Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/38/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, G., zastúpenej spoločnosťou AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Námestie Mateja Korvína č. 1, Bratislava, IČO: 36 854 930, a otca H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. X, I., zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Danišovičovou, so sídlom Drieňová č. 1/D, Bratislava, IČO: 42 137 314, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -364 zo dňa 25.10.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, na základe návrhu otca maloletej, zveril maloletú A. do jeho osobnej starostlivosti s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Súčasne matke maloletej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným od 13.09.2020 do 31.10.2021 sumou vo výške 33 eur mesačne a od 01.11.2021 výživným vo výške 140 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca (II. a III. výrok). Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.09.2020 do 31.10.2021 vo výške 448,80 eur a za obdobie od 01.11.2021 do 31.10.2022 vo výške 1.680 eur súd povolil matke splácať za tieto obdobia v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám otca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (IV. a V. výrok). Ďalším výrokom VI. rozhodol ohľadne úpravy styku matky s maloletou tak, že táto je oprávnená sa s ňou stretávať v každom kalendárnom mesiaci kalendárneho roka od prvého piatka v mesiaci od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., od druhého piatka v mesiaci od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a od tretieho piatka v mesiaci od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Výrokom VII. rozhodol, že matka je oprávnená sa stretávať s maloletou počas školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR nasledovne: - počas jesenných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa jesenných prázdnin od 10.00 hod. do 01.11. do 18.00 hod., - počas vianočných prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa zimných prázdnin od 10.00 hod. do 30.12 do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 30.12 od 10.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod., - počas jarných prázdnin vyhlásených pre Bratislavský kraj každý kalendárny rok od nedele bezprostredne predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., - počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od piatku od 10.00 hod. do nasledujúceho

utorka do 18.00 hod., - počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 21.07. do 18.00 hod. a od 06.08. od 10.00 hod. do 22.08. do 18.00 hod. s tým, že matka si v určenom čase začatia styku prevezme maloletú v mieste bydliska otca a po ukončení styku si maloletú prevezme otec v mieste bydliska matky. Otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne a včas pripraviť. Výrokom VIII. súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -129 zo dňa 20.11.2018 v časti výrokov I., III., IV. a V. Výrokmi IX. a X. súd prvej inštancie vo zvyšnej časti zamietol tak návrh matky ako aj návrh otca. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok ich náhradu nepriznal (výrok XI.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. až 5, , , a , , , , a , a , a , , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), keď mal vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že boli splnené zákonné podmienky na zmenu osobnej starostlivosti, a to z dôvodu zmeny pomerov podľa , keď striedavá osobná starostlivosť o maloletú sa v súčasnej dobe, resp. už od septembra 2020 realizovať nedá, a to výlučne s ohľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov a nástup maloletej na povinnú školskú dochádzku. V tejto súvislosti prvoinštančný súd konštatoval, že rodičia maloletej sa rozišli, keď táto mala približne 2 a pol roka, pričom dovtedy žili spolu v I., kde aj obaja pracovali. Matka sa po rozchode s otcom maloletej rozhodla odsťahovať zo spoločnej domácnosti, odišla najskôr bývať do bytu tety svojho vtedajšieho priateľa, následne jej bývanie poskytol starý otec maloletej z otcovej strany, potom sa presťahovala do J. J. ku svojej matke a deväť mesiacov po narodení maloletého K. sa presťahovala do G., kde aj v súčasnosti s manželom a maloletým býva. Vzhľadom k tomu, že po nástupe maloletej na povinnú školskú dochádzku sa nedala realizovať striedavá osobná starostlivosť ako v čase, keď navštevovala maloletá dve materské škôlky, bolo potrebné rozhodnúť, komu bude maloletá zverená do osobnej starostlivosti. Nakoľko ohľadne zverenia maloletej do osobnej starostlivosti nedošlo k dohode medzi rodičmi, tak súd prihliadal predovšetkým na záujem maloletej, ktorá navštevuje v I. základnú školu, dosahuje na nej skvelé výsledky, v I. má kamarátky, lekárov, krúžky i zázemie, na ktoré je zvyknutá a s osobou otca sa jej spája bezpečie a istota. Súd prvej inštancie prihliadal na vyjadrenia rodičov ako i maloletej, ďalej správy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka, tiež na vypracovaný znalecký posudok, pričom dospel k záveru, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na optimálny výkon osobnej starostlivosti o maloletú, avšak maloletá je zvyknutá na život a prostredie I., kde žije od narodenia. Taktiež bolo prihliadané na vyjadrenie maloletej, ktorá na výsluchu dňa 24.10.2022, zrealizovaného prostredníctvom kolízneho opatrovníka, uviedla, že chce byť zverená do starostlivosti otcovi a s matkou by rada trávila každý druhý víkend. Za súčasného stavu prvoinštančný súd mal za to, že maloletú je potrebné zveriť do osobnej starostlivosti otca s úpravou extenzívneho styku matky s maloletou a zastabilizovať tak pomery medzi účastníkmi konania.

