Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5C/32/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, W. D. č.XXX/X, XXX XX M., zast. ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS, s.r.o., M. Pišúta 936/16, 031 XX Liptovský Mikuláš, IČO:36861251, proti žalovaným: 1.) I. I., nar. X.X.XXXX, bytom H. X. XXXX/XX, XXX XX M., 2.) Z. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX W. D., X.) S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. č. XXX, 4.) D. H., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX M. všetci žalovaní zast.: JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka Madačova 7, XXX XX Ružomberok, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre okres M., obec a k.ú. W. D. a vedené príslušným Okresným úradom v Ružomberku, odbor katastra na pozemkoch v zastavanom území obce Liptovská Štiavnica, všetko parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXX - orná pôda o výmere 2218 m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 mX a parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 70X mX patria do výlučného vlastníctva žalobcu. II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 % , ktoré sú mu žalovaní v I. až IV. rade povinní zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. V rámci prebiehajúceho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. žalovaný v konaní Albert Uhrina podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.06.2018 sa vzájomnou žalobu domáhal určenia vlastníckeho práva a žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre okres M., obec a k.ú. W. D. a vedené príslušným Okresným úradom v Ružomberku, odbor katastra na pozemkoch v zastavanom území obce Liptovská Štiavnica, všetko parcely registra C evidované na katastrálne mape, parcela č. XXX - orná pôda o výmere 2218 m2, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 a parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 702 m2 patria do výlučného vlastníctva žalobcu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že predmetné pozemky žalobca rovnako ako jeho otec pred ním užíva a stará sa o ne, platí dane a do jeho vlastníckeho práva doposiaľ okrem žalovaných nikto žiadnym spôsobom nezasahoval. Nehnuteľnosti sú v prírode reálne podelené a predstavujú zastavanú plochu pod domom a priľahlé záhrady, pričom reálna deľba pôvodnej parcely prebehla okolo roku 1928 medzi pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi. Právnym základom žaloby je reálna deľba medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi bez formálneho vyznačenia dohody v pozemkovej knihe, prípadne vydržanie v dôsledku dlhotrvajúcej držby nerušného a pokojného užívania, ktorému je potrebné poskytnúť právnu ochranu. Sporné pozemky pochádzajú z časti pôvodnej PKN parcely č.XXX/X oráčina Za Potúčky, zapísanej v PKN vložke XXX pre obec D. D.. Rodina D. O. ich

nadobudla v roku 1907 a od roku 28 ich nesporne užívala už oddelené pre svoj prospech a prospech svojej rodiny až do roku 2017, kedy sa o dovtedy formálny spoluvlastnícky podiel prihlásili dedičia po Z. H.

- žalovaní v 1./ až 4./ rade. Zvyšná časť pôvodnej PKN parcely č.XXX/X sa dnes nachádza v extraviláne a bola užívaná ako lúka viacerými vlastníkmi postupne, najskôr rodinou S. a potom rodinou H.. Od roku 1945 ju vlastnil a užíval pre svoj prospech a v prospech svojej rodiny nerušene ako svoje vlastné právny predchodca žalovaný Emil I. H. s manželkou C. s výnimkou doby kolektivizácie a jej núteného užívania zo strany JDR. Po smrti sa o parcelu ako svoju vlastnú prihlásil jeho syn D. H. s manželkou Z.. V rámci pozemkových úprav potom pripadla do výlučného vlastníctva právnych nástupcov. Počas pozemkových úprav v roku 2011 všetci v tom čase vedení spoluvlastníci potvrdili reálnu deľbu nehnuteľnosti medzi pôvodnými vlastníkmi a v zmysle dohody obsiahnutej v zápisnici z konania, žalobca ustúpil z podielov v extraviláne parcely, ktorá pripadla dedičom po J. I. H.vi a naopak dedičia po J. I. H.vi súhlasili s tým, že žalobcovi potvrdia výlučné vlastníctvo k sporným pozemkom. Právni predchodcovia žalobcu - D. O. st. s manželkou I. rod. X. nadobudli 1/2 podiel na nehnuteľnosti PKN parcelu XXX oráčinu Za C. zapísanú v pkn. vl. XXX pre obec D. D. v roku 1907 ( zápis 9 a 10 pkn. vl. 179 ). Kúpna zmluva sa nezachovala. V roku 1928 si už na sporných pozemkoch postavil jeho syn D. O. s manželkou Z. rod. rodinný dom a v roku 1935 na dvore pristavil aj humno. Administratívne rozhodnutia o stavbách sa nezachovali. Pozemky boli oplotené niekedy od roku 1930 a odvtedy sú v nerušenom užívaní rodiny O.. Kúpno-predajnou zmluvou zo 6.10. 1936 previedol D. O. st. podiel 1/4 pozemku na syna D. O. ml. a manželku Z. O. rod. B.. Podiel I. O. rod. X. získala v roku 1949 jej dcéra H. B. rod. O.. Jej vnučka si na pozemku postavila v roku 1952-1953 rodinný dom so záhradou a oplotila ho. Jej nástupcom bola Z. N., rodená G. nar. XX.XX. XXXX, ktorá si vlastnícke právo k oddeleným pozemkom usporiadala sama vydržaním. K tomu jej Z. H.vá, žalobca aj ostatní formálni spoluvlastníci dali súhlasné vyjadrenie tak ako sa k tomu zaviazali pri prejednávaní pozemkových úprav. Právny predchodca žalovaných, J. I. H. s manželkou C. rod. B., nadobudol predmetné nehnuteľnosti kúpno-predajnou zmluvou z 11.5. 1945 . Účelom kúpy bolo v tom čase nadobudnutie lúk na produkciu sena pre chov dobytku. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že medzi predávajúcimi a právnymi predchodcami žalobcu bolo rozdelené užívanie, keďže z dôvodu pokonávky mal na začiatku určené náhradné užívanie. Už pri kúpe bolo právnym predchodcom žalovaných známe, že nekupujú podiel na pozemkoch pod domom a hospodárskymi budovami D. O. st. s manželkou. Reálna deľba, o ktorej sa nezachovala známa písomná zmienka, prebehla okolo roku 1928, kedy si už na sporných pozemkoch postavil D. O. s manželkou Z. rod. rodinný dom a v roku 1935 na dvore pristavil aj humno a pozemky oplotili. Teda od roku 1945 už bolo právnym predchodcom sporových strán známe, že došlo nielen k deľbe užívania ale aj reálnej deľbe pozemkov pkn. Parcely XXX/X . Rodine J.a I.a H. pripadli lúky, t.j. časť v dnešnom extraviláne a rodine D. O. pozemky na dvore, pod domami humnom, a záhrady patriace k jeho domu. Medzi právnymi predchodcami sporových strán neboli o rozdelení užívania a obsahu reálnej deľby žiadne pochybnosti a ani spory. Zápisy druhej rodiny na rozdelených pozemkoch považovali len za formálne, neuplatňovali z nich žiadne práva, neplnili z nich žiadne povinnosti a pri pozemkových úpravách od roku 2011 sa ich snažili usporiadať. Žiaľ z dôvodu vyššieho veku žalobcu došlo k časovému opomenutiu a vyporiadanie nebolo ukončené. Tomu, že zápisy vlastníckeho práva sporových strán boli na časti pôvodnej parcely pkn. XXX/X, ktoré im reálnou deľbou nepripadli, pre právnych predchodcov naozaj formálne, nasvedčujú tieto skutočnosti: 1/ Z. O. rod. B. po smrti manžela darovala synovi - žalobcovi nezastavaný stavebný pozemok p.č. XXX/X poz, vložka XXX vedený ako nové parcelné číslo XXX/X ako jeho výlučná vlastníčka, pričom v bode 4 zmluvy sa uvádza, že iné osoby zapísané ako jej spoluvlastníci I. H. s manželkou C. H.vou, rod. B. a U. G. v skutočnosti v darovanej nehnuteľnosti nemajú žiadnu účasť . Z uvedeného vyplýva, že právni predchodcovia žalovaných si boli vedomí toho, že ich spoluvlastnícky podiel na pozemkoch v užívaní rodiny D. O. je naozaj len formálny. Išlo o časť parcely pkn. XXX/X, ktorá pripadla reálnou deľbou rodine D. O. a matka žalobcu sa považovala za výlučnú vlastníčku, hoci formálny podiel na pozemku mal stále J. I. H. s manželkou. Syn J.a I.a H., D. H. st. požiadal dňa 27.4. 1990 ONV v Liptovskom Mikuláši o navrátenie pôdy v užívaní JRD do súkromného vlastníctva. Menovite žiadal o pôdu - lúky v hone Dúby na účel chovu býkov , ktorú sčasti nadobudol po smrti matky v roku 1987 a sčasti mu ich ponechal jeho otec J. H. s tým, že sa stáva jej vlastníkom. Išlo o časť parcely pkn. XXX/ X, ktorá pripadla reálnou deľbou rodine J.a I.a H. a jeho syn a súčasne otec resp. starý otec žalovaných vystupoval sám ako vlastník pozemkov, hoci formálny podiel na nich mala aj rodina D. O.. Po smrti D.a H. nadobudla jeho podiel manželka Z. H.vá rod. Y.. V dedičskom konaní po neb. J.ovi I.ovi H.vi boli nehnuteľnosti zmienené len ako role a lúky v užívaní JRD. Zmienka o tom, že predmetom dedenia by mali byť aj iné pozemky pod rodinným domom a dvorom rodiny O., v dedičskom konaní chýba. Dňa 11.3. 2011 sa v súvislosti s projektom pozemkových úprav v extraviláne k.ú. W. D. uskutočnilo prerokovanie námietky nového usporiadania pozemkov uplatneného D. O. rod. H.vou ( prepojenie rodín O. - H. )

