Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-39-2016.pdf
PDF · 175.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/39/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému mlad. Z. X. a spol. pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 20. decembra 2019 predsedom senátu JUDr. Imrichom Hlavičkom a prísediacich Ing. Zoltánon Veresom a Karolom Kajanom, takto
rozhodol:
Obžalovaní
X. mladistvý Z. X., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom B. A., prechodne bez prihlásenia B. A. č. XXX, okres A., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Z. v inej veci,
X. U. X., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom B. A. č. XXX, prechodne bez prihlásenia B. A. č. XXX,
X. F. O., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom B., G. č. XXXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Z.,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e
1)
dňa 29. marca 2015 asi o 23.00 hodine po tom, čo prišiel poškodený M. T. M., narodený XX.X.XXXX, bytom L. E. R., XXXX Q., F., občan F., na motorovom vozidle značky Ford Fiesta, evidenčného čísla (A) F pred rodinný dom v obci B. A. súpisné číslo XXX, kde chodieval za svojou vtedajšou priateľkou Q. X., po predchádzajúcej vzájomnej dohode mladistvý Z. X. ho zavolal do domu na kávu, kde boli prítomní U. X. a F. O., ktorého prezývali „K.“, pričom asi po 10 minútach U. X. so zaťatými päsťami a F. O. s palicou pripomínajúcou baseballovú palicu v ruke prišli za poškodeným, sotili ho na posteľ a prikázali mu, aby vyložil všetky predmety čo má u seba, čo poškodený najprv neurobil a tak mu pohrozili, že ho zbijú a priložili mu k hlave palicu a päsť, načo poškodený v obave o život vybral z vrecka peňaženku, telefón a kľúče od auta, tieto veci mu obvinení hneď vzali a peňaženku U. X. s F. O. prehľadali a našli v nej hotovosť 280,- eur, načo sa všetci traja obvinení poškodeného M. T. M. spýtali, kde má ostatné peniaze a v tejto súvislosti F. O. a mladistvý Z. X. prehľadali aj auto na ktorom prišiel poškodený, 2) následne toho istého dňa 29. marca 2015 v obci B. A. po spáchaní konania opísaného v bode 1), po predchádzajúcej vzájomnej dohode U. X. s F. O. chytili poškodeného M. T. M. za ramená a násilím ho
donútili nasadnúť na zadné sedadlo auta, na ktorom prišiel so slovami, že „teraz ťa zoberieme na jedno miesto, kde budeš musieť povedať, kde sú ďalšie peniaze“, U. X. si sadol z ľavej strany poškodeného, z pravej strany si sadol mladistvý Z. X., pritom vozidlo riadil F. O., ďalej bez súhlasu jeho oprávneného užívateľa M. T. M. odišli autom, na ktorom prišiel do vedľajšej obce B., v ktorej zastavili asi o 23.30 hodine pred domom so súpisným číslom XXX, kde U. X. s F. O. vytiahli poškodeného z auta smerom k pivnici pri tomto dome, pričom od neho požadovali, aby povedal, kde má peniaze, poškodený odmietol ísť do pivnice, lebo sa bál o svoj život, na čo všetci traja ho začali biť, a to konkrétne F. O. ho udieral baseballovou palicou do spodnej časti pravej nohy a do oblasti kolena ľavej nohy, U. X. ho udieral päsťami do oblasti hlavy a ramien a mladistvý Z. X. ho udieral palicou po rôznych častiach tela a spoločne ho kopali do oblasti drieku a do oboch nôh, najmä stehien, aby takto prekonali odpor poškodeného M. T. M., načo ho zavliekli do pivnice domu, kde mu F. O. s U. X. zviazali špagátom obidve ruky a nohy a v pivnici ho zamkli s tým, aby si rozmyslel, kde má peniaze, lebo lepšie pochodí, ak im toto povie, pričom sa mu vyhrážali zabitím, načo z miesta znovu odišli na vozidle, na ktorom prišiel poškodený na neznáme miesto a uvedené vozidlo neskôr nechali v obci B. pred domom so súpisným číslom XXX spolu s telefónom a peňaženku s dokladmi poškodeného, po ich odchode sa poškodenému podarilo zo spútania špagátom vyslobodiť, vytlačiť dvere z pivnice a z miesta odišiel stopom najskôr do A. potom do A. a odtiaľ vlakom domov do Q., pričom týmto konaním obvinení mladistvý Z. X., U. X. a F. O. spôsobili poškodenému M. T. M. zlomeninu predpriehlavkovej kosti pravej nohy a ľavého zápästia, odreniny kože v oblasti ľavého lakťa s dobou práceneschopnosti, liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života od 30.3.2015 do 8.5.2015 a odcudzením finančnej hotovosti spôsobili poškodenému škodu vo výške 280,- eur.
t e d a
v bode 1/
obžalovaní mladistvý Z. X., U. X. a F. O. spoločným konaním,
- proti inému použili násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali uvedený čin závažnejším spôsobom - so zbraňou,
v bode 2/
obžalovaní mladistvý Z. X., U. X. a F. O. spoločným konaním,
- zmocnili sa iného proti jeho vôli, a tým mu bránili užívať osobnú slobodu a uniesli ho a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví si od neho vynucovali poskytnutie plnenia majetkovej povahy a spáchali uvedený čin závažnejším spôsobom - so zbraňou,
- zmocnili sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať,
č í m s p á c h a l i
v bode 1/
obžalovaní mladistvý Z. X., U. X. a F. O.,
- zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona,
v bode 2/
obžalovaní mladistvý Z. X., U. X. a F. O.,
- obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona,
- prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k § 216 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
obž. mlad. Z. X.
podľa ustanovenia § 186 odsek 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 117 odsek 1 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom a určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, § 94 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nahradiť spôsobenú škodu.
obž. U. X.
podľa ustanovenia § 186 odsek 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.
Podľa ustanovenia § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona obžalovaného súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno k/ Trestného zákona súd obžalovanému počas plynutia doby ochranného dohľadu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
obž. F. O.
podľa ustanovenia § 186 odsek 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.
Podľa ustanovenia § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona obžalovaného súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno k/ Trestného zákona súd obžalovanému počas plynutia doby ochranného dohľadu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovaných zaväzuje spoločne a nerozdielne k náhrade škody pre poškodeného: M.o, nar. XX.X.XXXX v F.c.i, F.o, trvale bytom Q., vo výške 280,- eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre podal na súd obžalobu na obvineného mlad. Z. X., U. X. a F. O. v bode 1/ obžaloby pre zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., v bode 2/ obžaloby pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 216 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie ohľadne skutkov uvedených v obžalobe, boli prečítané výpovede obžalovaných z prípravného konania, bol vypočutý poškodený M. T. M. a svedkovia: T. I., K. I., K. I., P. A., F. G., znalkyňa F.. F. W., znalkyňa F.. V. Z., F.. V. A., znalkyňa pplk. F.. E. I., znalec L.. F.. A. K., CsC., znalkyňa MUDr. E. A. a znalec D.. P. V..
Boli prečítané listinné dôkazy, a to: správa o práceneschopnosti poškodeného M. T. M., lekárska správa o jeho zraneniach, potvrdenie o zaistených veciach, zápisnice o vykonaných domových prehliadkach, príkazy na domové prehliadky, ambulantná karta poškodeného spolu s prekladom, správa z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, správa zo špeciálnej základnej školy, správa z obce B. A. na mlad. Z. X., odpisy z registra trestov, lustrácie ZVJS, lustrácie v databáze súdov, lustrácie v reg. priestupkov, lustrácie v GP SR na obžalovaných. Boli oboznámené trestné spisy, ktoré sa týkali obžalovaného F. O. a U. X.. Boli vykonané obrazové dôkazy ohľadne obhliadky osobného motorového vozidla, z domových prehliadok a zranení poškodeného.
