Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-1570-2018.pdf
PDF · 88.41 KB
Case nature
Subarea
24Ek/1570/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1.) S.. D. S., J.. XX.X.XXXX, Y. G. E. XX, XXXX X., V. V., 2.) S.. X. S., J.. XX.X.XXXX, Y. G. E. XX, XXXX X., V. V., v zák. zast. matkou: D. S., J.. XX.X.XXXX, Y. G. E. XX, XXXX X., V. V. v konaní zast.: Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, IČO: 30 811 457 so sídlom Špitálska 8, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: V. S., J.: XX.X.XXXX, Y. G. I. H.Á. XXX, XXX XX I. H., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 8052,70 EUR (D. 4562,85 EUR, X. 3489,85 EUR) a bežného výživného vo výške 250 EUR (D. 136 EUR, X. 114 EUR) mesačne od 04.08.2018 s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ján Ondáš, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 4725,10 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 06.11.2018 podali oprávnení návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie výživného na základe cudzieho exekučného titulu - Okresný súd Dornbirn sp. zn. XX K. XXX/XX F. zo dňa 30.5.2017 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 08.11.2018 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 30.11.2018 doručil návrh na zastavenie exekúcie dňa 13.12.2018 a dodatočne ďalší návrh na zastavenie exekúcie dňa 18.12.2018, ktorý povinný doručil súdnemu exekútorovi osobne, ktorým povinný doplnil svoj návrh doručený dňa 13.12.2018. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie doručený povinným dňa 13.12.2018 podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor zároveň uviedol, že prijal od povinného v dňoch 13.12.2018 sumu vo výške 1961,20 Eur a dňa 15.12.2018 sumu vo výške 1766,40 Eur, spolu teda sumu vo výške 3727,60 Eur a zároveň potvrdil, že povinný od decembra 2018 vykonáva dobrovoľné úhrady na bežné výživné vo výške 250 Eur.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že je nesprávne uvedená výška vymáhaného nároku a žiada zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný ďalej preukazuje zaplatenie vymáhaného nároku oprávneného a preukazuje to aj výpismi z účtu, ktoré pripojil ako prílohu za obdobie od 01/2014 až do 11/2018. Povinný uvádza, že podľa jeho výpočtov má byť vymáhaný nárok oprávneného vo výške len 3727,60 Eur k mesiacu november 2018, ktorý pozostáva: zo sumy 1250 Eur (výživné za obidve deti vo výške 250 Eur za mesiace 06/2018,
07/2018, 08/2018, 09/2018, 11/2018), zo sumy 500 Eur (výživné za obidve deti vo výške 250 Eur za mesiace 11/2017, 12/2017), zo sumy 211,20 Eur (nedoplatok za rok 2015, 2016, 2017), zo sumy 1279,20 Eur (nedoplatok za rok 2014), zo sumy 487,20 Eur (nedoplatok za rok 2016 - vrátená platba). V návrhu na zastavenie exekúcie doručenom dňa 18.12.2018 povinný vznáša námietky voči samotnému exekučnému titulu. Tvrdí, že rozhodnutie vydané v inom štáte nemá účinky v Slovenskej republike, ak nebolo uznané slovenskými orgánmi. Vyššie overenie takého rozhodnutia príslušným cudzím orgánom je len osvedčením pravosti rozhodnutia, avšak samo o sebe nepriznáva cudziemu rozhodnutiu účinky na území Slovenskej republiky. V niektorých prípadoch sa vyžaduje, aby sa o uznaní cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike rozhodlo osobitným výrokom (rozhodnutím) slovenského súdu.
5. Súdny exekútor odstúpil súdu dňa 03.04.2019 návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami a vyjadrením oprávneného, v ktorom oprávnený uvádza, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a v prílohe zasiela potvrdenie o dlhu na výživnom v neprospech povinného.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie dostatočne nevyjadril, nepotvrdil alebo nevyvrátil jeho tvrdenia. Súd pri svojom rozhodovaní preto vychádzal z tvrdení predložených účastníkmi konania a súdneho exekútora.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa názorov súdnej a exekučnej praxe môžeme konanie o návrhu na zastavenie exekúcie súdom vnímať ako relatívne samostatný spor medzi oprávneným a povinným, v ktorom sa rieši sporná otázka, či je exekúcia vedená po práve. Procesné legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný, pričom návrh na zastavenie exekúcie je možné považovať za podanie vo veci samej a preto musí okrem všeobecných náležitostí podania definovaných Civilným sporovým poriadkom obsahovať aj skutkové vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená a samozrejme je vhodné, aby takýto návrh obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdených skutočností, keďže ako je zrejmé, dôkazné bremeno zaťažuje povinného. Povinný sa však môže vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala až po vzniku exekučného titulu. Tieto tvrdenia je ale
nutné vyhodnotiť tak po právnej, ako aj po skutkovej stránke, a teda je nevyhnutné ustáliť, či k takejto skutočnosti naozaj došlo. Keďže tvrdené skutočnosti môžu a aj sú medzi oprávneným a povinným sporné, dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje povinného. (Exekučný poriadok, C.H.BECK, Komentár, 3. vydanie)
13. Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017).
