkov začatia konkurzného konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok záložcu, spoločnosti ACS teplo. Žalobca v návrhu uviedol, že e-mailom z 28.9.2023 žalovanému vysvetlil, že ust. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa netýka výkonu zabezpečovacieho práva pre záväzok osoby odlišnej od dlžníka, ktorý je záložcom (ACS teplo) ale záväzku spoločnosti ACS Plyn spoločnosť Natland Pohledávková vykonala záložné právo k akciám len v rozsahu zabezpečených pohľadávok z Zmluvy o poskytovaní bankových záruk a teda záväzkov ACS Plyn, t.j. osoby odlišnej od záložcu ACS teplo. Výkon zabezpečovacieho práva bol síce vedený na majetok patriaci dlžníkovu ACS teplo avšak nie pre záväzok dlžníka, ale pre záväzok tretej osoby ACS Plyn. Výkon tohto zabezpečovacieho práva a ani pokračovanie v ňom neboli začatím konkurzného konania (v zmysle jednoznačného znenia citovaného ) voči dlžníkovi ACS teplo žiadnym spôsobom dotknuté. Čiže dôvod pre ktorý žalovaný nevykonal požadované zmeny nemá oporu v zákone a teda nie je daný. Žalobca preto štvrtýkrát vyzval žalovaného na splnenie jeho zákonnej povinnosti podľa a zabezpečenie vykonania zápisu zmeny v zozname akcionárov, a to najneskôr do 2.10.2023. Žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil a na výzvu žalobcu nereagoval.

3. Prvoinštančný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobca v návrhu uviedol, že podľa a prevod akcií nadobúda účinnosť voči žalovanému až na základe vykonania zmeny zápisu v zozname akcionárov. Zoznam akcionárov vedie žalovaný prostredníctvom Centrálneho depozitára cenných papierov. Pokyn na zmenu v zozname akcionárov je oprávnený vydať výlučne žalovaný. žalovanému ukladá povinnosť zabezpečiť zmenu v zozname akcionárov bezodkladne potom, čo mu bola zmena v osobe akcionára preukázaná. Žalobca žalovanému preukázal zmenu predložením kópií rubopisovaných akcií a preberacieho protokolu už 12.9.2023, následne aj Notárskou zápisnicou č. N 1650/2023, Nz 26029/2023, NCRls 26748/2023 z 22.9.2023, zaslanej 22.9.2023. Odporca nebol oprávnený skúmať platnosť prevodu akcií. Podľa žalobcu členovia štatutárneho orgánu žalovaného v zmysle nepostupujú, keď nekonajú v záujme žalobcu ako majoritného 90% akcionára spoločnosti žalovaného a ani v záujme samotného žalovaného, ale v záujme spoločnosti ACS teplo ako predchádzajúceho majoritného akcionára a skupiny Arca, do ktorej spoločnosť ACS teplo patrí. Na spoločnosť ACS teplo bolo začaté konkurzné konanie, z čoho možno vyvodiť, že ide o spoločnosť v úpadku, resp. nespláca svoje záväzky voči veriteľom. Jediným akcionárom tejto spoločnosti je spoločnosť Arca Capital Slovakia a.s., ktorá tiež riadne nesplácala záväzky svojim veriteľom a v roku 2021 jej bola povolená reštrukturalizácia, ktorá bola ukončená v júni 2022 a v súčasnosti sa nachádza vo fáze plnenia reštrukturalizačného plánu. Jediným spoločníkom Arca Capital Slovakia a.s. je Arca Investments a.s. v reštrukturalizácii, voči ktorej je v Českej republike vedené hlavné insolvenčné konanie a v Slovenskej republike vedľajšie insolvenčné konanie, čiže aj táto spoločnosť nesplácala svoje záväzky svojim veriteľom. Predsedom predstavenstva žalovaného je p. Matej Danóci, ktorý je súčasne členom štatutárneho orgánu ďalších spoločností patriacich do skupiny Arca, okrem iného spoločnosti ACS teplo, ACS Plyn, ACS Biomasa s.r.o., BARDENERGY s.r.o., Nitrianska teplárenská spoločnosť a.s., TeHo Bardejov s.r.o., TeHo Topoľany s.r.o., Toma s.r.o. a iné. Predseda predstavenstva je tak zviazaný so skupinou Arca a naďalej koná v jej prospech a účelovo v prospech predchádzajúceho majoritného akcionára, ktorého akcie v rámci výkonu

záložného práva nadobudol žalobca. Žalobca je majoritným akcionárom žalovaného, avšak v dôsledku jeho nečinnosti nemôže ovplyvňovať chod spoločnosti. Nemôže zmeniť členov štatutárneho orgánu, hoci z dostupných informácií vyplýva, že p. Danóci ako predseda predstavenstva svojimi manažérskymi zlyhaniami a nesplácaním záväzkov voči veriteľom previedol mnoho spoločností patriacich do skupiny Arca do úpadku alebo na jeho pokraj. Existuje tak dôvodné riziko, že ovplyvňovanie činnosti spoločnosti žalovaného či už predchádzajúcim majoritným akcionárom alebo súčasnými členmi jej štatutárneho orgánu bude viesť k ohrozeniu ďalšej hospodárskej činnosti a tým k ohrozeniu práv žalobcu spojených s jeho akciami. Táto skutočnosť predstavuje bezprostredné riziko zmenšenia majetku žalobcu v podobe ďalšieho znehodnotenia akcií žalovaného. Už z ocenenia vyplýva, že aktuálna hodnota je 400.000,- Eur. Zápis zmeny akcionára je potrebné vykonať neodkladne, čo potvrdzuje samotné znenie zákona, ktoré výslovne vyžaduje, aby tak spoločnosť učinila bezodkladne potom, čo jej bude zmena v osobe akcionára preukázaná. Priamo z tak vyplýva neodkladnosť potreby zabezpečenia tejto zmeny. Pre účelnú ochranu práv akcionára je potrebné rozhodnúť o uložení povinností neodkladne, čím je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán. Obštrukčné konanie žalovaného, osobitne jeho predsedu predstavenstva, ktorý koná v záujme bývalého akcionára, ktorého je tak isto štatutárom, zakladá dôvodnú obavu, že nebude navrhovateľovi umožnený výkon jeho akcionárskych práv a tiež že sa môže dopúšťať aj ďalších krokov, ktoré by poškodzovali spoločnosť žalovaného a tým spôsobovali ďalšie poškodzovanie práv žalobcu. Podľa žalobcu porušovaním zákonných povinností odporcu a členov jeho štatutárneho orgánu dochádza nielen k porušovaniu práv navrhovateľa, ale aj k ohrozeniu verejných správ. Žalovaný je na území mesta Handlová dominantným subjektom v podnikaní v energetike s licenciou na výrobu a rozvod tepla. Akýkoľvek výpadok činnosti odporcu môže mať za následok prerušenie až ukončenie dodávok tepla, čo by malo mimoriadne negatívne následky na odberateľov tepla v meste Handlová, vrátane domácností. Žalobca ako majoritný akcionár nebude môcť tieto riziká ovplyvniť a minimalizovať. Navrhovateľ preto považoval za osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť vzájomné vzťahy strán sporu nariadením neodkladného opatrenia tak, aby žalobca mohol začať riadne vykonávať svoje akcionárske práva.

4. Prvoinštančný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil listiny: výpis z obchodného registra na navrhovateľa, zmluvu o poskytovaní bankových záruk č. 05/OAO/202-RBZ, Všeobecná obchodné podmienky J&T Banky, a.s., plnomocenstvo z 07.08.2020, zmluva o zriadení záložného práva na akcie z 11.08.2020, plnomocenstvo z 07.08.2020, čestné vyhlásenie z 10.08.2020, zmluva o postúpení pohľadávok z 28.07.2023, plnomocenstvo z 27.07.2023, oznámenie o postúpení pohľadávok z 28.07.2023,notárska zápisnica z 28.07.2023, oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 30.08.2023, oznámenie z 11.09.2023 Matejovi Danócimu, zmluva o kúpe cenných papierov, hromadná akcia č. 1, hromadná akcia č. 3, hromadná akcia č. 4, hromadná akcia č. 5, protokol o odovzdaní a prevzatí cenných papierov, plná moc z 08.09.2023,oznámenie o zmene akcionára z 12.09.2023, doručenka z 13.09.2023, správa o doručení emailom z 12.09.2023,správa o doručení emailom z 13.09.2023,emailová komunikácia z 28.09.2023, emailová komunikácia z 22.09.2023, emailová komunikácia z 21.09.2023, emailová komunikácia z 12.09.2023, notárska zápisnica z 22.09.2023, plnomocenstvo z 30.08.2023, správa o výkone záložného práva z 28.09.2023, výpis z obchodného vestníku č. 169/2023, článok z 25.07.

