Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Pc/60/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Eliškou Čonkovou vo veci navrhovateľa S. E., F. XX.XX.XXXX, Q. T. E..S..Š.Q. XXX, XXX XX Q., štátny občan SR, proti oprávnenej z platenia výživného W. E., F. XX.XX.XXXX, Q. T. A. X, XXX XX Q., štátna občianka SR, v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa S. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu bola určená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. zo dňa 25.05.2015 mesačne sumou 150,-Eur pre odporkyňu W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., ul. A. č. X ku dňu 13.09.2019.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Povinný - otec oprávnenej podal na Okresnom súde Trebišov dňa 13.09.2019 návrh, v ktorom sa domáhal zrušenia výživného voči dcére W. E., ktorá dovŕšila vek 19 rokov a má zato, že jeho vyživovacia povinnosť voči dcére zanikla.

2. Oprávnená sa k návrhu nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisom sp.zn. a bol zistený tento skutočný stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. - 30 zo dňa 25.05.2015 Okresný súd Trebišov rozhodol tak, že povinný - S. E. bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej W. E., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,00 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2015.

5. Povinný - otec svojim podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2019 predložil súdu potvrdenie o ukončení štúdia na strednej škole z ktorého vyplýva, že oprávnená z platenia výživného ukončila štúdium dňa 19.06.2019 a taktiež predložil aj vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 20.12.2019, na ktoré pojednávanie sa povinný - otec, ktorý predvolanie prevzal dňa 09.12.2019 nedostavil s ospravedlnením svojej neúčasti z dôvodu, že sa pracovne nachádza v T.. Súd za splnenia podmienok uvedených v (ďalej ako „“), vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

7. Dcéra - oprávnená z platenia výživného vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že s návrhom súhlasí a že je pravdou, že ukončila B. strednú odbornú školu Sv. D. v Q. a záverečnú skúšku urobila 19.06.2019.

8. Podľa na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

9. Podľa konanie sa začína len na návrh.

10. Podľa účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

11. Podľa rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

22. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

23. Z citovaného zákonného ustanovenia (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona, nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti aj po dosiahnutí plnoletosti nie sú schopné samy sa živiť.

24. Nadobudnutie plnoletosti nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom význam. Veková hranica 18 rokov má však význam z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti možno začať konanie o určenie výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine).

25. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, či už na strane rodičov alebo na strane detí.

26. Pojem výživné zákon výslovne nedefinuje a z literatúry a súdnej praxe sa má za výživné, vo všeobecnosti, komplexné zabezpečovanie potrieb medzi subjektami rodinnoprávneho vzťahu, pričom rozsah vyživovacej povinnosti je daný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného a odôvodnenými potrebami oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), vyjmúc vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom, kde je táto povinnosť zakotvená v minimálnom rozsahu 30% sumy životného minima (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k deťom vzniká narodením dieťaťa a zaťažuje oboch rodičov (otca aj matku), bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Zánik vyživovacej povinnosti je spájaný s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, teda z vlastných zdrojov uspokojovať svoje náklady. Táto schopnosť najčastejšie priamo súvisí so schopnosťou dieťaťa profesijne sa uplatniť, tzn. získať prácu a tým aj základný zdroj príjmov potrebných na zabezpečenie životných potrieb a nadväzuje na predchádzajúcu prípravu, ktorou je štúdium. Štúdium je preto okolnosťou, ktorá odôvodňuje trvanie vyživovacej povinnosti rodičov. K zrušeniu vyživovacej povinnosti dochádza v prípade plnoletého dieťaťa, keď zákonný dôvod - neschopnosť dieťaťa samo sa živiť, pominie iba na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a pri plnoletých deťoch možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania.

27. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, najmä z písomných vyjadrení účastníkov, oznámenia o ukončení štúdia a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca S. proti oprávnenej z platenia výživného W., ktoré bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. - 30 zo dňa 25.05.2015, mesačne sumou 150,00 Eur. Z tvrdení dcéry - oprávnenej vyplynulo, že s podaným návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasí, je schopná sa o seba samostatne postarať, je plnoletá a v príprave na svoje búduce povolanie po ukončení strednej školy nepokračuje. To je predpoklad pre schopnosť plnoletého dieťaťa sa samostatne živiť a tým uspokojovať svoje životné potreby. Zanikla teda jej odkázanosť na výživu voči navrhovateľovi, ktorý je jej otcom v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine.

28. Pokiaľ ide o časový údaj platí, že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov a Zákon o rodine výslovne dobu, na ktorú možno vzťahovať zmenu pomerov, neustanovuje. Z výkladu citovaných ustanovení § 77 a § 78 Zákona o rodine a ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti (pred podaním návrhu), posudzuje ku dňu začatia súdneho konania a najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. To znamená, že zrušenie skôr súdom určenej povinnosti na platenie výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu je možné najskôr odo dňa podania návrhu a to na základe predchádzajúcej zmeny pomerov. K tomuto dňu súd skúma existenciu uvádzaných dôvodov pre navrhované zrušenie. Nakoľko určenej povinnosti na platenie výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu je možné najskôr odo dňa podania návrhu, súd zrušil vyživovaciu povinného navrhovateľa odo dňa podania tohto návrhu, t.j. od dňa 13.09.2019. 29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súd Trebišov v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).