3. Vzhľadom k tomu, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca, súd prvej inštancie sa musel vysporiadať s otázkou úpravy bežného styku matky s maloletou ako aj jej stretávania sa s maloletou počas školských prázdnin a taktiež povinnosťou matky prispievať na výživu maloletej. V tomto smere prihliadal na zhodné tvrdenia oboch rodičov ako i maloletej, že súčasné trávenie času maloletej s matkou počas troch víkendov za kalendárny mesiac maloletej vyhovuje a úpravu bežného styku nie je možné, vzhľadom na väčšiu vzdialenosť bydlísk rodičov, nastaviť aj počas týždňa na pár hodín styku. Styk matky s maloletou bol upravený tak, že táto je oprávnená sa s ňou stretávať v každom kalendárnom mesiaci kalendárneho roka od prvého piatka v mesiaci od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., od druhého piatka v mesiaci od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a od tretieho piatka v mesiaci od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou školských prázdnin. Pokiaľ ide o školské prázdniny, tak styk matky s maloletou bol upravený tak, že matka je oprávnená sa s maloletou stretávať počas jesenných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa jesenných prázdnin od 10.00 hod. do 01.11. do 18.00 hod., počas vianočných prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa zimných prázdnin od 10.00 hod. do 30.12 do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 30.12 od 10.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin vyhlásených pre Bratislavský kraj každý kalendárny rok od nedele bezprostredne predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od piatku od 10.00 hod. do nasledujúceho utorka do 18.00 hod., a počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 21.07. do 18.00 hod. a od 06.08. od 10.00 hod. do 22.08. do 18.00 hod. s tým, že matka si v určenom čase začatia styku prevezme maloletú v mieste bydliska otca a po ukončení styku

si maloletú prevezme otec v mieste bydliska matky. Súčasne bolo otcovi uložené, aby maloletú na styk s matkou riadne a včas pripravil.