5. Prvoinštančný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. zistil, že na uvedenom súde je vedené konanie vo veci žalobcu ACS teplo j.s.a, so sídlom Družstevná 17 Solčany, IČO: 51 962 802, proti žalovanému spoločnosti Pizzarelli s.r.o., so sídlom Pavlíkova 515, Místek, 738 01 Frýdek - Místek, Česká republika, IČO: 175 65 863, o určenie vlastníckeho práva k akciám, ktorou žalobou sa žalobca domáha, aby súd určil, že spoločnosť ACS teplo JSA je vlastníkom akcií spoločnosti KMET Handlová a.s., a to 90 ks kmeňových akcií, ktoré sú nahradené hromadnými akciami č. 1, 3, 4 a 5. Ďalej aby bol žalovaný zaviazaný preškrtnúť rubopis v prospech žalovaného na akciách. Uviedol, že toto konanie je v štádiu doručovania žaloby žalovanému.

6. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil potrebou neodkladnej úpravy pomerov strán, a to uložením povinnosti odporcovi vykonať zmenu v zozname akcionárov, čím by sa navrhovateľ stal majoritným 90% akcionárom v spoločnosti odporcu a mohol tak vykonávať v nej svoje akcionárske práva. Navrhovateľ poukázal na neodkladnosť úpravy z pohľadu viacerých rovín. V prvom rade poukázal na neodkladnosť v zmysle . Podľa tohto ustanovenia je spoločnosť povinná

zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov bezodkladne potom, čo jej bude zmena v osobe akcionára preukázaná. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi, ktorý akcie na meno prevádza a nadobúdateľovi akcie porušením tejto povinnosti. Uvedené ustanovenie predpokladá bezodkladnosť za účelom zabezpečenia možnosti výkonu práv spojených s nadobudnutím akcií, avšak za situácie, kedy existuje medzi stranami spornosť v otázke platného nadobudnutia predmetných akcií, podľa názoru súdu nie je možné na bezodkladnosti a okamžitom zápise rigidne trvať. Argumentáciu preto uvedenou zákonnou úpravou a z tohto dôvodu naplnenie aj potreby neodkladnej úpravy pomerov súd nepovažuje v uvedenej situácii za dostatočné a relevantné. Súd poukázal na skutočnosť, že otázka platného nadobudnutia akcií zo strany navrhovateľa je predmetom ďalšieho súdneho konania, ktoré prebieha na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Spoločnosť ACS teplo j.s.a., namiesto ktorej má byť ako akcionár zapísaný žalobca, sa v tomto konaní domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným akciám, pričom popiera platné nadobudnutie akcií žalobcom, popiera platnosť zmluvy o kúpe akcií pre rozpor so o konkurze a reštrukturalizácii, poukazuje na rozpor kúpnej zmluvy s v súvislosti s nedodržaním ustanovení pri realizácii záložného práva, ako aj neplatnosť vzniku záložného práva, čo všetko má viesť k absolútnej neplatnosti zmluvy o kúpe akcií. Žaloba bola doručená súdu 27.9.2023, pričom zmluva o kúpe cenných papierov, predmetných akcií bola podpísaná 12.9.2023, teda spoločnosť ACS teplo j.s.a. okamžite reagovala na vzniknutú situáciu a súdnou cestou sa domáha vyriešenia uvedenej spornosti a ustálenie vlastníckych práv k akciám. Prvoinštančný súd uviedol, že k argumentom v predmetnej žalobe sa nebude bližšie vyjadrovať, ani ju posudzovať, pretože je predmetom iného konania. Čo je však pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa prvoinštančného súdu rozhodujúce, je samotná spornosť nadobudnutého práva. Podľa súdu vyvstáva aj otázka, či pri existujúcej spornosti meniť súčasný status quo spoločnosti odporcu, keď postavenie žalobcu je spochybňované alebo ponechať súčasný stav do vyriešenia spornosti, ktorá tu po uzatvorení zmluvy o kúpe cenných papierov a akcií vyvstala. Existuje tu potreba neodkladnej úpravy pomerov, a to tým spôsobom, že de facto sa navrhovateľ stane majoritným akcionárom odporcu s možnosťami, ktoré k tomu patria. Otázku neodkladnosti s odkazom na zákonnú úpravu ako súd vyššie uviedol, nepovažuje v tomto prípade za dostatočnú.

7. Prvoinštančný súd ďalej k dôvodom potreby neodkladnej úpravy pomerov spočívajúcich k možnému vzniku škody uviedol, že takéto tvrdenie nebolo osvedčené, že by malo k nejakej konkrétnej škode dôjsť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo k znehodnoteniu akcií, keď aktuálna hodnota je 400.000,- Eur, avšak neuviedol, aká bola ich pôvodná hodnota a čo viedlo k ich znehodnoteniu. Navyše išlo o stav, ktorý tu existoval ešte pred nadobudnutím akcií. Žalobca vstupoval právneho vzťahu v čase, keď si bol vedomý nižšej ceny akcií ako v minulosti, čo ho zrejme aj z titulu výhodnosti, možno viedlo k realizácii uvedeného obchodu. K tvrdeniam týkajúcich sa personálneho prepojenia uvedených v návrhu prvoinštančný súd uviedol, že aktuálne vznik škody osvedčený nemal. Ide len o teoretickú konštrukciu, nakoľko existuje personálne prepojenie štatutárneho zástupcu odporcu v podobe osoby Mgr. Mateja Danóciho so spoločnosťami patriacich do skupiny tzv. Arca. Ide o spoločnosti napojené na spoločnosť ACS teplo, j. s. a., avšak nejde o novú skutočnosť, ktorá by aktuálne nastala, ktorá by bola rozhodnou skutočnosťou, aby si vyžadovala súdny zásah a okrem toho sa tieto procesy priamo odporcu netýkajú (reštrukturalizácie niektorých spoločností). Takisto tvrdenia týkajúce sa osoby Ing. Mateja Danóciho a jeho pôsobenia vo vzťahu k vzniku škody žalobcovi ide o tvrdenie o možnej škode iba v teoretickej rovine a súdu nebolo zrejmé, ako pôsobenie predsedu predstavenstva, by malo viesť k ohrozeniu hospodárskej činnosti odporcu. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že by malo ísť o jeho manažérske zlyhania a neplnenie záväzkov, ku ktorým dochádzalo v minulosti, súd nepovažoval za dostatočné. Pretože navrhovateľ neuviedol také konkrétne kroky, o ktorých by mal napríklad vedomosť, ktoré by presvedčili súd o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.

8. Pokiaľ navrhovateľ potrebu neodkladnej až akútnej úpravy pomerov odôvodňoval verejným záujmom, a to potrebou zabezpečenia plynulého fungovania odporcu, nakoľko ide o subjekt, ktorý je dominantným v podnikaní v energetike na území mesta Handlová a akýkoľvek výpadok v jeho činnosti by mohol mať za následok prerušenie až ukončenie dodávok tepla na území mesta, k tomu prvoinštančný súd uviedol, že tieto možné problémy odporcu v súvislosti so zabezpečovaním dodávok tepla boli uvedené len v teoretickej rovine, z webového sídla, na ktoré žalobca poukazoval nie je zrejmé prečo by k uvedenému scenáru malo dôjsť. Žalovaný je dlhoročným dodávateľom tepla na území mesta a že by dochádzalo k nejakým výpadkom už či v minulosti či aktuálne súd nemal osvedčené, preto aj túto argumentáciu považoval iba za teoretickú konštrukciu žalobca a jeho opodstatnenosť nemal v podstate nijak osvedčenú.