Obžalovaný Z. X. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania po vznesení obvinenia, v ktorej okrem iného uviedol že sa čiastočne priznal k spáchaniu obidvoch žalovaných skutkov, pričom on sám poškodeného kopol iba dvakrát, a to jedenkrát do lakťa, druhýkrát do stehna. Peňaženku poškodeného neprehľadával, ani z nej nevyberal žiadne doklady. Uvedenú peňaženku prikázal obžalovaný F. O., aby ju poškodený odovzdal a že keď tak neučiní, tak ho zabije. Na uvedené poškodený peňaženku položil na stôl a následne ju obžalovaný F. O. a U. X. prehľadali, pričom v nej bolo približne 280,- eur. O pláne obžalovaného F. O. a U. X., že chcú peňaženku zobrať poškodenému vedel ešte predtým ako poškodený prišiel, pretože sa o tom pred ním rozprávali, a celé to vymyslel obžalovaný F. O.. Obžalovaný F. O. sa vyhrážal poškodenému takým spôsobom, že mu hovoril, že keď nebude robiť to, čo on chce, tak ho zabije. Obžalovaný U. X. hovoril poškodenému, nech robí to, čo hovorí obžalovaný F. O., ktorý mal v tom čase pri sebe palicu. Potom ako zobrali poškodenému peňaženku išli do obce B. do domu obžalovaného F. O., čo tiež vymyslel on, pretože chcel vystrašiť poškodeného, a to takým spôsobom, že ho chcel dať do pivnice. Do obce B. sa dopravili osobným motorovým vozidlom, na ktorom prišiel poškodený, pričom toto vozidlo šoféroval obžalovaný F. O.. Po príchode pred rodinný dom obžalovaného F. O. v obci B. vystúpili z vozidla aj s poškodeným, ktorého z jednej strany držal obž. F. O. a z druhej strany U. X.. F. O. ho držal zozadu aj za pulóver. Poškodený chcel utiecť odtiaľ preč, a vtedy ho obžalovaný F. O. udrel do nohy s tou palicou, ktorú už mal predtým u seba, potom ho obžalovaný mlad. kopol do lýtka a obžalovaný U. X. ho sotil, na základe čoho poškodený spadol na zem, kde ho vtedy obžalovaný mladistvý kopol do stehna. Následne obžalovaní F. O. a U. X. ťahali poškodeného do pivnice, kde mu oni dvaja zviazali nohy a ruky za chrbtom v oblasti zápästia a takisto ho previazali cez hrudník, kolená a členky dokopy. Keď opustili pivnicu, obžalovaný F. O. povedal, že treba poriadne zamknúť pivnicu. Následne odišli preč a keď sa všetci traja vrátili aj s F., zistili, že poškodený už nie je v pivnici a dvere boli vykopnuté. Následne sadli do auta a odišli domov. Mladistvý obžalovaný oľutoval, že bol účastný na uvedených skutkoch.
Obžalovaný U. X. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania po vznesení obvinenia, v ktorej okrem iného uviedol, že jeho dcéra Q. sa spoznala s poškodeným z F., ktorý dňa 29.3.2015 približne o 21.00 hod. až 22.00 hod. prišiel k ním domov s červeným malým autom. Vtedy prišiel k ním do domu aj obžalovaný F. O., ktorý mal v ruke nejaké
drevo a hneď poškodenému povedal, nech vyloží všetko čo má vo vreckách a keď to nevyloží, že dnes neodíde. Ešte dávnejšie bol u nich poškodený a jedenkrát mal u seba hotovosť vo výške 5 000,- eur, o čom jeho dcéra Q. povedala obžalovanému F. O., ktorý pravdepodobne počítal s tým, že aj teraz ich bude mať u seba. Keď sa vrátil späť do izby, bol tam už aj obžalovaný Z. X., poškodený sedel, videl kľúče, ktoré mu obžalovaný F. O. hodil a povedal, že ich má držať. Všetky veci poškodeného boli vyložené na posteli, a obžalovaný F. O. prezeral peňaženku. Pozreli sa spolu do peňaženky kde bolo približne 270,- až 280,- eur a nejaké forinty. Obžalovaný F. O. sa pýtal poškodeného kde má peniaze, pričom poškodený mu uviedol, že ich nemá u seba. Potom ho obžalovaný F. O. prehľadal a povedal, že peniaze nemá. Následne obžalovaný F. O. povedal, že idú do obce B., sadli do poškodeného auta, ktoré šoféroval obžalovaný F. O.. Keď prišli pred obžalovaného dom v B., otvorili dvere aj pivnicu. Keď poškodený zbadal, že má ísť do pivnice, začal sa dohadovať, že tam nejde a čo od neho chcú. Na uvedené obžalovaný F. O. povedal, že odtiaľ neodíde kým nepovie kde má peniaze. Potom ho všetci chytili a ťahali dole do pivnice, pričom ho dole posotil obžalovaný Z. X.. Obžalovaný F. O. našiel pásku na zalepenie úst poškodeného, s ktorou mu ich aj zalepil, potom zatvorili pivničné dvere a odišli. Keď sa vrátili, zbadali, že poškodený sa vyslobodil a preskočil plot. Potom odišli domov. Na svoju obranu uviedol, že on poškodeného nenapadol, na dvore ho bil obžalovaní Z. X. a F. O.. Počas incidentu si všimol, že poškodený krvácal z úst, no on osobne sa poškodenému nevyhrážal ublížením na zdraví a takisto ani neobmedzil jeho osobnú slobodu.
Obžalovaný F. O. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, preto boli prečítané jeho rozsiahle výpovede z prípravného konania po vznesení obvinenia, v ktorých okrem iného uviedol, že žalovaných skutkov sa nedopustil a celý priebeh sa stal úplne ináč ako je uvedený v obžalobe krajskej prokuratúry s tým, že on dňa 29.3.2015 prišiel do obce B. A. po XX.XX hod. Keď už tam prišiel, videl pred rodinným domom X. stáť červené auto s rakúskou poznávacou značkou. Potom ako vošiel do domu, počul ako sa Q. X. rozpráva s nejakým mužom, neskôr zistil, že sa jedná o človeka u ktorého bola Q. v F. republike, ktorý jej tam mal ubližovať. Neskôr sa začala Q. s poškodeným hádať a keď sa nevhodne začal správať k Q., chytil poškodeného za mikinu a otvorenou dlaňou mu dal facku, na čo poškodený spadol na posteľ a ľavou rukou začal niečo hľadať vo svojom vačku nohavíc. Po tomto pristúpil k poškodenému a povedal mu, aby vyložil všetky veci, ktoré má u seba na posteľ. Urobil to kvôli tomu, že v dome okrem nich boli aj maloleté deti a obával sa o ich život a zdravie, či náhodou poškodený nemá u seba paralyzátor alebo kaser. Následne na to poškodený vyložil na posteľ vedľa seba peňaženku, mobilný telefón, kľúč od motorového vozidla, krabicu cigariet a zapaľovač. Potom začal zisťovať od poškodeného, či priniesol Q. veci. Na záver odišli do obce B. k nemu domov na poškodeného aute on, U. X., Z. X. a sestry X.. Uvedené auto šoféroval on sám, pretože poškodený bol zjavne opitý. Poškodený nenamietal a ani neprotestoval voči tomu, že ho šoféroval on. V obci B. pred rodinným domom videl, že sa poškodený hašterí s obžalovaným Z. X. a U. X.. Keď k nim pribehol, videl, že poškodený bol agresívny a slovnými a fyzickými útokmi napádal U. X. a Z. X. a takisto aj jeho. Poškodený na nich vykrikoval, pričom on mu povedal, že nech vypadne preč a vtedy sa medzi nimi strhla potýčka a poškodený spadol na chodník, kde si oškrel pravú ruku v oblasti predlaktia. Keď on povedal poškodenému, že pôjde na políciu, vtedy poškodený dostal strach, začali sa naťahovať a zaviedol ho pred pivnicu, do ktorej ho posotili. Následne za ním išli do pivnice, kde mu povedali, aby si sadol na zem. Obžalovaný Z. X. priniesol špagát, ktorým mu zviazali ruky a nohy a povedali mu, aby tam počkal. Dvere do pivnice sa nedali uzamknúť, tak ich podopreli doskou, následne odišli do B. A. znovu s vozidlom poškodeného a keď sa vrátili späť, videli, že poškodený sa nejakým spôsobom dostal von z pivnice a beží po ulici kde sa im stratil. Počas celého incidentu sa nikto z prítomných osôb poškodenému žiadnym spôsobom nevyhrážal, práve naopak, poškodený bol agresívny voči nim a zviazali ho preto, že rozmýšľali, že ho pôjdu udať na políciu.
