Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sas/10/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. D.. 422/46, 984 03 Lučenec, občan Slovenskej republiky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 0674442202020 zo dňa 28. decembra 2020, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania, ani trov kasačného konania, n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 21.09.2020 bolo žalobcovi predpísané za obdobie január, február, marec, apríl, máj a jún 2020 poistné na nemocenské poistenie v sume 133,68 EUR, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 547,02 EUR, poistné na invalidné poistenie v sume 182,34 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 144,30 EUR, spolu v sume 1 007,34 EUR. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.10.2020. 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec dňa 11.11.2020 vydala rozhodnutie č. 0674442202020, ktorým začala konanie vo veci vymáhania pohľadávky v prospech oprávnenej voči povinnému – žalobcovi o vymoženie pohľadávky na poistnom a príspevkoch vo výške 1 007,34 EUR. Dňa 18.11.2020 Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec vydala upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 0674442202020, ktorým upovedomila povinného – žalobcu o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a z iného príjmu, prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky, zrážkami z dávok vyplácaných oprávnenou (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. 0674442202020 zo dňa 28.12.2020 tak, že odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že odvolanie zamietla z dôvodov, že Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec žalobcovi predpísala ako povinnému a samostatne zárobkovo činnej osobe rozhodnutím z 21.09.2020 poistné na nemocenské, starobné poistenie a príspevky na starobné a dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 1 007,34 EUR za tam uvedené obdobie, pričom toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 23.09.2020. Po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.10.2020. Išlo teda o vykonateľné rozhodnutie v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom žalobca si peňažnú povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil. Vzhľadom na to, že žalobca ako povinný k 10.11.2020 neuhradil dlžnú sumu

poistného a príspevkov, žalovaná ako oprávnená začala dňa 11.11.2020 konanie vo veci vymáhania pohľadávok podľa a nasl. . Podľa sa toto rozhodnutie nedoručuje a žalovaná oznámila povinnému začatie konania vo veci vymáhania pohľadávok upovedomením – prvostupňovým rozhodnutím z 18.11.2020. Žalovaná uviedla, že žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, kde namietal, že nie je schopný pohľadávku uhradiť, o čom chcel osobne zodpovednému zamestnancovi predložiť úradnú listinu o osobnom bankrote z 13.02.2020 a toto stretnutie mu nebolo umožnené, čo považoval za diskriminačné, ako aj za poníženie jeho osoby s rasovým podtextom. Žalovaná preskúmala prvostupňové rozhodnutie a zistila, že dlžné sumy poistného a príspevku sa stávajú pohľadávkou žalovanej priamo zo zákona nasledujúcim dňom po ich splatnosti. Splatnosť vymáhaného poistného a príspevkov bola daná. Dňa 19.02.2020 bolo v Obchodnom vestníku č. 34/2020 zverejnené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. v právnej veci dlžníka, ktorým bol žalobca o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu a zároveň bolo rozhodnuté o jeho oddlžení tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené v konkurze v rozsahu, v akom budú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Pavol Balog. Podľa uznesenia sa za deň zverejnenia uznesenia považuje deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku, t.j. deň 20.02.2020. Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak ( a ), sú v konkurze uspokojované pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“). Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Splatnosť vymáhaného poistného a príspevkov nastala po 31.01.2020, neuhradené poistné a príspevky sa stali pohľadávkami oprávnenej po 31.01.2020, čo znamená po období podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe skutkového stavu žalovaná predpísala povinnému poistné a príspevky za obdobie január až jún 2020 a dňa 11.11.2020 pristúpila k ich vymáhaniu. Podľa , zákona o konkurze a reštrukturalizácii, uznesenia a zisteného skutkového stavu, predmetom oddlženia nie je pohľadávka oprávnenej – žalovanej vymáhaná v konaní, a to v celej jej výške. Vo veci námietky žalobcu k údajnej zaujatosti zodpovedného zamestnanca a oprávnenej – žalovanej voči jeho osobe, žalovaná uviedla, že predmetom konania o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok podľa štvrtej časti je výlučne preskúmavanie súladu napadnutého rozhodnutia so zákonom o sociálnom poistení. Rozhodnutie z 21.09.2020, ktoré uložilo žalobcovi povinnosť plniť, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stalo exekučným titulom podľa . Pohľadávka žalovanej nie je uhradená a jej vymáhanie je teda dôvodné. Prvostupňové rozhodnutie bolo doručené v súlade so zákonom, je v súlade s exekučným titulom ako aj príslušnými ustanoveniami . Postup žalovanej pri vymáhaní pohľadávok je v súlade so 4. časťou zákona o sociálnom poistení, na základe čoho žalovaná skonštatovala, že nie je daný zákonný dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