4. Z vyššie uvedeného vyplýva, že bolo prihliadané na záujem maloletého dieťaťa ako aj na vyjadrenia rodičov maloletej ohľadne úpravy styku matky s maloletou, aby táto mala, vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov dostatočný časový priestor, aby mohla spoločne s matkou tráviť určitý čas. Na druhej strane súd pri určovaní rozsahu styku matky s maloletou počas prázdnin bral do úvahy najmä skutočnosť, že aj otec má právo s maloletou tráviť voľný čas bez učenia, či školských povinností a nemôže byť neustále len „zaťažovaný“ uvedenými povinnosťami a zabezpečovaním potrieb maloletej. Za tejto situácie sa súdu prvej inštancie nejavilo spravodlivé, aby maloletá v súlade s návrhom matky trávila u nej prevažnú časť akýchkoľvek prázdnin, šesť po sebe nasledujúcich týždňov počas letných prázdnin. Pokiaľ ide o úpravu styku matky s maloletou, súd prvej inštancie považoval za potrebné vo výroku rozsudku upraviť zvlášť každý druh školských prázdnin, aby medzi rodičmi nedochádzalo k nezhodám a časovo ho upraviť tak, aby mala maloletá po prázdninách u matky aj priestor na prípravu do školy, nakoľko sa u matky neučieva. Začiatok realizácie styku súd prvej inštancie nastavil od 10.00 hod., resp. od 18.00 hod., nakoľko bydliská rodičov sú od seba vzdialené približne 100 km a cesta do bydliska otca z bydliska matky trvá cez jednu hodinu. Styk matky s maloletou počas jesenných prázdnin bol upravený len počas nepárneho kalendárneho roka, pričom naproti tomu upravil i styk počas veľkonočných sviatkov len cez párny kalendárny rok s tým, že otec bude každoročne s maloletou počas Zeleného štvrtka. Pri úprave styku matky s maloletou súd prvej inštancie vyhovel návrhom oboch rodičov, ktorí sa však nevedeli zhodnúť pri úprave letných a zimných prázdnin. Pri úprave styku matky s maloletou počas zimných prázdnin sa súd prvej inštancie snažil nastaviť režim styku tak, aby mohla maloletá tráviť približne rovnaký čas týchto prázdnin v domácnosti otca a rovnaký čas v domácnosti matky, nakoľko každý z nich má bezpochyby záujem tráviť práve vianočné sviatky v spoločnosti maloletej. Počas každého roka bude maloletá tráviť Štedrý večer s jedným rodičom a v tom istom roku Silvester s druhým rodičom, čo sa súdu zdá spravodlivé aj s ohľadom na možnosť trávenia dlhšieho súvislejšieho času počas zimy s maloletou. Čo sa týka letných školských prázdnin, ktoré trvajú osem po sebe nasledujúcich týždňov, súdu prvej inštancie sa javilo vhodné daný čas striedavo rozdeliť medzi rodičov s tým, že matke umožnil s maloletou tráviť viac po sebe nasledujúcich dní rešpektujúc návrh otca, ktorý tiež nepožadoval rovnomerné rozdelenie trávenia letných prázdnin s maloletou.

5. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, tak súd prvej inštancie vychádzal nielen z potrieb maloletej, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Súd prvej inštancie matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 33 eur mesačne, a to v čase od 13.09.2020 (v tomto čase otec prevzal maloletú do osobnej starostlivosti) až do obdobia 31.10.2021, nakoľko v tomto mesiaci matke maloletej skončila rodičovská dovolenka s maloletým K.. Od 01.11.2021 súd považoval za potrebné zvýšiť výživné matke na sumu 140 eur mesačne, nakoľko od novembra 2021 sa mala matka možnosť riadne zamestnať a nič jej teda nebránilo, aby si svoj príjem zvýšila. Matka vo svojom podaní zo dňa 10.10.2022 vyčíslila mesačné náklady na jej domácnosť na jedného člena na 227,02 eur a zároveň uviedla aj jej ostatné mesačné výdavky vo výške 305 eur, čo spolu predstavovalo 532,02 eur. Súdu prvej inštancie preukázala, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od apríla do augusta 2022 bol vo výške 58 eur mesačne, pričom po ukončení rodičovskej dovolenky sa zamestnala len na dohodu o vykonaní práce s výkonom práce podľa potreby, pričom dostatočne nevyužila pracovné možnosti, ktoré jej ponúka región, v ktorom žije a v tomto smere si príjem nezvýšila. Na druhej strane z podania otca doručeného súdu prvej inštancie dňa 18.10.2022 vyplýva, že aktuálne priemerné mesačné výdavky na maloletú boli vo výške 497,02 eur (október 2022), zahrňujúc náklady na domácnosť, základné potreby dieťaťa, zdravotná starostlivosť maloletej, vzdelávanie, krúžky či voľnočasové aktivity. Taktiež bolo potrebné v tomto smere prihliadnuť na to, že maloletá žije v I., kde sú výdavky na život určite vyššie ako v obci G.. Pokiaľ ide o príjem otca, tento mal za rok 2019 priemerný čistý mesačný príjem 977 eur, v období od januára do júna 2020 mal čistý mesačný príjem vo výške 1.343 eur, zahrňujúc aj trojmesačné odstupné. Od 01.07.2020 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, poberal do 31.05.2021 podporu vo výške cca 672 eur mesačne, pričom v období od júla 2020 do januára 2021 bol uznaný za práceneschopného z dôvodu úrazu po dopravnej nehode, a preto si zamestnanie v tomto období nehľadal. Od 05.10.2021 pracuje otec ako SZČO, podniká prostredníctvom živnostenského oprávnenia v oblasti fotografických služieb, pričom dosahuje mesačný príjem vo výške cca 900 eur. Vzhľadom k tomu, že matke vznikol nedoplatok na výživnom, súd tento nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.09.2020 do 31.10.2021 vo výške 448,80 eur a za obdobie od 01.11.2021 do 31.10.2022 vo výške 1.680 eur súd povolil matke splácať v splátkach po 100 eur mesačne za obidve obdobia spolu