Poškodený M. T. M. na hlavom pojednávaní okrem iného uviedol, že uvedené skutky sa odohrali približne pred tromi rokmi. Vtedy ešte mal vzťah so Q. X., a na jej zavolanie prišiel k nim domov do B. A.. Keď vošiel dnu, čakal ho tam obžalovaný F. O., ktorého predtým nepoznal, ktorý prišiel k nemu s palicou v ruke, ktorá vyzerala ako baseballová palica a prikázal mu vyložiť všetky veci čo mal u seba, a to peňaženku, kľúče od auta, telefón. Keď mu odovzdal kľúče od auta, obžalovaný F. O. ho išiel prezrieť. Z rodiny X. v ich rodinnom dome bol v podstate každý. Po krátkej dobe ho donútili, aby nastúpil do auta, na ktorom prišiel, a zobrali ho do susednej dediny, do B.. V aute sa nachádzali všetci traja obžalovaní, Q. a X. X.. V B. všetci vystúpili z auta, strhla sa tam bitka, pričom ho zrazili na zem kde mu zranili nohu a zobrali ho dole do pivnice, kde ho obžalovaný F. O. zviazal. Následne obžalovaní odišli, a jemu sa podarilo vyslobodiť a utiecť z pivnice a záhrady rodinného domu. Najskôr odtiaľ išiel pešo, až ho zobral nejaký pán autom do A., odkiaľ sa pešo dostal do A. a následne vlakom do Q., kde podal trestné
oznámenie. Auto, na ktorom prišiel a všetky ostané veci, ktoré mal u seba, zostali na území Q. republiky. V nemocnici ho ošetrili, vystavili mu lekársku správu, pričom mal zlomeninu nohy a mal aj poranenú nohu pod kolenom. Následne mal naloženú aj sádru na nohu. Podľa jeho názoru celý incident vznikol preto, že Q. X. obžalovanému F. O. pravdepodobne prezradila, že mal v minulosti u seba väčší finančný obnos, a tieto peniaze od neho pod vplyvom nátlaku chceli dostať obžalovaní. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody v sume 280,- eur za hotovosť, ktorú mal v peňaženke.
Svedkyňa T. I. uviedla, že pred svojim rodinným domom spozorovali, že dňa 30.3.2015 približne o 3.30 hod. zastavilo auto, ktoré tam bolo aj na druhý deň, následne jej manžel ohlásil políciu, ktorá prišla predmetné auto zaistiť. Ku skutkom sa vyjadriť nevedela.
Svedok K. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako jeho manželka T. I. ohľadne skutočnosti týkajúcich sa osobného motorového vozidla, ktoré bolo odparkované pred ich domom. Ku skutkom sa vyjadriť nevedel.
Svedok K. I. takisto vypovedal zhodne ako jeho matka ohľadne odparkovaného motorového vozidla, ktoré následne odovzdali polícii. Ku skutkom sa vyjadriť nevedel.
Svedkyňa P. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že rodinný dom v B., ktorý kúpili od rodiny O., nespozorovala na ňom, že by v ňom kedysi bol nainštalovaný nejaký kamerový systém, ku skutkom sa vyjadriť nevedela.
Svedok F. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojej prvej výpovede a zároveň uvádzal aj také skutočnosti, že poškodeného už po spáchaní skutku viackrát videl v B. A., pretože Q. bola tehotná s ním a chodili s ňou k lekárovi. Čo sa týka dňa 29.3.2015 v rodinnom dome X., počul iba to, že obžalovaný F. O. slovne hovoril poškodenému, aby vyložil všetko čo má vo svojich vreckách, pričom nevidel, že by obžalovaný F. O. niečo držal v rukách, takisto nevidel, že by niekto z obžalovaných fyzicky napadol poškodeného. Nevidel ani to, že pri nastupovaní do motorového vozidla poškodeného by ho tam niekto nútil nastupovať. S poukazom na rozpory vo výpovedi uvedeného svedka sa čítala zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania, kde mal svedok uviesť, že počul ako obžalovaný F. O. sotil poškodeného na posteľ a počul ako od neho obžalovaný F. O. pýta peniaze, mal v ruke nejakú palicu a následne, že ho nútili nasadnúť do auta. Ešte počul, že obžalovaný F. O. chcel peniaze od poškodeného. K uvedeným rozporným výpovediam svedok uviedol, že viackrát sa stalo, že policajti ho zobrali dovnútra, ubližovali mu a musel vypovedať aj také čo nespravil. Potvrdil, že uvedenú zápisnicu podpísal, ale si ju nečítal.
Znalkyňa MUDr. V. Z. sa na hlavnom pojednávaní odvolala na závery svojho znaleckého posudku na základe čoho bol oboznámený uvedený znalecký posudok, v ktorom uviedla, že intelekt mlad. obžalovaného Z. X. bol na úrovni mentálnej retardácie, jeho rozhľad a sociálna inteligencia boli veľmi slabé, avšak jeho schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti bola zachovaná. Všeobecná, ako aj špecifická nerozhodnosť jeho výpovede bola oslabená. Motívom jeho správania mohla byť snaha vyhovieť okoliu zapadnúť, získať rešpekt okolia, sledoval zisk a materiálne výhody pre svoju osobu. Prognóza jeho resocializácie je priaznivá.
Znalec MUDr. V. A. ohľadne zranení poškodeného uviedol, že pri svojom napadnutí utrpel zlomeninu V. predpriehlavkovej kosti pravej nohy v oblasti bázy s minimálnym posunutím úlomkov, pohmoždenie ľavého kolena, pohmoždenie s podkožnou krvnou podliatinou ľavého stehna na vnútornej strane o veľkosti 2,0 x 4,0 cm, cirkulárne prebiehajúce odreniny kože (mnohopočetné) v oblasti pravého a ľavého zápästia v šírke 2,5-3,0 cm, odreniny kože v oblasti ľavého lakťa, pomliaždenie okrúhly krvný výron na krku vpredu s strede veľkosť 1 cm na prednej strane predkolenia vľavo, malú tržnú ranu veľkosti 1,0 cm na prednej hrane predkolenia vpravo malú tržnú ranu veľkosti 2,0 cm a pomliaždenie s krvnou podliatinou ramena vpravo veľkosti 1,56 cm. Poranenia, ktoré poškodený utrpel dňa 23.3.2015 mohli byť spôsobené tak, ako ich uvádzal vo svojich výpovediach, a to údermi palice baseballového tvaru, údermi päsťami do rôznych častí tela a zviazaním oboch rúk v oblasti zápästia a povzrami a páskami, ktorých hrúbka zodpovedá popísaným zraneniam na tele poškodeného. Znalecký posudok síce vypracoval bez prekladov, lekárskych správ a záznamov z maďarského jazyka do slovenského, avšak v jeho prípade uvedené preklady nepovažoval za potrebné, pretože sám ovláda jazyk maďarský v dostatočnej miere a takisto aj medicínsku terminológiu, pretože medicínu vyštudoval v F.