Správna žaloba, žalobné body 4. Dňa 25.02.2021 bolo Okresnému súdu Lučenec doručené podanie žalobcu označené ako odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne. Podľa jeho obsahu bolo vyhodnotené ako správna žaloba a uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. -20 zo dňa 09.03.2021 bolo podľa prvá veta (ďalej len „“) postúpené Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne príslušnému. 5. V predmetnom podaní (správnej žalobe) žalobca uviedol, že žalovaná mu zaslala rozhodnutie o začatí vymáhania pohľadávok. On pracoval do apríla 2020 v Českej republike ako zvárač a kvôli pandémii a iným veciam, ako aj napríklad Brexit, prišiel o prácu, lebo jeho výroba smerovala do Anglicka. Keď nastala karanténna doba, nevedel sa dostať domov do SR. Zostal v nezávideniahodnej situácii a nevedel, čo má robiť. Domov sa nemohol dostať, ani tu prácu nemal. Mal už svoj vek a v iných závodoch nastali tiež problémy. Keď aj sa niečo našlo, tak radšej prijali Čecha a mladého. Bol na dne, ale všetko sa trochu uvoľnilo a prišiel domov do SR a požiadal o predčasný dôchodok, lebo v jeho veku a zdravotnom stave už ťažko nájde prácu ako zámočník, zvárač. Inú prácu nevie robiť, nakoľko od vyučenia robil len túto prácu. Už pred pandémiou mal problém s prácou kvôli Brexitu a zákazky dostávali stále menšie. Od roku 2019 už začali prepúšťať, ale jeho zatiaľ nechávali, lebo tú prácu robil najdlhšie

