Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_12C-17-2019.pdf
PDF · 104.19 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/17/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, v spore žalobkyne: H. R., Y.. XX.X.XXXX, E. C. Y. G., K.. U. XXX/XX, R.I. A. C. Y. G., C. X, zastúpenej: Občianske združenie OPOS, Trenčianska Teplá, A. Hlinku 1084/24A, IČO: 51147688, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČO: 47 258 713, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, právne zastúpenému: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36862711, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5.647,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.647,76 € počnúc od 4.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 18.6.2019 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42641685039007 uzatvorenej medzi nimi dňa 8.7.2013 vo výške 5.647,76 € spolu s ročným úrokom z omeškania podľa aktuálnej sadzby NBS od 4.12.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 8.7.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb. Uviedla, že v zmluve absentujú obligatórne náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2 písm. j/, l/ a podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ uvedeného zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uviedla, že v zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Úver jej bol poskytnutý vo výške 19.438 € a uhradila sumu 25.085,76 €, teda bezdôvodné obohatenie je 5.647,76 €. Zmluvné podmienky neboli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Zmluva neobsahovala najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a RPMN je nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa mimosúdnou výzvou dňa 7.11.2018 vyzvala žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia, nakoľko získala vedomosť, že úver je v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov a žalovaný nemá zákonný nárok na úroky. Žalovaný na jej výzvu reagoval listom zo dňa 4.12.2018 kde uviedol, že úver spĺňa všetky náležitosti a preto jej mimosúdnu dohodu neakceptujú. Na to žalobkyňa reagovala predžalobnou upomienkou zo dňa 20.12.2018 a žiadala vrátiť iba 4.000 € do 31.12.2018. Žalovaný reagoval zosplatnením úveru a žiadal od žalobkyne doplatiť úver
ešte v sume 5.542,25 €. Žalobkyňa na to reagovala opäť liatom na zosplatnenie úveru a žiadala vrátiť celú sumu úrokov, ktoré sú rozdielom medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a uhradenou sumou žalobkyňou, teda sumu 5.647,76 €.
3. K žalobe doložila listinné dôkazy, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, mimosúdnu dohodu, predžalobnú upomienku, odpoveď na list zo dňa 8.2.2019 a bankové výpisy a hotovostné vklady splátok úveru.
4. Žalovaný cestou právneho zástupcu sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.7.2019 vyjadril k žalobe. Uviedol, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 8.7.2013. Žalobkyňa sa podpisom zmluvy zaviazala splácať svoj záväzok riadne a včas, a to v 77 mesačných splátkach vo výške 403,94 € vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc od 15.8.2013. Čo sa týka namietaného nedostatku zmluvy žalobkyňou, ktorý má spočívať v absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, žalovaný uvádza, že ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z., kde sa hovorí o výške, počte termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, avšak sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke osobitne, ale len ich uvedenie súhrne ku splátke. Žalovaný v tomto smere poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora, ktorý v rozsudku zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti R. E.. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2018 zo dňa 22.2.2018. Žalovaný poukázal na ust. zákona č. § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010, ktorý umožňuje žalobcovi kedykoľvek a bezplatne od žalovaného vyžiadať tzv. amortizačnú tabuľku. K RPMN žalovaný uviedol, že jej výška je v zmluve uvedená správne, avšak v nej nie sú zahrnuté náklady súvisiace s poistením úveru. Poukázal na tretiu časť Zmluvy body 1.1. a 1.6. Ďalej poukázal na listinu označenú ako „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, kde je uvedené, že na získanie spotrebiteľského úveru sa musí uzavrieť poistenie, pričom ako odpoveď je uvedené „nie“, z čoho vyplýva, že podmienkou získania spotrebiteľského úveru nebolo uzavretie poistenia. Z uvedených dôvodov sa poistné do RPMN nezapočíta. Zo zmluvy však vyplynulo, že si žalobkyňa poistenie zvolila. Predmetom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie klasického úveru žalobkyni vo výške 19.438 €. Žalovaný má za to, že uvedená zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daný. Suma uhradená žalobkyňou 25.085,76 € nepredstavuje iba istinu, ale aj dohodnuté úroky, poplatok za poistenie, ktoré si žalobkyňa vybrala a žalovaný poukázal na § 57 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej uviedol, že právo na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia z titulu, že časť úhrad sa započítava na úroky je tak premlčané v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Úroky a poplatky za poistenie boli z jednotlivých predpísaných platieb uhrádzané postupne. Premlčacia doba plynie samostatne pre každé čiastkové plnenie a počíta sa od pripísania jednotlivých platieb na účet spoločnosti Cetelem. Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a trvá na námietke premlčania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.
