Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NM-7C-16-2021.pdf
PDF · 102.03 KB
Case nature
Area
Subarea
NM-7C/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., o zaplatenie 5.196,04 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd ruší platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7C/16/2021 - 56 zo dňa 03.02.2022.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.196,04 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.196,04 EUR od 18.06.2021 do zaplatenia a nákladmi spojenými so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 506,52 EUR, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 28.10.2021 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 5.196,04 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.196,04 EUR od 18.06.2021 do zaplatenia, nákladmi spojenými so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 506,52 EUR a náhradou trov konania. Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou Kanceláriou Systému zelenej karty. Systém zelenej karty je mechanizmus ochrany obetí dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Vznikol na základe Doporučenia č. 5, z 25. januára 1949, ktoré prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov. Kancelária Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. Mechanizmus fungovania členských kancelárií Systému zelenej karty je upravený mnohostrannou dohodou Internal Regulations, publikovanou v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa 31. júla 2003. Ako je uvedené v preambule týchto pravidiel, vychádzajú z európskych smerníc a dohôd schválených na pôde Rady kancelárií (Comité Européen des Assurances). V súlade s článkom 5.1 Internal Regulations Kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo (prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú Kancelária v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou. Žalobca je v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ ES zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom – Poistný garančný fond (§ 24 ods. 2 zákona
o PZP). Žalovaný je fyzická osoba – vodič motorového vozidla DAF s EČV: F., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 23.06.2020 o 17:45 bola vo Francúzku spôsobená predmetným vozidlom žalovaného v dôsledku dopravnej nehody škoda na motorovom vozidle zn. AUDI s EČV: G. (F), ktorého držiteľom bol v čase nehody poškodený H. D. (ďalej len „poškodený“). Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Francúzka kancelária poisťovateľov. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 13.05.2021 vo výške 5.975,44 EUR, z ktorého suma vo výške 779,40 EUR predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo dňa 17.05.2021 uplatnil u žalovaného náhradu poistného plnenia vo výške 5.196,04 EUR. V liste bola uvedená lehota na zaplatenie dlžnej sumy do 17.06.2021. Žalovaný svoj dlh do dnešného dňa neuhradil ani len čiastočne. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Titulom regresu má žalobca voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Žalobca zároveň poukazuje na to, že v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 130/1976 Zb. rozhodným právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode (čl. 1 a čl. 3). Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času (čl. 8).
2. Dňa 03.02.2022 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vydal platobný rozkaz č. k. 7C/16/2021
- 56, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu a ani prostredníctvom zisteného zamestnávateľa.
3. Podľa § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
4. Nakoľko žalovanému nebolo možné doručiť vydaný platobný rozkaz do vlastných rúk, súd vydaný platobný rozkaz zrušil tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
5. Dňa 19.12.2023 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že poukazujúc na zákonitosti civilného procesu, najmä zásadu formálnej pravdy, vrátane nespornosti skutkových tvrdení žalobcovho nároku čo do právneho dôvodu a výšky, žalobca v tomto štádiu konania navrhuje, aby súd vykonal na pojednávaní dôkazy doložené žalobcom do spisu. Žalobca zároveň uvádza, že originály dokladov s konaním súvisiacich už do konania doručil procesne prípustnou (a v podstate nevyhnutnou) elektronickou formou. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na náhradu toho, čo za neho plnil (ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP). Zákon o PZP dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, tzn. že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. Na druhej strane prevádzkovať poistené vozidlo nie je vôbec obmedzené, napr. len na osobu, ktorej Zákon o PZP ukladá v ust. § 3 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Pokiaľ je
vozidlo uvedené v poistnej zmluve a pokiaľ je k určitému vozidlu dojednaná poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia škody týmto vozidlom poistenými všetci, ktorí pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu. Poistenie sa vzťahuje ako na prevádzkovateľa, tak i na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená (vodič je povinný presvedčiť sa na základe potvrdenia o poistení zodpovednosti, či je vozidlo poistené). Žalobca zastáva názor, že práve pre prípady, kedy poistná zmluva uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov zanikla, a teda poškodený nemá možnosť obrátiť sa na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, t.j. za vodiča či prevádzkovateľa, bol zákonom vytvorený tzv. poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa ust. § 24 ods. 2 písm. a) až g) zákona o PZP proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni (ust. § 24 ods. 3 zákona o PZP). Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii poistenia poškodený nepocíti, pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu, je mu poskytnuté plnenie z poistného garančného fondu. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z garančného fondu plnené, vyplatené prostriedky do garančného fondu vrátili späť. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z poistného garančného fondu plnené, vyplatené prostriedky do poistného garančného fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, inými slovami zveril jej postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Týmto žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že v prípade ak by si žalovaný riadne plnil povinnosti ktoré mu ukladá zákon, teda najmä dbal na to aby si splnil povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uvedená škodová udalosť by bola riešená poisťovňou a nárok poškodeného by bol uspokojený z povinného zmluvného poistenia. Vzhľadom k tomu má žalobca za to, že postupuje zákonne a správne, keď si žalovaného vymáha plnenie, ktoré bol nútený za neho plniť. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho, čo za neho žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Právo žalobcu je dané v predmetnej veci reťazou aplikácie ustanovení § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 1 zákona o PZP, ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu. Žalobca tak má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP titulom regresu má žalobca voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za nich plnil poškodenému. Žalobca poukazuje na obsah podanej žaloby a súdneho spisu, z ktorého je zrejmé, že žalovaný protiprávnym konaním spôsobil škodu ako vodič nepoisteného motorového vozidla. Celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, tzv. postih. Žalobca má teda právo postihu aj proti vodičovi
- osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi predloženými v konaní a ďalším obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
7. Dňa 23.06.2020 o 17:45 bola vo Francúzku spôsobená vozidlom žalovaného DAF s EČV: F. v dôsledku dopravnej nehody škoda na motorovom vozidle zn. AUDI s EČV: G. (F), ktorého držiteľom bol v čase nehody poškodený. Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Francúzka kancelária poisťovateľov. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 13.05.2021 vo výške 5.975,44 EUR, z ktorého suma vo výške 779,40 EUR predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Žalobca si listom zo dňa 17.05.2021 uplatnil u žalovaného náhradu poistného plnenia vo výške 5.196,04 EUR v lehote do 17.06.2021. Žalovaný svoj dlh do dnešného dňa neuhradil ani len čiastočne. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť, vznikol
žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok proti žalovanému, teda proti tomu, kto zodpovedá za škodu na náhradu toho, čo za neho plnil.
8. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, nakoľko je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ako Národná kancelária Systému zelenej karty je poverený náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom – Poistný garančný fond, a je oprávnený uplatniť si podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu poskytnutého poistného plnenia u toho, kto nepoisteným vozidlom spôsobil škodu, teda u žalovaného. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná, nakoľko ako osoba zodpovedná za škodu spôsobenú nepoisteným vozidlom spôsobil vyššie definovanú dopravnú nehodu vo Francúzsku.
9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o PZP“), Tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
11. Podľa čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES, „národná kancelária poisťovateľov“ znamená profesijnú organizáciu, ktorá je zriadená v súlade s odporúčaním č. 5 prijatým 25. januára 1949 podvýborom pre cestnú dopravu Výboru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov pre vnútrozemskú dopravu a ktorá združuje poisťovateľov, ktorí sú v štáte oprávnení vykonávať činnosť poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
13. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
14. Podľa § 24 ods. 3 zákona o PZP, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
15. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
16. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o PZP, poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom zaniká aj zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel.
17. Podľa § 151 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
18. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 517 ods. 2 cit. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ktorých výška je určená v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 vo výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov a od 1.2.2013 zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. S prihliadnutím na ustanovenie § 151 Civilného sporového poriadku žalobca v konaní preukázal, že žalovaný zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Žalovaný túto škodu spôsobil zavinením vzniku dopravnej nehody na vozidle poškodeného (H. D.), pričom žalobca odškodnil nároky poškodeného v celkovej sume 5.975,44 EUR, z ktorých si žalobca voči žalovanému uplatňuje náhradu sumy 5.196,04 EUR (zostatok tvoril poplatok systému zelenej karty). Titulom regresu má žalobca voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému, a to v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi. Žalovaný napriek výzve žalobcu náhradu poskytnutého poistného plnenia nezaplatil (list adresovaný žalovanému zo dňa 17.05.2021), preto žalobcovi vznikol nárok domáhať sa od žalovaného náhrady poskytnutého poistného plnenia prostredníctvom súdu. Žalobcovi zároveň vznikol popri uplatnenej náhrade za poskytnuté poistné plnenie nárok na úrok z omeškania, ktorého zaplatenie si žalobca uplatnil v zákonnej výške v čase podania žaloby na súd v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.., t. j. vo výške 5 % zo žalovanej sumy 5.196,04 EUR počítaného odo dňa nasledujúcom po uplynutí lehoty, ktorú žalobca žalovanému poskytol na plnenie, t. j. od 18.06.2021 až do úplného zaplatenia žalovanej sumy. Žalobcovi v súvislosti so stanoveným postupom procesu odškodnenia poškodeného vznikli náklady spojené so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov, ktoré boli vyčíslené vo výške 506,52 EUR, a ktoré si žalobca voči žalovanému žalobou taktiež uplatnil, pričom dôvodnosť týchto nákladov žalobca súdu preukázal predložením faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej dňa 09.09.2021 prekladateľom Múdry preklad s. r. o., IČO: 35 913 142. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.196,04 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.196,04 EUR od 18.06.2021 do zaplatenia a nákladmi spojenými so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 506,52 EUR.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa odseku 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).