Znalec doc. MUDr. A. K., CsC. sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery znaleckého posudku č. 7/2015 a č. 12/2015, ktorý vypracoval spoločne s MUDr. K. V.. Uvedený znalecký posudok bol následne prečítaný, v ktorom uviedol ohľadne obžalovaného U. X., že v čače spáchania trestného činu netrpel duševnou poruchou v pravom slova v zmysle, v čase spáchania trestného činu mohol plne rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mal dostatočný potenciál, aby svoje konanie ovládal. Obžalovaný v čase vypracovania znaleckého posudku netrpel duševnou chorobou. Bola u neho prítomná povahová odchýlka. Obžalovaný je plne schopný chápať zmysel trestného konania a zároveň mu navrhujú uložiť ambulantné ochranné psychiatrické liečenie.
Znalec doc. MUDr. A. K., CsC. sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery znaleckého posudku č. 6/2015 a č. 11/2015, ktorý vypracoval spoločne s MUDr. K. V.. Uvedený znalecký posudok bol následne prečítaný, v ktorom uviedol ohľadne obžalovaného F. O., že v čače spáchania trestného činu netrpel duševnou poruchou pravom slova v zmysle, v čase spáchania trestného činu mohol plne rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a tiež mal dostatočný potenciál (najmä intelektový), aby svoje konanie ovládal. Obžalovaný v čase vypracovania znaleckého posudku netrpel duševnou chorobou. Bola u neho prítomná povahová odchýlka. Ide o poruchu formujúcu sa počas osobnostného vývinu. Obžalovaný je plne schopný chápať zmysel trestného konania a zároveň mu navrhujú uložiť ambulantné ochranné psychiatrické liečenie.
Znalkyňa MUDr. E. A. sa na hlavnom pojednávaní odvolala na závery znaleckého posudku č. 46/2015 a č. 45/2015, ktorý vypracovala spoločne s MUDr. V. V., z ktorého vyplýva, že obžalovaný v tom čase mladistvý Z. X. netrpel duševnou poruchou ani chorobou. Jedná sa o jednoduchú, neharmonickú osobnosť vo vývoji s intelektom na rozhraní mentálnej subnormy a ľahkej duševnej zaostalosti. Obžalovaný mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať primerane svojmu fyzickému veku. Je schopný tiež chápať zmysel trestného konania. V čase spáchania skutkov bola u obvinenému primerane jeho fyzickému veku zachovaná schopnosť správne vnímať, zapamätať si priebeh vyšetrovaného skutku a schopnosť správne reprodukovať. Znalci u neho nenavrhli žiadnu z foriem ochranného liečenia.
Znalkyňa Mgr. F. W. na hlavnom pojednávaní predniesla závery svojho znaleckého posudku č. 17/2015, z ktorých vyplýva, že intelekt obžalovaného U. X. sa nachádza v pásme populačného podpriemeru subnormy a u obžalovaného F. O. v pásme populačného priemeru, bez znakov akéhokoľvek patologického narušenia. Obidvaja obžalovaní sú schopní adekvátne vnímať, uchovávať v pamäti a následne aj reprodukovať udalosti, ktorých účastníkmi boli. U oboch obžalovaných najpravdepodobnejšou motiváciou ich konania bol motív získania finančného zisku. U obžalovaného F. O. je možnosť jeho resocializácie ako menej priaznivá a u obžalovaného U. X. ako nepriaznivá.
Znalec Ing. P. V. sa na hlavnom pojednávaní pridržal záverov odborného vyjadrenia č. 98/2015, v ktorom určil odhad hodnoty osobného motorového vozidla zn. Ford Fiesta 18 diesel červenej farby ku dňu 29.3.2015 v najmenšej výške 650,- eur. Zároveň uviedol, že ak by sa uvedené motorové vozidlo využívalo ako taxi služba, malo by vyššiu hodnotu, pretože vozidlo využívané na účely taxislužby musí byť v lepšom technickom a fyzickom stave ako vozidlo fyzickej osoby, pretože podlieha častým a dôkladný pravidelným kontrolám. Uvedené motorové vozidlo bolo pojazdné, a tým pádom jeho hodnota nemohla klesnúť pod úroveň 650,- eur.
Z ambulantnej karty poškodeného M. T. M. zo dňa 7.5.2015 vyplýva, že porucha už nie je, opuch nohy zanikol a bola odstránená sádra s tým, že bolo odporúčané aj postupné zaťaženie nohy.
Podľa hlásenia o práceneschopnosti poškodeného M. T. M. bol práceneschopný od 31.3.2015 a posledný deň práceneschopnosti bol 8.5.2015.
Súd uznal obžalovaných vinnými s poukazom na rozsiahle dokazovanie vykonané v prípravnom konaní a následne v súdnom konaní. Poškodený detailne popísal skutky, tak ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia s tým, že v jeho neskorších výpovediach súd nepobadal podstatné rozdiely oproti jeho predošlým výpovediam. Ak aj nejaké rozdiely boli, súd to pripisoval jednak k tej skutočnosti, že poškodený bol pod veľkým tlakom, bol unesený pre neho na neznáme miesto, bolo mu ublížené na zdraví, bol zranený, bol zviazaný a umiestnený v pivničných priestoroch odkiaľ podľa jeho
vyjadrenia nevedel či sa vôbec dostane odtiaľ živý. Zranenia poškodeného a jeho opis ich vzniku spolu korešpondujú, o čom svedčí aj znalecký posudok MUDr. V. A. a ostatné lekárske správy. Celý priebeh skutkov podrobne popísali aj obžalovaní v tom čase mlad. Z. X. a U. X.. R. výpovede boli vykonané v prípravnom konaní po vznesení obvinenia a obhajcovia boli oboznámení s termínmi výsluchov. Takisto F. G. potvrdil verziu poškodeného, Z. X. a U. X. ohľadne toho, že pod hrozbou násilia si obžalovaný F. O. pýtal peniaze od poškodeného v rodinnom dome X.. Zmenu výpovede uvedeného svedka súd považoval za účelovú pomôcť zbaviť sa viny obžalovaným. Vina obžalovaných bola podopretá aj vykonaním domových prehliadok, kde boli zaistené predmety, ktoré boli použité pri páchaní skutkov a všetky skutočnosti a okolnosti dávajú logickú reťaz, že skutky sa stali tak ako sú opísané vo výroku rozhodnutia.
