Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/598/2007

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti povinnému: Z. Y., J.. XX.X.XXXX, G. Ž. XX, XXX XX Ž., na vymoženie pohľadávky vo výške 66,38 € a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Bronislavou Pračkovou, pod sp. zn. EX 428/2007, takto

rozhodol:

I. Exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Poverením č. 5613 009014 * zo dňa 23.3.2007 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Bronislavu Pračkovú, so sídlom Ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý vedie exekučné konanie pod sp. zn. EX 428/2007.

2. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v a neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.

3. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

5. Dňa 11.8.2017 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora, ktorým tunajšiemu súdu oznámil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a žiada zastaviť exekučné konania a priznať trovy konania vo výške 176,35 Eur.

6. Súd preskúmal spisový materiál a zistil, že exekučným titulom je blok na pokutu evid. č. bloku AA 441708 zo dňa 27.1.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2005 a vykonateľnosť dňa 11.2.2005.

7. Podľa o priestupkoch (ďalej len „“), v znení účinnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

8. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle § 88 ods. 1

v znení účinnom do 31. 08. 2008 vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie byť podkladom na vykonanie exekúcie.

9. Exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. bloku AA 441708 zo dňa 27.1.2005, ktorý vydalo Krajský dopravný inšpektorát v Banskej Bystrici. Dňom 11.2.2008 uplynula trojročná prekluzívna lehota, v dôsledku čoho sa stal exekučný titul neúčinným a už v tom čase bol daný dôvod na zastavenie exekúcie, pretože odpadol podklad na jej vykonanie. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

10. Pokiaľ súd v konaní zistí, že exekučný titul stratil účinnosť, je povinný exekúciu zastaviť ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Na základe tejto skutočnosti tunajší súd nezastavil exekúciu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, ale z dôvodu preklúzie práva priznaného exekučným titulom.

11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 176,35 Eur. Pozostávajúce z odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 120,- Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 19,04 Eur, náhrady za stratu času vo výške 7,92 Eur a DPH z celých trov exekúcie.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

15. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

16. Podľa § 243j Exekučného poriadku /v aktuálnom znení/, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. 17. V danom prípade ide o špecifický prípad, kedy i keď možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného od povinného bola zmarená v dôsledku zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule po vydaní exekučného titulu (uplynutím času - preklúziou judikovaného práva), nezanikla v spojitosti s tým automaticky aj možnosť súdneho exekútora uspokojiť sa na povinnom, čo do trov tejto exekúcie. Konkurz na majetok povinného bol vyhlásený dňa 31.7.2017, pričom zákonný dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa 11.2.2008, odkedy ďalšie vykonávanie exekúcie súdnym exekútorom bolo neprípustné a bez ohľadu na to, kedy súd formálne - uznesením exekúciu zastavil (iné riešenie súdom v úvahu ani neprichádzalo) bolo povinnosťou súdneho exekútora v exekúcii nepokračovať a bezodkladne oznámiť túto zákonnú prekážku ďalšieho vykonávania exekúcie exekučnému súdu (súdu doručiť podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu), nevynímajúc že iba do tohto času možno prípadné trovy exekúcie považovať za účelne vynaložené v exekúcii.

18. Exekučné konanie začalo dôvodne dňa 12.3.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Rozhodujúci je dôvod (skutočnosť), pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo výlučne z dôvodu preklúzie práva (zániku vymožiteľnosti exekučného titulu zo zákona), hoci predmetná pohľadávka oprávneného (pokuta) nebola povinným uhradená. Teda nie z iného, takého dôvodu v spojitosti s ktorým by vskutku zanikla akákoľvek reálna možnosť uspokojiť sa na povinnom čo do trov exekúcie napr. pre vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a pod., ako k tomu zvádza posledný existujúci skutkový stav. Preto aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie treba prihliadať na to, že tieto skutočnosti (s vplyvom na prípadnú aplikáciu právnej

úpravy pripúšťajúcej výnimočne aby trovy znášal oprávnený) nastali až následne po vzniku zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie, so značným časovým odstupom.

19. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa , ďalej len „ústava“, je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s v spojení s , t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.

20. Tunajší súd má za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 243j Exekučného poriadku, aby súdnemu exekútorovi nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania. V konečnom dôsledku tu vznikla situácia, kedy nebudú uspokojené nároky súdneho exekútora, ktorý sa neštandardným postupom v exekúcii (keď už dávno, ako náhle vznikol jednoznačný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie - preklúzia práva, nepodal podnet na zastavenie exekúcie) aj sám pripravil o reálnu možnosť uspokojenia jeho trov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.