z dôvodu, že výmery nových pozemkov nezodpovedajú reálnej deľbe pôvodných vlastníkov parcely E-KN XXX/X. Preto sa spoluvlastníci parcely E-KN XXX/X dohodli na nových výmerách pozemkov v extraviláne, pričom žalobca dostal v extraviláne len pás pozemku zodpovedajúci prechodu od domu a dvora na hornú cestu, za ktorou mal svoje ďalšie pozemky, tak ako ju užíval od začiatku podľa reálnej deľby. Z. N. získala záhradu a ornú pôdu, ktorú dovtedy užívala sama z podielu rodiny D. O.. Za rodinu J.a H. si rozdelili medzi sebou ( už v rôznych podieloch vyplývajúcich aj z ich vlastného vyrovnania dovtedajších dedičských podielov ) D. O. rod. H.vá, Z. H. a Z. H.vá rod. Y.. Pri opätovnom prerokovaní námietok konanom 15.06.2011, ktoré sa rovnako uskutočnilo za prítomnosti Z. H., žiadala Z. N. od ostatných účastníkov ústretovosť pri vysporiadaní tej časti pôvodnej parcely E-KN XXX/X, ktorá nie je predmetom pozemkových úprav a ktorá pripadla do jej držby a užívania. V tom smere jej všetci zúčastnení poskytli súčinnosť pri vydržaní. Dohoda z pozemkových úprav sa aj plne realizovala a za stranu rodiny J.a I.a H. nadobudli z pôvodnej parcely E-KN XXX/X do svojho výlučného vlastníctva Z. H.vá pozemok parcela registra C XXXX/X 0 výmere 3105 m2, Z. H. nadobudol pozemky registra C par.č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 6500 m2 a parcelu XXXX - orná pôda o výmere 940 m2 a taktiež D. O., rod. H.vá pozemky zodpovedajúce dohode. V predmetnej zápisnici ako aj pri opätovnom prerokovaní námietok, Z. H.vá - právna predchodkyňa žalovaných potvrdila existenciu reálnej deľby pôvodnej parcely pkn. XXX/X. Na tom základe si uplatnila a bola jej priznaná výmera nového pozemku parcela XXXX/X, hoci sama si podiel predtým neuplatňovala a naopak Sporné pozemky v intraviláne mali byť po realizácii pozemkových úprav usporiadané v prospech žalobcu. Z. H.vá a žalobca sa vzápätí pokúsili usporiadať formálny zápis vlastníckeho práva k sporným pozemkom z pôvodnej parcely pkn. XXX/X tzv. zámennou zmluvou z 15.04. 2011 tak, aby sa vlastníkom sporných pozemkov stal výlučne žalobca. . Zmluvu podpísali a nechali si overiť podpis A. H.vá a žalobca. Pretože však v tom období neboli ešte ukončené pozemkové úpravy k časti pôvodnej parcely, ktoré ostali v extraviláne, dohoda zo strany ostatných spoluvlastníkov (zrejme) ostala nepodpísaná a návrh na vklad nebol podaný. Z. N., rod. G. ktorej pripadla z podielu D. O. st. s manželkou I. O. nadobudnutého v roku 1907 druhá polovica pozemkov, si usporiadala svoje pozemky sama vydržaním. K tomu jej Z. H.vá, žalobca aj ostatní formálni spoluvlastníci dali súhlasné vyjadrenie. Poukazujem na to, že toto súhlasné vyjadrenie a jeho obsah sa v skutočnosti rovnako týka aj žalobcu a usporiadania jeho sporných pozemkov a malo by sa prihliadať na to, že skutočnosti v ňom uvedené svedčia aj žalobcovi. Právny predchodca Z. N. totiž nadobudol už oddelené dotknuté pozemky v roku 1949 vid'zápis 19 pkn. Vložka XXX. Po ukončení pozemkových úprav usporiadali v prospech žalobcu k sporným pozemkom svoje formálne spoluvlastnícke podiely aj Z. N., rod. G. a ostatní právni nástupcovia po J.ovi I.ova H.vi, D. O., rod. H.vá a C. G.. Opätovne potvrdili existenciu reálnej deľby medzi právnymi predchodcami a prihlásili sa plne k obsahu zápisnice o prerokovaní námietok v rámci pozemkových úprav z 11.03.2011. Dlhotrvajúcim rozdeleným a nerušeným užívaním nehnuteľnosti pôvodnej pkn. parcely XXX/X došlo zrejme ešte za platnosti bývalého uhorského práva (pred 1.1. 1951) k zrušeniu spoluvlastníctva reálnou deľbou okolo roku 1928 , prípadne sa tak stalo neskôr vydržaním v dôsledku dlhotrvajúceho stavu pokojnej a nerušenej držby. Teda už v 30. rokoch minulého storočia bolo podielové spoluvlastníctvo rozdelené ústnou dohodou medzi vtedajšími spoluvlastníkmi. Vlastníctvo však ostalo o vedené v pozemkovej knihe nad'alej v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti sa nehnuteľnosti od 30. rokov už užívali reálne rozdelené na samostatné časti. K zrušeniu spoluvlastníctva došlo faktickým reálnym rozdelením nehnuteľnosti, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Žalobca teda uplatňuje určenia svojho vlastníckeho práva z dôvodu právnej istoty tak z dôvodu reálneho faktického rozdelenia pôvodnej pozmnoknižnej parcely na samostatné časti, ktoré sa v takom rozdelenom stave dlhodobo užívali, ako aj z dôvodu vydržania. Podľa rozhodnutia číslo 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Na reálnu deľbu ako aj vydržanie v tomto prípade poukazuje skoro 90 ročné (od roku 1928) rešpektovanie stavu deľby pôvodného pozemku v dôsledku ktorej došlo na Sporných pozemkoch k vybudovaniu dvoch rodinných domov, humna, hospodárskych budov, oplotenia, vybudovaniu drobných stavieb a ich nerušenému užívaniu , ale aj nakladanie s pozemkami počas tejto doby a v závere aj snahy a dohody právnych nástupcov, v rámci pozemkových úprav tieto vzťahy potvrdiť a dohodou usporiadať. V dôsledku smrti Z. H. usporiadanie nebolo dotiahnuté do konca len pri Sporných pozemkoch a v podieloch týkajúcich sa žalovaných.

2. Tunajší súd uznesením č. k. -241 zo dňa 03.12.2018 vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené aktuálne pod sp. zn. .

3. Žalovaní prostredníctvom právnej zástupkyne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.08.2018 (č.l.41 a nasled. spisu), s podanou žalobou nesúhlasili a túto žiadali ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Vzhľadom na žalobcom predložené listiny žalobca si celkom zjavne bol vedomý skutočnosti, že nie je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností (nachádzajúcich sa v okrese Ružomberok, obec Liptovská Štiavnica, kat. úz. W. D., a to pozemkov parc.č. XXX C-KN - orná pôda o výmere 2218 m2, parc.č. XXX/X C-KN zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2, parc.č. XXX/X C-KN - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 a parc.č. XXX/X C-KN - zastavané plochy a nádvoria o výmere 702 m2, zapísaných u Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, pre kat. úz. W. D. na liste vlastníctva č.XXXX; ďalej v texte označené aj ako „sporné nehnuteľnosti“. Pokiaľ v minulosti oslovil či už žalobca, alebo osoby konajúce v jeho mene právnu predchodkyňu žalovaných, Z. H.vú, uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na fakt, že k riadnemu uzavretiu žiadnej zmluvy nedošlo. Žalované 1./ a 2./ majú vedomosť o tom, že ich matka bola v podstate uvedená do omylu a preto sa ďalej vo veci nekonalo. Uvedená skutočnosť ale potvrdzuje, že žalobca si bol vedomý, že nie je výlučným vlastníkom a pokiaľ mal za to, ako teraz tvrdí, že je vlastníkom pozemkov, je zarážajúce, prečo svoje vlastnícke právo neuplatnil prostredníctvom inštitútu vydržania už v minulosti. Práve zámenná zmluva, ktorú žalobca predložil tak vo vzájomnej žalobe, ako aj v predchádzajúcom podaní zo dňa 08.02.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, len potvrdzuje domnienku, že žalobca chcel získať spoluvlastnícke podiely Z. H., právnej predchodkyne žalobcov, bez toho, aby im poskytol primeranú náhradu. Otázka primeranej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola napokon aj predmetom komunikácie medzi synom žalobcu a právnou zástupkyňou žalovaných pred pojednávaním dňa 07.06.2018, avšak nedošlo k dohode ohľadom výšky náhrady titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Je pochopiteľné, že žalobca by chcel spoluvlastnícke podiely ostatných podielových spoluvlastníkov nadobudnúť za čo najnižšiu sumu, s čím však nemôžu súhlasiť ostatní podieloví spoluvlastníci a preto navrhujú cenu určenú znaleckým posudkom Ing. Danky Žakarovskej. K tejto zámennej zmluve uviedli, že v jej znení je konštatované vlastníctvo tak žalobcu, ako aj Z. H., v samotnej zmluve nie sú uvedené žiadne vyhlásenia ohľadom reálnej deľby, ako teraz tvrdí žalobca. Napokon, ak žalobca trvá na svojej argumentácii, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, tak potom podľa názoru žalovaných darovacie zmluvy medzi žalobcom a Z. N. a medzi žalobcom a C. G. a D. O. sú neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko podľa súčasných tvrdení žalobcu sa on cíti byť vlastníkom sporných pozemkov, a preto možno uvedené zmluvy považovať za dissimulované právne úkony. Žalobca v podanej vzájomnej žalobe poukazuje, že pokiaľ ide o sporné pozemky, ide o pozemky pod starým rodinným domom a humnom žalobcu a k nemu patriaci dvor a priľahlú záhradu. Ako je zrejmé z výpisu z LV č. XXXX, celková výmera sporných pozemkov je cez 3000m2, preto uvedenú argumentáciu považujú za vyslovene zavádzajúcu a účelovú. Je nesporné, že časť pozemkov sa nachádza pod rodinným domom a hospodárskymi stavbami žalobcu, ostatné pozemky však nie sú zastavané. Žalobca však užíva sporné nehnuteľnosti nad rozsah svojich spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ žalobca argumentuje, že reálna deľba pozemkov prebehla okolo roku 1928, k uvedenému tvrdeniu nepredložil žiadne relevantné dôkazy a nie je daná žiadna taká skutočnosť, na základe ktorej by mohol žalobca resp. jeho právni predchodcovia nadobudnúť predmetné pozemky vydržaním. Je potrebné podotknúť, že je vyslovene zavádzaním tvrdenie žalobcu, že sporné pozemky nadobudla rodina D. O. v roku 1907. Rodina D. O. nadobudla len spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, o čom svedčia aj zápisy v samotnej pozemkovej knihe a to najskôr po 1-ine O. V. (D.) a I. X.. O. V. (D.) previedol svoj podiel v r. 1936 na D. O. a jeho manželku Z. (každému po 1/8- ine) a I. O. X. previedla svoj podiel vo výške 1-iny v r. 1949 na H. B., rod. O. (po ktorej spoluvlastnícky podiel nadobudla U. G., rod. B. - v r. 1958). Z uvedených vlastníckych postupností nie sú preukázané tvrdenia žalobcu, v takom prípade by tomu zodpovedal aj stav v pozemkovej knihe - z výpisu z pk.vložky je zrejmé, že rodina O. bola podielovým spoluvlastníkom parciel, s tým, že podľa posledných zápisov vlastnili 1-inu (podiel pôvodne V.a O.), druhý podiel (1 -ina bol prevedený do vlastníctva U. G.). Nie je z týchto dobových listín tiež preukázané, že by došlo k takej reálnej deľbe pozemkov, že by sa výlučnými vlastníkmi sporných pozemkov stali právni predchodcovia žalobcu, uvedenému nesvedčí žiaden zápis v pozemkovej knihe, naopak, tým, že podieloví spoluvlastníci svojimi podielmi po r. 1928, kedy malo podľa žalobcu dôjsť k reálnej deľbe, disponovali, svedčí o opaku. Právni predchodcovia žalobcu boli teda len podielovými spoluvlastníkmi, ako boli podielovými spoluvlastníkmi aj právni predchodcovia žalovaných I. H. s manželkou C., a čomu svedčí tak minulý stav zápisov v pozemkovej knihe, ako aj súčasný stav evidencie v katastri nehnuteľností. Preto tvrdenie žalobcu ohľadom užívania pozemkov J.om I.om