a tak trochu aj zo solidarity. Keď prišiel domov, zároveň požiadal o príspevok „prvá pomoc“, kde mu poskytli 2 x 210,- EUR. Keďže bol SZČO, údajne nespĺňal požiadavky, tak ho musí pravdepodobne vrátiť a bol upovedomený, že už za minulé obdobie mal problémy s vyplácaním aj zdravotnej poisťovni. Bol nútený požiadať o osobný bankrot, kde mu bolo vyhovené. Od roku 2015 nevládal tak pracovať ako predtým, lebo mu operovali chrbticu a nevedel chodiť. 8 mesiacov po operácii začal pracovať, ale jeho výkony v práci neboli tak finančne ohodnotené, ale boli aspoň nejaké, aby sa nejak dokopal k dôchodku. Nevedel si vysvetliť, prečo od januára 2020 nedokázal splácať jeho pohľadávku Sociálnej poisťovni a pritom požiadal o osobný bankrot. Covid 19 ešte stále existuje, ale on už je vopred uznaný ako vinník, hoci sa v minulosti sľubovalo, že sa to musí riešiť s vládnou pomocou v SR. Že mu dá Sociálna poisťovňa penále s úrokmi, tak to ho tiež prekvapilo. 25 rokov pracoval v Čechách a každý mesiac chodil domov s radosťou aspoň na 2 – 3 dni a keď prišiel domov natrvalo, každý druhý deň dostával upozornenia zo Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Dôchodok má 283,- EUR. Ako prežije, to už nevie, keď mu začnú strhávať pohľadávky. Aj by išiel ešte pracovať, ale nedá sa cestovať. Ťažko sa mu dýcha, nakoľko 40 rokov zváral a aj chôdza je neistá. Ale on to tým mladým slečnám nevysvetlí a myslí si, že ich to ani nezaujíma. Posiela prefotené dokumentácie a žiada ich prehodnotenie. Len starobu si takto nepredstavoval, aby ho trápila Sociálna poisťovňa a nikomu to nepraje, 25 rokov ponižovania a driny a predsa len bol pre nich cudzinec, ale aj dobré veci zažil. K správnej žalobe žalobca priložil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 13.02.2020, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu, ako aj ďalšie podklady.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe 6. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe popísala skutkový stav, ktorý má oporu v obsahu administratívneho spisu, pričom doplnila, že podľa sa dlžné sumy poistného a príspevkov stávajú pohľadávkou Sociálnej poisťovne priamo zo zákona o sociálnom poistení nasledujúcim dňom po ich splatnosti. Išlo o splatné pohľadávky za príslušné mesiace. Opätovne poukázala na zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého sú v konkurze uspokojované pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo vyhlásená ochrana pred veriteľmi. Na základe uvedeného sa konkurz netýka pohľadávok žalovanej, ktoré vznikli po 31.01.2020. Splatnosť vymáhaného poistného a príspevku nastala po 31.01.2020 a neuhradené poistné a príspevky sa tak stali pohľadávkami žalovanej ako oprávnenej po 31.01.2020, čo znamená po období podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, na základe čoho žalovaná predpísala žalobcovi poistné a príspevky za obdobie január až jún 2020 a dňa 11.11.2020 pristúpila k ich vymáhaniu. Žalovaná ďalej uviedla, že nedostatok finančných prostriedkov nie je dôvodom na zrušenie alebo zmenu upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávky a dôvodom na zastavenie konania vo veci vymáhania pohľadávok podľa 4. časti zákona o sociálnom poistení. Postup pri vymáhaní pohľadávok na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ako spôsobilého exekučného titulu, bol správny a vymáhanie pohľadávok v uvedenom konaní má podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo začaté konanie vo veci vymáhania pohľadávok. Vzhľadom na to, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové námietky, žalovaná sa pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti tohto rozhodnutia, pričom žalobcom uplatnené nároky v celom rozsahu neuznala. Na základe uvedeného žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná si neuplatňuje náhradu trov konania.

Prvé rozhodnutie správneho súdu 7. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -53 zo dňa 18.10.2022 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 0674442202020 zo dňa 28.12.2020 spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 0674442202020 zo dňa 18. 11. 2020 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec na ďalšie konanie. 8. Krajský súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že čo sa týka posudzovania pohľadávky na poistnom a príspevkoch vo vzťahu k oddlženiu žalobcu, pohľadávky žalovanej vznikli po 31.01.2020, pričom účinky vyhláseného konkurzu nastali v súlade s dňa 20.02.2020. Teda nešlo o pohľadávky žalovanej, ktoré by predstavovali dlhy žalobcu, ktorých by bol v súlade s v nadväznosti na tohto zákona oddlžením zbavený, nakoľko nevznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Splatnosť prvého poistného za január 2020 nastala vo februári 2020, splatnosť ostatných poistných až neskôr. Považoval za správnu argumentáciu žalovanej, že jej pohľadávky na poistnom voči dlžníkovi neboli z tohto dôvodu nevymáhateľné. Neboli zistené ani dôvody odloženia vymáhania pohľadávky. Krajský súd však mal

za to, že v konaní o vymáhanie pohľadávok sa ako základná podmienka konania musí zisťovať, či už v čase začatia tohto konania neexistuje dôvod jeho zastavenia podľa § 225e ods. 1 písm. f) spočívajúci v nevymáhateľnosti pohľadávok v zmysle § 120 zákona o sociálnom poistení (pozn. správne malo byť uvedené § 150). Podľa názoru súdu žalovaná mala ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zistiť skutočnosti, či majetkové pomery žalobcu sú také, že vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Poukázal pritom na tú skutočnosť, že správca konkurznej podstaty dňa 19.05.2020 oznámil zrušenie konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Žalovaná ani prvostupňový orgán teda nezistili riadne skutkový stav veci, pretože po dôslednom preverení a vyhodnotení tvrdení žalobcu a dôvodov vyplývajúcich z uznesenia o vyhlásení konkurzu mohli dospieť k diametrálne odlišným skutkovým zisteniam nasvedčujúcim v prospech tvrdení žalobcu. Keďže správne orgány nezisťovali, či sú vymáhané pohľadávky vymáhateľné, krajský súd zrušil prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie podľa .

