Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-39-2019.pdf
PDF · 87.35 KB
Case nature
Subarea
23CoE/39/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Terézia Mecelová a JUDr. Daša Kontríková, v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ľubomír Pekár, Exekútorský úrad P. Pazmáňa 49/3, Šaľa, pod sp. zn. EX 5201/06, o vymoženie 33,19 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 12Er/1262/2006 - 29 zo dňa 18. decembra 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolanie sa o d m i e t a .
II. Povinnému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom odseku výroku zastavil exekúciu a v druhom odseku výroku oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 56,09 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 167f ods. 1, 2 a 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácií“), § 243h ods. 1 veta prvá, § 57 ods. 2 a § 58 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“). Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára poverením vydaným Okresným súdom Galanta, č. k. 12Er/1262/2006-6 zo dňa 14.12.2006 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 33,19 Eur a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia, bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného dopravného inšpektorátu v Nových Zámkoch, evidenčné číslo bloku AA 1419235 zo dňa 31.10.2005. Súd uznesením č. k. 12Er/1262/2006-15 zo dňa 23.09.2010 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2011. V priebehu konania súd zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 28OdK/128/2018 dňa 24.07.2018 vyhlásený konkurz. Súdny exekútor si podaním zo dňa 03.10.2018 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 56,09 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na to, že v predmetnej exekúcii sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, súd exekúciu v zmysle citovaných ustanovení zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 196, § 200 ods. 1 a 5, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „Vyhláška“). V rozhodnutí uviedol, že posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu a náhradu hotových výdavkov vyčíslil správne a v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky, a z toho dôvodu mu ich súd priznal v celej výške, t.j. 56,09 Eur s DPH. V zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného na úhradu trov exekúcie alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Súd preto vychádzal pri rozhodovaní o trovách exekúcie z ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávnenú.
2. Proti tomuto uzneseniu voči výroku o zastavení exekúcie podala odvolanie oprávnená. V odvolaní s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 2, § 357 písm. a) a § 362 ods. 3 CSP uviedla, že v uznesení bola nesprávne poučená o možnosti podať odvolanie proti výroku I. uznesenia, a teda v zmysle § 362 ods. 3 CSP jej plynie trojmesačná lehota od doručenia rozhodnutia na podanie odvolania. Svoje odvolanie odôvodnila uplynutím prekluzívnej lehoty ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Exekučným titulom je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 1419235 zo dňa 31.10.2005, ktorý vydalo Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Nové Zámky. Toto rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 16.11.2005. S účinnosťou od 01.09.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo v prechodných ustanoveniach upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty. V súlade so všeobecne uznávanou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy je potrebné vznik, zmenu a zánik práva posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Pre oblasť verejného práva platí, že ak sa právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje vo svojich prechodných ustanoveniach, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 priestupkového zákona bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Pokiaľ však bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možno vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre povinného, ktorému bola uložená pokuta vymáhaná v tomto konaní nevýhodnejšia, pretože umožňuje vykonať rozhodnutie v dlhšej dobe, ako strašia právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno aplikovať na prípady, kedy prekluzívna lehota začala plynúť za účinnosti pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Oprávnená v odvolaní poukázala na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.11.2002 (Snj 84/02). Mala za to, že prekluzívna lehota uplynula v tomto prípade dňa 16.11.2008. Exekučný titul márnym uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty stratil vlastnosť vykonateľnosti, teda exekúcia mala byť ešte v roku 2008 zastavená pre preklúziu vymáhaného nároku. Vzhľadom na uvedené oprávnená navrhovala, aby bolo napadnuté uznesenie zmenené tak, že súd exekúciu zastaví z dôvodu preklúzie a súdnemu exekútorovi neprizná náhradu trov exekúcie.
3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci, zaoberal sa otázkou, či odvolanie proti napadnutému uzneseniu v časti zastavenia exekúcie je prípustné a zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
12. Podľa § 357 písm. a) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.
13. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. V predmetnej veci súd prvej inštancie, po zistení, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 28OdK/128/2018 zo dňa 24.07.2018 vyhlásený konkurz, exekúciu zastavil z dôvodu, že sa v predmetnej exekúcií vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. V poučení súd prvej inštancie uviedol, že proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie. Oprávnená odvolanie podala, pričom v prvom rade namietala, že bola nesprávne poučená o možnosti podať odvolanie voči výroku o zastavení exekúcie poukazujúc pritom na ustanovenie § 355 ods. 2, § 357 písm. a) a § 362 ods. 3 CSP.
15. Odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo všeobecnosti nie je prípustné, okrem prípadov, keď Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti určitému uzneseniu pripúšťa. Exekučný poriadok výslovne ustanovuje voči ktorým rozhodnutiam exekučného súdu o zastavení exekúcie je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku). A contrario potom platí, že v ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je. Exekučný poriadok neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu vydaného v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2. Prípustnosť odvolania nevyplýva ani zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako osobitného predpisu, na základe ktorého bola exekúcia zastavená.
16. K námietke oprávnenej, ktorá svoje právo podať odvolanie vyvodzuje z ustanovení CSP, odvolací súd uvádza nasledovné:
17. Exekučný poriadok je vo vzťahu k CSP špeciálnym právnym predpisom (lex specialis), na základe čoho je podľa názoru odvolacieho súdu aplikácia § 357 písm. a) CSP ako ustanovenia všeobecného právneho predpisu v danej veci vylúčená. Exekučný poriadok síce v § 9a ods. 1 umožňuje primerané použitie ustanovení CSP aj v exekučnom konaní, avšak zároveň stanovuje, že ich aplikácia je možná len, keď to povaha veci nevylučuje. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že CSP nie je možné v exekučnom konaní použiť v každej situácií. Použitie ustanovení CSP ako lex generalis je vždy len subsidiárne, tzn. je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok nemá vlastné ustanovenia. Zastavenie exekúcie predstavuje osobitný inštitút upravený v Exekučnom poriadku, ktorý je odlišný od zastavenia konania v zmysle CSP. Rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácií je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku na základe jeho ustanovení, pričom Exekučný poriadok ani zákon o konkurze a reštrukturalizácií neustanovujú prípustnosť odvolania voči tomuto rozhodnutiu.
18. Nakoľko Exekučný poriadok ani zákon o konkurze a reštrukturalizácií výslovne neuvádzajú, že proti uzneseniu exekučného súdu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, je odvolanie prípustné, a contrario platí, že odvolanie prípustné nie je.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
20. Výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila oprávnená. Principiálne by preto bolo namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania ich protistrane (v tomto prípade povinnému). V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že povinnému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).
21. Toto uznesenie bolo odvolacím súdom prijaté počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).