Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-188-2019.pdf
PDF · 73.39 KB
Case nature
Subarea
14CoE/188/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 36 865 141 proti povinnej: Q. J., K.. X.X.XXXX, K. O. X. XXXX/XX, XXX XX Y. o vymoženie 350,00 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad Bratislava, Haburská 49/A, Bratislava pod EX 20139/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 12Er/483/2015-25 zo dňa 9.3.2016 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že exekučné konanie zastavuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu prvej inštancie bola dňa 5.5.2015 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 350 eur s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava sp. zn. SR 13862/14 zo dňa 27.11.2014.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/, § 30 ods. 11 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že zmluva o úvere č. 702701886 zo dňa 11.1.2013 účastníkov konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že v predloženej rozhodcovskej zmluve v článku II. sa nachádza rozhodcovská doložka, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 Občianskeho zákonníka). Podľa tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť, lebo ide o typovú formulárovú zmluvu, v ktorej sa doplnili len údaje povinného, pričom účastníci konania uzavreli rozhodcovskú zmluvu v rovnaký deň ako zmluvu o úvere, t.j. dňa 11.1.2013. Súd prvej inštancie považoval dojednanie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a neúplného zistenia skutkového stavu veci, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a na ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 tvrdil, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Zdôraznil, že postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Exekučný súd podľa oprávneného neúplne zistil skutkový stav veci, keďže uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Zdôraznil, že s povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, alebo v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Zastával názor, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva možnosť spotrebiteľa rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva.
5. Odvolací súd skôr ako prejednal podané odvolanie skúmal, či môže vo veci konať a dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali pred začatím exekučného konania, je potrebné napadnuté uznesenie zmeniť.
6. Exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 11.3.2015 spísaním zápisnice súdnym exekútorom o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (C.s.p.).
8. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).
9. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 C. s. p.).
11. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
12. Z uznesenia Okresného súdu Rožňava 20.4.2015 sp. zn. 1D/5/2015-21, Dnot 9/2015 odvolací súd zistil, že povinná Margita Lovázová, nar. 8.1.1940, naposledy bytom Jovická 1887/62, 048 01 Rožňava, zomrela dňa 13.12.2014, teda pred začatím exekučného konania.
13. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva zákon. V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť účastníkom konania predovšetkým fyzické osoby. Ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
14. Súd je povinný vždy skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník konania, má procesnú subjektivitu. Na nedostatok procesnej subjektivity musí súd prihliadnuť aj bez návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania.
15. V posudzovanej veci povinná zomrela pred začatí exekučného konania. Keďže nedostatok procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti na práva a povinnosti je neodstrániteľnou vadou konania, súd vo veci nemôže konať a pre nedostatok procesnej subjektivity povinnej musí exekučné konanie zastaviť (§ 161 ods. 1 a 2 C. s. p.). To znamená, že nemôže rozhodovať o tom, či udelí alebo neudelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia nie sú splnené procesné podmienky konania.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia (§ 388 C. s. p.) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekučné konanie zastavil.
17. O trovách zastaveného exekučného konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, keďže v napadnutom uznesení o trovách exekúcie nerozhodoval.
18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).