Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-461-2009.pdf
PDF · 108.21 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/461/2009
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: INVEST TRADE, spol. s r.o., IČO: 36589136, so sídlom Rožňava, Cyrila a Metoda 105/2, proti povinným: 1/ F. T., V.. XX.XX.XXXX, P. R. C., C. XXX/ XXX, 2/ Y. T., V.. XX.XX.XXXX, B. P. J., D. XXX/XX, prechodne bytom P.-K., Y. V.T. XXXX/XX, pre vymoženie 3 243,84 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Povinným v 1. a 2. rade ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi, PhD., so sídlom exekútorského úradu v Rožňave, Čučmianska dlhá 26, trovy exekúcie vo výške 204,66 € do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinným v 1. a 2. rade nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom zo dňa 10.09.2009 domáha v neprospech povinných vykonania exekúcie pre vymoženie 3 243,84 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1Zm/78/09-15 zo dňa 21.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.06.2009. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 07.12.2009 Mgr. Erikovi Tóthovi, súdnemu exekútorovi so sídlom v Nitre.
(2) Tunajší súd uznesením zo dňa 29.10.2012, č. k. 3Er/461/2009-37 pripustil, aby do konania na miesto pôvodne oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. vstúpil nový oprávnený INVEST TRADE, spol. s r.o..
(3) Tunajší súd uznesením zo dňa 05.03.2013, č. k. 3Er/461/2009-47 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka, so sídlom exekútorského úradu v Rožňave.
(4) Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 18.03.2016 podanie oprávneného zo dňa 22.01.2016, doručené súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016, označené ako "Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku". V tomto podaní oprávnený uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní vznikla na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej medzi povinným/povinnými a bankou. V podstate ide o úverovú zmluvu, na základe ktorej boli stavebnému sporiteľovi - dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky výlučne na stavebný účel uvedený v čl. 1 ods. 2 zmluvy. Podmienky poskytnutia úveru, platobné podmienky, podmienky odstúpenia od zmluvy ako aj sankcie spojené s odstúpení sú uvedené v zmluve. Na zabezpečenie pohľadávky z tohto úverového vzťahu uzavreli zmluvné strany dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, pričom pri podpise tejto dohody došlo aj k vystaveniu biankozmenky dlžníkom (a prípadne aj jej avalovaniu spoludlžníkom), Podmienky vyplnenia biankozmenky bankou
sú uvedené v zmluve. Keďže povinný nedodržal podmienky zmluvy došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa dohody.
(5) Exekučným titulom v prebiehajúcej exekučnej veci je zmenkový platobný rozkaz, ktorým sa oprávnenému priznal nárok proti povinným v 1. a 2. rade, ktorí sú fyzickými osobami.
(6) Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 24.06.2005 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného na jednej strane a povinným v 1. rade ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a povinným v 2. rade ako spoludlžníkom na strane druhej, pričom právny predchodca oprávneného bol v zmluve označený údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa, t. j. obchodným menom, miestom podnikania, IČO-om a povinní v 1. a 2. rade údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu - nepodnikateľa, t. j. menom, priezviskom, dátumom narodenia či rodným číslom, bydliskom. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 3.319,39€ (100.000 Sk), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmenil na stavebný úver vo výške 1.991,64 € (60.000 Sk). V zmluve bol účel tohto mimoriadneho medziúveru, ako aj stavebného úveru, určený výhradne ako "stavebný", bližšie špecifikovaný pod bodom. 2 písm. a/ až h/ zmluvy (napr. nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu, výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba alebo stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového domu alebo stavebné úpravy bytu, modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce na nich, nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového domu, atď.). Podľa zmluvy je dlžník dohodnutým účelom viazaný, t. j. mimoriadny medziúver, prípadne stavebný úver môže použiť na financovanie bytových potrieb zvolenou formou na území Slovenskej republiky. Dlžník sa zároveň zaväzuje použiť celú sumu poskytnutého mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru na stavebný účel, na realizáciu ktorého sa mimoriadny medziúver, resp. stavebný úver poskytuje. V čl. II. zmluvy s označením "Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru" boli zakotvené poplatky nasledovne: "Za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 3 000 Sk. Ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500 Sk. Poplatok za mimoriadny medziúver za biankozmenku sa zaúčtuje pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bude znížená o výšku týchto poplatkov. Za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 400 Sk je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. V ďalších rokoch je poplatok za vedenie úverového účtu platný podľa platného sadzobníka poplatkov. V prípade, že poplatok za vedenie úverového účtu dlžník neuhradí za každý prislúchajúci rok, zvýši sa o sumu neuhradených poplatkov pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení celková výška stavebného úver a tým sa zároveň predĺži doba splatnosti stavebného úveru."