14. Povinný podal dva návrhy na zastavenie exekúcie, avšak jeho druhé podanie bolo súdnemu exekútorovi doručené až po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie predpokladanej Exekučným poriadkom na úspešné uplatnenie svojich práv. Súd uvádza, že povinný síce môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, avšak právne skutočnosti a dôvody musí uplatniť včas a teda do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. A keďže v konaní súdu o návrhu na zastavenie exekúcie súdom platí koncentračná zásada predpokladaná ust. § 61k ods. 2 a 3, teda ak skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu nebude prihliadať.
15. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. 16. Súd sa teda ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný včas.
17. Podľa návrhu na vykonanie exekúcie a upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 28.11.2018 mal povinný zaplatiť k novembru 2018 sumu 8802,70 Eur (na D. sumu 4970,85 Eur a na X. sumu 3831,85 Eur) a bežné výživné od decembra 2018 do budúcnosti vo výške 250 Eur (na D. 136 Eur a na X. 114 Eur).
18. Podľa evidencie úhrad, ktoré povinný priložil ako dôkazy k návrhu na zastavenie exekúcie, súd poukazuje na prehľad bankových transakcií za obdobie od 08.02.2014 do novembra 2018, spolu vo výške 11503,20 Eur (na D. 6366,20 Eur a na X. 5137 Eur), avšak z tejto sumy mu boli spätne vrátené úhrady vo výške 730,80 Eur, čiže oprávnenému bola reálne poukázaná suma 10772,40 Eur (na D. 6235,30 Eur a na X. 4537,10 Eur).
19. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinnému bola vyživovacia povinnosť uložená dočasným nariadením, a to Uznesením sp. zn. XX K. XXX/XX F. zo dňa 18.07.2014, vydaným Okresným súdom Dornbirn, na základe ktorého bol povinný od 24.06.2014 povinný uhrádzať predbežne mesačné príspevky na výživné vo výške 130,90 Eur na D. a 112,70 Eur na X. a preto súd povinnému neuznal úhrady do účinnosti predmetného uznesenia, ktoré povinný vykonal vo výške 350 Eur (na D. 210 Eur, na X. 140 Eur) a považuje ich za dobrovoľné úhrady, resp. príspevky na vyživovanie maloletých oprávnených.
20. Súd povinnému uznal ako úhrady výživného sumy vo výške 10422,40 Eur (na D. sumu 6025,30 Eur, na X. sumu 4397,10 Eur). Teda za rok 2014 zaplatil 1120,80 Eur (na D. sumu 622,70 Eur, na X. sumu 498,10 Eur), za rok 2015 zaplatil 2923,20 Eur (na D. sumu 1570,80 Eur, na X. sumu 1352,40 Eur), za rok 2016 zaplatil 2436 Eur (na D. sumu 1701,70 Eur, na X. sumu 734,30 Eur), za rok 2017 zaplatil 2442,40 Eur (na D. sumu 1314,10 Eur, na X. sumu 1128,30 Eur) a za rok 2018 zaplatil 1500 Eur (na D. sumu 816 Eur, na X. sumu 684 Eur), a to na základe výpisov z bankového účtu, ktorými povinný preukazuje úhrady výživného priebežne v rokoch 2014-2018.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený sa nevyjadril k tvrdeniam povinného, nepotvrdil, ani nevyvrátil platby vykonané povinným, súd na základe exekučného titulu určil, že ku dňu vy dania poverenia (08.11.2018) mal povinný určenú povinnosť zaplatiť oprávneným od 08.02.2014 do novembra 2018 postupne sumu vo výške 14500 Eur (na D. sumu 7888 Eur, na X. sumu 6612 Eur). Teda za rok 2014 sumu 2750 Eur (na D. sumu 1496 Eur, na X. sumu 1254 Eur), za rok 2015 sumu 3000 Eur (na D. sumu 1632 Eur, na X. sumu 1368 Eur), za rok 2016 sumu 3000 Eur (na D. sumu 1632 Eur, J. X. sumu 1368 Eur), za rok 2017 sumu 3000 Eur (na D. sumu 1632 Eur, na X. sumu 1368 Eur) a za rok 2018 sumu 2750 Eur (J. D. sumu 1496 Eur, na X. sumu 1254 Eur). Na základe preukázaných bankových úhrad povinného, ako je vyššie uvedené, mal súd za preukázané, že povinný uhradil oprávneným sumu vo výške 10422,40 Eur (na D. sumu 6025,30 Eur, na X. sumu 4397,10 Eur).