Čo sa týka namietania zákonnosti hlavných pojednávaní po 16.2.2017 obž. F. O., pretože nebola upovedomená zákonná zástupkyňa mlad. obž. Z. X., súd uvádza, že na uvedenom hlavnom pojednávaní nebolo vykonávané dokazovanie. O ostatných hlavných pojednávaniach, kde sa vykonávalo dokazovanie bola zákonná zástupkyňa P. X. upovedomená riadne a včas, a napriek tomu sa ani na jedno hlavné pojednávanie nedostavila. Dokonca sa nedostavila prvýkrát ani na hlavné pojednávanie, na ktoré bola ona sama predvolaná na deň 17.9.2018, pričom doručenie predvolania mala vykázané a bez ospravedlnenia sa nedostavila. Zároveň súd uvádza, že uvedenú skutočnosť mal v dispozícii namietať obžalovaný Z. X. a nie F. O., pretože sa ho táto skutočnosť netýkala. Uvedenú námietku súd vyhodnotil ako obštrukciu zo strany obžalovaného F. O., aby docielil znovu prejednanie celej trestnej veci. Čo sa týka ohľadne námietok vznesených voči zákonnosti obhliadky osobného motorového vozidla, resp. nevypočutie jeho majiteľa, podľa udania poškodeného auto mu bolo odovzdané do užívania, mal od neho kľúče, disponoval ním a zároveň on udelil súhlas na prehliadku vozidla. Z. na veci nemení tá skutočnosť, že keby aj nebola vyhotovená obhliadka osobného motorového vozidla, pretože podľa udania znalca na určenie ceny, resp. pojazdnosti uvedeného vozidla to ani nebolo potrebné, pretože na základe výsluchu svedkov, a aj samotného obžalovaného F. O., ktorý sám potvrdil, že uvedené motorové vozidlo šoféroval a dopravili sa na ňom z obce B. A. do obce B. a potom na neznáme miesto a späť do obce B., kde ho aj odstavil, teda vozidlo bolo jednoznačne pojazdné. Základným znakom skutkovej podstaty ustanovenia § 216 ods. 1 Tr. zák. je tá skutočnosť, že kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle ho prechodne používať, čo v danom prípade bolo naplnené a dokázané na základe výpovede jednak samotného obžalovaného F. O., že riadil osobné motorové vozidlo a tak isto výpovede poškodeného, ktorý jednoznačne uviedol, že súhlas na riadenie vozidla nedal, práve naopak bol donútený si na zadné sedadlo sadnúť do stredu a bolo mu bránené uvedené vozidlo opustiť, čo potvrdili aj samotní spoluobžalovaní U. X. a Z. X.. Zároveň ani jeden zo svedkov, ktorí boli v rodinnom dome X. neuviedli tú skutočnosť, že poškodený prišiel opitý, resp. že by na mieste požil alkoholické nápoje. Zároveň to ani nedáva logický kontext, prečo by poškodený prišiel pod vplyvom alkoholu, keď sa ešte chcel v ten večer spolu so Q. X. a jej dieťaťom vrátiť späť do V.. Uvedené tvrdenie obžalovaného F. O. súd vyhodnotil ako jeho ničím nepodloženú obranu. Čo sa týka vozidla malej hodnoty, tak malá hodnota je vyjadrená v ust. § 125 ods. 1 Tr. zák., pričom sa rozumie suma prevyšujúca 266,- eur. V danom prípade znalec jednoznačne určil najmenšiu možnú cenu uvedeného pojazdného vozidla na sumu 650,- eur, pričom ak by sa skutočne jednalo o motorové vozidlo používajúce ako taxík, tak jeho hodnota by paradoxne bola vyššia, pretože motorové vozidlá, ktoré sú využívané ako taxislužba podliehajú častejšej kontrole a musia byť v lepšom technickom stave ako vozidlá používané na osobnú prepravu mimo podnikania. Skutočnosť, že obhliadka osobného vozidla sa mala podľa zápisnice skončiť o 18.25 hod. a výsluch poškodeného začal o 18.20 hod. súd uvádza, že pravdepodobne došlo k pisárskej chybe v čase či už ukončenia obhliadky, resp. začiatku výsluchu poškodeného. Skutočnosť, že obžalovaný F. O. je v kamarátskom vzťahu s majiteľom vozidla pánom X. A. s poukazom na štádium konania, kedy uvedené tvrdenie prezentoval obžalovaný, t.j. na poslednom hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2019, keď mu bolo udelené slovo ešte raz, po záverečnej reči s poukazom na doplnenie záverečnej reči prokurátorom, súd vyhodnotil ako jeho snahu predlžovať trestné konanie. Do uvedeného hlavného pojednávania zo strany obžalovaného napriek jeho rozsiahlym výpovediam v prípravnom konaní, vyjadrovaniam sa k jednotlivým dôkazom toto tvrdenie nikdy neprezentoval, súd uvedené považuje ako nepravdivé, nelogické a ničím nepodložené. Práve naopak v prípravnom konaní obžalovaný F. O. uvádzal, že osobné motorové vozidlo šoféroval preto, že poškodený prišiel na územie Slovenskej republiky pod vplyvom alkoholu a že poškodený neprotestoval, že ho on šoféruje. Ak by v skutočnosti čo i len poznal majiteľa vozidla X. A. a mal by uvedené osobné motorové vozidlo zapožičané od neho, tak by nemusel nechať vyložiť kľúče od neho poškodenému na posteľ, pretože by ich mal v dispozícii on a zároveň poškodený by sa nevedel dopraviť na uvedenom osobnom motorovom vozidle z F. do obce B. A.. Čo sa týka namietania zákonnosti doručovania predvolaní poškodenému s poukazom na
ust. § 536 ods. 1 Tr. por. súd uvádza, že túto skutočnosť má v oprávnení namietať poškodený a nie obžalovaný F. O.. Poškodenému nebola udelená žiadna poriadková pokuta a ani nebol predvádzaný na žiadne hlavné pojednávanie. Poškodený bol riadne a včas upovedomený o všetkých hlavných pojednávaniach. Dňa 8.12.2016 sa nevykonalo hlavné pojednávanie, nebolo na ňom vykonané žiadne dokazovanie, pretože obžalovaný F. O. sa naň bez ospravedlnenia nedostavil a bola mu udelená poriadková pokuta vo výške 200,- eur, preto ani nemohlo byť porušené žiadne právo obžalovaného F. O. a súd ani nepotreboval jeho súhlas, na niečo čo sa ani neuskutočnilo. Čo sa týka námietok obžalovaného F. O. ohľadne absencie niektorých nahrávok, tak súd uvádza tú skutočnosť, že nahrávky sú všetky vyhotovené z hlavných pojednávaní, na ktorých sa vykonávalo dokazovanie, avšak niektoré sú v zlej kvalite. Uvedený problém bol zo strany informatického asistenta Okresného súdu Komárno spozorovaný a odstránený. Po diagnostikovaní závady bolo predsedom Okresného súdu Komárno vydané usmernenie akým spôsobom sa má postupovať, aby sa predchádzalo uvedeným situáciám. Po zistení závady a usmernení predsedom súdu boli všetky nahrávky vyhotovené v dobrej kvalite. O každom hlavnom pojednávaní bola vyhotovená zápisnica diktovaná predsedom senátu, pričom ani jedno hlavné pojednávanie, na ktorom sa vykonávalo dokazovanie nebolo v neprítomnosti obžalovaného F. O.. Na každom hlavnom pojednávaní obžalovaný F. O. sa aktívne zapájal, vypočúval svedkov, vyjadroval sa k ich výpovediam, mal rozsiahle prednesy, žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, a ak predseda senátu niečo opomenul zaprotokolovať, resp. zaprotokoloval v nesúlade ako si to obžalovaný predstavoval, tak obžalovaný F. O. vždy doplnil chýbajúcu časť a žiadal ju zaznamenať v zápisnici. Navyše po každom hlavnom pojednávaní bezodkladne bola obžalovanému doručená zápisnica z hlavného pojednávania, pričom obžalovaný F. O. nežiadal o doplnenie, resp. opravu zápisníc, z ktorých boli vyhotovené nekvalitné zvukové nahrávky. Uvedenú námietku obžalovaného F. O. súd vyhodnotil ako snahu o obštrukciu za účelom predlžovania trestného konania. Ohľadne námietky obžalovaného F. O., že pri prijímaní trestného oznámenia dňa 1.4.2015 nebola pribratá tlmočníčka súd uvádza, že uvedenú zápisnicu o trestnom oznámení súd v konaní pred súdom nepovažoval za dôkaz a ani nebola prečítaná, na strane 3 uvedenej zápisnice je uvedený tlmočník Ing. K. A. spolu aj s tlmočníckou doložkou. Zároveň súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné ex offo vyšetrovať a stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedeli akýmkoľvek spôsobom. Z hľadiska posúdenia viny obžalovaných nie je relevantná tá skutočnosť, či vyšetrovateľ správnym resp. nesprávnym spôsobom opravil zápisnicu o zadržaní obvineného F. O. zo dňa 28.4.2015 v časti, či boli resp. neboli u neho nájdené veci a to cestovný pas a zväzok kľúčov. Čo sa týka námietky obžalovaného F. O., že súdom pribratý tlmočník nebol pre jeho osobu a nebol dotazovaný či má námietky voči tlmočníkovi, súd uvádza, že tlmočník nebol v danom konaní pribratý pre neho (pretože on sám vyhlásil, že slovenský jazyk ovláda v dostatočnej miere), ale pre obžalovaných U. X. a Z. X., ktorí neovládali slovenský jazyk, a tlmočník netlmočil pre obžalovaného F. O., ale pre predsedu senátu, ktorý následne protokoloval čo tlmočník pretlmočil.