(7) Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy s povinným podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.
(8) Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(9) Podľa § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
(10) Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku znení účinnom od 23.12.2015 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
(11) Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
(12) Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(13) Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
(14) Podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(15) Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(16) Vzhľadom na dikciu ustanovení § 243f ods. 1 a ods. 3 Exekučného poriadku exekučný súd v prvom rade konštatuje, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku), ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
(17) Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. V zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku pritom na zastavenie exekúcie musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré z okolností uvedené pod bodom 1 až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.
(18) V predmetnej exekučnej veci bol exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz, preto splnenie prvej podmienky je nepochybné. Súd po oboznámení sa s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že aj druhá podmienka je splnená. Vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - právny predchodca oprávneného ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľmi
- povinnými v 1. a 2. rade ako fyzickými osobami, ktorí pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. K tomuto záveru súd dospel s ohľadom na označenie zmluvných strán predmetnej zmluvy, účel poskytnutia úveru v zmluve uvedený, výpis z obchodného registra na právneho predchodcu oprávneného a skutočnosť, že oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Na vyhodnotení zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ako zmluvy spotrebiteľskej nič nemení ani fakt, že zmluva zároveň nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V čase jej uzavretia totiž platil zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý obsahoval aj ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a/, podľa ktorého sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
(19) Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/78/2009 súd ďalej zistil, že jeho súčasťou sú listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že zmenka, na základe ktorej zmenkový súd priznal právnemu predchodcovi oprávneného nárok proti povinným v 1. a 2. rade - fyzickým osobám, zabezpečovala hlavný záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Po oboznámení sa so spisom Okresného súdu Bratislava V a doplnením návrhu na vykonanie exekúcie súd konštatuje, že oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, nepreukázal, že by zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu síce právny predchodca oprávneného ako navrhovateľ opísal charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali, avšak len z uvedeného nemožno usudzovať, že sa aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov konania zaoberal a na daný skutkový stav aplikoval aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Naopak, z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je zrejmé, že žalovaná zmenková suma bola v návrhu uvedená v celku, navrhovateľ nijako nešpecifikoval, z akých čiastkových nárokov pozostáva. Z uvedeného súd vyvodzuje, že ak by sa zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu zaoberal aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov konania, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže, nielen čisto zmenkovým abstraktným vzťahom, musel by sa zaoberať najskôr tým, z akých čiastkových nárokov (čo z uplatnenej sumy tvorila nesplatená suma úveru, čo úroky či iné príslušenstvo, prípadne zmluvná pokuta) žalovaná suma pozostáva, pretože len tak by vedel následne preskúmať a uzavrieť, či uplatnený nárok mal základ aj v neprijateľných zmluvných podmienkach, prípadne či nedošlo k rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zmenkový súd zmenkový platobný rozkaz vydal výlučne na základe predloženého originálu zmenku, a teda odčlenil zmenkový abstraktný vzťah od spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom.
(20) Ďalej exekučný súd preskúmal, či spotrebiteľská zmluva obsahovala nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadol, alebo či súd v základnom konaní neprihliadol na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo na plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.
(21) Za neprijateľné zmluvné podmienky súd posúdil tie, podľa ktorých si právny predchodca oprávneného mohol účtovať poplatok za spracovanie medziúveru, vydanie biankozmenky a poplatok za vedenie úverového účtu. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru a poplatku za vydanie biankozmenky, súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie, ktorý bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp. oprávnený nepreukázal a súdu nebolo zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť,
nakoľko spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zo zmluvy však vyplýva, že zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. bianko zmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd teda vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Z uvedeného tiež vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa.
(22) Na základe uvedeného má súd za preukázané, že zmenkový súd v základnom konaní neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, a to dokonca na také, ktoré mali vplyv na výšku uplatneného a priznaného nároku, keďže súdu je z jeho úradnej činnosti zrejmé, že niektoré tieto poplatky, ak nie všetky, si právny predchodca žalovaného v žalobách uplatňuje. Súd preto konštatuje aj splnenie tretej podmienky, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil.