H.m a jeho rodinou v minulosti je len účelovým, nepreukázaným, žalobca nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie týchto tvrdení. Pokiaľ žalobca uvádza, že v rámci pozemkových úprav bola potvrdená reálna deľba nehnuteľností všetkými v tom čase podielovými spoluvlastníkmi - v skutočnosti, ako je zrejmé aj zo zápisníc predložených žalobcom, toto tvrdenie uviedol N.. G. O., avšak z ostatného obsahu týchto zápisníc nie je zrejmé, že by došlo k reálnemu rozdeleniu parciel tak, ako to tvrdí žalobca. Podotýkam, že išlo len o pracovné rokovania, kde napokon právna predchodkyňa žalovaných, Z. H.vá, bola presviedčaná inými osobami o tom, aby s ich návrhmi súhlasila. O tom, že deľba pozemkov nebola taká nesporná, svedčia napokon aj námietky, ktoré jednotliví účastníci pri týchto rokovaniach podávali. Napokon, žalovaní spoluvlastnícke pozemky k sporným pozemkom nadobudli na základe dedenia po Z. H.. Zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je naopak riadny a oprávnený, je to práve žalobca, ktorý až po tom, čo začalo na Okresnom súde Ružomberok konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uvádza, že on je výlučným vlastníkom sporných pozemkov. Pokiaľ žalobca uvádza tvrdenia ohľadom stavieb na pozemkoch a ich užívania, je potrebné podotknúť, že pokiaľ právni predchodcovia súčasných vlastníkov viac alebo menej, ako zodpovedalo ich spoluvlastníckemu podielu, neznamená to, že by sa stali aj vlastníkmi väčšej časti, ako im prislúchalo vzhľadom na ich podiel. Pokiaľ žalobca trvá na týchto svojich tvrdeniach, nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Nie je nijako preukázané tiež tvrdenie žalobcu (bod III. žaloby), že by rodine J.a I.a H. mali pripadnúť lúky v extraviláne a rodine D. O. pozemky v zastavanom území. Podľa názoru žalovaných mala zástavba a užívanie pozemkov v obci Liptovská Štiavnica v r. 1945 celkom iný charakter ako dnes. K darovacej zmluve, ktorú predložil žalobca (z 27.07.1977) uviedli, že Z. O., rod. B. síce v zmluve uvádza, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, bola však vlastníčkou 1/8-iny, jej manžel tiež 1/8-iny. Podľa zmluvy sa mal prevádzať nezastavaný pozemok o výmere 800 m2, podľa predchádzajúcich tvrdení žalobcu (bod II. žaloby) na sporných pozemkoch mali stáť stavby D. O. a jeho manželky Alžbety, a to rodinný dom a humno, a mali byť oplotené. Nie je zrejmé, v akom smere má táto zmluva preukazovať tvrdenia žalobcu; napokon, sporné nehnuteľnosti majú výmeru cez 3000 m2. Vyhlásenia osôb v bode 4/ zmluvy nemajú právnu relevanciu, napokon, nie sú známe ani okolnosti, za akých boli učinené. Zo žiadosti D.a H. st. na ONV v Liptovskom Mikuláši nie je zrejmé, ktorej parcely sa má táto žiadosť týkať. Interpretáciu žalobcu ohľadom tejto žiadosti preto považujú za účelovú a jeho tvrdenia za nepreukázané. Pokiaľ ide o dedičské konanie po neb. J.ovi I.ovi H.vi, je nutné podotknúť, že v r. 1990 bol zaužívaný iný spôsob súpisu majetku v dedičskom konaní ako je tomu v súčasnosti. Uvedené dedičské rozhodnutie nijako nepreukazuje tvrdenia žalobcu, je však v súvislosti s týmto dedičským konaním nutné podotknúť, že poručiteľ zanechal závet, kde za dedičov určil syna D.a H. a nevestu Z. H.vú, a to aj pokiaľ ide o sporné nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca poukazuje na rokovania v súvislosti s PPÚ, je nutné podotknúť, že tvrdenia jednotlivých osôb na rokovaniach zúčastnených a ich námietky boli plne v kompetencii týchto osôb, avšak nie sú tieto zápisnice dôkazom tvrdení žalobcu. Obsah žalobcom tvrdenej dohody o reálnej deľbe nie je podľa nášho názoru nijako zistiteľný z týchto zápisníc ani zo žiadneho zo žalobcom predložených dôkazov. Aj k ďalším tvrdeniam žalobcu ohľadom priebehu pozemkových úprav uviedli, že ide o účelové interpretácie listín, pričom napr. vo vyhlásení Z. H. zo dňa 29.06.2011 nie je žiadna zmienka o tzv. reálnej deľbe. Žalovaní popreli, že by boli splnené podmienky na vydržanie spoluvlastníckych podielov žalovaných žalobcom - k uvedeným tvrdeniam žalobca nepredložil žiaden dôkaz, pričom poukazali na ust. . Ďalej poukázali na skutočnosť, že na jednej strane sa žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva domáhajú podieloví spoluvlastníci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným pozemkom, títo svoje spoluvlastnícke podiely riadne nadobudli dedením po svojich právnych predchodcoch a ich vlastnícke právo je preukázateľne zapísané aj na liste vlastníctva, na druhej strane sa vzájomnou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva jeden z podielových spoluvlastníkov, konajúc tak len po doručení žaloby na súd, pričom svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam opiera o konštrukcie a dohady, ktoré nemajú reálny základ a nie sú riadne preukázané. Všetky tvrdenia, ktoré žalobca vo vzájomnej žalobe uvádza, mu zrejme boli známe už skôr a tieto mal teda predložiť už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.10.2017. V podanom vyjadrení zo dňa 08.02.2018 nie je o reálnej deľbe či o vydržaní, na ktoré vo vzájomnej žalobe poukazuje žalobca, žiadna zmienka, čo len podporuje presvedčenie, že zo strany žalobcu ide o účelový postup, smerujúci k oddialeniu rozhodnutia súdu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

4. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.09.2018 (č.l.62 a nasled. spisu), zotrval na podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva, pričom ide o učebnicový prípad vydržania vlastníckeho práva žalobcu k sporným pozemkom, a to parcela registra CKN č.XXX, XXX/X, XXX/X a XXX/X aktuálne zapísané na LV č.XXXX pre k. ú. W. D.. Tieto pozemky boli pôvodne súčasťou pôvodnej PK parcely č.XXX/X (oráčina za C.) zapísanej v PK vložke č.XXX pozemkovej knihy obce D. D.. Ide o pozemky

pod rodinným domom (p.č.XXX/X) a humnom (p.č.XXX/X) žalobcu a k nim patriaci dvor (p.č.XXX/X) a priľahlú záhradu (p.č.XXX), ktoré v skutočnosti zrejme nie sú medzi účastníkmi sporné. Medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi PK parcely XXX/X došlo k reálnej deľbe tejto parcely tak, že najmenej od 1928 takto reálne vydelené pozemky užívala rodina D. O., na ktorých si D. O. mladší postavil roku 1928 rodinný dom, v roku 1935 hospodársku budovu (humno), o čom svedčí oznámenie Ministerstva vnútra SR, Štátny archív v Žiline zo dňa 30.03.22017. Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 06.10.1936 D. O. starší odpredal takto reálne vydelenú časť pôvodnej PK parcely č.XXX/X svojmu synovi D.ovi Uhrinovi mladšiemu a jeho manželke Z. O. rod. Ondrejkovej na základe čoho rodina D. O. mladšieho vstúpila do skutočného úžitku kúpených nehnuteľností tak, ako ich v tom čase reálne vydelené užíval aj D. O. starší. V roku 1956 D. O. mladší vykonal prístavbu rodinného domu, o čom svedčí výmer ONV v Ružomberku zo dňa 20.08.1956. Darovacou zmluvou zo dňa 27.07.1977 Z. O. rod. B. darovala svojmu synovi Z. O. (žalobcovi) susedný pozemok s novým parcelným číslom XXX/X, ktorý bol taktiež odčlenený z pôvodnej PK parcely XXX/X (výkaz výmer zo dňa 13.07.1977), v súčasnosti ide o parcelu č.XXX. V bode 4 tejto darovacej zmluvy je uvedené, že ďalší spoluvlastníci tohto pozemku, a to I. H. a jeho manželka C. H.vá rod. B., U. G. rod. B. so zmluvou súhlasia a prehlasujú, že „v darovanej nehnuteľnosti žiadnych účastí nemajú“. Táto skutočnosť taktiež nepriamo potvrdzuje, že tento susedný pozemok s novým parcelným č.XXX/X, ktorý bol pôvodne súčasťou PK parcely č.XXX/X vlastnila výlučne rodina D. O. mladšieho. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši č.D587/79-12 v dedičskej veci po poručiteľke Z. O. rod. B. všetky tieto nehnuteľnosti, to jest „rodinný dom č.p.XXX, s humnom, s maštaľou, zastaveným pozemkom, ovocnými stromami, 8 jabloní a hrušiek, s oplotením, všetko v celosti“ zdedil syn Ing. N. O.. Následne tieto nehnuteľnosti v dedičskom konaní po Ing. N.ovi O. nadobudol žalobca, ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve D2329/96-22 zo dňa 10.06.1999, pričom ich žalobca nadobúdal tak, ako ich Ing. N. O. nadobúdal dedičstvom podľa D587/79-12 v dedičskej veci po poručiteľke Z. O.. Takto postupne nadobúdané pozemky držala a nerušene užívala ako svoje vlastné rodina D. O. mladšieho, následne jeho manželka Z. O., jej syn Ing. N. O. a napokon žalobca až do roku 2017, kedy žalovaní začali spochybňovať vlastnícke právo žalobcu. Žalobca splnil všetky podmienky vydržania, aj so započítaním držby právnymi predchodcami. Až do svojho úmrtia v roku 2016 sa Z. H.vá, respektíve jej právni predchodcovia žiadnym spôsobom nedomáhali svojho vlastníckeho práva k predmetným pozemkom žalobcu, respektíve jeho právnych predchodcov, rodina H.vá nerušila a ani iným spôsobom nespochybňovala vlastnícke právo žalobcu. Z. H.vá ako osoba, ktorej boli evidentne známe tieto minulé vzťahy, tento stav rešpektovala, až jej právni nástupcovia (žalovaní) začali vlastnícke právo žalobcu spochybňovať. Žalovaní poukazujú na predloženú zámennú zmluvu zo dňa 15.04.2011, respektíve darovacie zmluvy zo dňa 21.04.2017 a 24.03.2017, pričom takýmto spôsobom sa žalobca snažil len formálnym spôsobom usporiadať svoje vlastnícke právo, keďže ide o bežnú prax, keď si oprávnení vlastníci vysporiadávajú svoje vlastnícke právo formálnymi zmluvami o prevode nehnuteľností. Tento účel vyplýva aj z úvodných ustanovení obidvoch darovacích zmlúv.

5. Na pojednávaniach žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných s tým, že sú splnené podmienky vydržania aj za nového účinného od 01.01.1992, keď žalobca, respektíve právni predchodcovia tieto pozemky držali, užívali ako svoje vlastné, nikto ich nerušil ani právni predchodcovia žalovaných, neexistuje žiaden spor, žiadne konanie, kde by sa právni predchodcovia žalovaných domáhali svojich práv. Právni predchodcovia žalovaných uznávali toto vlastnícke právo, nikdy ho nezosporňovali, nesporili sa, neboli žiadne susedské spory o hranice a vlastnícke právo. Zároveň právny zástupca poukázal na chronológiu nadobúdania predmetných pozemkov pod rodinným domom žalobcu, pod humnom, dvor a vzadu záhrada.

6. Žalobca na doplnenie uviedol, že pozemnoknižná parcela XXX/X patrila jeho otcovi, ktorému bola daná od jeho otca D. O. staršieho. Otec žalobcu na tomto pozemku postavil rodinný dom, pozemok obhospodaroval, vysadil tu stromy a užíval ho až do konca svojho života. Po svojej smrti všetko prenechal svojej manželke Z. O. (mame žalobcu), ktorá to tiež všetko užívala, bez toho aby si niekto nárokoval na tieto nehnuteľnosti. Po smrti mamy všetko prešlo na brata N.a, ktorý bol slobodný a bezdetný, po ňom všetko zdedil žalobca. Pokiaľ ide o susedské vzťahy s D.om H.m, jeho manželkou Z. H.vou, vychádzali spolu dobre, nemali problémy, ale potom brat a H. starší odišiel, potom to ostalo všetko na jeho manželku Z., s ktorou však tiež nikdy nemal spor ohľadne pozemkov.

7. Žalovaná v 1./ rade I. O. uviedla, že p. N., ktorú navrhuje žalobca vypočuť ako svedkyňu, chodila za ňou ešte aj do práce po otcovej smrti, chodila za mamou aby jej niečo podpísala, jednalo sa však o tieto

sporné pozemky. Po smrti otca syn žalobcu začal chodiť za mamou žalovanej v 1./ a 2./ rade, pomáhali jej, všetko však bolo účelové. Jednal s mamou poza ich chrbát, čo sa dozvedeli až v dedičskom konaní.