Kasačná sťažnosť a konanie pred kasačným súdom 9. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasila s právnym názorom krajského súdu, že je jej povinnosťou skúmať a posudzovať vymáhateľnosť pohľadávky v rámci zisťovania splnenia podmienok na začatie konania podľa § 225a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Až pri samotnom výkone rozhodnutia je možné objektívne a preukázateľne posúdiť majetnosť a finančné pomery povinného. Zároveň momentálna strata príjmu žalobcu, aktuálna nemajetnosť, respektíve nedostatok finančných prostriedkov v momente začatia výkonu rozhodnutia nie je zákonným predpokladom pre nezačatie konania o vymoženie pohľadávky. Aktuálne pomery žalobcu sa môžu v čase meniť a mohli sa zmeniť aj v období medzi 22.05.2020, keď správca konkurznej podstaty konštatoval nemajetnosť povinného a 11.11.2020, kedy oprávnená rozhodla o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky. To sa aj stalo, keď žalobca vymáhanú pohľadávku dobrovoľne uhradil dňa 05.10.2022. Ďalej namietala, že žiadne z príslušných zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení nestanovuje žalovanej povinnosť pred začatím núteného výkonu rozhodnutia skúmať majetkové pomery dlžníka a prípadne ešte pred samotným vymáhaním pohľadávky o nej rozhodnúť ako o nevymáhateľnej. Poukázala na § 225n ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v ktorom sú uvedené taxatívne dôvody podania odvolania voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok. V rámci konania o odvolaní žalovaná vyhodnotila všetky námietky žalobcu v intenciách tohto ustanovenia. Keďže žalobca v odvolaní žiadne relevantné dôvody neuviedol (odvolanie neobsahovalo opis okolností, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu), nemala inú zákonnú možnosť ako ho zamietnuť. Poukázala na to, že krajský súd v celom rozsudku nesprávne uvádza § 120 zákona o sociálnom zabezpečení, hoci mal zrejme na mysli § 150 citovaného zákona. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 10. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril. 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.05.2024 tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -53 zo dňa 18.10.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na nové konanie. 12. Kasačný súd zhrnul, že v štádiu skúmania podmienok konania vo veciach vymáhania pohľadávok pred vydaním rozhodnutia o začatí tohto konania nie je zákonný priestor na to, aby žalovaná skúmala finančné pomery žalobcu, prípadne ich vyhodnotila tak, že by prioritne zastavila konanie podľa § 225e citovaného zákona. V štádiu odvolacieho konania proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok podľa § 225n zákona o sociálnom poistení bola žalovaná viazaná odvolacími námietkami, ktoré riadne vyhodnotila, vrátane námietky oddlženia žalobcu, pričom žiadnu skutočnosť brániacu vymáhateľnosti pohľadávky nezistila. Takouto skutočnosťou a priori nemôže byť tvrdenie o nepriaznivej finančnej situácii povinného. 13. Kasačnú sťažnosť žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom v zmysle tak kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie s tým, že v novom konaní správny súd bude vychádzať z toho, že žalovaná všetky vznesené odvolacie námietky riadne vyhodnotila a opodstatnene nezistila žiaden dôvod, pre ktorý by nebolo možné jej pohľadávku vymáhať.

Postup po vrátení veci a relevantná právna úprava 14. Po vrátení veci Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) ako vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa ods.

3 vec preskúmal postupom podľa bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní veci podľa a nasl. , pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa , správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa zamietnuť.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.09.2024.

16. Podľa a v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

19. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

20. Podľa , ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

21. Podľa , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

22. Podľa o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „“) v znení účinnom ku dňu 12.01.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia), Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky.

23. Podľa § 225a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa je povinná zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona.