9. Prvoinštančný súd ďalej dôvodil, že za súčasnej spornosti nároku žalobcu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažuje za súladný s princípom proporcionality, primeranosti zásahu v podobe neodkladného opatrenia do vzťahov strán. V prípade ak by súd vyhovel návrhu, došlo by k radikálnej zmene štruktúry odporcu, k zásahom zo strany žalobcu do hospodárskej politiky odporcu, smerovania odporcu, zmenám v štatutárnych orgánoch odporcu, tak ako to vo svojom návrhu žalobca označil, nakoľko žalobca by sa stal väčšinovým akcionárom odporcu. Ide o tak závažný zásah, že súd za uvedenej situácie ho skutočne nepovažuje za vyvážený. Za situácie, kedy pôvodný vlastník akcií je aktívny, bráni svoje práva, domáha sa určenia svojich práv voči žalobcovi, teda navrhovateľovi neodkladného opatrenia, súd nepovažuje za súladný s princípom vyváženosti zásahu vyhovieť návrhu. Považuje za vhodnejšie ponechanie súčasného stavu do vyriešenia spornej otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k akciám.

10. Prvoinštančný súd odôvodnenie rozhodnutia uzavrel tým, že nemal osvedčené splnenie všetkých podmienok, za ktorých možno uložiť neodkladné opatrenie, keďže nemal splnenú podmienku potreby neodkladnej úpravy pomerov a ani podmienku primeranosti zásahu.

Odvolanie žalobcu

11. Žalobca sa včas podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení uvedenom v návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Odvolanie odôvodnil tým, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa , že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Žalobca namietal, že právny názor, ktorý vyslovil prvoinštančný súd na viacerých miestach svojho odôvodnenia napr. v bode 7, a to že vyhovením návrhu by sa navrhovateľ stal majoritným akcionárom v spoločnosti žalovaného je nesprávny a preto je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca totiž bol v čase podania návrhu a v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu majoritným akcionárom žalovaného. Prevod listinných akcií na meno sa totiž v zmysle § 156 ods. 4 Obch. zák. uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie, k čomu v danom prípade došlo a žalobca to v rámci svojho návrhu podrobne objasnil a preukázal. Žalobca od súdu prvej inštancie nežiadal, aby akokoľvek zasahoval do štruktúry odporcu. Žiadal len, aby súd žalovanému uložil povinnosť zapísať zmenu osoby akcionára v zozname akcionárov, ktorá žalovanému vyplýva zo zákona (§ 156 ods. 7 Obch. zák.), pričom zápis tejto zmeny je predpokladom, aby žalobca mohol voči spoločnosti žalovaného riadne vykonávať svoje akcionárske práva.

13. Žalobca namietal, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podrobne opísal, ako nadobudol akcie žalovaného, pričom riadne preukázal, že výkon záložného práva k akciám prebehol v súlade so zákonom a so zmluvnými dojednaniami dotknutých strán, ako aj platnosť nadobudnutia akcií žalovaného žalobcom. Súd prvej inštancie na posúdenie týchto skutočností úplne rezignoval a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa k tejto argumentácii žalobcu a k nej pripojeným dôkazom žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd tak nemohol zistiť a ani riadne nezistil skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, preto je jeho rozhodnutie z daného dôvodu súčasne nepreskúmateľné. Okrem toho je aj nepochopiteľné a nezrozumiteľné, že súd odmietol poskytnúť ochranu akcionárskym právam žalobcu proti žalovanému, ktorý nezákonne odmieta splniť svoju zákonnú povinnosť bez toho, aby spochybnil alebo vzniesol akúkoľvek výhradu k nadobudnutiu akcií žalobcom.

14. Žalobca namietal, že namiesto vysporiadania sa s argumentáciou žalobcu prvoinštančný súd odkázal na pripojený spis vo veci č. vedenej na Okresnom súde Trenčín, resp. podľa spisovej značky u toho istého zákonného sudcu, ktorej sa žalobca ACS teplo JSA domáha určenia vlastníckeho práva k akciám žalovaného. Žalobca namietal, že mu nie je zrejmé, z akého titulu došlo k pripojeniu daného spisu. Ide o konanie medzi inými sporovými stranami a žalobca pripojenie spisu nenavrhol. Hoci súd uviedol, že na danú žalobu, resp. jej obsah neprihliadol, z odôvodnenia napadnutého uznesenia

vyplýva, že opak je pravdou. Súd neposudzoval argumentáciu žalobcu ohľadom nadobudnutia akcií a rozhodnutie si zjednodušil skutočnosťou, že došlo k podaniu určovacej žaloby na strane bývalého akcionára žalovaného.

15. Žalobca namietal, že pripojenie spisu bez toho, aby to navrhol žalobca a bez toho, aby súd na to žalobcu upozornil v kontradiktórnom konaní predstavuje procesné pochybenie súdu a porušenie procesných princípov a práv žalobcu v takej miere, že tým došlo k odňatiu možnosti účinne konať pred súdom, porušeniu práva na spravodlivý proces a na súdnu ochranu. Podľa žalobcu ale ide o taký nedostatok, ktorý možno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a to vo forme neprihliadnutia na daný spis a zmenu rozhodnutia prípadne podporne vo forme prihliadnutia na to v odvolaní reagujúcu argumentáciu žalobcu. Žalobca pritom poukázal na to, že išlo o účelovo vyrobenú sporovú vec, ktorá nepatrí do právomoci všeobecných súdov Slovenskej republiky. Spoločnosť ACS teplo právomoc Slovenských súdov odvodzuje dojednania obsiahnutého v záložnej zmluve, ktorej stranou však žalobca nikdy nebol a nie je a ani sa nestal právnym nástupcom záložného veriteľa zo záložnej zmluvy. Žalobca a spoločnosť ACS teplo sa tak nemohli dohodnúť o voľbe právomoci v zmysle čl. 25 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012, 12. decembra 2012 (Nariadenie Brusel 1). Súd je povinný konanie danej veci bezodkladne zastaviť ( ). Aj preto je pripájanie daného spisu – a akékoľvek explicitné, či implicitné prihliadanie na jeho obsah – nezákonné a nedôvodné.

16. Žalobca ďalej namietal, že v bode 7 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že medzi stranami existuje spornosť o otázke platného nadobudnutia predmetných akcií a preto nie je možné na bezodkladnosti a okamžitom zápise rigidne trvať avšak nešpecifikoval, koho považuje za strany či žalobcu a žalovaného, pričom žalovaný môže skúmať len to, či došlo k rubopisu a odovzdaniu akcií alebo o žalobcu a spoločnosť ACS teplo, ktorá však nie je stranou sporu. Také právne posúdenie nemá oporu v , nakoľko podľa tohto ustanovenia spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie zápisu zmeny akcionára v zozname akcionárov bezodkladne po tom, ako je jej zmena v zozname akcionárov preukázaná. Pokiaľ by zámerom zákonodarcu bolo umožniť spoločnosti (emitentovi) osobitne skúmať platnosť prevodu akcií, nepochybne by sa to do dotknutých ustanovení zakotvilo s príslušným mechanizmom a základnými predpokladmi pre jeho uplatnenie, čo sa ale nestalo. Naopak zo znenia pre prípad porušenia dotknutej zákonnej povinnosti priamo vyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán ako základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z toho vyplýva, že právne posúdenie súdu prvej inštancie nezohľadnil účel a zmysel právnej úpravy implicitne ustanovil neexistentné právo predstavenstva skúmať a spochybňovať podmienky prevodu, a tým popiera zákony imperatív bezodkladnosti.

17. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil tú osobitosť, že k zmene vlastníctva akcií došlo pri výkone záložného práva, kedy je prirodzené, že dlžník a resp. záložca sa voči nemu spravidla bráni a namieta. Osobitne v danom prípade, keď predsedom predstavenstva žalovaného ako aj záložcu je tá istá osoba, predstavenstvo žalovaného si obštrukčne účelovo a v zjavnom konflikte záujmov atrahovalo právomoc, ktorú nemá a súd takejto obštrukcii poskytol ochranu, keď nielen nesprávne posúdil právomoc predstavenstva, povinnosť podľa ale aj nedôvodne zvýhodnil žalobcu. Úloha predstavenstva je evidenčná, nie rozhodovacia. Jednoznačne je spojená s bezodkladnosťou. To žalovaný ani súd nerešpektovali. Žalobca poukázal na to, že výklad súdu znefunkčňuje celý inštitút záložného práva k akciám pokiaľ umožní záložcovi, ktorý pri majoritnom podiele kontroluje aj činnosť emitenta blokovať reálne uskutočnenie, resp. naplnenie výkonu záložného práva. Poukázal tiež na to, takýmto výkladom by bol zavedený aj neodôvodnený rozdiel a neúčinnosť tohto inštitútu v porovnaní so záložným právom k obchodnému podielu v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, a to len na základe evidenčnej úlohy predstavenstva. Kým pri spoločnosti s ručením obmedzeným v prípade obštrukcií pôvodného konateľa možno tohto odvolať a vymenovať nového konateľa hneď po doručení zmluvy spoločnosti, pri akciovej spoločnosti by evidenčná povinnosť predstavenstva vytvorila obštrukciu predstavenstva voči tomu, aby bolo odvolané. Proti takejto obštrukcii musí preto zasiahnuť súd a poskytnúť ochranu akcionárovi.

18. Žalobca tiež namietal, že súd prijatím argumentácie o spornosti prevodu akcií nezobral do úvahy, že pri výkone záložného práva na akcie pôsobia aj ďalšie mechanizmy, keď predaj sa vykonáva prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi licencovaného Národnou bankou Slovenska podľa § 51 ods. 5 Zákona o cenných papieroch.

19. Žalobca tiež namietal, že pokiaľ argumentoval nebezpečenstvom vzniku škody poukázal na negatívne hospodárenie celej skupiny Arca. Súd túto argumentáciu zľahčil, keď proces reštrukturalizácie spoločnosti označil za ozdravný a keď uviedol, že spoločnosti sa v rámci reštrukturalizácie stabilizujú. Poukázal na to, že v prípade energetickej divízie skupiny Arca predstavovala celková výška záväzkov voči skupine J & T (prevažne voči J & T BANKA a.s) cca 75 miliónov Eur. Z tejto sumy tvorenej prevažne istinou, ktorú si skupina Arca cez svoje spoločnosti požičala bola vrátená suma 0,- Eur. Už samotná skutočnosť, že žalobca vo vzťahu k akciám nemôže vykonávať svoje akcionárske práva, dostatočne osvedčuje nebezpečenstvo vzniku škody na strane žalobcu, keď mu nie je umožnený plný výkon práv spojených s vlastníctvom akcií, čo je spojené s rizikom znehodnotenia investície. Toto riziko nemôže byť kryté iluzórnym nárokom na náhradu škody, keďže k jej náhrade by bola zviazaná spoločnosť, v ktorej majoritným akcionárom (90 %) je práve žalobca. Súd tak postupoval v úvahe nesprávne, keď nezohľadnil a neaplikoval účel neodkladného opatrenia v podobe predchádzania vzniku škôd, najmä škôd nenapraviteľných, ako je tomu v tomto prípade.

20. Žalobca ďalej namietal nesprávnu aplikáciu zásady proporcionality súdom prvej inštancie. Zdá sa, že súd považuje za proporcionálne, keď skupina Arca prostredníctvom ňou ovládaných spoločností z tzv. energetickej divízie čerpá z titulu jednej konkrétnej zmluvy (o poskytovaní bankových záruk) plnenia v hodnote 6,7 milióna Eur, vráti 0,- Eur, výška jej záväzkov sa vďaka žalobcovi zníži o 0,5 milióna Eur a súčasne môže naďalej vykonávať práva spojené s 90 % akcií žalovaného, hoci jej dané akcie nepatria. Naopak, za neproporcionálne považuje, aby žalobca, ktorý dané akcie riadne nadobudol a za ich nadobudnutie riadne zaplatil, (viac než trhovú hodnotu) 0,5 milióna Eur, ešte aj vykonával svoje akcionárske práva späté s akciami. Navyše v spoločnosti, v ktorej vlastní majoritný podiel. Takúto aplikáciu zásady proporcionality, na základe ktorej súd odmietol radikálne zmeniť štruktúru odporcu (o čo ho žalobca ani nežiadal) je nevyhnutné odmietnuť ako celkom zjavne nesprávnu. Je neproporcionálne, aby súd neposkytol bezodkladnú ochranu právu riadiť vlastnú spoločnosť a fakticky umožniť spoločnosti ďalšie až roky riadiť (alebo neriadiť) spoločnosti, ktorá si neplnila svoje úverové záväzky, pričom táto nie je ani stranou tohto konania.

21. Žalobca ďalej k ozdravnému procesu a stabilizácii konštatovanému súdom prvej inštancie spoločnosti Arca Investments a.s., či Arca Capital Slovakia a.s. dodal, že pre stovky nezabezpečených veriteľov znamená podľa reštrukturalizačného plánu, že by mali byť uspokojení do výšky 51 % avšak nielen priamo, ale nadobudnutím účasti v inej na daný účel zriadenie spoločnosti s neistými hospodárskymi výsledkami. To by platilo vtedy, ak by bola úspešne realizovaná aj reorganizácia v Českej republike, pretože bez započítania českého majetku bola predpokladaná miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov vo vedľajšom insolvenčnom konaní vedenom na Slovensku len 15 % a v prípade konkurzu 8 %. Avšak z medializovaných informácií vyplýva, že v Česku veritelia reorganizáciu neschválili, čím možno očakávať, že to bude mať za následok transformáciu na konkurz, a to aj v Slovenskom insolvenčnom konaní. Zjednodušene skupina Arca vrátane svojej tzv. energetickej divízie, manažovanej pánom Matejom Danócim – štatutárom pôvodného vlastníka akcií a štatutárom spoločnosti, ktorý bráni zápisu žalobcu do zoznamu akcionárov, dokázala nechať zmiznúť stovky miliónov Eur svojich veriteľov. Všeobecný súd tento proces zmiznutia absurdne označí za ozdravenie a stabilizáciu. Žalobca poukázal na článok v denníku N z 8.11.2023, v ktorom poukazuje autor na to, že došlo k vyhláseniu konkurzu na ďalšiu zo spoločností, v ktorej mala priamo a neskôr nepriamu majetkovú účasť skupina Arca, a to spoločnosť TOP PELET s.r.o.

22. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že súd manažérske zlyhania pána Danóciho a nesplácanie záväzkov spoločnosťami z energetickej divízie skupiny Arca nepovažuje za dostatočné, avšak žalobca má za to, že nesplácanie záväzkov vo výške cca 75 miliónov Eur, veriteľom ktorých sa stala spoločnosť Natland Pohledávková, od ktorej žalobca nadobudol akcie žalovaného, ako aj ďalších záväzkov rádovo v stovkách tisíc až miliónoch Eur voči iným subjektom viac ako jednoznačne preukazuje, že akýkoľvek ďalší vplyv na hospodárenie žalovaného skupinou Arca (prostredníctvom spoločnosti ACS teplo ako jej bývalého majoritného akcionára a pána Danóciho ako predsedu predstavenstva) predstavuje bezprostredné riziko vzniku škody na strane spoločnosti žalovaného, ako aj na strane žalobcu ako jej súčasného majoritného akcionára. Aj konanie pána Danóciho v záujme nie žalovaného, ale v záujem ACS teplo, ako bývalého akcionára zakladá dôvodnú obavu, že táto osoba sa môže dopúšťať aj ďalších krokov, ktoré by rovnako poškodzovali spoločnosť žalovaného a tým spôsobovali ďalšie poškodzovanie práv žalobcu.