8. Žalovaná v 2./ rade Z. Y. uviedla, že pozemky majú oplotené, tam kde je dom je mierne rovinatý pozemok a kde je záhrada je to strmý svah, žaloba bola o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva bola podaná na základe toho, že zneužili ich matku, syn žalobcu chodieval za ňou tri roky po otcovej smrti, chcel predmetný pozemok. Zo života Z. H. žalovaná v 2./ rade mala vedomosť o tom, že otec zdedil pozemky zapísané na LV č.XXXX k. ú. W. D. po svojich rodičoch, mama to zdedila po otcovi a následne to zdedili žalované v 1./ a 2./ rade. Predmetné pozemky užíval žalobca a jeho predchodcovia, právni predchodcovia žalovaných do takýchto vecí nezasahovali. Žalovaná sa nevedela vyjadriť k reálnej deľbe predmetných nehnuteľností. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by boli spory medzi jej predchodcami a Z. O., prípadne jeho predchodcami ohľadne predmetných pozemkov.

9. Súd v predmetnej veci vykonal ohliadku na mieste samom, na ktorej boli vypočutí svedkovia (zápisnica z ohliadky č.l.80-84 spisu), pričom svedok W. G. vypovedal, že bol prekvapený, že došlo k sporu medzi súčasnými užívateľmi pozemkov, dedičmi predmetných častí parciel, s nebohými pôvodnými vlastníkmi H.vcami vychádzal veľmi dobre, k sporom ohľadne časti parciel medzi rodinami nikdy nedošlo. Svedok sa nevedel jednoznačne vyjadriť k užívaniu pozemkov H.vcami, pričom na otázku, či má vedomosť o tom, že časti pozemkov v oblasti kde sa nachádzame mali patriť aj H.vcom svedok uviedol, že časť z celej pôvodnej parcely áno, ale prebehli dohody, dostali sa pozemky do užívania jednotlivých podielnikov, k tomuto sa bližšie svedok vyjadriť nevedel, počas ROEPu bola možnosť sa k tomu vyjadriť a napadnúť to, avšak nič také sa nestalo.

10. Svedkyňa D. U. uviedla, že pred dvadsiatimi rokmi dostali do užívania časť pozemku, manželovi rodičia mali poľnohospodársku pôdu na družstve vyčlenili niečo vyše hektára, potom to dva alebo tri roky užívali, prišiel za ňou p. H., že on chce platiť nájom, na čo svedkyňa uviedla, že jej tesťovci mali tak isto pole, je to len výmena, zoberú úrodu a ona pole vráti, tak si potom naspäť vrátili pozemky. Oplotené pozemky v blízkosti rodinného domu žalobcu užívali tí čo v tomto dome bývajú, teda U. O. a jeho otec. Podľa svedkyne nikto nikdy nespochybnil, že sú O. vlastníci.

11. Svedok I. Q. vypovedal, že pozemok od svahu dole užívali O., nikdy to nikto nespochybňoval.

12. Svedkyňa Z. N. uviedla, že so žalobcom sú rodina, manželia I. O. rod. G. a D. O. vlastnili túto parcelu, pričom I. O. darovala pozemok dcére H. B. a tá následne dcére U. G.ovej a U. G. (matka svedkyne) darovala pozemok svedkyni a ona následne F., pozemok sa dedil z pokolenia na pokolenie. Pozemok po D.ovi O. zo D. O. staršieho prešiel na syna D. O., tento pozemok nikto iný nevlastnil len O., H.vci v tomto pozemku neboli. Nikdy ohľadne tohto neboli vedené spory, všetko sa dedilo z pokolenia na pokolenie.

13. Svedok U.š O., syn žalobcu uviedol, že od narodenia býva v tejto nehnuteľnosti, vždy to užívali tak ako je to teraz oplotené, do takéhoto stavu nikto nikdy nezasahoval, nikdy neboli ohľadne tohto žiadne spory, Prvé spory začali po dedičskom konaní p. H. (matky žalovaných v 1./ a 2./ rade). Potom, keď prišlo k týmto sporom išiel svedok na kataster, ukázali mu, že majú nezavkladovaný pozemok, aby si to dal do poriadku, preto fiktívne porobil zmluvy s Z. N. a C. G., ako ja D. O..

14. Svedok Z. H. vypovedal, že určitú časť poručil otec aj matke brata D.a Z. H., ktorá potom všetko zdedila o rozhodovala o celom majetku. Pri dedičských konaniach práve jej parcely o ktoré sa jedná 537/1, jedna tam bola okolo 27000m2 druhá okolo 5000m2 tak sa dohodli, že pozemky označené ako Dube ostanú svedkovi a sestre D., pretože bratovi D.ovi darovali v intraviláne pozemok na výstavbu, ktorý bol oveľa drahší. Potom prišla komasácia, kde sa delilo inakšie a iným spôsobom. Oblasti na Dube zdedil svedok pozemky na vrchole, avšak komasácia to všetko zmenila. Predmetom sporu je pozemky v oblasti Dube a časť intravilánu 5000m2 a časť extravilánu 27000m2 približne. Dom ktorý stojí na predmetných pozemkoch patrí O.. Keď sa v roku 2011 dohadovali, tieto pozemky by mali byť O., potom boli na Katastrálnom úrade v Ružomberku, kde sa dohodli svedok, zástupca sestry G. O., švagriná R. a p. N., že sa tieto pozemky vysporiadajú. Dohodlo sa tak, že za tie pozemky na ktorých stojí dom, že za tieto pozemky dostanú určitú čiastku z toho svahu, tam dostanú od O. určitú čiastku, vtedy to tak chcela p. N., svedok chcel rozdeliť pozemky avšak u švagrinej nenašiel podporu. Nikdy neboli spory ohľadom oploteného pozemku, ktoré užíval p. O., jeho vlastníctvo nikto nespochybňoval, sestra svedka si zobrali O. za manžela, takže vzťahy boli veľmi dobré.

15. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 22.08.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu (podanie č.l.96 a nasled. spisu), sa vyjadril k priebehu ohliadky a výpovediam jednotlivých svedkov, poukázal na judikatúru Ústavného súdu vo veci vydržania, a to nález Ústavného súdu zo dňa 14.11.2018 a pokiaľ ide o skutkový stav uviedol, opätovne zopakoval argumentáciu, že medzi pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi PK č.XXX/X došlo k reálnej deľbe tejto parcely tak, že najmenej od roku 1928 reálne vydelené pozemky užívala rodina D. O., ako už bolo uvádzané na týchto pozemkoch D. O. mladší postavil v roku 1928 rodinný dom, v roku 1935 hospodársku budovu (humno), kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 06.10.1936 odpredal reálne vydelenú časť pôvodnej PK parcely č.XXX/ X svojmu synovi D.ovi O. mladšiemu a jeho manželke Z. O. rod. B., na základe čoho vstúpili do úžitku kúpených nehnuteľností tak ako ich v tom čase reálne vydelené reálne užíval aj D. O. starší. V roku 1956 D. O. mladší vykonal prístavbu rodinného domu, o čom svedčí výmer ONV v Ružomberku zo dňa 20.08.1956. Darovacou zmluvou zo dňa 27.07.1977 Z. O. rod. B. darovala svojmu synovi Z. O. (žalobcovi) susedný pozemok s novým parcelným č. XXX/X, ktorý bol taktiež odčlenený z pôvodnej PK parcely č.XXX/X (výkaz výmer zo dňa 13.07.1977), v súčasnosti ide o parcelné č.XXX. Podľa vyjadrenia ďalších spoluvlastníkov tohto pozemku (I. H. a jeho manželka C. H.vá rod. B., U. G. rod. B.) títo prehlásili, že v darovanej nehnuteľnosti žiadnych účastí nemajú. Táto skutočnosť nepriamo potvrdzuje, že aj tento susedný pozemok s novým parcelným č.XXX/X, ktorý bol pôvodne súčasťou PK parcely č.XXX/X vlastnila výlučne rodina D. O. mladšieho keďže ho pozostalá manželka Z. O. takto darovala žalobcovi. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Liptovskom I.i č. D587/79-12 v dedičskej veci po poručiteľke Z. O. všetky tieto nehnuteľnosti zdedil syn Ing. N. O.. Tieto pozemky ako reálne vydelené vlastnila rodina D. O. mladšieho, keďže ich takto označené v celosti zdedil po manželke Z. O. jej syn Ing. N. O., následne tieto nadobudol osvedčením o dedičstve D2329/96-22 zo dňa 10.06.1999 žalobca, ktorý ich nadobúdal tak, ako ich Ing. N. O. nadobúdal dedičstvom podľa uvedeného D587/79-12 v dedičskej veci po poručiteľke Z. O.. Takto postupne nadobúdané pozemky držala a nerušene užívala ako svoje vlastné rodina D. O. mladšieho, následne jeho manželka Z. O., jej syn Ing. N. O. a napokon žalobca až do roku 2017. V rozhodnutí štátneho notárstva v dedičskej veci po nebohej C. H. zomrelej XX.XX.XXXX ani v rozhodnutí štátneho notárstva v dedičskej veci po nebohom J.ovi H.vi zomrelom XX.XX.XXXX sa pozemky, ktoré sú predmetom konania vôbec nespomínajú, čo taktiež preukazuje tvrdenie žalobcu že vlastníkom týchto pozemkov bola jeho rodina a nie rodina H.vcov.

16. V ďalšom právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodovanie súdov vo veciach vlastníckeho práva (správa občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR Cpj 69/82 zo dňa 30.03.1983), žalobca preukázal, že na základe platného stavebného povolenia bol postavený rodinný dom, pričom v čase výstavby domu (neskôr humna a prístavby domu) muselo existovať riadne užívacie právo k pozemkom, nakoľko v danom čase, kedy platilo obyčajné právo a zásada superficies solo cedit sa vlastníkom stavby stal vlastník pozemku.

17. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 27.09.2019 (č.l.166 a nasled. spisu) uviedli, že pokiaľ žalobca uvádza, že dom bol postavený na základe riadneho stavebného povolenia v r. 1928, toto stavebné povolenie súdu nepredložil, preto uvedené tvrdenie ostáva len v rovine domnienok žalobcu, aká doba ubehla medzi vydaním stavebného povolenia a realizáciou stavby preukázané nie je. Sporným nie je jedine to, že na predmetnom pozemku stojí dom a pozemok je oplotený, vek stavieb (domu, humna, oplotenia) nebol preukázaný a je sporný. Žalobcom predložené potvrdenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 30.03.2017 len potvrdzuje vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na meno D. O. ml. v k.ú. W. D. a vydanie stavebného povolenia na stavbu hospodárskej budovy na meno D. O. ml. v k.ú. W. D. - na ktorých parcelách sa stavby realizovali, za akých podmienok a kedy, to už v predmetnom potvrdení nie je uvedené, a žalobca vzhľadom na svoj vek (v čase, kedy uvádza, že malo k stavbám dôjsť, nebol ešte narodený, resp. mal 4 roky), nemôže tieto skutočnosti potvrdiť na základe vlastného poznania. Svedkovia navrhnutí žalobcom, vypočutí pri miestnej ohliadke, potvrdili len stav, ktorý nebol sporný - že rodina žalobcu pozemky užívala, a že sa s nimi nikto o tieto pozemky nesúdil. Uvedené však neznamená, že sú tým splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené (súčasne) tieto zákonné predpoklady: a) Oprávnená držba veci nadobúdateľom po celú vydržaciu dobu b) Nepretržitosť vydržacej doby c) Spôsobilý predmet vydržania. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom dobromyseľnosť držiteľa musí

