Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-177-2019.pdf
PDF · 76.58 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/177/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO 36 284 831 proti povinnému: U. L.G., A.. XX.X.XXXX, XXX XX H. XX o vymoženie 93,28 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod EX 1025/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 4.1.2019 č. k. 12Er/302/2012-14 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 61,60 eura a oprávneného zaviazal nahradiť trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi vo výške 61,60 eura do 15 dní od doručenia uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora, vydal dňa 19.3.2012 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 93,28 eura s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 24.8.2018 predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 61,60 eura.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 2, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, ods. 2, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že výsledky opakovaných zisťovaní majetkových pomerov povinného vykonaných exekútorským úradom boli negatívne. Zo správy súdneho exekútora o stave exekučného konania a z príslušného spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto súd prvej inštancie exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (vyhláška) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 61,60 eura, ktoré pozostávajú z odmeny v minimálnej výške 33,19 eura z náhrady hotových výdavkov
- poštovné v sume 18,14 eura vyhlášky a 20 % DPH (odmena 51,33 eura) v sume 10,27 eura.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol výrok o zastavení exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zastavenie exekúcie považoval za predčasné a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016. Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (29 rokov), čo znamená, že v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Zastával názor, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom uznesení konštatoval, že nemajetnosť bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná bez akejkoľvek konkretizácie úkonov vykonaných súdnym exekútorom. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky, exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 5.6.2019 a povinnému dňa 11.6.2019.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 vety prvej C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 13.3.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Vzhľadom na to, že ustanovenia § 243i až 243k Exekučného poriadku na danú vec nedopadajú, aplikujú sa ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Citované ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia, teda či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť len s konštatovaním, že v rámci exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a bez preskúmania rozhodujúcich skutočností nemôže exekúciu zastaviť.
12. V podaní z 24.8.2018 obsahujúcom podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného súdny exekútor neuviedol kedy a aké úkony vykonal v súvislosti so zisťovaním majetku povinného a nepredložil ani výsledky svojich zisťovaní.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že spolu s podnetnom na zastavenie exekúcie súdny exekútor nezaslal aj exekučný spis a súd prvej inštancie si exekučný spis ani nevyžiadal a do svojho rozhodnutia bez akéhokoľvek preverovania prevzal záver súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Z
odôvodnenia napadnutého uznesenia totiž nevyplýva, že sa súd prvej inštancie zaoberal tým aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného a zároveň či súdny exekútor vykonal potrebné úkony pre prijatie záveru, že povinný je nemajetný. Súd prvej inštancie sa len stotožnil s dôvodmi uvedenými v podnete súdneho exekútora a exekúciu bez všetkého zastavil. Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne skutočnosti, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru o nemajetnosti povinného, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto odvolací súd nemôže ani posúdiť jeho vecnú správnosť.
14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
15. Odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu (vrátane závislého výroku o trovách exekúcie) podľa citovaného ustanovenia, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom (nedostatočným odôvodnením rozhodnutia) znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 C.s.p.).
16. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vyzvať súdneho exekútora, aby predložil exekučný spis so súpisom úkonov, ktoré vykonal v súvislosti so šetrením majetku povinného a predložil výsledky týchto šetrení. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou oprávneného, že pre skutočné zistenie majetku povinného nepostačujú zistenia lustráciami (v katastri nehnuteľností, v bankách a pod.), ale je potrebné aj fyzicky zistiť, či povinný nevlastní napríklad hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného a na úhradu trov exekúcie. Ak si oprávnený zvolil pre vymoženie svojej pohľadávky vo výške 93,28 eura od povinného s bydliskom v okrese Rožňava súdneho exekútora so sídlom v Malackách, musí počítať so zvýšenými výdavkami pri takomto (v odvolaní uvádzanom) spôsobe zisťovania majetku povinného súdnym exekútorom, ale nepochybne je právom oprávneného, aby súdny exekútor hodnoverne preukázal zisťovanie majetku povinného a tvrdenú jeho nemajetnosť. Následne na základe údajov zistených z exekučného spisu súd prvej inštancie posúdi, či nemajetnosť povinného bola súdnym exekútorom spoľahlivo preukázaná a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo z neho zrejmé, z akých skutočností vychádzal a ako tieto vyhodnotil.
17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C. s. p.).
18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
19. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).