24. Podľa § 225b zákona o sociálnom poistení, exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.

25. Podľa § 225c ods. 3 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa nedoručuje. Proti rozhodnutiu o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky. Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok je právoplatné dňom jeho vydania.

26. Podľa § 225e ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení, príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zastaví konanie vo veciach vymáhania pohľadávok, ak je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok pokračovať.

27. Podľa § 225n ods. 1 zákona o sociálnom poistení, účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej

vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada.

28. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu 12.01.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia), ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. 29. Podľa , , o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. 30. Podľa , vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. 31. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 32. Po vrátení veci z kasačného súdu bolo potrebné vo veci znova konať a rozhodnúť s tým, že v novom konaní bude správny súd v zmysle zrušujúceho rozsudku kasačného súdu vychádzať z toho, že žalovaná všetky vznesené odvolacie námietky riadne vyhodnotila a opodstatnene nezistila žiaden dôvod, pre ktorý by nebolo možné jej pohľadávku vymáhať. 33. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom kasačného súdu v tejto veci, vyjadreným v zrušujúcom rozsudku sp. zn. zo dňa 28.05.2024 a poukazuje na jeho odôvodnenie, v zmysle ktorého:

34. „Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že v rámci skúmania splnenia podmienok na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa § 225a ods. 3 písm. a) zákona o soc. poistení nie je procesnou podmienkou na začatie tohto konania preukázanie skutočnosti, že povinná osoba má dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohlo byť vymáhanie začaté. Týmito podmienkami sú existencia exekučného titulu a jeho vykonateľnosť a s tým súvisiace zisťovanie, napr. či v rámci konania pred správnym súdom nebolo rozhodnuté o odkladnom účinku správnej žaloby voči exekučnému titulu. Teda zisťujú sa formálne podmienky vymáhania pohľadávky, ktoré súvisia s exekučným titulom, nie s bonitou povinnej osoby, aktuálnou v čase začatia konania o vymáhanie pohľadávok. Uvedené by napokon nemalo ani faktický význam, pretože bonita povinnej osoby sa môže v priebehu konania o vymáhanie pohľadávky výrazne meniť. Práve až počas vedenia tohto konania je možné zisťovať majetkové pomery povinnej osoby, a to spôsobmi uvedenými v štvrtej časti zákona o soc. poistení, ktoré sú v nej vymedzené ako spôsoby vymáhania pohľadávok. Vtedy bude mať žalovaná aktuálne údaje napr. o výške finančných prostriedkov na účte povinného, o jeho mzde atď. Inak by nemalo praktický význam ani ustanovenie § 225d ods. 3 cit. zákona o odložení vymáhania pohľadávok z dôvodov na strane fyzickej osoby ako povinnej, ktorá sa prechodne ocitla v takom postavení, že by neodkladné vymáhanie pohľadávok mohlo mať pre ňu zvlášť nepriaznivé následky. 35. Pokiaľ by bol správny názor správneho súdu, že dostatočný majetok či príjmy povinného sú procesnou podmienkou konania o vymáhanie pohľadávok, potom by už pri prvotnom zistení nepriaznivej finančnej situácie povinnej osoby v štádiu pred vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa § 225c ods. 1 zákona o soc. poistení bolo potrebné pristúpiť k zastaveniu konania podľa § 225e ods. 1 písm. f) citovaného zákona, čím by sa ustanovenie § 225d javilo ako obsolentným, čo zrejme nebol zámer zákonodarcu. Aj z uvedeného je potrebné vyvodiť, že finančná situácia povinného sa skúma v rámci konania o vymáhanie pohľadávok priebežne a momentálne zistenie nemožnosti vymáhať pohľadávku ešte neznamená nevymáhateľnosť pohľadávky. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že práve v rámci konania o vymoženie pohľadávky môže spoľahlivo preveriť aktuálne majetkové pomery povinného.