byť zhodnotená objektívne, nepostačujúce sú jeho subjektívne predstavy. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Subjekt dovolávajúci sa súdnej ochrany a určenia vlastníckeho práva musí preukázať okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci alebo práva. Žalobca ani jeho právni predchodcovia poctivým vydržacím titulom nedisponujú, čoho si bol napokon žalobca určite vedomý, keď chcel s právnou predchodkyňou žalovaných uzavrieť zmluvy, na základe ktorých by nadobudol vlastnícke právo k sporným parcelám. Nebol zo strany žalobcu produkovaný žiaden taký dôkaz, ktorý by preukazoval, že jeho právni predchodcovia prejavili vôľu nadobudnúť vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom žalovaných (resp. ich právnych predchodcov) k sporným parcelám. Predmetom zmlúv medzi právnymi predchodcami žalobcu, ale aj predmetom dedenia na strane právnych predchodcov žalobcu, boli len spoluvlastnícke podiely k dotknutým parcelám, o to viac, že ostatné podiely podielových spoluvlastníkov žalobca získal na základe darovacích zmlúv až po tom, čo sa začala riešiť vec vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám. Žalobca si bol dobre vedomý toho, že nie je výlučným vlastníkom predmetných pozemkov a že je nutné, aby sa s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi vysporiadal - v prípade žalobcu je za celým jeho postojom a v podstate aj za súdnym sporom neochota vynaložiť akékoľvek finančné prostriedky na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ by bol žalobca naozaj dobromyseľný držiteľ a bol by presvedčený o existencii svojho vlastníckeho práva k dotknutým parcelám, bol by tieto skutočnosti uviedol vo svojom prvotnom vyjadrení k žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (podanie zo dňa 08.02.2018), ktoré bolo navyše spisované kvalifikovanou osobou - advokátom. Žiadne takéto skutočnosti v tomto vyjadrení neuviedol, namietal tu znalcom určenú hodnotu pozemkov (doložil dokonca vlastný súkromný znalecký posudok) a poukazoval na dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva - neuviedol tu žiadnu zmienku o tom, že on je výlučným vlastníkom dotknutých pozemkov, s touto argumentáciou prišiel žalobca až následne, čo značne spochybňuje vierohodnosť jeho tvrdení. Najzávažnejšou skutočnosťou, spochybňujúcou tvrdenia žalobcu ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva, je však tá, že pri vynaložení bežného stupňa opatrnosti (stav zápisov v evidencii nehnuteľností, ROEP, vlastnícke právo iných osôb, ohľadom ktorých podielov žalobca uzatváral zmluvy ohľadom nadobúdania spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam žalobcom až v období krátko pred začatím súdneho konania, a pod.) musel žalobca (ako aj jeho právni predchodcovia) nadobudnúť pochybnosti o nadobudnutí spoluvlastníckych podielov žalovaných resp. ich právnych predchodcov. Ak žalobca ani jeho právni predchodcovia takúto bežnú mieru opatrnosti nevynaložili, nemohli byť dobromyseľnými vlastníkmi ani držiteľmi. V tomto prípade nie je daná existencia čo i len domnelého nadobúdacieho titulu, preto sú splnené všetky podmienky pre zamietnutie žaloby. Na uvedenom fakte nič nezmenia ani výpovede svedkov na ohliadke dňa 06.05.2019 ohľadom užívania parciel, či existencie alebo neexistencie súdnych konaní ohľadom týchto parciel v minulosti. Napokon, svedok Ing. Z. H. vo svojej výpovedi potvrdil, že o týchto pozemkoch sa dohadovali v r. 2011, keď výslovne uviedol, že : „...v roku 2011 rozhodli a dohodli, ako sa tie pozemky vysporiadajú“, čo potvrdzuje fakt, že žalobca si bol veľmi dobre vedomý, že nie je vlastníkom dotknutých pozemkov. V súvislosti s týmto svedkom nemožno opomenúť, že v r. 2011 pri rokovaniach v rámci pozemkových úprav bol prítomný ako splnomocnený zástupca svojej vnučky C. G., ktorej - ako uviedol - pozemky daroval v r. 2010, nijako vtedy nespochybňoval svoje vlastnícke právo, ani vlastnícke právo svojej vnučky. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by svedecké výpovede preukazovali a potvrdzovali tvrdenia žalobcu, že je oprávneným vlastníkom pozemkov. Napokon, ani jeden zo svedkov neuviedol, kedy mali byť v dávnejšej minulosti uzavreté akékoľvek dohody (ani ústne) ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom či jeho právnymi predchodcami k sporným spoluvlastníckym podielom. Pokiaľ žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukazuje vo svojom vyjadrení na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, je potrebné podotknúť, že základným predpokladom pre vydržanie vlastníckeho práva je dobromyseľnosť, ktorá musí byť preukázaná objektívne, nestačia subjektívne predstavy žalobcu. Túto dobromyseľnosť žalobcu spochybňuje jeho postoj k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, uzatváranie zmlúv s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, či snaha o uzavretie zámenných zmlúv s právnou predchodkyňou žalovaných. Žalobca mal vedomosť o tom, že vlastníčkou sporných spoluvlastníckych podielov bola Z. H.vá (právna predchodkyňa žalobcov), ktorá ich nadobudla dedením po svojich právnych predchodcoch a títo zase po svojich právnych predchodcoch. Práve vlastnícke právo žalovaných či ich právnych predchodcov nikto po celú dobu nespochybňoval, a zrejme pokiaľ by sa nedomáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (konanie pred OS Ružomberok sp.zn. ), nebol by žalobca začal uvádzať tvrdenia ohľadom vydržania. Žalobcom citovaný nález ÚS SR sp.zn. nie je preto aplikovateľný na tento prípad, už len

z jediného dôvodu, že žalobca ako základ pre vydržanie uvádza, že keď sa staval rodinný dom (ktorého vek ani nevie preukázať, ani nie je k dispozícii stavebné povolenie), musel byť pozemok vysporiadaný. Ako k tomuto vysporiadaniu došlo, kedy, medzi kým a za akých podmienok, to už žalobca neuvádza, nakoľko by zrejme išlo o tvrdenia fantazijného charakteru, bez akéhokoľvek reálneho základu. Napokon, aj ústavný súd poukazuje na to, že pre konštatovanie poctivého spôsobu nadobudnutia je rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. V tomto prípade však žalobca nepreukázal, že by jeho právni predchodcovia s právnymi predchodcami žalovaných sa akokoľvek dohodli a vysporiadali, resp. zaplatili za spoluvlastnícke podiely akúkoľvek sumu. Žalobca len uvádza, že pozemky „museli“ byť vysporiadané, ale bez konkrétnych okolností ide o ničím nepodložené tvrdenie, ktoré nemôže byť základom pre určenie vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o žalobcom viackrát citovanú darovaciu zmluvu zo dňa 27.07.1977 (netýka sa sporných parciel), skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci uviedli, že k tejto dotknutej parcele (v súčasnosti pozemok parc.č. XXX) nemajú žiadnych účastí, neznamená, že nemajú žiadnych účastí ani v iných parcelách. Nepriamo ale táto zmluva potvrdzuje to, že už v r. 1977 museli mať vzhľadom na stav zápisov v katastri nehnuteľností žalobca a jeho právni predchodcovia vedomosť o tom, že susedné pozemky (ktoré sú teraz predmetom súdneho konania) sú nevysporiadané, nijako však na túto skutočnosť nereflektovali, ani nepodnikli žiadne kroky. Pokiaľ by si žalobca bol vedomý nespornosti svojho vlastníckeho práva, bol by v čase uzatvárania darovacej zmluvy so svojou matkou pri vynaložení bežného stupňa opatrnosti riešil aj susednú (spornú) parcelu - nakoľko takúto bežnú mieru opatrnosti nevynaložil, a aj vzhľadom na jeho neskoršie postoje (až do začatia súdneho konania) je zrejmé, že nemohol byť ani on, ani jeho právni predchodcovia dobromyseľným vlastníkom ani držiteľom. Podstatnou skutočnosťou je tiež tá, že brat žalobcu nemohol po svojej matke zdediť pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely, ktoré táto nevlastnila. Zo žalobcom predloženej Správy o rozhodovaní súdov vo veciach vlastníckeho práva z r. 1983 je zrejmé, že musí existovať aspoň nejaký dôkaz preukazujúci minulé dohody medzi spoluvlastníkmi. Žalobcovia nepredložili ani stavebné povolenie, z ktorého by prípadne bola zrejmá nimi tvrdená dohoda (z oznámenia MV SR je akurát zrejmé, že sa nezachovalo), ani dôkaz o iných dohodách (napr. zaplatenie kúpnej ceny ostatným pozemnoknižným spoluvlastníkom za ich podiely či existencia inej dohody). Či existovali v čase výstavby domu (nie je preukázané, kedy bol v skutočnosti postavený, iba kedy bolo vydané stavebné ovolenie) nejaké dohody o užívaní pozemkov alebo o ich vysporiadaní do budúcna, či súhlas ostatných podielových spoluvlastníkov so stavbou, sa možno len domnievať, ale takáto nanajvýš sporná skutočnosť nemôže byť podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Užívanie pozemkov v období od r. 1928 (kedy malo dôjsť k výstavbe rodinného domu, je však len zrejmé, že vtedy bolo vydané stavebné povolenie, nie kedy sa stavba reálne realizovala) do r. 1950 (doba platnosti obyčajového práva v SR) nepotvrdil žiaden zo svedkov, aj keď minimálne svedok Ing. Z. H. (nar. XXXX), svedok W. G. (nar. XXXX), I. Q. (nar. XXXX) vzhľadom na svoj vek mohli by aspoň čiastočne tieto skutočnosti potvrdiť, pokiaľ by boli pravdivé, avšak aj to len z počutia, nakoľko v r. 1928 nemohli byť pri žiadnych takýchto dohodách prítomní - svedkovia však nič také neuviedli, preto má za to, že ide len o úvahy žalobcu, v snahe nájsť základ pre svoje tvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva. Ďalej upriamila pozornosť súdu na to, že žalobca resp. jeho právni predchodcovia mali 90 rokov na usporiadanie vlastníctva, ak teda boli presvedčení, že im právo patrí. Od r. 1928 (kedy ako tvrdí žalobca malo dôjsť k dohode podielových spoluvlastníkov, ktorá však nie je ničím preukázaná) do r. 2018 (podanie vzájomnej žaloby o určenie vlastníckeho práva, aj to len v reakcii na podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) však žalobca ani jeho právni predchodcovia neurobili nič ohľadom riešenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom žalovaných resp. ich právnych predchodcov, čo teda nemožno považovať ani za dôkaz dobromyseľnosti, ani za zachovanie aspoň bežnej miery opatrnosti. Žalobcom predložené rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. rieši značne odlišnú situáciu a nemožno ho vykladať tak, že by žalobcovi na unesenie dôkazného bremena v tomto prípade stačili jeho úvahy a nepodložené domnienky. Ak by sme pripustili výklad tohto ustanovenia žalobcom, spochybnil by sa celý význam sporového konania. Nemožno považovať za neprimerané, aby v konaní o určenie vlastníckeho práva žalobca preukázal titul, od ktorého ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva odvodzuje. Vychádzajúc aj z rozhodovacej praxe súdov pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva z titulu vydržania, pokiaľ nie je preukázané splnenie všetkých podmienok pre vydržanie, nemožno takejto žalobe vyhovieť. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti

o existencii svojho práva. Žalobca nemohol byť dobromyseľný vo vzťahu k ďalším osobám, ktoré nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti dedením. Súdu predkladáme prehľad, ako boli nadobúdané jednotlivé spoluvlastnícke podiely: LV č. XXXX, kat.úz. W. D. B1 (podiel 1/6) : Z. O. (t.j. žalobca) na základe darovacej zmluvy V XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 02.06.2017, tieto nadobudol od C. G. (ktorá ich nadobudla od Z.a H., ktorý ich zdedil) a D. O. (ktorá ich nadobudla dedením) B2 (podiel 1/9) : I. I. (t.j. žalovaná v 1./ rade) na základe dedenia - , po svojej matke Z. H.) B3 (podiel 1) : Z. O. (t.j. žalobca) na základe darovacej zmluvy V 817/2017, vklad povolený dňa 20.04.2017, tieto nadobudol od Z. N., rod. G.ovej B4 (podiel 1): Z. O. (t.j. žalobca) na základe D 587/79 (pozn. ide zrejme o dedenie po bratovi Ing. N.ovi O., dedičské rozhodnutie nemáme k dispozícii) B6 (podiel 1/9): Z. Y. (t.j. žalovaná v 2./rade) na základe dedenia - , po svojej matke Z. H.) B7 (podiel 1/8): S. H. (t.j. žalovaná v 3./ rade) na základe dedenia - , po svojej starej matke Z. H. B8 (podiel 1/18): D. H. (t.j. žalovaný v 4./ rade) na základe dedenia - , po svojej matke Z. H.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca zdedil len spoluvlastnícky podiel 1 po svojom bratovi, ostatné spoluvlastnícke podiely nadobúdal zmluvne (1/6 + 1), a začal tieto riešiť až v čase, keď ostatní podieloví spoluvlastníci (žalovaní v tomto konaní) začali žiadať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - výzva PZ žalovaných zo dňa 06.06.2017 (príloha č. 8 žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), predtým so žalobcom komunikovali priamo žalované 1./ a 2./, avšak bezvýsledne. Najviac zarážajúcou je však tá skutočnosť, že hoci žalobca uvádza, že si bol odjakživa vedomý svojho vlastníckeho práva, v dedičskom konaní po J.ovi H.vi (starý otec žalovaných 1./ a 2./ z otcovej strany) zastupoval ako splnomocnený zástupca pani D. O., rod. H.vú. V tomto dedičskom konaní nadobúdali spoluvlastnícke podiely k dotknutým parcelám podľa dedičskej dohody dedičia Ing. Z. H., D. O. a D. H.. V tomto čase (r. 2004) tak žalobca mal vedomosť o tom, že predmetné parcely nie sú jeho výlučným vlastníctvom a hoci sa podľa svojich tvrdení cítil ako výlučný vlastník, ďalších 14 rokov reálne nevykonal nič za účelom určenia svojho tvrdeného vlastníctva. Táto skutočnosť do značnej miery spochybňuje tvrdenia žalobcu uvádzané v tomto konaní. Žalovaní na druhej strane nadobudli spoluvlastnícke podiely k sporným pozemkom dedením po svojej matke Z. H. (10D/37/2016-príloha č. 3). Táto ich nadobudla dedením po svojom manželovi D.ovi H.vi ( - príloha č. 4). D. H. (nar. XXXX) nadobudol spoluvlastnícke podiely dedením po svojom otcovi J.ovi H.vi ( - príloha č. 5). J. H. spolu s manželkou C., rod. B., sú pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi sporných pozemkov. Po C. H., rod. B. ( - príloha č. 6) nadobudli sporné pozemky Ing. Z. H. a D. O., ktorí ich neskôr darovali žalobcovi. V tejto súvislosti poukázali aj na zápisnicu zo dňa 11.03.2011 z konania o pozemkových úpravách, kde je o.i. konštatované, že H. Z. nebola v tejto časti naprojektovaná nijaká parcela RNS, čo podľa prítomných vlastníkov neprislúcha jej skutočnej výmere, inde v zápisnici je zas konštatované, že Z. O. bola naprojektovaná parcela 4912 m2, čo neprislúcha jeho skutočnej výmere, ktorá vlastníkovi prislúcha z pôvodnej parcely pkn. č. XXX/X, a bola mu naprojektovaná parcela o výmere 400 m2. Aj z uvedeného nepriamo vyplýva, že jednak si bol žalobca vedomý toho, že nie je výlučným vlastníkom sporných pozemkov, jednak si bol vedomý toho, že jemu prislúchajúca výmera je podstatne menšia, ako uvádza teraz, keď tvrdí, že je vlastníkom celej parcely. Poukazujem tiež na listinný dôkaz - výpis z pozemkovej knihy č. XXX (príloha č. 7), pôvodne (dobovo) katastrálne územie D., z ktorého je zrejmý predaj časti parcely v r. 1929, kde sa odčlenila parcela XXX/2 (v prospech Z. S.) a pôvodná parcela XXX/X v upravenej výmere sa zapísala v prospech pôvodných vlastníkov - pôvodní vlastníci sú uvedení ešte v časti pozemkovej knihy vedenej v maďarskom jazyku, kde však jeden zo skorších vlastníkov je menom S., čo zodpovedá aj neskorším záznamom už v slovenčine; O. V. (D.) a manželka I., rod. X. (X.) nadobudli len podiely (zrejme v r. 1907, určite pred r. 1918, kedy sa pozemková kniha začala viesť v slovenčine). Takto boli po kúpnopredajnej zmluve v r. 1929 vedení ako vlastníci Z. S. ( 1 ) a D. O. s manželkou I. (po 1-ine). Nemohlo teda dôjsť k dohode medzi rodinou D. O. (st.) a H.vcov, nakoľko do r. 1946 podiel 1 vlastnili S.ovci, k nadobudnutiu pozemkov H.vcami došlo na základe kúpnej zmluvy v r. 1946 (príloha č. 8), pokiaľ by si Z. S. bol vedomý nejakej reálnej deľby, určite by tomu zodpovedalo aj znenie tejto kúpnej zmluvy, resp. by nepredával pozemok, ktorý by vedel, že mu nepatrí. Druhú polovicu pôvodnej pkn. parcely vlastnil pôvodne D. (V.) O. a jeho manželka I., rod. X., každý z nich po 1-ine, pričom D. svoj podiel vo veľkosti 1-iny prepísal na syna D. a jeho manželku Z., rod. B. v r. 1936 (každému po 1/8-ine), a I. O., rod. X., svoj podiel previedla v r. 1949 na H. B., rod. O., so zákazom scudzenia, ktorý sa vymazal v r. 1953. H. B. previedla v r. 1958 svoj podiel U. G., rod. B. (v 1-ine), neskorší vlastníci už nadobúdali tieto podiely dedením a následne ich previedli darovacími zmluvami z r. 2017 na žalobcu. Je nepredstaviteľné, že by sa reálna deľba, ako ju tvrdí žalobca, za dobu 90 rokov nepreviedla do žiadneho zo zápisov ani v pozemkovej knihe, ani neskôr v katastri nehnuteľností. Z uvedeného prehľadu podľa zápisov v pozemkovej knihe je zrejmé, že ak by došlo k reálnemu rozdeleniu pozemkov v r. 1928, či pred

týmto rokom, bola by sa táto skutočnosť zohľadnila v záznamoch pozemkovej knihy - naproti tvrdeniam žalobcu je zrejmé len to, že na základe kúpnopredajnej zmluvy v r. 1929 sa pôvodná parcela rozdelila na 2 časti, časť XXX/2 nadobudol Z. S. (táto sa odpísala do iného záznamu) a časť XXX/X pôvodní vlastníci, t.j. Z. S. a D. O. s manželkou I., rod. X.. Tvrdeniam žalobcu nezodpovedá ani znenie Darovacej zmluvy z r. 1977 (príloha č. 9), kde mu jeho matka Z. O., rod. B., ako „prejímateľka dedičstva po svojom neb. manželovi D.ovi O.“ (ide o D. O. mladšieho) previedla nezastavaný pozemok o výmere 800 m2 - len k tomuto pozemku (800 m2) sa ostatní podieloví spoluvlastníci (pozemnoknižní) vyjadrili, že v darovanej nehnuteľnosti (800 m2) nemajú žiadne podiely, nešlo teda o pozemok, ktorý mal byť zastavaný stavbou a humnom v r. 1928-1935. Už v tomto období museli byť žalobcovi, ako aj jeho matke zrejmé, že nie sú výlučnými vlastníkmi celej parcely, ako to teraz žalobca tvrdí, napriek tomu až do r. 2018 (podanie vzájomnej žaloby) uvedené takmer ďalších 40 rokov neriešili. Navrhujeme tiež pripojenie dedičského spisu po D.ovi O. (rozhodovalo bývalé Štátne notárstvo v Ružomberku, v konaní D 131/1958). Z. O. (matka žalobcu) však vedela (minimálne od. r. 1936), že spolu s manželom dostali od svokra D. O. staršieho len 1 pozemku (Kúpno-odpredajná zmluva z r. 1936, kde je odkaz na zápis v pozemkovej knihe pod B9), nemožno ich teda považovať za dobromyseľných nadobúdateľov celého pozemku, keď kupovali len 1-inu. Tiež s ohľadom na tvrdenia žalobcu je minimálne pozoruhodné, že pokiaľ by I. O., rod. X. vedela, že s manželom D.om O. st. majú celý pozemok, a že sa s ostatnými spoluvlastníkmi vysporiadali (ako to tvrdí žalobca), prečo by prevádzala len podiel 1-iny v r. 1949 na H. B., rod. O., a táto taktiež prevádzala len tento podiel na U. G., rod. B., v r. 1958. Ani títo právni predchodcovia žalobcu, od ktorých dobromyseľnosti odvodzuje svoju dobromyseľnosť aj žalobca, však vzhľadom na všetky okolnosti, objektívne preukázané jednotlivými zmluvnými dispozíciami s týmto majetkom, nemohli byť dobromyseľní v tom, že sú výlučnými vlastníkmi dotknutých parciel.

18. Právna zástupkyňa žalovaných ďalej poukázala na prehľad o nadobúdaní vlastníckeho práva k jednotlivým vlastníckym podielom, z pripojeného dedičského spisu D131/58 po D.ovi O. vyplýva, že sa dedí z pozemnoknižnej vložky XXX parcela č.XXX/X pod B16, je však zrejmé že sa dedí len podiel a nie celá nehnuteľnosť.

19. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, predložených žalobcom, a to:

- oznámenie Ministerstva vnútra SR, štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči zo dňa 30.03.2017 (č.l.5 spisu),

- vyjadrenie Z. H. podľa § 63 písm. a) bod I. notárskeho poriadku (č.l.6 spisu, 6/rub spisu),

- uznesenie č.d.576/46 (č.l.7 spisu),

- výpis z katastra nehnuteľností ku dňu 05.06.2018 LV č.XXXX k. ú. W. D. (č.l.8 spisu), výpis z LV č.XXXX k. ú. W. D. (č.l.8/rub spisu), výpis z LV č.XXXX k. ú. W. D. (č.l.9 spisu), výpis z LV č.2576 k. ú. W. D. (č.l.10 spisu),

- zápisnica z opätovného prerokovania námietky zo dňa 15.06.2011 (č.l.12 spisu),

- zápisnica z prerokovania námietky zo dňa 11.03.2011 (č.l.13-14 spisu),

- výpisy z pozemnoknižnej vložky (z č.l.15-16 spisu),

- rozhodnutie Štátneho notárstva v Liptovskom I.i po poručiteľovi J.ovi H.vi č.D1880/90-21 (č.l.25 spisu),

- žiadosť D.a H. zo dňa 27.04.1990 o navrátenie časti pôdy v užívaní JRD do súkromného vlastníctva (č.l.26 spisu) spolu s odpoveďou na uvedenú žiadosť (č.l.26/rub spisu),

- darovacia zmluva medzi darcom Z. O. a obdarovaným Z. O. (č.l.27-28 spisu),

- zámenná zmluva k spoluvlastníckym podielom na pozemkoch (č.l.28/rub-29 spisu),

- darovacia zmluva medzi darkyňou Z. N. a obdarovaným Z. O. (č.l.29/rub-30 spisu),

- darovacia zmluva medzi darcami C. G. a D. O. a obdarovaným Z. O. (č.l.31-33 spisu) spolu s dodatkom k uvedenej darovacej zmluve zo dňa 21.04.2017 (č.l.33-34 spisu),

- kúpno-odpredajná zmluva č.d.XXXX/XX (č.l.34/rub-36 spisu).