23. Žalobca vzhľadom na to, že argumentáciu žalobcu súd považoval za tvrdenia v teoretickej rovine, príkladom poukázal na konkrétne kroky skupiny Arca prostredníctvom spoločnosti ACS teplo a priamo pána Mateja Danóciho, ktorými odčerpávali prostriedky od jednotlivých spoločností z tzv. energetickej divízie. Išlo o skutkové okolnosti, ktoré existovali v čase vydania napadnutého rozhodnutia, avšak žalobca ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko o nich nemal konkrétnu vedomosť. Žalobca k tomu uviedol: „Spoločnosť ACS teplo predložila v konkurznom konaní voči spoločnosti ASC teplo ako dlžníkovi, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , vyjadrenie zo 4.10.2023, v prílohe ktorého označila údajné svoje pohľadávky po lehote splatnosti voči spoločnostiam z tzv. energetickej divízie skupiny Arca. Má sa jednať najmä o pohľadávky za poskytovanie tzv. holdingového poradenstva, za ktoré spoločnosti mali platiť nasledovné odplaty: (i) spoločnosť žalovaného sumu 7.200,- Eur s DPH (ii) ACS BIOMASA s.r.o. sumu 15.600,- Eur s DPH mesačne, (iii) ACS Plyn s.r.o. sumu 6.000,- Eur s DPH mesačne, (iv) BARDENERGY, s.r.o. sumu 4.200,- Eur s DPH mesačne, (v) TeHo Bardejov, s.r.o. sumu 15.600,- Eur s DPH mesačne, (vi) TeHo Topoľčany, s.r.o. sumu 15.600,- Eur s DPH mesačne a (vii) TOMA, s. r. o. sumu 7.200,- Eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu 71.400,- Eur s DPH mesačne za tzv. holdingové poradenstvo. Príloha 02: Vyjadrenie ACS teplo zo 04.10.2023 s prílohou č. 6. V evidencii spoločnosti TOMA, s. r. o. („TOMA“) bola v nadväznosti na vyššie uvedené vyjadrenie identifikovaná Zmluva o poskytovaní holdingových služieb, ktorá mala byť uzavretá dňa 2.1.2023 medzi spoločnosťou ACS teplo a spoločnosťou TOMA. Predmetná zmluva mala byť uzavretá z dôvodu, že spoločnosť ACS teplo bola jediným spoločníkom spoločnosti TOMA, mala disponovať jedinečnými odbornými znalosťami v oblasti výroby a dodávky tepla a spolupracovať s viacerými renomovanými poradcami v rôznych oblastiach podnikateľskej činnosti a spoločnosť TOMA mala mať záujem využívať skúsenosti, potenciál, ľudské zdroje a služby spoločnosti ACS teplo. Na základe zmluvy mala spoločnosť ACS teplo poskytovať spoločnosti TOMA Compliance služby,3 Služby ekonomického a finančného poradenstva,4 Služby podpory,5 Technologické poradenstvo6 a Právne služby7 v rozsahu uvedenom v čl. 3 zmluvy. Príloha 03: Zmluva o poskytovaní holdingových služieb. Z evidencie vyššie uvedených spoločností (tiež nadobudnutých žalobcom) však nevyplýva, že by také plnenia boli spoločnosťou ACS teplo skutočne poskytnuté. Z evidencie jednotlivých spoločností naopak vyplýva, že služby, ktoré spoločnostiam údajne boli poskytované v rámci holdingových služieb/poradenstva, si dané spoločnosti v skutočnosti zabezpečovali sami prostredníctvom iných dodávateľov. Súčasne platí, že spoločnosť ACS teplo na poskytovanie plnení, ktoré mali byť predmetom holdingových služieb/poradenstva, nebola a nie je ani len oprávnená, keďže do predmetu jej činnosti patrí výlučne „prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov bez poskytovania iných než základných služieb spojených s prenájmom“. Nie je teda oprávnená poskytovať napr. právne služby, ktoré môžu na území Slovenskej republiky poskytovať len advokáti, ale ani iné služby špecifikované vo vyššie uvedenej zmluve. Z dostupných informácií súčasne nevyplýva, že by spoločnosť ACS teplo zamestnávala akýchkoľvek zamestnancov, a teda žalobca predpokladá, že svoju činnosť vykonáva len prostredníctvom opäť pána Mateja Danóciho ako predsedu predstavenstva ACS teplo – ktorý je predsedom predstavenstva aj žalovanej spoločnosti, ktorá tieto jeho „služby“ prijíma a v ktorej bráni žalobcovi v možnosti prevzatia výkonu akcionárskych práv spojených s nadobudnutými akciami. Ten zároveň v minulosti (v čase, kedy mali byť údajne holdingové služby/ poradenstvo poskytované) zastával funkciu jediného konateľa aj v ostatných jednotlivých spoločnostiach uvedených vyššie. Akékoľvek a všetky „jedinečné odborné znalosti v oblasti výroby a dodávky tepla“, kontakty na „renomovaných poradcov v rôznych oblastiach svoje „skúsenosti a potenciál“, ktoré majú mať hodnotu 71.400,- EUR s DPH mesačne, mohol a (konajúc s odbornou starostlivosťou a v záujme jednotlivých spoločností) mal jednotlivým spoločnostiam, vrátane spoločnosti žalovaného, poskytovať priamo v rámci a z titulu výkonu svojej funkcie.“

24. Podľa žalobcu sa javí, že skutočným účelom poskytovania holdingového poradenstva bolo nedôvodné a neoprávnené odčerpávanie finančných prostriedkov z jednotlivých spoločností, vrátane spoločnosti žalovaného. To je len jeden z príkladov toho, ako neumožnenie prevzatia nariadeného riadneho riadenia spoločnosti novým majoritným akcionárom môže zásadne poškodzovať spoločnosť žalovaného a tým aj žalobcu.

25. Žalobca ďalej uviedol, že jednotlivé spoločnosti odstúpili od zmlúv o poskytovaní holdingového poradenstva a vyzvali spoločnosť ACS teplo aby preukázala skutočné poskytnutie týchto plnení za obdobie rokov 2022 a 2023. Aj z tohto príkladu vyplýva, že pán Matej Danóci sa dopúšťa slovami súdu prvej inštancie „skutočne závažnej činnosti proti záujmom spoločnosti“. Keďže v ostatných

spoločnostiach došlo k odvolaniu pána Danóciho z funkcie konateľa a ukončeniu zmlúv o poskytovanie holdingového poradenstva existuje dôvodné riziko, že dôjde minimálne k čiastočnému kompenzovaniu „ušlej odplaty“, ktoré bude spoločnosti ACS teplo platiť práve žalovaný.

26. Žalobca poukázal znovu na článok publikovaný v Denníku N dňa 8.11.2023, v ktorom sa uvádza t tom, že skupina Arca platila vysoké sumy za poradenstvo. Žalobca z toho vyvodil, že pre skupinu Arca odčerpávanie finančných prostriedkov formou rôznych poradenských služieb nie je novinkou a ide o postup, ktorý táto využíva systematicky a dlhodobo. Preto je absolútne neprimerané ponechanie riadenia tejto skupine po tom, ako boli jej akcie v rámci riadneho výkonu záložného práva prevedené.

27. Žalobca ďalej dôvodil, že k potrebe neodkladnej úpravy z dôvodu verejného záujmu dodáva, že v oblasti tepelnej energetiky podnikajú aj ďalšie spoločnosti nadobudnuté žalobcom, ktoré predtým patrili do energetickej divízie skupiny Arca a funkciu štatutárneho orgánu v nich vykonával pán Danóci. Každá z týchto spoločností za obdobie jeho pôsobenia eviduje vysoké záväzky voči svojim dodávateľom a je dôvodné predpokladať, že obdobný stav je aj v spoločnosti žalovaného. Vzhľadom na to, že celá skupina je v negatívnej finančnej situácii nemožno predpokladať dofinancovanie spoločnosti žalovaného zo strany tejto skupiny, naopak, pravdepodobnejšie je ďalšie odčerpávanie prostriedkov z nej prostredníctvom spoločnosti ACS teplo a pána Danóciho. To bude viesť k ohrozeniu činnosti spoločnosti a tým aj dodávok tepla v meste Handlová a k zmareniu investícií žalobcu. To tiež vyvoláva základnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

Vyjadrenia strán

28. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a riadne odôvodnené a odvolanie za nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie potvrdil a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

29. Žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že zmluva o kúpe akcií je neplatná pre rozpor so zákonom podľa , ktorý spočíval v tom, že v čase uzatvorenia zmluvy o kúpe akcií bolo voči spoločnosti ACS teplo začaté konkurzné konanie a preto uzatvorenie zmluvy prebehlo v rozpore s Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“). Ďalej z dôvodu, porušenia Občianskeho zákona, keď spoločnosť Natland ako záložný veriteľ pristúpila k predaju akcií pred uplynutím lehoty 30-tych dní odo dňa oznámenia začatia výkonu záložného práva spoločnosti ACS plyn s.r.o. Ďalej zmluva o kúpe akcií bola uzatvorená ako výsledok výkonu neexistujúceho záložného práva, keďže záložné právo nebolo a nie je zapísané v registri záložných práv vedenom v centrálnom depozitári cenných papierov ako záložné právo zabezpečujúce pohľadávky spoločnosti Natland (pôvodne spoločnosti J & T BANKA, a.s., Sokolovská 700/113 a, Karlín, 18600 Praha 8, ČR (ďalej len „Banka“) vzniknuté na základe zmluvy o poskytnutí bankovej záruky. Zmluva o kúpe akcií predstavuje právny úkon, ktorý bol vykonaný spoločnosťou Natland ako subjektom, ktorý na jeho vykonanie nebol oprávnený, v dôsledku čoho je zmluva o kúpe akcií absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, a to konkrétne pre rozpor s , a Zákona o cenných papieroch.

30. Žalovanému preto nevznikla povinnosť zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov žalovaného v zmysle druhej vety . Absolútne neplatná zmluva o kúpe akcií nie je spôsobilá riadne preukázať zmenu v osobe akcionára žalovaného zo spoločnosti ACS teplo na žalobcu.

31. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že v danom prípade neboli splnené základné podmienky vyžadované pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca nepreukázal, že by ním tvrdené skutočnosti odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov a tvrdenie skutočností ani len neosvedčil. Okresný súd Trenčín sa riadne vysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom nadobudnutia akcií. Súd poukázal na prebiehajúce súdne konanie na Okresnom súde Trenčín č. o určení vlastníckeho práva k akciám a tiež na fakt, že riadne posúdenie (vrátane dokazovania) prevodu akcií presahuje rámec tohto súdneho konania a pre súd je rozhodujúce práve osvedčenie spornosti práva. Okresný súd Trenčín v rámci prípustnej miery osvedčovania v sú dnom konaní vec posúdil a skonštatoval, že je tu spor o vlastnícke právo k akciám, avšak prípadné dokazovanie v tejto súvislosti prekračuje rámec súdneho konania. K námietke žalobcu, že okresný súd sa oboznámil s faktom, že

na Okresnom súde v Trenčíne sa vedie ďalšie súdne konanie o určenie vlastníckeho práva žalovaný uviedol, že táto je v celom rozsahu neopodstatnená. Poukázal na odbornú literatúru, podľa ktorej „Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Podľa žalovaného výsledok konania o určenie vlastníckeho práva má markantný vplyv na žalovaného a teda o tom, či žalobca je alebo nie je akcionárom žalovaného a či má alebo nemá byť zapísaný do zoznamu akcionárov žalovaného.

32. Žalovaný k argumentácii žalobcu, že žalobca výkonom záložných práv nadobudol obchodné podiely, medzi iným aj v spoločnosti ACS Biomasa uviedol, že Okresný súd Prešov uložil spoločnosti Natland Pohledávková s.r.o., Praha uznesením z 5.9.2023 povinnosť zdržať sa všetkých a akýchkoľvek úkonov pri výkone záložného práva k 100%-nému obchodnému podielu v spoločnosti ACS Biomasa. Teda ak by spoločnosť Natland nevykonala záložné práva k 100%-nému obchodnému podielu v spoločnosti ACS Biomasa niekoľko dní pred vydaním predmetného uznesenia, tak by ho už nemohla vykonať.

33. Žalovaný ďalej uviedol, že argumentácia žalobcu ohľadne negatívneho hospodárenia celej skupiny Arca sú irelevantné pre toto súdne konanie. Žalobca sa snaží o vyvolanie negatívnej emócie voči spoločnostiam patriacim do skupiny Arca Capital v snahe o zhojenie nedostatkov svojho návrhu špekulácie nad jednotlivými reštrukturalizačnými konaniami v rámci tejto skupiny sú nesúvisiace s predmetným súdnym konaním o to viac, že sa zakladajú na dôkazoch v podobe článkov z médií.

34. Žalovaný ďalej uviedol, že predstavenstvo žalovaného má dvoch členov konajúcich spoločne a Mgr. Matej Danóci ako jeden z členov predstavenstva neovláda žalovaného. Údajné manažérske pochybenia a nesplácanie záväzkov tretích osôb nezakladajú bezodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Rovnako boli účelové aj ďalšie obvinenia o odčerpávaní prostriedkov a neposkytovaní služieb žalovanému alebo o údajnom riziku kompenzovania ušlej odplaty.

35. Žalovaný sa nebráni plneniu svojich povinností, ak sa však výkon záložného práva javí ako neplatný, musí žalovaný konať s odbornou starostlivosťou a predísť prípadným nezvratným následkom spôsobeným výkonom akcionárskych práv zo strany žalobcu. Podľa žalovaného v situácii, kedy existuje spor o vlastníctvo akcií, je nevyhnutné zachovať existujúci stav do času právoplatného rozhodnutia o spore, a to v záujme ochrany spoločnosti žalovaného, ako aj tisícok domácností, ktorým žalovaný dodáva teplo. Žalovaný v aktuálnom zložení jeho orgánov a akcionárov funguje a vykonáva činnosť niekoľko rokov a preto neexistuje riziko závratných negatívnych zmien pri aktuálnom nastavení žalovaného. Žalobca také riziko ani nepreukázal. Naopak, v prípade zmeny akcionára presadzujúceho rozsiahle zmeny vo fungovaní a smerovaní žalovaného by mohlo dôjsť k nezvratným následkom už do času pred rozhodnutím sporu o určenie vlastníckeho práva k akciám. Žalovaný v rozpore s tvrdeniami žalobcu o údajnom zlom hospodárení je roky stabilným dodávateľom tepla v meste Handlová, dodávky sú spoľahlivé a prebiehajú bez väčších problémov. Nič nenasvedčuje, že by to tak nemalo byť aj naďalej. Preto nie sú na mieste argumenty žalobcu ohľadom údajnej škody, ktorú žalobca ani jej vznik, ani jej hrozbu nijako neosvedčil. Neodkladnosť úpravy pomerov nebola preukázaná a nie je daná. Žalobca v svojom podaní označenom ako reakcia žalobcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že konkurz na majetok spoločnosti ACS teplo j.s.a. bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Nitra č.k. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.11.2023, ktorým dňom zanikli účinky konkurzného konania. Ďalej, že hoci prevod akcií podľa zmluvy o kúpe cenných papierov z 12.9.2023 rubopisom a odovzdaním akcií žalobcu v ten istý deň bol platný v záujme právnej istoty zmluvné strany prevod akcií zopakovali. 5.1.2024 uzavreli zmluvu o kúpe cenných papierov a na jej základe opätovne previedli akcie vrátane ich opätovného rubopisu a odovzdania žalobcovi ako kupujúcemu. V čase opätovného prevodu a rubopisu akcií už účinky konkurzného konania na majetok spoločnosti ACS teplo j.s.a., a teda základný dôvod namietanej neplatnosti prevodu akcií aj keby existoval odpadol.

36. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojom odvolaní. Žalobca v tomto podaní poukázal na to, že konkurz na majetok spoločnosti ACS teplo j.s.a. bol uznesením Okresného súdu Nitra č.k. z 19.10.2023 zamietnutý, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.11.2023, kedy zanikli účinky konkurzného konania. Uviedol tiež, že hoci prevod akcií žalovaného zo dňa 12.9.2023 považovali zmluvné strany za platný v záujme právnej istoty prevod akcií zopakovali 5.1.2024. V danom

čase účinky konkurzného konania neexistovali, teda základný dôvod namietanej neplatnosti aj keby existoval odpadol.