(23) Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.03.2018 si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 235,52 €, ktoré špecifikoval ako paušálnu odmenu vo výške 33,19 €, náhradu hotových výdavkov 15,25 €, 24,79 €, náhradu cestovného 127,73 €, náhradu za stratu času 10,56 € DPH.
(24) Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(25) Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
(26) Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
(27) Podľa § 203 ods. 1 až ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
(28) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len "vyhláška"/.
(29) Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
(30) Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
(31) Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
(32) Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
(33) Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
(34) Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal mu trovy exekúcie nasledovne: 1/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky v minimálne zákonnej výške 33,19 €. Poverený súdny exekútor vykonal nepochybne najmenej úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky /získanie poverenia/, preto má nárok na minimálnu zákonnú odmenu súdneho exekútora, a to bez ohľadu na to, koľko ďalších úkonov exekučnej činnosti vykonal. Z uvedených dôvodov súd rozsah vykonaných úkonov exekučnej činnosti ani bližšie neskúmal, pretože hypotéza ustanovenia § 14 ods. 1 je naplnená už vykonaním čo i len jedného úkonu exekučnej činnosti. 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 126,80 €:
- za poštovné vo výške 15,25 €, ktoré súd považuje za primerané vzhľadom na počet zásielok doručovaných v konaní a preukázané predloženým exekučným spisom.
- cestovné náhrady - pracovná cesta za povinným (dňa 02.05.2013, Rožňava - Veľké Uherce, spolu 442 km, spotreba 4,7 l/ 100 km, cena pohonných hmôt 1,476 €) vo výške 111,55 €. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za kancelársky materiál vo výške 3,54 €, pretože vynaloženie týchto hotových výdavkov je nepreskúmateľné. Hotové výdavky nie je možné paušalizovať a v každej jednotlivej exekučnej veci je potrebné preukázať ich vykonanie, ich výšku, ako aj ich súvis s exekučným konaním. Súd totiž musí posudzovať účelnosť vynaložených hotových výdavkov, a to môže urobiť len vtedy, keď je ich vynaloženie a ich výška dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi v procesnom spise. V opačnom prípade náhradu hotových výdavkov nemožno priznať. Súd nepriznal ani náhradu za archiváciu spisu v celkovej výške 6 €. Rozhodol tak z dvoch dôvodov. Jednak nie je výška nákladov na archiváciu spisu preukázaná, uplatnený nárok je preto nepreskúmateľný a jednak archivácia spisu je zákonnou administratívnou povinnosťou exekútorského úradu (rovnako ako napríklad vedenie účtovníctva, vedenie personálnej agendy a podobne). Náklady na túto povinnosť nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu. Náhrada za archiváciu spisu je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 citovanej vyhlášky). 3/ náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky vo výške 10,56 € (pracovná cesta dňa 02.05.2013 Rožňava - Veľké Uherce, 16 x 0,66 €) 4/ DPH z priznanej odmeny a náhrad (§ 196 EP) vo výške 20% zo základu 170,55 €, t.j. 34,11 €.
(35) Spolu súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 204,66 € (33,19 € + 126,80 € + 10,56 € + 34,11 €).
(36) O povinnosti povinných v 1. a 2. rade nahradiť trovy exekúcie súd rozhodol podľa § 197 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013. Trovy exekúcie v zásade platí povinný. Oprávnenému je možné uložiť povinnosť na náhradu trov exekúcie len v prípade, ak je naplnená niektorá z hypotéz ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013. To znamená, že oprávnený zodpovedá za trovy exekúcie len v takom prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.
(37) V posudzovanej veci nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, za ktorý by procesne zodpovedal oprávnený. Oprávnený nezavinil, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neboli dodržané podmienky predpokladané v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, preto nemôže procesne zodpovedať ani za zastavenie exekúcie z tohto dôvodu. Preto sa uplatní všeobecné pravidlo ustanovené v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 a trovy exekúcie sú povinní zaplatiť súdnemu exekútorovi povinní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.
(38) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(39) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(40) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(41) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu zmeny Exekučného poriadku zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorú procesné strany nemohli ovplyvniť. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnenému a povinným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.