20. Súd sa ďalej oboznámil i s obsahom listín predložených žalovanou stranou:

- uznesenie o dedičstve v dedičskej veci po Z. H. (č.l.52-59 spisu),

- osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi D. H. č.4D 240/2008 (č.l.184 spisu),

- osvedčenie o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľovi J.ovi H.vi č.7D 774/2004 (č.l.185-187 spisu),

- osvedčenie o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľke C. H. č.7D 773/2004 (č.l.187-188 spisu),

- výpis z pozemnoknižnej vložky k. ú. W. D. (č.l.189-191 spisu),

- kúpnopredajná zmluva medzi Z. S. a manželka a kupujúcim I.om H.m (č.l.191/rub-192 spisu).

21. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil i s obsahom pripojených spisov:

- spis Okresného súdu Liptovský I. , D not177/2004

- spis Okresný súd Liptovský I. , D not214/2010

- spis Okresný súd Liptovský I. D2329/96, D not435/96

- spis Okresný súd Liptovský I. , D not183/2004

- spis Okresný súd Ružomberok , D not57/2008.

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaní v 1. - 4. rade podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. W. D. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na uvedenom liste vlastníctva, a to žalobca pod B1 v podiele 1/6 na základe darovacej zmluvy V XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 02.06.2017, pod B3 v podiele 1 na základe darovacej zmluvy V 817/2017, ktorej vklad bol povolený dňa 20.04.2017 a pod B4 v podiele 1 na základe D 587/1979, žalovaná v 1.rade pod B2 v podiele 1/9 na základe uznesenia o dedičstve , žalovaná v 2. rade pod B6 v podiele 1/9 na základe uznesenia o dedičstve , žalovaný v 3. a 4.rade, každý v podiele 1/18 na základe uznesenia o dedičstve . Žalovaní v 1. - 4.rade v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. sa ako žalobcovia domáhajú voči žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. W. D. s tým, že sa ich spoluvlastnícke podiely prikážu do vlastníctva žalovaného za primeranú náhradu. Spoluvlastník Z. O. v priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam spochybnil spoluvlastnícke vzťahy ostatných spoluvlastníkov k sporným nehnuteľnostiam a vzájomnou žalobou, ktorú súd vylúčil na samostatné konanie sa domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca svoj nárok odôvodňuje reálnou deľbou medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a taktiež vydržaním v dôsledku dlhotrvajúcej nerušenej držby. Medzi stranami nebolo sporné, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu vznikli z časti pôvodnej PKN parcely č. XXX/X, zapísanej v PK vložke č. XXX, označené ako oráčina „za potúčky“, ide o pozemky pod starým rodinným domom a humnom žalobcu a k nemu patriaci dom a priľahlá záhrada. Sporné pozemky nadobudla rodina D. O. v roku 1907 a od roku 1928 ich užívala oddelené v prospech svojej rodiny ako svoje vlastné. Medzi pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi predmetnej parcely č. XXX/X došlo v roku 1928 k reálnej deľbe parcely tak, že reálne videľné pozemky užívala rodina D. O., pričom na takto reálne videľných pozemkoch si D. O. ml. postavil v roku 1928 rodinný dom, v roku 1935 hospodársku budovu (humno), v roku 1930 oplotenie. Na stavbu rodinného domu na meno D. O. ml. v k.ú. W. D. bolo vydané pod č. 5821/1928 stavebné povolenie pod č. 5821/1928 a následne pod č. 7546/1935 bolo vydané stavebné povolenie na stavbu hospodárskej budovy na meno D. O. v k.ú. W. D.. Podľa oznámenia Štátneho archívu v Žiline, so sídlom v Bytči, pracovisko Archív Liptovský I. sa však uvedené spisy v pôvodnej registratúre nezachovali, boli neodborne vyradené ešte pred prevzatím písomností okresných úradov do správy štátneho archívu (oznámenie č.l. 5 spisu).

24. Predmetom konania je žalobca žalobcu o určenie, že je vlastníkom pozemkov parcela registra CKN č. XXX, XXX/X, XXX/X a XXX/X, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. W. D.. Ide o určovaciu žalobu v zmysle , kedy procesnou podmienkou jej prípustnosti je preukázanie naliehavosti právneho záujmu, ktorého obsah a význam je však v súčasnej dobe v súdnej praxi už ustálený a v zmysle týchto ustálených záverov naliehavý právny záujem je daný vždy, ak ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, pretože len určovací rozsudok je v danom prípade spôsobilou verejnou listinou na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, a teda na zosúladenie skutočného právneho stavu zo zapísaným stavom. V zmysle tohto záveru preukázal žalobca (viď zápisnica zo dňa 14.03.2019 - č.l. 68) naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

25. Ako už bolo vyššie konštatované, nie je sporné, že predmetné pozemky boli súčasťou pôvodnej PK parcely č. XXX/X (oráčina za potúčky), zapísanej v PK vložke č. XXX pozemkovej knihy obce Veľká D.. V súčasnosti ide o pozemky pod rodinným domom žalobcu (parcelné č. XXX/X) a humnom žalobcu (parcelné č. XXX/X) a k nim patriaci dvor (parcelné č. XXX/X) a priľahlá záhrada (parcelné č. XXX), čo strany nesporujú. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi PK parcely č. XXX/X došlo k reálnej deľbe tejto parcely tak, že najmenej od roku 1928 takto reálne vydelené pozemky užívala rodina D. O.. Na reálne vydelených pozemkoch si D. O. ml. postavil v roku 1928 rodinný dom a v roku 1935 hospodársku budovu (humno). Uvedené súd mal za preukázané z predložených listinných dokladov (Oznámenie Ministerstva vnútra SR, Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči zo dňa 30.03.2017 - č.l. 5 spisu), v zmysle ktorého Okresný úrad v Ružomberku vydal pod č. 5821/1928 stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na meno D. O. ml. v k.ú. W. D.

a pod č. 7546/1935 stavebné povolenie na stavbu hospodárskej budovy na meno D. O. v k.ú. W. D.. Uvedené spisy sa však v pôvodnej registratúre nezachovali, nakoľko boli neodborne vyradené. Právni predchodcovia žalobcu - D. O. st. s manželkou I., rod. X. nadobudli 1 podiel na nehnuteľnosti PKN parcela XXX (oráčina za potúčky), zapísaná v PKN vložke XXX pre obec Veľká D. v roku 1907 (iba zápis 9 a 10 PKN vložky 179 - č.l. 15/rub spisu). Pozemky boli oplotené od roku 1930 a odvtedy sú v nerušenom užívaní rodiny O.. Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 06.10.1936 (kúpnoodpredajná zmluva Čd 2739/36 - č.l. 34/rub - 35 spisu) previedol D. O. st. 1-inu predmetného pozemku synovi D.ovi O. ml. a jeho manželke Z. O., rod. B.. Podiel I. O., rod. X. nadobudla v roku 1949 jej dcéra H. B., rod. O. a jej vnučka si na pozemku postavila v rokoch 1952 - 1953 rodinný dom so záhradou a oplotením. Jej nástupkyňou bola Z. N., rod. G., ktorá si vlastnícke právo k oddeleným pozemkom usporiadala vydržaním, k čomu jej právna predchodkyňa žalovaných Z. H.vá, žalobca ako aj ostatní formálni spoluvlastníci dali súhlasné vyjadrenie. Tvrdenia žalobcu, že v minulosti došlo k reálnemu rozdeleniu pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/X, súd mal za preukázané i zo zápisnice z prerokovania námietky proti návrhu nového usporiadania pozemkov zo dňa 11.03.2011 (č.l. 13 - 14 spisu) a zo dňa 15.06.2011 (.čl. 12 spisu), kde za prítomnosti právnej predchodkyne žalovaných Z. H., žalobcu, Ing. Z.a H. a Z. N. boli prerokované námietky Z. N., pričom i v týchto zápisniciach sa uvádza, že „výmery nových pozemkov nezodpovedajú reálnej deľbe pôvodných vlastníkov z parcely EKN č. XXX/X“, taktiež v zápisnici zo dňa 11.03.2011 sa konštatuje, že: „na predmetnej parcele EKN č. XXX/X došlo v minulosti k reálnemu rozdeleniu vlastníctva, čomu prislúcha aj táto dohoda o výmere prislúchajúca jednotlivým vlastníkom nasledovne...“. Uvedený stav všetci rešpektovali a voči tomuto nenamietali a reálnu deľbu pôvodnej PK parcely č. 356/1 nespochybňovali. Z uvedeného má súd za to, že tvrdenie žalobcu o reálnej deľbe pôvodnej PK parcely č. XXX/X medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi je preukázané.

26. Zvyšná časť pôvodnej PKN parcely č. XXX/X sa nachádza v extraviláne a bola užívaná ako lúka viacerými vlastníkmi, najskôr rodinou S. a následne rodinou H.. Od roku 1945 ju vlastnil a užíval pre svoj prospech a prospech svojej rodiny nerušene ako svoje vlastné právny predchodca žalovaných J. I. H. s manželkou C., po jeho smrti sa o predmetnú parcelu ako o svoju vlastnú prihlásil jeho syn D. H. s manželkou Z. a v rámci pozemkových úprav pripadla do výlučného vlastníctva právnych nástupcov. Nadobúdateľkou dedičstva po zomrelom otcovi žalobcu D.ovi O., zomr. XX.XX.XXXX sa podľa Uznesenia Štátneho notárstva v Ružomberku zo dňa 11.11.1958 č. D/131/1958 stala matka žalobcu Z. O., rod. B., pričom okrem iného nadobudla i nehnuteľnosti v pozemnoknižnom protokole obce W. D. č. XXX pod B16a, a to polúčasť z príz.múraného domu v Liptovskej Štiavnici Čd 103 stavaného v roku 1928 (bez prístavku, ktorý patrí synovi Z. O.) v pozemkovej knihe nevyznačeného, pozostávajúceho z jednej izby, kuchyne s pivnicou, so stredným dvorom a malou záhradkou, ako aj polúčasť z múranej maštale a z dreveného humna pri dome Čd XXX. Matka žalobcu Z. O., rod. B. darovacou zmluvou zo dňa 27.07.1977 darovala svojmu synovi Z. O. susedný pozemok s novým parcelným číslom XXX/X, ktorý bol odčlenený z pôvodnej PK parcely č. XXX/X (v súčasnosti ide o parcelné č. XXX) (darovacia zmluva č.l. 27 - 28 spisu). V bode 4 uvedenej darovacej zmluvy sa uvádza, že „pokiaľ sú v predmetnej nehnuteľnosti zapísaní ako ďalší spoluvlastníci, a to I. H. a jeho manželka C. H.vá, rod. B., obaja bytom W. D. č. XXX a U. G., rod. B., bytom W. D. č. XXX, títo všetci s predmetnou darujúcou zmluvou súhlasia a prehlasujú, že v darovanej nehnuteľnosti žiadnych účastí nemajú“.

27. Z uvedeného prehlásenia obsiahnutého v predmetnej darovacej zmluve, ktorá bola spísaná Advokátskou poradňou, pracovisko Ružomberok, JUDr. Petrom Vargom za prítomnosti okrem darkyne a obdarovaného aj C. H., rod. B., J.a H. a U. G.ovej vyplýva, že menovaní rešpektovali a mali vedomosť o tom, že predmetná nehnuteľnosť patrila a bola v užívaní rodiny D. O..