36. Okrem toho závažným argumentom žalovanej, s ktorým sa stotožnil kasačný súd, je uvedomenie si predmetu súdneho prieskumu v danej veci. Je ním odvolacie rozhodnutie podľa § 225n zákona o sociálnom poistení. Zákonodarca v tomto ustanovení stanovil, že odvolanie voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v tomto ustanovení, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré zároveň spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Dôvodmi odvolania je žalovaná viazaná a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada. Žalovaná nezistila zánik vymáhanej pohľadávky ani okolnosti brániace jej vymáhateľnosti, ani iné okolnosti neprípustnosti vymáhania pohľadávky. Správne sa v tejto súvislosti zaoberala prípadným zánikom vymáhateľnosti svojej pohľadávky vzhľadom na zverejnenie rozhodnutia konkurzného súdu o oddlžení žalobcu, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 20.2.2020. Vyhodnotila, že jej pohľadávky vznikli v období po 31.1.2020, čo znamená, že nevznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz v zmysle a teda podľa a contrario cit. zákona sa nestali nevymáhateľné. Preto sa vyhlásený konkurz netýka týchto pohľadávok žalovanej a tieto mohli byť ďalej vymáhané. S týmto názorom sa stotožnil správny súd a toto posúdenie nebolo dôvodom na zrušenie preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia. 37. Je pravda, že zákona o soc. poistení uvádza, že za nevymáhateľnú sa považuje aj pohľadávka, pri ktorej je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Ide však o situácie, kedy už neexistuje žiadna reálna ani právna možnosť vymoženia pohľadávky. Zistenie týchto skutočností spravidla vedie k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania o vymáhaní a rozhodnutia o odpísaní pohľadávky, pričom nevymáhateľnosť pohľadávky musí byť riadne preukázaná. Nepostačuje, aby bola zistená aktuálna nevymožiteľnosť; je potrebné, aby bol tento stav trvalý. Uvedená situácia však nie je totožná so situáciou uvedenou v cit. zákona. V zmysle tohto ustanovenia žalovaná totiž posudzuje vymáhateľnosť pohľadávky ako jej kvalitatívnu vlastnosť vyplývajúcu z právneho poriadku, ktorá musí byť splnená práve v tomto štádiu začatia konania o jej vymáhanie, napr. v súvislosti s oddlžením povinného, s odkladom vykonateľnosti, s odkladným účinkom správny žaloby, atď. V tomto ohľade samotné poukazovanie na nedostatok finančných prostriedkov v odvolaní povinného (ako tomu bolo v danom prípade) nie je možné posudzovať ako dôvod nevymáhateľnosti pohľadávky podľa tohto ustanovenia, keďže sa netýka samotnej pohľadávky a jej vhodnosti na vymáhanie, ale subjektívnej situácie povinného. 38. V konaní o odvolaní žalobcu podľa cit. zákona bola žalovaná viazaná odvolacími dôvodmi, ktoré sa dodatočne nemôžu doplňovať (posledná veta tohto odseku). Žalobca v odvolaní nevymáhateľnosť pohľadávky odôvodnil svojou aktuálnou nepriaznivou finančnou situáciou súvisiacou s vyhlásením konkurzu a jeho oddlžením. S námietkami súvisiacimi s jeho oddlžením, ktoré by mohli mať za následok zánik vymáhateľnosti pohľadávky, sa žalovaná dôsledne vysporiadala. Iný relevantný dôvod, ktorý by bolo možné subsumovať pod dôvody uvedené v , žalobca v odvolaní neuviedol a preto žalovaná rozhodla správne, keď jeho odvolanie zamietla.“ 39. Zhrňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd uzatvára, že Sociálna poisťovňa vo veci vymáhania pohľadávok voči žalobcovi postupovala v súlade s právnou úpravou a opodstatnene nezistila žiaden dôvod, pre ktorý by nebolo možné jej pohľadávku vymáhať. 40. Z obsahu podanej správnej žaloby, napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu nesporne plynie, že pohľadávky žalovanej voči žalobcovi na poistnom vznikli po 31.01.2020. Splatnosť poistného a príspevkov za mesiac január 2020 nastala podľa žalovanej dňa 10.02.2020 a za obdobia február až jún 2020 ešte neskôr (opak žalobca netvrdil, ani to zo spisu nevyplýva). Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 2210217120, ktorým bola žalobcovi predpísaná suma poistného spolu vo výške 1007,34 EUR, bolo vydané dňa 21.09.2020 a právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudlo dňa 09.10.2020. Účinky vyhláseného konkurzu nastali v súlade s o konkurze a reštrukturalizácii v z.n.p. dňa 20.02.2020, nakoľko uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -2 zo dňa 13.02.2020 bolo v Obchodnom vestníku č. 34/2020 zverejnené dňa 19.02.2020. V prípade pohľadávok žalovanej v predmetnej veci tak nešlo o také pohľadávky, ktoré by predstavovali dlhy žalobcu, ktorých by bol v súlade s ust. v nadväznosti na oddlžením zbavený, pretože nevznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Argumentácia žalovanej o tom, že jej pohľadávky na poistnom voči žalobcovi neboli z tohto dôvodu nevymáhateľné bola správna a teda konanie vo veci ich vymáhania podľa ust. a nasl. , súčasťou ktorého bolo aj upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prvostupňovým rozhodnutím, bolo v tomto zmysle realizované v súlade splatnou právnou úpravou.