s bežným výživným k rukám otca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

6. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh matky ako aj otca zamietol, pričom o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Týmto rozhodnutím zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -129 zo dňa 20.11.2018 v časti výrokov I., III., IV. a V.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, s výnimkou výrokov VIII., X., podala odvolanie matka, pričom žiadala, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o výšku výživného tak žiadala, aby otec bol zaviazaný prispievať výživným na maloletú sumou 140 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, a to vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k jej rukám. Styk otca s maloletou žiadala upraviť v rozsahu, ako bol upravený súdom prvej inštancie, avšak s tým rozdielom, aby tento rozsah úpravy styku s maloletou bol určený otcovi. Poukázala na to, že maloletá za posledné dva roky niekoľko krát vyjadrila svoju vôľu zostať v starostlivosti otca, avšak namietala, že toto jej vyjadrenie nebolo autentické a bolo ovplyvnené otcom. V tejto súvislosti uviedla, že maloletá je síce už vo veku, kedy vie vyjadriť svoj názor na veci, s ktorými má skúsenosti, avšak nie je dostatočne vyspelá na to, aby si dokázala plne uvedomiť následky zverenia do starostlivosti toho-ktorého rodiča. Mala za to, že maloletá pri vyslovovaní svojho názoru nie je schopná posúdiť, či sa cíti lepšie v starostlivosti otca alebo v starostlivosti matky – maloletá totiž nemá nijakú skúsenosť s pobytom u matky počas pracovného týždňa, t. j. nemá skúsenosť s chodením do základnej školy v G., v bydlisku matky. Taktiež poukázala na to, že znalecký posudok vypracovaný znalcom bol vyhotovený k 03.12.2021, teda jeho závery boli formulované pred rokom (odvolanie bolo zo strany matky písané 18.11.2022). Ďalej uviedla, že maloletá mala v čase vyšetrenia u znalca necelých osem rokov a ani si neuvedomovala, čo je predmetom vyšetrenia. Tvrdila, že maloletá bola pred zrealizovaním výsluchu u kolízneho opatrovníka, ako aj u znalca, ovplyvnená otcom. Taktiež poukázala na to, že otec má benevolentný prístup k výchove maloletej, v domácnosti otca maloletá nemá prakticky žiadne povinnosti, nemusí u otca dodržiavať denný režim ani osobnú hygienu. Väčšinu času trávi pozeraním TV alebo hraním počítačových hier na rôznych elektronických zariadeniach. Taktiež tvrdila, že otec sa s maloletou nepripravuje do školy, napriek tomu má maloletá výborný prospech, avšak je to z dôvodu, že otec výslovne trval na tom, aby si maloletá urobila domáce úlohy v školskej družine. V závere svojho odvolania poukázala na to, že v dôsledku zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca maloletá nemá ani priestor na budovanie si vzťahu s bratom K.. V tejto súvislosti uviedla, že maloletá so svojím bratom nevyrastá, vidia sa len cez víkendy a prázdniny, a ich vzťah je skôr vzťahom sesternice a bratranca, než brata a sestry.