28. Právna predchodkyňa žalobcu, jeho matka Z. O., rod. B. zomrela 09.05.1979, pričom dedičské konanie bolo vedené pod č. D/587/1979 a nadobúdateľom predmetu dedičstva obsiahnutého v rozhodnutí Štátneho notárstva v Liptovskom I.i č. - 12 zo dňa 22.06.1979 sa stal Ing. N. O. a Z. O.. Nehnuteľnosti v predmetnom rozhodnutí sú citované ako: „rodinný dom č.p. XXX v Liptovskom Štiavnici v celosti s humnou, maštaľou, zastavaným pozemkom, záhradou, ovocnými stromami, 8 jabloní a hrušiek, s oplotením, všetko v celosti, dom v pozemkovej knihe vyznačený nie je, stojí na parcele č. XXX/X v protokole č. XXX k. ú. Lipt. D. na poručiteľku pod B16/D a 16/A titulom dedenia podľa rozhodnutie “. Nadobúdateľom dedičstva po bratovi Ing. N.ovi O., zomr. XX.XX.XXXX sa podľa Osvedčenia o dedičstve D 2329/96 - 22 zo dňa 10.06.1999 stal žalobca, ktorý okrem iného nadobudol i nehnuteľnosti tak ako tieto poručiteľ nadobúdal dedičstvom po neb. Z. O. č. D/587/79.

29. Žalovaní v 1. až v 4.rade sú evidovaní na výpise z LV č. XXXX kú W. D. ako spoluvlastníci predmetných pozemkov, a to žalovaná v 1. rade I. I. v podiele 1/9, žalovaná v 2.rade Z. Y. v podiele 1/9, žalovaný v 7. a 8. rade v podiele každý z ich v podiele 1/18, a to všetci na základe uznesenia o dedičstve , a to po matke žalovaných v 1. a v 2.rade a starej matke žalovaných v 3. a 4.rade Z. H., rod. Y., zomr.XX.X.XXXX (uznesenie o dedičstve , zo dňa 2.2.2017), ktorá právna predchodkyňa žalovaných v 1. až v 4.rade podľa predmetného uznesenia o dedičstve mala vedené na svoje meno podiely CKN parcela č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/3 zapísané na LV č. XXXX kú W. D. pod B2 v 1-ine, pod B6 v 1/12-ine, teda spolu v 1/3-ine. V dedičských konaniach po právnych predchodcoch žalovaných C. H. a J.ovi H.vi nie je žiadna zmienka o tom, že by sa dedili aj pozemky pod domom a hospodárskou budovou vo vlastníctve žalobcu. Predmetné pozemky boli zahrnuté do dedičstva až v roku 2004.

30. Z vyjadrení žalobcu, svedkov vypočutých na ohliadke ako aj zo samotnej ohliadky vyplynulo, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu aktuálne zapísané na LV č. XXXX kú W. D., boli súčasťou pôvodnej PK parcely č. XXX/X oráčina za potúčky zapísanej v PK vložke č. XXX pozemkovej knihy obce D. D.. Predmetné pozemky sú oplotené starým plotom, na pozemkoch stojí rodinný dom postavený v roku 1928 na základe riadneho stavebného povolenia, v roku 1935 bolo postavené humno. Zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplynulo, že predmetné pozemky užívala rodina žalobcu, nikto nič nespochybňoval, nenamietal, ani sa nikdy neviedli žiadne spory ohľadne predmetných pozemkov. Žalobca a jeho právni predchodcovia predmetné pozemky užívali minimálne od roku 1928 ako svoje vlastné, dobromyseľne, nikým neboli vo výkone vlastníckeho práva rušení. Samotný žalobca vzhľadom na zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech právnej predchodkyne žalovaných Z. H., Z. N., C. G. a D. O. sa snažil usporiadať vlastnícke vzťahy, pričom dňa 24.3.2017 bola uzavretá darovacia zmluva medzi darkyňou Z. N., podielovou spoluvlastníčkou 1 nehnuteľností zapísaných na pôvodnom LV č. XXXX pod B3 kú W. D. a obdarovaným - žalobcom a dňa 21.4.2017 bola uzavretá darovacia zmluva medzi darkyňou C. G. podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1/12 a darkyňou D. O. podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/12 k predmetnej nehnuteľnosti a obdarovaným - žalovaným, pričom ako vyplýva z úvodných ustanovení predmetných darovacích zmlúv, ich cieľom je usporiadanie medzi účastníkmi darovacích zmlúv známej a nespornej skutočnosti, že pozemky pôvodnej pozemnoknižnej parcele XXX/X o výmere 1 hektár, 7 árov, 53 m2 v PK vložke č. XXX k.ú. W. D., ktoré sú dnes čiastočne v intraviláne a vo zvyšku v extraviláne, boli medzi ich právnymi predchodcami definitívne usporiadané reálnou deľbou tak, že manželom J.ovi a C. H. pripadla do vlastníctva a užívania časť pôvodnej parcely v extraviláne, ktorá bola v zhode s reálnou deľbou vysporiadaná v rámci pozemkových úprav. Zvyšná časť pôvodnej parcely v intraviláne bola vysporiadaná len k pozemkom patriacim pani N.. Obdarovanému ostali neusporiadané, aj napriek skoršej reálnej deľbe z pôvodnej pozemnoknižnej parcele XXX/X je v stave C KN vysporiadaný na LV č. XXX pre kú W. D. pozemok KN C parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 740 m2. Účelom zmlúv je preto usporiadať vlastnícke práva v zhodne so skoršou reálnou deľbou. Žalobca sa snažil aj s pôvodnou vlastníčkou Z. H.vou (právnou predchodkyňou žalovaných v 1. až v 4.rade) usporiadať formálny zápis vlastníckeho práva k sporným pozemkoch z pôvodnej parcely PKN XXX/X, a to tzv. zámennou zmluvou zo dňa 15.4.2011, v zmysle ktorej sa mal stať vlastníkom sporných pozemkov výlučne žalobca. Zmluva bola podpísaná, rovnako boli overené podpisy zmluvných strán, keďže v uvedenom období ešte neboli dokončené pozemkové úpravy. Dohoda ostala zo strany ostatných spoluvlastníkov nepodpísaná a nebol podaný návrh na vklad.

31. Ustanovenie a upravuje vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. K zákonným predpokladom vydržania patria: spôsobilý predmet vydržania, dobromyseľnosť, držiteľom veci po celú vydržaciu dobu a nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, v prípade nehnuteľností 10 rokov. Držba je faktický stav, pri ktorej má držiteľ vec vo svojej moci, túto vec užíva, disponuje ňou, je presvedčený, že vec, s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. Podľa záverov Ústavného súdu SR zo 14.11.2018 sp.zn. : „pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, či pri tom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade

s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“.

32. Pri skúmaní dobromyseľnosti sú dôležité skutkové zistenia v otázke dobromyseľnosti držiteľa. Dobrá viera držiteľa, ktorá je podložená jeho vôľou nakladať s vecou ako so svojou vlastnou, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý stav sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa ale navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už je spôsobilým predmetom dokazovania.

33. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pôvodnej pkn parcely č. XXX/X zapísanej vo vložke č.XXX prebehla v dávnej minulosti reálna deľba akceptovaná všetkými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, od ktorej deľby jednotliví pozemnoknižní spoluvlastníci a ich právni nástupcovia užívali nehnuteľnosti reálne vydelené, avšak bez toho, aby došlo k zápisu reálnej deľby, či už do pôvodnej pozemkovej knihy, alebo následne do katastra. Uskutočnená reálna deľba bez toho, aby bola zachytená či už konštitutívnym alebo deklaratórnym zápisom v evidencii nehnuteľností, bola minimálne od roku 1928 rešpektovaná všetkými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, ako aj ich právnymi nástupcami, a to až do roku 2017. Z výpovede žalobcu, z vykonaných svedeckých výpovedí a nepriamo aj z predložených listinných dokladov vyplýva, že k reálnej deľbe došlo v roku 1928, pretože všetky ďalšie právne úkony sa od reálnej deľby odvíjali a na ňu nadväzovali. Reálna deľba je dôležitou právotvornou skutočnosťou. Pokiaľ k reálnej deľbe došlo pred rokom 1951 do platnosti Stredného , takáto reálna deľba vykonaná medzi spoluvlastníkmi, a to aj v prípade, ak nebola zapísaná v pozemkovej knihe, mala za následok vznik vlastníckeho práva pôvodného pozemnoknižného spoluvlastníka k reálne vydelenému pozemku a znamenala zrušenie podielového spoluvlastníctva pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov k spoločnej nehnuteľnosti (rozhodnutie 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR).

34. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nie je potrebné, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takého nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.

35. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania možno ustáliť, že žalobca resp. jeho právni predchodcovia boli vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní, že sporné parcely držia, resp. držali na základe vnútorného presvedčenia, že je predmetom ich vlastníctva. Na sporných pozemkoch je postavená nehnuteľnosť, humno, pozemky sú oplotené a je nemysliteľné, aby nehnuteľnosť bola postavená na cudzom pozemku. Navyše, aj keď sa nezachovalo, ale z oznámenia štátneho archívu je zrejmé, že bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu ako aj humna, a to v roku 1928, resp. 1935 (humno). Žalobca resp. jeho právni predchodcovia po celú dobu neboli rušení v užívaní predmetných nehnuteľností, právni predchodcovia žalovaných v 1. až v 4.rade rešpektovali daný stav a voči tomuto nenamietali. Nikdy sa ohľadne užívania a vlastníckych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam nesporili. Skutočnosť, že žalobca sa snažil usporiadať spoluvlastnícke vzťahy medzi bývalými spoluvlastníčkami pani N., D. O., pani G. a matkou žalovaných v 1. a v 2.rade, neznamená, že žalobca bol nedobromyseľný. Naopak, po zistení, že v evidencii nehnuteľností svedčí spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech iných osôb, vzhľadom na užívanie predmetných nehnuteľností ako aj predchádzajúce dohody sa snažil tieto vzťahy formálne usporiadať.

36. Žalobca má právo zosúladiť formálny evidenčný stav so skutočným reálnym hmotnoprávnym stavom, pretože nemôže s nehnuteľnosťou v rozpore s disponovať ako vlastník, hoci v hmotnoprávnej rovine vlastníkom je. Z rozhodnutia 911/32 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky vyplýva, že v dlhotrvajúcom stave držby a užívania vydelenej nehnuteľnosti je treba vidieť dohodu strán o deľbe, zámene, nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom dohoda môže byť uzavretá mlčky aj konkludentne. Už len skutočnosť,

že si nikto z bývalých pozemnoknižných spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov nerobil nároky na vydelenú a žalobcom resp. jeho právnymi predchodcami užívanú nehnuteľnosť, je dôkazom o tom, že k takejto deľbe došlo, každý si užíval svoju reálne vydelenú nehnuteľnosť. Ide teda o zákonnú domnienku, že reálna deľba v minulosti a zámeny existovali, ak je preukázaný stav držby užívania vydelenej nehnuteľnosti. V konaní žalovaná strana nevyvrátila zákonnú domnienku dlhotrvajúcej držby, užívania reálne vydelenej nehnuteľnosti, preto súd má za to, že minulosti došlo k reálnej deľbe, zámenám v prospech žalobcu a jeho právnych predchodcov, po ktorých žalobca vstúpil do užívania spornej nehnuteľnosti, nerušene, dlhodobo nehnuteľnosť užíval až do uplynutia vydržacej lehoty, správal sa ako vlastník, bol dobromyseľný, užívanie bolo nerušené, preto spornú nehnuteľnosť vydržal do vlastníctva. 37. Na základe uvedeného súd potom žalobe vyhovel a určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres Ružomberok, obec a k. ú. W. D., keď podľa názoru súdu takýto výrok rozsudku v zmysle žalobného petitu je určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. 38. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na a priznal žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.