22. Súd uvádza, že v zmysle konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002), povinný tak uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že išlo o čiastočné úhrady výživného, ktorého vymoženia sa oprávnení domáhali od povinného v tomto exekučnom konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný mal k novembru 2018 uhradiť oprávneným zameškané výživné v sume 4077,60 Eur a nie 8802,70 Eur (na D. sumu 4970,85 Eur a na X. sumu 3831,85 Eur) ako oprávnení navrhli vymôcť. Súd sa teda s tvrdením povinného sčasti stotožnil. Z tohto dôvodu súd exekúciu v časti o vymoženie zameškaného výživného vo výške 4725,10 Eur zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd poukazuje na to, že povinný si svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávneným v období odo dňa 08.02.2014 do novembra 2018 sčasti nesplnil, ako mu to vyplýva z exekučného titulu zo dňa 30.05.2017. Súd má preukázané (ako je vyššie uvedené), že povinný v uvedenom období uhradil oprávneným výživné vo výške 10422,40 Eur (na D. sumu 6025,30 Eur, na X. sumu 4397,10 Eur), avšak mal uhradiť 14500 Eur (na D. sumu 7888 Eur, na X. sumu 6612 Eur), je teda zrejmé, že ku dňu začatia exekučného konania mal povinný povinnosť oprávneným uhradiť zameškané výživné vo výške 4077,60 Eur a platiť aj bežné výživné vo výške 250 Eur od decembra 2018 do budúcnosti. Súd preto v tejto časti považuje exekúciu za dôvodnú a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
24. Vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii súd ďalej uvádza, že po začatí exekúcie povinný podľa oznámenia súdneho exekútora vykonal dobrovoľné úhrady spolu vo výške 3727,60 Eur v mesiaci december 2018 a od decembra 2018 platí dodnes dobrovoľne bežné výživné vo výške 250 Eur (na D. 136 Eur a na X. 114 Eur). Ako súdny exekútor uvádza, tieto úhrady poukázal na účet oprávneného uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie. Je teda zrejmé, že povinný od decembra 2018 uhrádza bežné výživné určené mu exekučným titulom. Vo vzťahu k zameškanému výživnému súd uvádza, že po zohľadnení úhrady vo výške 3727,60 Eur a vzhľadom k neuhradenému zameškanému výživnému ku dnu začatia exekúcie vo výške 4077,60 Eur je povinný povinný uhradiť oprávneným zostatok zameškaného výživného vo výške 350 Eur. Zároveň súd dodáva, že povinný má povinnosť uhradiť aj alikvotnú časť trov súdneho exekútora, na ktoré má súdny exekútor nárok v zmysle Exekučného poriadku a príslušných právnych predpisov, po úhrade ktorých bude vymáhaný nárok v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom vysporiadaný.
25. Súd má za to, že oprávnený si nesprávne vedie evidenciu úhrad, nakoľko v oznámení zo dňa 04.03.2019 uviedol, že dlžná suma zameškaného výživného je vo výške 9312,70 Eur (na D. 5252,85 Eur, J. X. 4059,85 Eur), pričom k novembru 2018 bola dlžná suma podľa jeho návrhu vo výške 8802,70 Eur (na D. sumu 4970,85 Eur a na X. sumu 3831,85 Eur), avšak preukázateľne (z oznámenia a potvrdenia súdneho exekútora) mu bola v decembri 2018 poukázaná suma výške 3727,60 Eur a sumy bežného výživného vo výške 250 Eur (na D. 136 Eur a na X. 114 Eur) od decembra 2018.
26. Súd na záver len poznamenáva, že podľa Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti rozhodnutie o vyživovacej povinnosti vydané v jednom členskom štáte EÚ sa bez akéhokoľvek osobitného konania musí uznať v inom členskom štáte EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie teda bolo vydané po preskúmaní všetkých zákonných náležitostí v súlade s platnými právnymi predpismi.
27. Nakoľko si oprávnený a povinný neuplatnili nárok na náhradu trov konania, súd o týchto nárokoch nerozhodoval a oprávnenému ani povinnému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.