Podľa zásady in dubio pro reo súd uznal obžalovaných vinnými podľa ustanovenia § 186 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a nie aj podľa ustanovenia § 186 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., pretože poškodený nastúpil do zamestnania, ukončil si práceneschopnosť dňom 8.5.2015 a keď vedel vykonávať prácu za ktorú mu chodila mzda, nebol obmedzený v obvyklom spôsobe života, len pre tú skutočnosť, že nemohol na 100 percent zaťažovať svoju nohu ako pred úrazom. Poškodený nebol odkázaný na pomoc inej osoby. V danom prípade sa nejedenalo o ťažkú ujmu na zdraví s poukazom na ustanovenie § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák. porucha trvajúca dlhší čas a to najmenej 42 kalendárnych dní, pretože poškodený po 37 kalendárnych dňoch nastúpil do zamestnania.
Poškodený v žiadnej z jeho výpovedí neuviedol, že Q. X., resp. X. X. sú spolupáchateľkami uvedených skutkov, oni nežiadali si od poškodeného žiadne finančné plnenie a ani iné, nedonútili poškodenému nastúpiť do auta, ani ho nedali do pivnice a nezviazali ho. Jediné čoho boli prítomné bola cesta osobným motorovým vozidlom na ktorom prišiel poškodený sa viezli z obce B. A. do obce B..
S ostatnými námietkami vznesenými počas celého súdneho konania sa súd vysporiadal priebežne, či už na hlavných pojednávaniach, alebo na neverejných zasadnutiach o rozhodovaniach o žiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu.
Súd odmietol vykonať dôkaz, a to výsluch svedka MUDr. X. Q. s poukazom na tú skutočnosť, že súdu z jeho činnosti je známe, že MUDr. X. Q. zomrel. Súd odmietol vykonať dôkaz, a to vypočutie svedkov Dr. D. Z., Dr. J. F. s poukazom na tú skutočnosť, že na posúdenie skutkov kladených obžalovaným
za vinu uvedené návrhy považoval za skutočnosti, ktoré sa podarilo zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi. Súd odmietol vykonať dôkazy a to o vypočutie por. P. K., por. V. F., npor. F. B., npor. T. V., práp. F.. A. X., práp. X. V., mjr. P. F., F.. P. I., P. E., J. E., P. V., T. Z., F. O. a D. O. s poukazom na tú skutočnosť, že na posúdenie skutkov kladených obžalovaným za vinu považuje súd uvedených svedkov za nadbytočných v danom prípade obžalovaný navrhol vypočuť úplne všetky osoby, ktoré sa dostali do akéhokoľvek kontaktu s uvedenou trestnou vecou. Súd odmietol vykonať konfrontácie s obž. Z. X., s U. X., s poškodeným M. T. M., s X. X., so Q. X., s P. A., s T. I., s K. I. a K. I. s poukazom na tú skutočnosť, že súd konfrontácie medzi obžalovanými považuje za nadbytočné a nie je toho názoru, že uvedenými konfrontáciami, by sa podarilo nejaké okolnosti preukázať a to aj s poukazom na iný postoj obžalovaných Z. X. a U. X., ktorí mali na hlavných pojednávaniach na Okresnom súde Komárno. Čo sa týka poškodeného, P. A., T. I., K. a K. I., tí na hlavnom pojednávaní vypovedali a obžalovanému F. O. bol daný dostatočný priestor na ich vypočutie. X. X. a Q. X. odmietli vypovedať. Súd odmietol vykonať dôkaz, a to o zabezpečenie katastrálnej mapy Obce B. s poukazom na tú skutočnosť, že na posúdenie skutkov kladených obžalovaným za vinu nie je relevantné kadiaľ poškodený v noci sa snažil dostať na územie F., poukazujem najmä na tú skutočnosť, že poškodený bol zranený, zľaknutý a snažil sa čím skôr dostať na územie F.. Súd odmietol vykonať dôkaz, a to o zabezpečenie protokolu od ZSE o odpojení energie v dome B. A. č. XXXs poukazom na tú skutočnosť, že na posúdenie skutkov kladených obžalovaným za vinu považuje súd uvedenú správu ako nadbytočnú. Súd odmietol vykonať dôkazy, a to zabezpečenie cestovného poriadku vlakového spojenia z A. do Q. dňa 30.3.2015 a či poškodenému bola udelená pokuta s poukazom na tú skutočnosť, že na posúdenie skutkov kladených obžalovaným za vinu nie je relevantné akým spôsobom sa poškodený prepravil z A. do Q.. Poškodený detailne opísal prečo a ako cestoval do Q.. Súd odmietol vykonať dôkaz, a to vypracovanie znaleckého posudku od klinického psychológa na skúmanie špecifickej a všeobecnej vierohodnosti poškodeného s poukazom na tú skutočnosť, že z pohľadu súdu na uvedený postup nevidí dôvod, poškodený napriek plynutiu času od spáchania skutkov až po jeho výsluchy pred Okresným súdom Komárno sa javili ako konzistentné a nemenné v podstatných okolnostiach prípadu. Súd odmietol vykonať dôkaz, a to vyhotovenie odborného vyjadrenia z odboru fyzika, mechanika a tuhých telies na spôsob otvorenia dverí pivnice v obci B. poškodeným s poukazom na tú skutočnosť, že na posúdenie skutkov kladených obžalovaným za vinu nie je relevantné akým spôsobom sa poškodený dostal zo zatvorenej pivnice. Súd odmietol vykonať dôkaz, a to vypočutie znalkyne F.. F. K. s poukazom na tú skutočnosť, že menovaná znalkyňa je dlhodobo práceneschopná a súd vypočul znalkyňu Mgr. E. I., ktorá bola kompetentná sa vyjadrovať k uvedenému znaleckému posudku. Súd odmietol vykonať dôkaz a to vypracovanie nového, resp. doplnenie znaleckého posudku o zraneniach poškodeného s poukazom na tú skutočnosť, že preklady lekárskych správ síce neboli v čase vypracovanie znaleckého posudku zabezpečené, ale znalec MUDr. V. A. študoval medicínu v F. a uvedená lekárska terminológia mu bola v plnej miere známa a preto vedel vypracovať uvedený znalecký posudok a vedel sa na hlavnom pojednávaní vyjadriť ku všetkej v maďarskom jazyku uvedenej terminológii obsiahnutej v lekárskych správach. Čo sa týka nemeckého prekladu a konca práceneschopnosti, tak s tou skutočnosťou sa už vysporiadal prokurátor v podanej obžalobe. Súd odmietol vykonať dôkaz o vypočutie majiteľa vozidla G. Fiesta s poukazom na tú skutočnosť, že znalec v odbornom vyjadrení sa vysporiadal náležite so všetkými námietkami obžalovaného F. O. a naviac uviedol, že určil najmenšiu možnú cenu daného typu pojazdného vozidla. Q. odmietol vykonať dôkaz, a to vypočutie zamestnankyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno k správe na čl. 879-880 s poukazom na tú skutočnosť, že na posúdenie skutkov kladených obžalovaným za vinu nie je relevantná správa ohľadne šetrení v rodine X.H. v čase keď bol obž. U. X. vo väzbe.
Čo sa týka návrhu obžalovaného F. O. o odňatie a prikázanie veci inému súdu v obvode Krajského súdu Nitra s poukazom na skutočnosť, že neboli zaznamenané niektoré hlavné pojednávania pre poruchu nahrávacieho zariadenia súd uvedené vyhodnotil ako procesnú námietku, o ktorej s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por. nerozhodoval. Na záver súd uvádza, že všetky hlavné pojednávania, na ktorých sa vykonávalo dokazovanie boli zaznamenané a nahraté, a tie ktoré si žiadal obžalovaný F. HJ. boli aj vyhotovené na DVD nosičoch a odovzdané mu, avšak niektoré boli v zlej kvalite.
Súd v prejednávanej veci vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou trestného konania podľa a § 2 odsek 12 Trestného zákona, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo, v ich súhrne a v súlade so zásadami logického myslenia a uvažovania, dospel k záveru, že skutky tak ako sú opísané vo výroku rozhodnutia sa stali a spáchali ich obžalovaní.