41. Neboli zistené ani dôvody odloženia vymáhania pohľadávok podľa , , nakoľko žalobcovi neboli povolené splátky pohľadávok ani sa nepreverovali skutočnosti rozhodujúce na zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok. 42. Napokon, ako uviedol aj kasačný súd, podmienkami začatia vymáhania pohľadávok sú existencia exekučného titulu a jeho vykonateľnosť a s tým súvisiace zisťovanie, napr. či v rámci konania pred správnym súdom nebolo rozhodnuté o odkladnom účinku správnej žaloby voči exekučnému titulu, avšak procesnou podmienkou na začatie tohto konania nie je preukázanie skutočnosti, že povinná osoba má dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohlo byť vymáhanie začaté. Zisťujú sa teda len formálne podmienky vymáhania pohľadávok súvisiace s exekučným titulom, nie s bonitou povinnej osoby v čase začatia konania o vymáhanie pohľadávok. Majetkové pomery povinnej osoby sa zisťujú až počas konania a to spôsobmi podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení. Majetkové pomery povinnej osoby sa totiž môžu v priebehu času aj zmeniť. Hoci podľa zákona o sociálnom poistení sa za nevymáhateľnú považuje aj pohľadávka, pri ktorej je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky, musí však ísť o situáciu, kedy neexistuje žiadna reálna ani právna možnosť jej vymoženia, nestačí len aktuálna resp. dočasná nevymožiteľnosť. Samotné poukazovanie na nedostatok finančných prostriedkov v odvolaní povinného (ako tomu bolo v danom prípade) nie je možné posudzovať ako dôvod nevymáhateľnosti pohľadávky podľa tohto ustanovenia, keďže sa netýka samotnej pohľadávky a jej vhodnosti na vymáhanie, ale subjektívnej momentálnej situácie povinného. Uvedené potvrdzuje napokon aj to, že práve v tu prejednávanej veci k zmene majetkových pomerov žalobcu došlo, keďže žalovaná priložila ku kasačnej sťažnosti aj rozhodnutie o zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávok č. 0674442202020 zo dňa 10.10.2022, ktorým bolo konanie vo veci vymáhania pohľadávok v sume 1 007,34 EUR voči žalobcovi zastavené z dôvodu, že predmetná pohľadávka na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, bola uspokojená. K jej úhrade došlo dňa 06.10.2022. 43. Napadnuté rozhodnutie žalovanej tak bolo správne a súladné so zákonom, pričom žalovaná sa náležitým spôsobom yvsporiadala aj so všetkými vznesenými odvolacími námietkami žalobcu a tieto riadne vyhodnotila. Správny súd tak nevzhliadol žiaden dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej. Preto správnu žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol. 44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a nasl. tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa (a contrario) právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože takýto postup sa podľa uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil, pričom samotná žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje. Súčasne správny súd nepriznal účastníkom konania z rovnakých dôvodov ani právo na náhradu trov kasačného konania, o ktorých bol povinný rozhodnúť v zmysle zrušujúceho rozhodnutia kasačného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).