8. K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie otec, ktorý žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že zo strany súdu prvej inštancie bol úplne a správne zistený skutočný stav veci a došlo aj k správnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal ďalej na to, že výkon rodičovských práv a povinností tak, ako bol upravený rozsudkom súdu prvej inštancie, je za dlhodobo existujúcej skutkovej situácie najlepším a v zásade aj jediným možným riešením. Pokiaľ ide o zverenie maloletej do jeho starostlivosti, tak toto nebolo zo strany súdu prvej inštancie odôvodnené len vôľou maloletej, ale bolo vychádzané z mnohých ďalších faktorov – z pozitívneho puta dieťaťa k rodičom, z preukázanej schopnosti otca zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa v jej záujme, z dlhodobo osobnej starostlivosti o maloletú vykonávanej len otcom a s tým súvisiacim pocitom istoty a bezpečia maloletej viažucim sa k otcovi, z faktu, že maloletá si v I. plní povinnú školskú dochádzku, taktiež vychádzajúc zo správy o maloletej z jej základnej školy. Znamená to, že názor maloletej zďaleka nebol jedinou okolnosťou, ktorú súd posudzoval. Odmietal taktiež tvrdenie matky, že maloletá je z jeho strany manipulovaná. Ďalej uviedol, že maloletá má jednoznačne skúsenosti so starostlivosťou matky, nakoľko dva a pol roka bola v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uviedol, že maloletá pred znalcom prejavila svoj postoj tak, ako ho skutočne cítila, nie tak, ako to od nej matka požadovala. Okrem toho znalecký posudok nie je prepisom verbálnych tvrdení maloletej, ale spracovaním záverov z použitia odborných metód, ktorými bola maloletá vyšetrovaná, jej postoj tak bol zisťovaný aj bez toho, že by o tom maloletá vedela. Tiež nesúhlasil s tým, že by jeho prístup k dieťaťu bol benevolentnejší, pričom uviedol, že maloletá má primerané povinnosti, a to v rozsahu, v akom sú typické pre deti obdobného veku. V závere svojho vyjadrenia otec uviedol, že matka výslovne podala odvolanie aj voči výroku rozsudku o úprave jej styku s maloletou, pričom však v jej odvolaní absentuje uvedenie dôvodov, pre ktoré matka považuje rozsudok v tejto časti za nesprávny ( ). Z jej odvolania teda nie je zrejmé,

z akých dôvodov považuje tento výrok za nesprávny. Tiež pripomenul, že voči výroku o výživnom matka odvolanie výslovne nepodala, keď ho považuje za výrok závislý. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, či matka výrok o úprave styku napáda, pretože rozsah svojho styku s dieťaťom považuje za nesprávny, k čomu však žiadne odvolacie argumenty neponúka, ale ho napáda len v súvislosti s výrokom o zverení dieťaťa otcovi. Na základe výroku o úprave styku maloletej s matkou bude táto s ňou v kontakte viac ako polovicu svojho voľného času (víkendov a prázdnin), s ktorou skutočnosťou otec súhlasil (v záujme podpory vzťahu dieťaťa s matkou), pričom obdobný rozsah styku sám aj navrhoval.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( - ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom

- matkou ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( v spojení s ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

10. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

Podľa posledná veta , ustanovenia , , a 26 sa použijú primerane.

Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa , rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

V zmysle čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

V zmysle , starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca, pričom od tohto rozhodnutia je závislý aj výrok o určení vyživovacej povinnosti rodičovi, ktorému maloleté dieťa nie je zverené, ako aj rozsah úpravy styku rodiča s maloletou, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

12. Naposledy bolo o úprave práv a povinností rodičov k maloletej rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -129 zo dňa 20.11.2018, právoplatným dňa 25.11.2018, ktorým bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že otec bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v párny kalendárny týždeň od 17.00 hod. párnej nedele do 08.00 hod. nasledujúceho nepárneho pondelka a matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v nepárny týždeň od pondelka 08.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod., pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné voči maloletej nebolo určené. Ohľadne úpravy styku s maloletou sa rodičia dohodli tak, že počas obdobia vianočných sviatkov je matka oprávnená sa s maloletou stýkať v každom párnom kalendárnom roku v čase od 23.12 od 10.00 hod. do 28.12 do 10.00 hod. a otec je oprávnený sa s maloletou stýkať v každom párnom kalendárnom roku v čase od 28.12 od 10.00 hod. do 02.01. do 10.00 hod. nasledujúceho roka, počas vianočných sviatkov je otec oprávnený sa stýkať s maloletou v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 23.12 od 10.00 hod. do 28.12 do 10.00 hod. a matka nepárnom kalendárnom roku v čase od 28.12 od 10.00 hod. do 02.01. do 10.00 hod. nasledujúceho roka. Tiež bolo dohodnuté, že rodič, ktorému začína čas realizácie starostlivosti, si prevezme maloletú v určený deň v mieste bydliska toho rodiča, ktorému končí čas realizácie starostlivosti, pričom rodičov, ktorému čas realizácie starostlivosti o dieťa končí, je povinný druhému rodičovi odovzdať maloletú pripravenú so všetkými jej osobnými vecami.

13. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá závery konštatované súdom prvej inštancie, zistený skutkový stav ako aj právne závery, pokiaľ ide o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, a určenú výšku výživného ako aj určený rozsah úpravy styku matky s maloletou považuje za správne, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. V tejto súvislosti považuje za potrebné odvolací súd ešte uviesť, že prvoinštančný súd aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a to s poukazom na ust. . Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. V prospech zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca bolo prihliadané na viaceré skutočnosti (vyjadrenie maloletej, závery znalca, návšteva základnej školy v I. a stým spojené zázemie, stabilita bývania atď)

14. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v . Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 , ale aj z ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01), dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

15. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie

citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

16. Rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorý nemá maloleté v osobnej starostlivosti, majú byť súdom upravené takým spôsobom, aby bol zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa a to tak, aby rodič mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor jednak na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu a súčasne i na uplatňovanie svojho výchovného pôsobenia na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt rodiča s jeho maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné, aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne oprávnenia dotknutých osôb.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedených hľadísk a napadnutým výrokom určený rozsah úpravy styku je možné považovať za primeraný k zisteným skutkovým okolnostiam danej veci a tiež je aj v záujme maloletej.

18. Tak, ako už konštatoval súd prvej inštancie, bolo dôležité sa vysporiadať s otázkou úpravy bežného styku matky s maloletou ako aj styku počas školských prázdnin. Za súčasnej situácie a stavu aj odvolací súd považoval za správny rozsah úpravy styku matky s maloletou počas troch víkendov za kalendárny mesiac, keď nie je možné, vzhľadom na väčšiu vzdialenosť bydlísk rodičov, upraviť styk matky s maloletou aj počas pracovného, resp. školského týždňa. Úpravou styku matky s maloletou počas sviatkov a prázdnin bude mať maloletá dostatočné možnosti tráviť čas so svojou matkou, keď takúto úpravu styku považuje odvolací súd za primeranú aj veku maloletej, keď bude aj počas sviatkov a prázdnin zabezpečený pravidelný styk matky s maloletou. Niet pritom pochýb o tom, že obaja rodičia majú o dieťa záujem a majú k nemu vytvorený pozitívny citový vzťah, pričom pre dieťa je tiež dôležité, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, teda nie len ku svojmu otcovi, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj ku svojej matke. Pokiaľ ide o výšku výživného ako aj súdom určený nedoplatok na výživnom, tak matka ohľadne týchto výrokov súdu prvej inštancie nekonkretizovala námietky, ktorými by prípadne vyvrátila ich správnosť.

19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ust. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

20. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , ).

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ust. a v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).