5. Žalobkyňa cestou Občianskeho združenia OPOS zaslala súdu dňa 12.8.2019 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Uviedla, že obligatórnou náležitosťou zmluvného vzťahu v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je okrem iných vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Novelou Občianskeho zákonníka bol § 566 doplnený o odsek 2, ktorý určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenia. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu, až potom na úroky. Toto poradie môže zmeniť len dlžník, nie veriteľ. Zmluvná rovnováha pri spotrebiteľskom úvere mohla byť naplnená len v prípade informovania veriteľa o podmienkach splácania rozčlenených častí splátky, prípadne o ich pomere alebo spôsobe zmeny, z hľadiska porovnávania produktov pri rozhodovaní spotrebiteľa o uzavretí zmluvy, ako i pri konsenzuálnom určení, aká časť plnenia sa použije na splátku istiny a aká na splátku úrokov. Uvedené nie je spôsobilé nahradiť vyžiadaná amortizačná tabuľka. Tvrdenia žalovaného k údaju o RPMN sú rozporné a účelové. Na jednej strane žalovaný tvrdí, že RPMN je správne a na druhej, že do výpočtu RPMN nezahrnul poistenie. Individuálne uzatvorená zmluva znamená uzatvorenie na osobitnom papieri s podmienkami poistenia, sumou poistenia a dobou poistenia. Individuálne uzatvorené poistenie znamená samostatnú zmluvu s podpisom žalobkyne. Takúto žalovaný nepredložil ako dôkaz. Poistenie je súčasťou zmluvy a žiadna časť, odsek, bod, nie je odkazom na odmietnutie poistenia. Nakoľko je poistenie súčasťou zmluvy práve v časti 3, znamená to pre spotrebiteľa náklad, ktorý na základe podpísanej zmluvy uzatvorí a bude ho musieť platiť, je to zároveň náklad, ktorý je pri podpise zmluvy veriteľovi známy a preto tento náklad musí
byť zahrnutý do celkových nákladov, ktorá žalobkyňa mala zaplatiť. Podľa tabuľky voľne dostupnej na internete po zadaní údajov zo zmluvy, ktorá je predmetom konania, a to výška úveru 19.438 €, výška splátky úveru 403,94 €, doba splácania úveru 77 mesačných splátok, bol výpočet RPMN 17,80 % a celková cena úveru spolu s nákladmi 31.103,38 €. Zmluva o úvere však uvádza inú RPMN a tiež inú celkovú čiastku k zaplateniu na úver, a to RPMN 14,24 % a celkovú výšku úveru k zaplateniu 29.071,35 €. Keďže zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle zákona, je úver bezúročný a bez poplatkov, preto žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
6. Žalovaný doručil súdu dňa 17.9.2019 podanie, v ktorom uviedol, že žalobkyňa nezaujala vo svojom písomnom vyjadrení stanovisko k námietke premlčania. Žalovaný má za to, že markantná časť splátok zo strany žalobcu bola v prospech žalovaného uhradená v lehote presahujúcej 3 roky pred podaním žaloby, a teda pri tomto plnení fakticky uplynula trojročná objektívna premlčacia doba, a teda po vznesení námietky premlčania sa táto časť stáva naturálnou obligáciou, ktorú súd nemôže žalobkyni priznať. RPMN je v zmluve uvedená správne, avšak v nej nie sú zahrnuté náklady súvisiace s poistením úveru. Žalovaný poukázal na tretiu časť Zmluvy, a to body 1.1. a 1.6.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie vyjadrením právnych zástupcov strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
8. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že k podaniu žalovaného zo septembra 2019 sa žaloba nevyjadrovala, nakoľko to nepovažovala za potrebné, a to v bode 1 - premlčanie, nakoľko s touto námietkou sa musí vysporiadať súd. Žalovaný uviedol, že výška RPMN je v zmluve uvedená správne, nebol však zo strany žalovaného produkovaný dôkaz o tom, že to tak skutočne je. Žalovaný argumentuje na časť 3. bod 1.1, že si údajne žalobkyňa vybrala poistenie sama. Vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že na získanie spotrebiteľského úveru, alebo na získanie spotrebiteľského úveru za ponúknutých podmienok, sa nemusí uzavrieť poistenie, je potreba uviesť, že časť 3 formulárovej zmluvy uvádza podmienky poistenia, ktoré žiadnym spôsobom spotrebiteľ nedokáže ovplyvniť aj napriek tomu, že v bode 1.6 je uvedené, že je dlžník oprávnený kedykoľvek oprávnený ukončiť poistenie. Časť 3 - teda poistenie, je súčasťou formulárovej zmluvy, nie je na samostatnej listine, nemá spotrebiteľ pred podpisom zmluvy na výber, či chce, alebo nechce toto poistenie a vzhľadom na túto skutočnosť poukazuje na § 9 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z. z., kde je uvedené, že zmluva musí obsahovať RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, druhá veta tohto ustanovenia udáva, že sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy vyplýva, že dodávateľ, teda žalovaný, mal pri podpise zmluvy vedomosť o tomto poistení, je aj uvedené v časti 1, v akej výške by sa malo platiť, hoc neurčito, lebo je to v percentách, to znamená, že tento náklad mal byť zarátaný do výpočtu RPMN, pokiaľ tak žalovaný nekonal, nekonal s odbornou starostlivosťou, v tomto smere poukazuje na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tiež na § 5 ods. 1, § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ a § 8 ods. 1 a 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázala na § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka a na to, že je potrebné pri ochrane spotrebiteľa použiť zákon č. 129/2010 Z. z.. Žalovaný poskytuje zmluvy, ktoré sú formulované vopred, kde dochádza iba k obmene spotrebiteľov a sú tam určité články, ktoré spotrebiteľ nemá šancu obísť, ale zmluvu musí podpísať tak ako je. Týka sa to aj spomínaného poistenia. Žalobkyňa má za to, že žaloba je dôvodná, preto navrhuje, aby jej súd vyhovel v plnom rozsahu a priznal trovy konania v plnom rozsahu. 9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že čo sa týka premlčania, tak sa v celom rozsahu pridržiava písomných vyjadrení a najmä posledného vyjadrenia zo septembra 2019. Má za to, že markantná časť splátok zo strany žalobcu bola v prospech žalovaného uhradená v lehote, ktorá presahuje obdobie 3 rokov pred podaním žaloby, a teda má za to, že pri týchto plneniach fakticky uplynula doba 3 ročná objektívna premlčacia, a teda vznesením námietky premlčania sa táto časť stáva naturálnou obligáciou, ktorú súd nemôže žalobkyni priznať. K ročnej percentuálnej miere nákladov uviedol, že žalovaný má za to, že táto bola vyrátaná správne, nakoľko je potrebné vziať na zreteľ, že v nej nie sú náklady súvisiace s poistením úveru. Zároveň zotrvala na tom, že žalobkyňa neuviedla žiaden výpočet, ktorým by jasne a nepochybne preukázala nesprávnosť tohto výpočtu. Zároveň poukázala na to, že žalobkyňa zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísala slobodne a vážne, pričom s jej obsahom súhlasila. Ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nie je možné chápať bezbreho, a teda ak bežný spotrebiteľ, akým je aj žalobkyňa, sa dostatočne neoboznámi s obsahom návrhu zmluvy, ktorý je jasný a zrozumiteľný, nemôže to ísť na ťarchu druhej zmluvnej strany, v danom prípade žalovaného. Má za to, že predmetná zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, že je jasná a zrozumiteľná, a
rozumela jej aj žalobkyňa, keďže v zmysle zmluvy aj riadne plnila. Žalobkyňa podpísala zmluvu slobodne, bežne sa stane, že spotrebiteľ bez udania dôvodu a sankcií sa rozhodne ukončiť poistenie. Navrhla súdu žalobu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnila trovy konania vo výške 100 %.
10. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb vyplynulo, že táto bola uzatvorená medzi veriteľom CETELEM Slovensko, a.s. a dlžníkom H. R. (žalobkyňou) dňa 8.7.2013. Účelom úveru bola pôžička na čokoľvek - bezúčelový úver. Výška úveru 19.438 €, s výškou úrokovej sadzby 13,39 %, počet mesačných splátok 77, poplatok za poistenie 6,99 %, výška mesačnej splátky 403,94 €, RPMN 14,24 % a celková čiastka k zaplateniu 29.071,35 €. Splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiaci s termínom konečnej splatnosti 15.1.2020. V časti 3, v bode 1 Zmluvy je Poistenie. Súčasťou Zmluvy je Rozhodcovská doložka.
11. Z mimosúdnej dohody vyplynulo, že žalobkyňa dňa 7.11.2018 písomným podaním zaslala žalovanému znenie dohody na mimosúdne vyrovnanie.
12. Dňa 20.12.2018 žalobkyňa zaslala žalovanému Predžalobnú upomienku.
13. Písomným podaním zo dňa 8.2.2018 žalovaný zaslal žalobkyni Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42641685039007 a Predžalobnú výzvu a vyzval žalobkyňu na zaplatenie sumy 5.542,25 €.
14. Zo splátok, ktoré hradila žalobkyňa na čl. 23 súdneho spisu od augusta 2013 do septembra 2018 vyplynulo, že zaplatila 25.085,76 €. Potvrdené je to aj výpismi z účtu vo VÚB Banke.
15. Súd skúmal, či zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a či uzatvorenie úverovej zmluvy nebolo podmienené uzatvorením poistnej zmluvy.
16. Podľa § 2 písm. i/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
17. Podľa § 2 písm. g/ citovaného zákona, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytovaní tejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo, aby ho získal za ponúkaných podmienok.
18. Podľa § 2 písm. h/ citovaného zákona, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
20. Poistenie tvorilo časť 3. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva neobsahuje ani konkrétnu výšku poplatku za poistenie. Konkrétny údaj o výške poistného je pre spotrebiteľa zásadný, aby vedel, či je pre neho poistné výhodné a či ho má prijať alebo nie. Zmluva vymedzuje poplatok za poistenie klamlivo a to len uvedením percentuálnej výšky 6,99 %.
21. Informácie, ktoré poskytovateľ úveru poskytol žalobkyni v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ pôsobia nejasne, nezrozumiteľne a pre bežného spotrebiteľa mätúco. Aj keby spotrebiteľ bol schopný tieto informácie, ktoré sú uvedené
malým nečitateľným písmom prečítať, informácie by mu pri rozhodovaní o uzatvorení poistnej zmluvy nepomohli. Napríklad z jednej časti informácií označenej ako „Vyžadované záruky“ vyplýva, že okrem uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, sa vyžaduje aj ďalšia záruka a to uzatvorenie rozšíreného súboru poistenia Senior (6,99 %). To znamená, že podmienkou pre uzatvorenie zmluvy o úvere je uzatvorenie poistnej zmluvy v rozsahu rozšíreného súboru poistenia. V ďalšej časti informácii sa uvádza, že na získanie spotrebiteľského úveru sa musí uzatvoriť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru. V tejto kolónke je však vopred predtlačená aj odpoveď „nie“.
