Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/19/2021

Potvrdené rozhodnutím 9Co/43/2024
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: FIVE - RENT - IMMOBILIEN GmbH, IČO: FN 449026 H, Obere Hauptstraße 25, 2422 Pama, Rakúska republika, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., Pod poľom 1652, Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanej: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, Z., zastúpená Mgr. Rastislav Sopóci, advokát, Kpt. M. Uhra 2621/3, Malacky, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 15.februára 2024, č. k. 32C/19/2021-191, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach týkajúcich sa zastavenia konania (výrok I.) a nároku o náhrade trov konania (výrok II.) potvrdzuje. Odvolanie žalobcu proti výroku o vrátení súdneho poplatku (výrok III.) odmieta. Žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: FIVE – RENT – IMMOBILIEN GmbH, IČO: FN 449026 H, Obere Hauptstraße 25, 2422 Pama, Rakúska republika, zast.: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 857 882, Pod poľom 1652, 911 01 Trenčín, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpená: D. E. B., F., G. D. H. XXXX/X, XXX XX D., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 92,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.03.2021 sa pôvodný žalobca ONE – RENT – IMMOBILIEN GmbH, IČO: FN 449030 p, Obere Hauptstraße 25, 2422 Pama, Rakúska republika, domáhal uloženia povinnosti žalovanej vypratať ubytovací priestor č. 04-ZA nachádzajúci sa na prízemí stavby – budovy súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra KN-C č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 2642 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre obec a k.ú. B. a odovzdať ho pôvodnému žalobcovi v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie žaloby pôvodný žalobca uviedol, že je vlastníkom stavby budovy so súp.č. XXXX (ďalej len „hotel B.“), postavenej na parcele registra KN-C č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2642 m2, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. B.. Predmetný hotel B. je evidovaný na liste vlastníctva ako budova obchodu a služieb. Pôvodný žalobca uviedol, že je tiež vlastníkom pozemkov – parciel registra KN-C č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 2642 m2 a parciel registra KN-C č. XXX/X – ostatná plocha o výmere 20138 m2, evidovaných taktiež na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pre k.ú. B., obec B., okres Malacky. Na prízemí hotela B. sa nachádza ubytovací priestor č. 04-ZA (ďalej len ako ,,ubytovací priestor“), ktorý neoprávnene užíva žalovaná, čím zasahuje do vlastníckeho práva pôvodného žalobcu. Podľa doteraz známych tvrdení žalovanej, táto mala užívať ubytovací priestor približne od decembra 1988, kedy bol tento ubytovací priestor pridelený manželovi žalovanej ako „služobný byt“. O jeho pridelení rozhodol jeden z predchádzajúcich vlastníkov hotela B., konkrétne Slovenský zväz výrobných družstiev v Bratislave rozhodnutím zo dňa 13.12.1988, č.k. , a to v nadväznosti na vtedy existujúci pracovný pomer manžela žalovanej založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.11.1988 s pracovným zaradením domovník. Manžel žalovanej prestal dňa 01.11.1991 vykonávať prácu domovníka, na ktorý pracovný pomer bol tento ubytovací priestor viazaný, keďže došlo k rozviazaniu pracovného pomeru. Pôvodný vlastník hotela B. manželovi žalovanej údajne nedoručil žiadnu výpoveď z nájmu ubytovacieho priestoru a z dôvodu tu uvedeného žalovaná