Trestného činu lúpeže sa obžalovaní dopustili v spolupáchateľstve, závažnejším spôsobom konania, použitím zbrane a to tým spôsobom, že proti poškodenému M. T. M. hrozbu bezprostredného násilia a to tak, že obžalovaný F. O. mal v ruke palicu, ktorá bola baseballového tvaru a spolu s U. X. a Z. X., ho nútili aby im odovzdať peňaženku a ostatné veci, ktoré mal u seba. Hlavným cieľom obžalovaných bolo ad poškodeného získať väčší finančný obnos, ktorý mal poškodený u seba pri predchádzajúcej návšteve domu rodiny X.. Trestného činu vydieračského únosu sa obžalovaní tak isto dopustili v spolupáchateľstve so zbraňou a to takým spôsobom, že ho nútili si sadnúť do motorového vozidla, odviezli ho do obce B., kde ho umiestnili do pivnice, kde ho zviazali a požadovali od neho aby uviedol, kde má väčší finančný obnos peňazí inak živý odtiaľ neodíde, teda sa ho zmocnili proti jeho vôli a tým mu bránili užívať osobnú slobodu a uniesli ho s hrozbou jeho usmrtenia za účelom vynucovania poskytnutia finančného plnenia. Trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla sa tak isto obžalovaní dopustili spoločne a to tým spôsobom, že od oprávneného držiteľa poškodeného zobrali kľúče a použili ho na to aby sa dostali do obce B. a následne späť do obce B. A. a následne späť do obce B., kde keď zistili, že poškodený z pivnice utiekol osobné motorové vozidlo, ktoré bolo pojazdné nechali zaparkované pred rodinným domom číslom XXX v obci B.. F. vozidlo bolo najmenej v hodnote 650,- eur a bolo pojazdné.
Na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a takisto aj v konaní pred súdom bolo jednoznačne preukázané, že skutky, ktoré sú opísané vo výroku rozhodnutia sa stali, spáchali ich obžalovaní a tieto skutky napĺňajú všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 216 ods. 1 Tr. zák.
Obžalovaný Z. X. doposiaľ nebol súdne trestaný. Priestupkovo nebol obžalovaný právoplatne postihnutý pred spáchaním skutkov. Z bydliska bol hodnotený všeobecne. Pokiaľ navštevoval základnú školu mal problémy so správaním.
Obžalovaný U. X. bol celkovo deväťkrát súdne trestaný, pričom sa jednalo prevažne o nepodmienečné tresty. Z toho jedenkrát bol odsúdený za trestný čin lúpeže v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod. sp. zn. 2T/38/91 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, uvedené odsúdenie nemá zahladené. Posledný nepodmienečný trest vo výmere 2 roky a 4 mesiace obžalovaný vykonal dňom 31.5.2014. Počas výkonu väzby nebol hodnotený kladne, dokonca bol jedenkrát disciplinárne potrestaný. Zo zamestnania bol hodnotený kladne.
Obžalovaný F. O. bol celkovo dvakrát súdne trestaný, pričom v jednom prípade sa na neho hladí ako keby nebol odsúdený. Druhýkrát bol odsúdený za trestný čin znásilnenia a iné v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod. sp. zn. 6T/183/05 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, predmetné odsúdenie nemá zahladené. Uvedený nepodmienečný trest obžalovaný vykonal dňom 29.9.2014. Počas výkonu väzby bol hodnotený kladne.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaných prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľov, ich pomery a možnosť ich nápravy. Pri právnom posúdení žalovaných skutkov ako zločinu lúpeže podľa ustanovenia § 188 ods. 2 Tr. zák., je trestná sadzba v rozmedzí 7 až 12 rokov, obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 2 Tr. zák. je trestná sadzba v rozmedzí 10 až 15 rokov a prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods.1 Tr. zák., je trestná sadzba je v rozmedzí 0 až 2 roky. Súd s poukazom na tú skutočnosť, že sa jedná o úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. aplikoval najprísnejšiu trestnú sadzbu v zmysle ustanovenia § 186 ods. 2 Tr. zák., a to v rozmedzí 10 až 15 rokov. S poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. súd zvyšoval hornú hranicu uvedenej trestnej sadzby o jednu tretinu na úroveň 16 rokov a 8 mesiacov. Pri mladistvom Z. X. je potrebné aj aplikovať ustanovenie § 117 ods. 1 Tr. zák., tým pádom takto upravená trestná sadzba u mladistvého obžalovaného je v rozmedzí 5 rokov až 8 rokov a 4 mesiace.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný mlad. Z. X. pred spáchaním skutku viedol riadny život súd mu priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zák. Čo sa týka poľahčujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zák. súd uvedenú poľahčujúcu okolnosť nepriznal. Obžalovaný mlad. síce po vznesení obvinenia sa priznal a svoje konanie oľutoval, avšak v konaní
pred súdom nijakým spôsobom sa k uvedenému nevyjadroval, neučinil žiadne vyhlásenie, nevypovedal, takže súd nevedel do skončenia dokazovania náležite zistiť, čí obžalovaný sa naďalej priznáva a skutky ľutuje. V danom prípade súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri určení druhu a následne konkrétnej výmery trestu vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a za použitia ustanovenia § 117 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím aj na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, na spôsob spáchania činu a to tú skutočnosť, že jeho otec obž. GT.el X., ktorý na jeho vývoj mal vplývať kladne dopustil, aby sa pridal k páchaniu uvedených skutkov, jeho následok spôsobený poškodenému, zavinenie, pohnútku vyjadrenú v znaleckom posudku MUDr. V. Z., osobu v tom čase mladistvého páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, keď súd dospel k záveru, že takýto trest bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného považoval nepodmienečný trest skoro na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 rokov za neprimerane prísny. S poukazom na hore uvedené súd aplikoval aj ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. s odvolaním sa na ustanovenie § 117 ods. 2 Tr. zák. a mimoriadne znižoval trest, pretože obžalovaný v tom čase mladistvý sa dostal prvýkrát do rozkolu s Trestným zákonom a účastný uvedených skutkov bol aj spoluobžalovaný U. X., ktorý ako jeho rodič a zároveň zákonný zástupca mal práveže v dobrom pôsobiť na jeho vývoj a nie dovoliť mu byť účastným protiprávnej činnosti. Mlad. obžalovaný vyrastal v rodine, kde mu pravdepodobne nebola zabezpečovaná adekvátna výchova, aby viedol riadny život a nedostával sa do rozkolu s Trestným zákonom. Súd považoval podmienečný 3 ročný trest, ktorého výkon podmienečne odložil s probačným dohľadom so skúšobnou dobou 3 roky za dostatočný a spravodlivý. Zároveň uložil obžalovaný aj povinnosť počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nahradiť spôsobenú škodu poškodenému vo výške 280,- eur.