22. Ak uzatvorenie poistnej zmluvy bolo podmienkou pre uzatvorenie úverovej zmluvy, tak poplatok za poistné mal byť súčasťou celkových nákladov úveru a mal byť aj súčasťou výpočtu ročnej priemernej miere nákladov. Údaj o ročnej priemernej miere nákladov uvedený v úverovej zmluve je pre spotrebiteľa zásadný a na základe tohto údaju sa rozhoduje, či v porovnaní s inými ponukami na finančnom trhu návrh úverovej zmluvy prijme alebo nie. Údaj o ročnej priemerne miere nákladov vyjadruje cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcii. Okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace s úverom, ako napríklad poistenie úveru a podobne.
23. Dôležitosť správnosti tohto údaju je legislatívne zvýraznená ustanovením § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená ročná percentuálna miera nákladov nesprávne v neprospech spotrebiteľa.
24. Bolo preukázané, že údaj o ročnej priemernej miere nákladov je v úverovej zmluve uvedený nesprávne v neprospech žalobkyne. Žalovaný klamlivo informoval žalobkyňu o celkových nákladoch spojených s úverom a preto súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou CETELEM Slovensko a.s. a žalobkyňou je bezúročná a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje ani číselne vymedzený údaj o výške poistného, ktorý mal byť použitý pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov. Na základe nesprávneho údaju o ročnej priemernej miere nákladov nemohla žalobkyňa spoľahlivo posúdiť rôzne ponuky úverov, ako aj rozsah svojho záväzku zo spornej zmluvy. Sporná zmluva síce údaj o ročnej priemernej miere nákladov obsahovala, ale tento údaj bol nesprávny, a to v neprospech spotrebiteľa.
25. Podľa Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN pri zadaní parametrov Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 8.7.2013 „výška pôžičky“ 19.438 €, „ výška splátky“ 403,94 €, „Počet splátok“ 77, vychádza hodnota RPMN vo výške 17,80 %. V žalovanom, resp. jeho právnym predchodcom predloženom písomnom znení Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere) sa uvádzala hodnota 14,24 % a celková výška úveru 29.071,35 €.
26. Z uvedeného je zrejmé, že hodnota RPMN uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere nezodpovedá skutočnému stavu veci a bola takto uvádzaná v neprospech spotrebiteľa , t. j. uvádzala sa hodnota nižšia, než aká bola v skutočnosti.
27. Poistné ako také bolo podľa názoru súdu žalobkyni nanútené. Pokiaľ za týchto okolností bola uzatvorená poistná zmluva ako súčasť úverovej zmluvy, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do ročnej priemernej miery nákladov. Ak by tvrdenie žalovaného o tom, že poistenie nepatrí do celkových nákladov spotrebiteľa bolo preukázané, mal by žalovaný oddeliť splátky úveru od splátky poistného. Poistné však žalovaný zahrnul do dohodnutej splátky úveru 403,94 €. Za týchto okolností je údaj o výške splátky úveru zavádzajúci, a to v neprospech spotrebiteľa. V dohodnutej splátke úveru bol poplatok za poistenie (v zmluve vyjadrený len v percentuálnej výške 6,99%) zahrnutý, skrytým a pre spotrebiteľa klamlivým spôsobom.
28. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd uvádza, že podľa výpisu na čl. 23 súdneho spisu žalobkyňa splátku vykonanú dňa 22.8.2017 v sume 403,94 € už uhradila nad poskytnutú sumu. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatniť v subjektívnej 2-ročnej lehote a objektívnej 3-ročnej lehote. Žaloba bola podaná dňa 18.6.2019, teda počas plynutia premlčacej doby, teda nárok nie je premlčaný.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
32. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalovaného zaviazal, aby žalobkyni zaplatil sumu 5.647,76 € (rozdiel medzi poskytnutou sumou 19.438 € a uhradenou sumou 25.085,76 €) a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 5.647,76 € od 4.12.2018, teda dátumom, kedy žalovaný zaslal žalobkyni odpoveď na mimosúdnu dohodu, nakoľko uvedené nepoprel, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.