Posúdenie odvolacím súdom 37. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa a a bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

38. Podľa a , (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

39. Podľa a , (1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

40. Podľa a , (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

41. Podľa , (1) Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (3) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

42. Podľa , (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

43. Podľa (ďalej len „“), (1) Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.

44. Podľa a , (2) Akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera (ďalej len "") alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera (ďalej len "zaknihovaná akcia"), ak zákon neustanovuje inak. (5) Ak spoločnosť vydáva viac druhov akcií, musia akcie obsahovať označenie druhu. Akcie, s ktorými nie sú spojené žiadne osobitné práva (ďalej len "kmeňová akcia"), nemusia obsahovať označenie druhu.

45. Podľa , , , , (1) Akcia môže znieť na meno alebo na doručiteľa. Stanovy môžu založiť právo akcionárov na výmenu akcie na meno za akcie na doručiteľa a naopak. (4) Prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. V rubopise sa uvedie obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie, podpis akcionára, ktorý akciu na meno prevádza, a deň prevodu akcie na meno. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Na rubopis sa inak primerane použijú ustanovenia osobitného zákona upravujúce zmenky. (6) Pri akciách na meno zabezpečuje spoločnosť vedenie zoznamu akcionárov podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odovzdať zoznam akcionárov centrálnemu depozitárovi cenných papierov. Do

zoznamu akcionárov sa zapisuje číselné označenie akcie, jej druh a menovitá hodnota, obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Zoznam akcionárov nie je verejný. Akcionár má právo na vlastné náklady požadovať výpis zo zoznamu akcionárov v časti, v ktorej sa ho týka. (7) Na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov bezodkladne potom, čo jej bude zmena v osobe akcionára preukázaná. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi, ktorý akciu na meno prevádza, a nadobúdateľovi akcie porušením tejto povinnosti.

46. Podľa , (6) pri akciách na meno zabezpečuje spoločnosť vedenie zoznamu akcionárov podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odovzdať zoznam akcionárov centrálnemu depozitárovi cenných papierov. Do zoznamu akcionárov sa zapisuje číselné označenie akcie, jej druh a menovitá hodnota, obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Zoznam akcionárov nie je verejný. Akcionár má právo na vlastné náklady požadovať výpis zo zoznamu akcionárov v časti, v ktorej sa ho týka.

47. Podľa , (7) na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov bezodkladne potom, čo jej bude zmena v osobe akcionára preukázaná. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi, ktorý akciu na meno prevádza, a nadobúdateľovi akcie porušením tejto povinnosti.

48. Podľa a o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len Zákon o cenných papieroch alebo ZCP), (1) Cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov,1) najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. (2) Sústavu cenných papierov tvoria tieto druhy cenných papierov: a) akcie.2)

49. Podľa § 10 ods. 1 ZCP, cenný papier môže mať podobu a) listiny, na ktorej je zápis podľa § 2 ods. 1 (ďalej len "listinný cenný papier"), alebo b) zápisu podľa § 2 ods. 1 v evidencii ustanovenej podľa tohto zákona (ďalej len "zaknihovaný cenný papier").

50. Podľa § 19 ods. 1 ZCP, prevodom cenného papiera je zmena majiteľa cenného papiera uskutočnená na základe zmluvy podľa tohto zákona.

51. Podľa § 107 ods. 9 ZCP, emitent listinných akcií na meno je povinný uzavrieť s centrálnym depozitárom zmluvu o vedení zoznamu akcionárov bezodkladne po vydaní listinných akcií na meno. Centrálny depozitár je povinný pri vedení zoznamu akcionárov listinných akcií na žiadosť emitenta vydať mu zoznam akcionárov89) a na žiadosť akcionára vydať mu výpis zo zoznamu akcionárov v časti, ktorá sa ho týka.

52. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní, pričom podľa vychádzal zo stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a po preskúmaní veci dospel k zisteniu, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné.

53. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal ochrany svojho práva akcionára žalovaného, a to práva na to, aby žalovaný zabezpečil vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov spoločnosti žalovaného vedenom v Centrálnom depozitáre cenných papierov SR a.s., tak,

že ako majiteľ akcií vymedzených v návrhu bude do zoznamu akcionárov namiesto spoločnosti ACS teplo j.s.a. zapísaný žalobca ako súčasný akcionár.

54. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, ako to vyplýva zo znenia . V rámci Civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov vyžadovaných pre tento procesný inštitút. Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzuje .

55. Navrhovateľ sa návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zabezpečiť vykonanie zápisu zmeny v zozname akcionárov v spoločnosti žalovaného z doterajšieho ACS teplo j.s.a. na žalobcu ako súčasného akcionára žalovaného. Žalobca v žalobe tvrdil a osvedčoval, že predmetné akcie nadobudol od spoločnosti ACS teplo j.s.a., v mene ktorého konal záložný veriteľ Natland Pohledávková na základe zmluvy o kúpe cenných papierov, pričom akcie prevodca rubopisoval a odovzdal žalobcovi ako nadobúdateľovi, čím podľa došlo k prevodu akcií na žalobcu a žalobca sa stal 90 % akcionárom žalovaného. Predmetom prevodu boli akcie v listinnej podobe na meno.

56. Vzhľadom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobca domáhal, bolo preto potrebné, aby žalobca v návrhu hodnoverne osvedčil, že je majiteľom akcií spoločnosti žalovaného a tiež vzhľadom na to, že išlo o listinné akcie na meno, aby hodnoverne osvedčil, že žalovanému v súlade s ustanovením zmenu v osobe akcionára preukázal.

57. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako vyhodnotil žalobcom tvrdené skutočnosti, ktorými tento osvedčoval dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému požadoval poskytnúť ochranu, teda či išlo o skutočnosti, z ktorých vyplýva, že žalobca hodnoverne osvedčil svoj nárok alebo nie, potom nie je možné dospieť k tomu, že sa prvoinštančný súd zaoberal všetkými skutočnosťami rozhodnými pre vydanie napadnutého rozhodnutia . Preto námietka žalobcu že tak súd neurobil bola dôvodná.

58. Prvoinštančný súd sa podstatnou otázkou, ktorou je, či žalobca v návrhu opísal také skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť navrhnutým neodkladným opatrením ochrana nezaoberal, nakoľko v odôvodnení nič k tomu neuviedol. Vo veciach, ako je súdený prípad, kedy žalobca neodkladnosť úpravy pomerov strán odôvodňuje tým, že táto vyplýva priamo z právnej úpravy, ktorá sa na vec vzťahuje a druhá strana sa ňou odmieta riadiť, nie je možné hodnotenie osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán oddeliť od vyhodnotenia, či bol nárok, ktorému navrhovateľ požaduje poskytnúť súdnu ochranu, v návrhu riadne osvedčený, nakoľko potreba neodkladnej úpravy pomerov vyplýva priamo z právnej úpravy, ktorá upravuje právne vzťahy strán. Pokiaľ prvoinštančný súd takéto hodnotenie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, zaťažil rozhodnutie nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov, čím bol naplnený dôvod podľa . Možno uviesť, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ktorému v odôvodnení chýba hodnotenie rozhodných skutočností, ktorými žalobca osvedčoval existenciu a trvanie svojho nároku trpí chybou nepreskúmateľnosti, čo je potrebné vyhodnotiť ako taký nesprávny procesný postup, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom ide o taký nedostatok, ktorý nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

59. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ako správne argumentoval prvoinštančný súd vo svojich všeobecných úvahách obsiahnutých v bode 5.1 a 5.2 napadnutého rozhodnutia, len ak sú splnené všetky základné podmienky pre jeho nariadenie, pričom neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V súdenej veci tak bolo povinnosťou žalobcu opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď poukázal na to, že žalovaný napriek štvornásobnému preukazovaniu prevodu akcií na žalobcu nevykonal zmenu v zozname akcionárov, pričom zo zákona mal takú povinnosť vykonať to bezodkladne. Bezodkladnosť úpravy bola argumentovaná právnou úpravou obsiahnutou v .

60. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na tom, že nebola naplnená podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladne upraviť pomery strán. Tento záver vyvodil zo spornosti v otázke platného nadobudnutia predmetných akcií žalobcom, preto podľa prvoinštančného súdu nestačila argumentácia žalobcu o potrebe neodkladnej úpravy pomerov zákonnou úpravou, a to ustanovením , podľa ktorého bolo povinnosťou žalovaného vykonať zmeny zápisu v zozname akcionárov bezodkladne potom ako mu bola zmena v osobe akcionárov preukázaná. Prvoinštančný súd uvedenú spornosť zistil z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súdu Trenčín pod sp.zn. . Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že tento neobsahoval údaj o pripojení žiadneho spisu. Treba súhlasiť so žalobcom, že prvoinštančnému súdu pre takýto postup za procesnej situácie ako v prejednávanej veci, chýba opora v procesnom predpise, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia riadi.

61. Navyše možno uviesť, že vzhľadom na to, že podľa spisovej značky išlo o konanie pridelené rozhodujúcej sudkyni, išlo o skutočnosť súdu známu z jeho činnosti. Pokiaľ ale súd uvedenú skutočnosť, že sa vedie spor o vlastníctvo akcií, o ktorých žalobca tvrdí, že je ich majiteľom, považoval za podstatnú pri svojom rozhodovaní a žalobcu o tom neoboznámil a neumožnil mu sa k nej vyjadriť, zaťažil svoje rozhodnutie vadou prekvapivosti. Znemožnil tak žalobcovi uskutočniť jeho procesné právo vyjadriť sa k podstatnej skutočnosti, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

62. Nariadenia neodkladného opatrenia sa strana môže domáhať len v prípade, že je to potrebné na ochranu jej práv. Neodkladným opatrením súd za splnenia zákonných podmienok poskytne ochranu navrhovateľom osvedčeným právam. Z toho plynie, že neodkladné opatrenie je inštitút procesného práva, ktorým súd poskytuje ochranu narušeným alebo ohrozeným právam navrhovateľa a teda v zásade vždy vtedy, keď je medzi stranami spor o takéto práva. Logicky strana nepotrebuje ochranu svojich práv proti protistrane, ak protistrana práva navrhovateľa neohrozuje alebo neporušuje. Potom argumentácia prvoinštančného súdu o nenaplnení podmienky potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán len spornosťou vlastníctva zistenou z toho, že pôvodný vlastník akcií vedie spor o určenie vlastníctva, nemohla obstáť.

63. Odvolateľ namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci, čo žalobca vyvodil z toho, že prvoinštančný súd v bode 7 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že „navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil predovšetkým potrebou neodkladnej úpravy pomerov strán, a to uložením povinnosti odporcovi vykonať zmenu v zozname akcionárov, čím by sa navrhovateľ stal majoritným (90 %) akcionárom v spoločnosti odporcu“ a tiež „Existuje tu potreba neodkladnej úpravy pomerov, a to tým spôsobom, že de facto sa navrhovateľ stane majoritným akcionárom odporcu“. Alebo keď v bode 10 uviedol, v prípade, ak by súd vyhovel návrhu, došlo by k radikálnej zmene štruktúry odporcu.

64. Prevodom cenného papiera je zmena majiteľa cenného papiera uskutočnená na základe zmluvy podľa Zákona o cenných papieroch. Z vyššie citovaného § 156 ods. 4 Obch. zák. vyplýva, že na prevod cenného papiera, ktorými sú listinné akcie na meno, sú potrebné dva úkony, a to vyplnenie rubopisu (§ 21 ZCP v spojení s § 156 ods. 4 Obch. zák. a § 16 Zákona zmenkového a šekového) a odovzdanie akcií nadobúdateľovi (§ 156 ods. 4 Obch. zák.). Z vyššie citovaného § 156 ods. 7 Obch. zák. vyplýva, že na účinnosť prevodu listinnej akcie na meno voči spoločnosti je potrebný zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov. Zo znenia § 156 ods. 7 Obch. zák. vyplýva, že na vykonávanie akcionárskych práv spoločnosti nestačí, že sa nadobúdateľ akcie stal jej majiteľom, teda že bola na neho prevedená, ale je potrebné, aby túto skutočnosť spoločnosti preukázal, na základe čoho je táto povinná upraviť zoznam akcionárov tak, že zápis pôvodného majiteľa akcie nahradí v zozname akcionárov zápisom nového majiteľa akcie. Až na základe týchto úkonov majiteľ akcie získa status akcionára aj voči predmetnej akciovej spoločnosti. Účinnosťou prevodu voči spoločnosti nový akcionár môže vykonávať práva spojené s akciou vo vzťahu k spoločnosti. Prvoinštančný súd namietanou argumentáciou nevybočil z vyššie uvedeného výkladu, keď argumentoval, že vo vzťahu k spoločnosti bude môcť nadobúdateľ akcie môcť vykonávať svoje akcionárske práva až na základe toho že prevod akcií nadobudne účinnosť voči spoločnosti. Z argumentácie súdu v bode 7 rozhodnutia , ani zo žalobcom z neho vyňatých viet nevyplýva, že by prvoinštančný súd nerozlišoval medzi prevodom listinnej akcie na meno a účinnosťou takéhoto prevodu voči spoločnosti, a preto nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo založené na nesprávnom právnom posúdení z dôvodov uvedených v odvolaní.

65. Žalobca v odvolaní vyčítal prvoinštančnému súdu nesprávnu aplikáciu zásady proporcionality, keď prvoinštančný súd považoval za neproporcionálne poskytnúť ochranu právam žalobcu a tým umožnil, aby žalovaný bol naďalej riadený spoločnosťou, ktorá si neplní svoje záväzky a ktorá ani nie je stranou v tomto konaní. Súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí posúdiť, či požadované uloženie povinnosti nie je vo výraznom nepomere k právu, ktoré má byť poskytnuté. Zvažuje, či uložením požadovanej povinnosti bude protistrana obmedzená na svojich právach adekvátne právu, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvoinštančný súd nekonkretizoval práva žalovaného na ktorých má byť tento obmedzený nad adekvátnu mieru. Porovnával právo, ktorého ochranu žalobca požaduje uvedením zmien ktoré môže v spoločnosti presadzovať väčšinový akcionár s tým že ochranu takého práva resp. práv považuje za nevyvážený zásah avšak na druhej strane nehodnotil obmedzenia žalovaného, ani do akých práv žalovaného by malo byť zasiahnuté tým že sa mu uloží splnenie zákonnej povinnosti, ale argumentoval len tým, že pôvodný vlastník akcií je aktívny, bráni svoje práva. Odvolací súd preto odvolaciu námietku o nesprávnej aplikácii zásady proporcionality vyhodnotil ako dôvodnú.

66. Žalobca v odvolaní v ďalšej časti namietal, že prvoinštančný súd jeho tvrdenia týkajúce sa rizika vzniku škody vyhodnotil ako tvrdenia v teoretickej rovine. Tieto odvolacie námietky podľa obsahu odvolací súd posúdil ako polemiku s odôvodnením napadnutého rozhodnutia bez toho, aby žalobca konkrétne uviedol, v čom je zistenie súdu, že žalobca v návrhu neuviedol žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalobcovi hrozí škoda nesprávne, resp. na základe ktorých v návrhu uvedených skutočností by mohol byť takýto záver vyhodnotený ako nesprávny. Žalobca v odvolaní uviedol aj argumenty o skutočnostiach neuvedených v návrhu, ktoré mali existovať v čase vydania napadnutého rozhodnutia . Odvolací súd, vzhľadom na to, že zistil dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, sa s touto argumentáciou už nezaoberal.

67. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Bude úlohou prvoinštančného súdu znovu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdiť, pritom vyhodnotiť všetky skutočnosti rozhodné pre vydanie rozhodnutia o nariadenie neodkladného opatrenia predovšetkým vyhodnotiť žalobcom tvrdené skutočnosti, ktorými tento osvedčoval dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému požadoval poskytnúť ochranu, teda či išlo o skutočnosti, z ktorých vyplýva, že žalobca hodnoverne osvedčil svoj nárok alebo nie a posúdiť, či zo žalobcom tvrdených skutočností vyplývajú dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v návrhu. Rozhodnutie bude potrebné náležite odôvodniť v súlade s požiadavkami kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v .

68. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

69. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).