V danom prípade s poukazom na odsúdenie obžalovaného U. X. vo veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/38/91, kde trestná sadza pri trestom čine lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. v čase spáchania skutku bola v rozmedzí 3 až 10 rokov, teda jedná sa o zločin, preto je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. a zvyšovať najprísnejšiu dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu a tým pádom dolná hranica upravenej trestnej sadzby je vo výške 12 rokov a 6 mesiacov. Súd sa najviac zaoberal aj ustanovením § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. a ak by súčasne použitie ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. bolo pre páchateľa neprimerane prísne sa uvedené ustanovenie nepoužije dospel k záveru, že s poukazom na závažnosť trestných činov, ktorých sa obžalovaný dopustil, skutočnosti aký by bol ďalší priebeh ak by sa samotný poškodený nevyslobodil a neušiel z pivničných priestorov v obci B., postoja obžalovaného k prejednávaniu celej trestnej veci, by nebolo na mieste uvedené ustanovenie aplikovať (§38 ods. 7 Tr. zák.). U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Bola zistená priťažujúca okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Tr. zák. a to, že v minulosti bol už odsúdený za trestné činy uvedené v odpise registra trestov pod číslami 1 až 7 a 9 na nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré tresty si aj vykonal, pričom uvedené odsúdenia mu neboli zahladené. Ďalej súd zistil aj ďalšiu priťažujúcu okolnosť a to, že spáchal viacej trestných činov v zmysle ustanovenia § 37 písm. h/ Tr. zák. S poukazom na ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. sa nepoužije ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a preto sa už nezvyšovala spodná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri určení druhu a následne konkrétnej výmery trestu vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. s prihliadnutím aj na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, na spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa a to viaceré nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré vykonal a neviedli zjavne k jeho náprave, a skutočnosť, že skutok v bode 1/ začal páchať v rodinnom dome, v ktorom sa nachádzala skoro celá jeho rodina vrátane maloletých detí a nechal sa zapojiť v tom čase aj svojho neplnoletého syna spoluobžalovaného Z. X., jeho pomery a možnosť nápravy, keď súd dospel k záveru, že takýto trest bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného považoval nepodmienečný trest skoro na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 13 rokov za dostatočný a spravodlivý.
Súd podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože ho uznal vinným okrem iného aj za obzvlášť závažný zločin a súd nevzhliadol výnimočné okolnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák., pretože pred spáchaním skutkov v posledných desiatich rokoch bol viac krát vo výkone
trestu odňatia slobody, naposledy mu bol uložený za úmyselný trestný čin v trestnej veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/23/2011, kde bol uznaný vinný za prečin zanedbania povinnej výživy v zmysle ustanovenia § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v úmyselnej forme zavinenia, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace, z ktorého výkonu bol prepustený dňa 31.5.2014. Obžalovaný bol celkovo vo výkone trestu odňatia slobody 11 rokov a 6 mesiacov.
Súd uznal obžalovaného U. X. vinným okrem iného aj za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, kde v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák. je obligatórna povinnosť uložiť obžalovanému aj ochranný dohľad. Súd považoval za adekvátne uložiť ochranný dohľad vo výmere 2 rokov a zároveň uložil obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze počas plynutia doby ochranného dohľadu zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, pretože trestných činov sa dopustil s najväčšou pravdepodobnosťou za účelom získania majetkového prospechu a aj tej skutočnosti, že v čase spáchania skutkov bol bez zamestnania a reálneho príjmu.
Súd obžalovanému U. X. neuložil ochranné psychiatrické ambulantné liečenie, pretože obžalovaný netrpel v čase spáchania skutkov duševnou chorobou v pravom zmysle slova. Zistená anomálna štruktúra osobnosti je povahovou odchýlkou, ktorá má trvalý charakter. Ide o poruchu formujúcu sa počas osobnostného vývinu a preto prípadné uloženie ochranného psychiatrického ambulantného liečenia po výkone trestu odňatia slobody, podľa názoru súdu by sa minulo účinku. Pokiaľ bude počas výkonu trestu odňatia slobody zabezpečená adekvátna resocializácia obžalovaného a následne bude po vykonaní trestu riadne vykonávaný ochranný dohľad, prípadné uloženie liečenia by bolo nadbytočné. Z činnosti súdu je známe, že pokiaľ osoba, ktorej bolo nariadené ochranné liečenie ambulantnou formou nie je zamestnaná, tak sa uvedené liečenie ani reálne nevykonáva.
V danom prípade s poukazom na odsúdenie obžalovaného F. O. vo veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/183/05, kde trestná sadza pri trestom čine znásilnenia podľa § 241 ods. 2 Tr. zák. v čase spáchania skutkov bola v rozmedzí 5 až 12 rokov, teda jedná sa o zločin, preto je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. a zvyšovať najprísnejšiu dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu a tým pádom dolná hranica upravenej trestnej sadzby je vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov. Súd sa najviac zaoberal aj ustanovením § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. a ak by súčasne použitie ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. bolo pre páchateľa neprimerane prísne sa uvedené ustanovenie nepoužije dospel k záveru, že s poukazom na závažnosť trestných činov, ktorých sa obžalovaný dopustil, skutočnosti aký by bol ďalší priebeh ak by sa samotný poškodený nevyslobodil a neušiel z pivničných priestorov v obci B., postoja obžalovaného k prejednávaniu celej trestnej veci, by nebolo na mieste uvedené ustanovenie aplikovať (§38 ods. 7 Tr. zák.). U obžalovaného nebola zistená poľahčujúca okolnosť. Bola zistená priťažujúca okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Tr. zák. a to, že v minulosti bol už odsúdený Okresným súdom Trenčín sp. zn. 6T/183/05, právoplatným dňa 30.11.2006 na nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol po jeho vykonaní prepustený iba dňa 29.9.2014, pretože uvedené odsúdenie mu nebolo zahladené. Ďalej súd zistil aj ďalšiu priťažujúcu okolnosť a to, že spáchal viacej trestných činov v zmysle ustanovenia § 37 písm. h/ Tr. zák. S poukazom na ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. sa nepoužije ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a preto sa už nezvyšovala spodná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri určení druhu a následne konkrétnej výmery trestu vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. s prihliadnutím aj na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, na spôsob spáchania činov a to, že s najväčšou pravdepodobnosťou práve on vymyslel väčšiu časť priebehu skutkov, ich následky, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa a to nepodmienečný tresty odňatia slobody v trvaní 10 rokov, ktorý vykonal iba dňa 29.9.2014 neviedlo zjavne k jeho náprave, pretože uvedených skutkov sa dopustil už dňa 29.3.2015, teda 6 mesiacov po prepustení, jeho pomery a možnosť nápravy, keď súd dospel k záveru, že takýto trest bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného považoval nepodmienečný trest skoro na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 13 rokov za dostatočný a spravodlivý.
Súd podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože ho uznal vinným okrem iného aj za obzvlášť závažný zločin a súd nevzhliadol výnimočné okolnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 Tr.
zák. Obžalovaný už vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia a napriek tomu sa dopustil skutkov uvedených v rozhodnutí.
Súd uznal obžalovaného F. O. vinným okrem iného aj za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, kde v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák. je obligatórna povinnosť uložiť obžalovanému aj ochranný dohľad. Súd považoval za adekvátne uložiť ochranný dohľad vo výmere 2 rokov a zároveň uložil obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze počas plynutia doby ochranného dohľadu zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, pretože trestných činov sa dopustil s najväčšou pravdepodobnosťou za účelom získania majetkového prospechu a aj tej skutočnosti, že v čase spáchania skutkov bol bez zamestnania a reálneho príjmu.
Súd obžalovanému F. O. neuložil ochranné psychiatrické ambulantné liečenie, pretože obžalovaný už jedenkrát absolvoval ochranné protitoxikologické ústavné liečenie, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody uložené mu Okresným súdom Trenčín. Zároveň obžalovaný netrpel v čase spáchania skutkov duševnou chorobou v pravom zmysle slova. Zistená porucha osobnosti je povahovou odchýlkou, ktorá je v podstate jeho trvalou charakteristikou. Ide o poruchu formujúcu sa počas osobnostného vývinu a preto prípadné uloženie ochranného psychiatrického ambulantného liečenia po výkone trestu odňatia slobody, podľa názoru súdu by sa minulo účinku. Pokiaľ bude počas výkonu trestu odňatia slobody zabezpečená adekvátna resocializácia obžalovaného a následne bude po vykonaní trestu riadne vykonávaný ochranný dohľad, prípadné uloženie liečenia by bolo nadbytočné. Z činnosti súdu je známe, že pokiaľ osoba, ktorej bolo nariadené ochranné liečenie ambulantnou formou, nie je zamestnaná, tak sa uvedené liečenie ani nevykonáva.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade škody pre poškodeného M. na sumu vo výške 280,- eur, ktorá bola obsahom peňaženky, ktorú musel pod hrozbou násilia vydať v rodinnom dome X.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.