a jej manžel tento naďalej užívali. Manžel žalovanej si počas trvania manželstva našiel inú známosť a dňa 24.06.1988 trvale opustil ich spoločnú domácnosť. Aj po tomto čase však žalovaná ďalej užívala ubytovací priestor, pričom jeho užívanie trvalo aj ku dňu podania žaloby. Žalovaná pôvodnému žalobcovi na jeho výzvu na preukázanie oprávnenia na užívanie ubytovacieho priestoru uviedla, že oprávnenosť užívania ubytovacieho priestoru odvodzuje od toho, že tento ubytovací priestor sa prijatím o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami mal stať bežným nájomným bytom, čím sa mala žalovaná stať spoločnou nájomníčkou bytu. Následne, po opustení spoločnej domácnosti manželom žalovanej, malo podľa žalovanej dôjsť k prechodu nájmu bytu a žalovaná sa tak mala stať výlučnou nájomníčkou bytu. Podľa pôvodného žalobcu žalovaná užíva ubytovací priestor patriaci do výlučného vlastníctva pôvodného žalobcu neoprávnene, proti vôli pôvodného žalobcu, bez akéhokoľvek právneho titulu, ktorý by ju oprávňoval na jeho užívanie. Žalovaná nemá právo k užívaniu ubytovacieho priestoru odvodené od pôvodného žalobcu ako vlastníka ubytovacieho priestoru a hotela B. a ani od právneho predchodcu pôvodného žalobcu. Žalovaná sa v predmetnom ubytovacom priestore nachádza bez právneho dôvodu, odmieta ho opustiť a za jeho užívanie neplatí pôvodnému žalobcovi žiadnu odplatu. Žalovaná svojím konaním bráni pôvodnému žalobcovi v slobodnom užívaní jeho majetku a zasahuje mu do výkonu garantovaného práva vlastniť majetok t.j. neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva pôvodného žalobcu k ubytovaciemu priestoru a k hotelu B.. Žalovaná svoje užívacie (žalovanou tvrdené nájomné) právo odvodzuje v podstate od argumentácie uvedenej v rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. zo dňa 24.11.2010 v právnej veci o vypratanie bytu, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 19.6.2012. V tomto konaní vystupoval ako žalobca REALITY-NÁJOMNÁ SK s.r.o. proti žalovanej. Pôvodný žalobca uviedol, že týmito rozhodnutiami nedisponuje, avšak podľa žalovanej v prvostupňovom rozhodnutí súd skonštatoval, že ,,dňom 01.0.1992 nadobudla účinnosť novela . Podľa osobné užívanie bytov slúžiacich trvalému ubytovaniu pracovníka organizácie sa mení na chránený nájom – služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritéria stanovené týmto zákonom pre služobné byty, pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa takéto osobné užívanie na chránený nájom. Podľa ods. 5 povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ do 3 mesiacov nevypovedal nájom.“ „Spoločné užívanie služobného bytu manželmi sa zmenilo na spoločný nájom. Po tom, čo manžel odporkyne natrvalo opustil spoločnú domácnosť, podľa Obč. zák. došlo k prechodu nájmu bytu a odporkyňa sa stala výlučnou nájomníčkou bytu.“. Pôvodný žalobca v podanej žalobe tvrdil, že ubytovací priestor nikdy nemal povahu bytu v zmysle a touto skutočnosťou sa súdy v konaní o vypratanie na návrh žalobcu REALITY-NÁJOMNÁ SK s.r.o. proti žalovanej nezaoberali a neskúmali, či ubytovací priestor je svojou povahou bytom pri splnení zákonných požiadaviek na takéto určenie. V zmysle uvedeného pôvodný žalobca poukázal na to, že bez toho, aby bola vyriešená táto základná otázka nemožno hovoriť o vzniku práva osobného užívania bytu, a teda v zmysle nemožno vyvodiť ani to, že vzniklo právo nájomné k ubytovaciemu priestoru, ktorý nemá povahu bytu. Ubytovací priestor užívaný žalovanou podľa pôvodného žalobcu nemožno považovať za byt podľa príslušných právnych predpisov, v dôsledku čoho žalovanej nemohlo vzniknúť nájomné a ani iné užívacie právo k tomuto ubytovaciemu priestoru.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe poukázala na skutočnosť, že charakter priestoru označovaného ako „ubytovací priestor č. 04-ZA“ ako bytu, konštatoval už Okresný súd Malacky v rozsudku pod sp. zn. , ktorý následne potvrdil Krajský súd v Bratislave v rozsudku pod sp. zn. , pričom tieto rozhodnutia súdov sa tiež týkali povahy bytu a povahy nájmu bytu a boli vydané na základe návrhu vtedajšieho vlastníka budovy hotela B. zo dňa 23.06.2008 na vypratanie bytu. O uvedených rozhodnutiach má vedomosť aj pôvodný žalobca, hoci tvrdí, že ich znenie údajne nemá k dispozícii. Žalovaná teda užíva byt na základe nájomného vzťahu riadne a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, nebráni pôvodnému žalobcovi v užívaní ostatných častí a príslušenstva budovy, a ani priľahlých pozemkov, pričom za užívanie bytu riadne platí a platila pôvodnému žalobcovi, resp. jeho právnym predchodcom nájomné vo forme súdnej úschovy, vedenej na súde pod sp. zn. . Vzhľadom na vyššie uvedené súdne rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (pod sp. zn. a sp. zn. ) považuje tieto žalovaná za prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), keďže sa už v minulosti z totožných dôvodov domáhal vypratania bytu predchádzajúci vlastník budovy.

3. Pôvodný žalobca vo svojej replike uviedol, že podľa neho je tvrdená prekážka právoplatne rozhodnutej veci v predmetnom konaní právne irelevantná, keď v zmysle teórie procesného práva je vymedzená

prekážka právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Ďalej je možné poukázať na to, že výklad pojmu ,,tá istá vec“ je pomerne jednotný v tom zmysle, že musí ísť o tie isté subjekty práva, ktoré vystupovali v pôvodnom konaní ako sporové strany, a ten istý predmet konania. Ak sa teda konanie netýka tých istých subjektov, nemožno hovoriť o prekážke právoplatne rozhodnutej veci a výrok právoplatného rozhodnutia súdu nie je v tomto prípade záväzný pre konajúci súd ani účastníka konania. Pôvodný žalobca poukázal na tú skutočnosť, že v žalovanej namietaných konaniach v procesnom postavení žalobcu vystupovala obchodná spoločnosť REALITY – NÁJOMNÁ SK, s.r.o., resp. COOPS, družstvo – cestovná kancelária. Naproti tomu v tomto konaní vystupuje v procesnom postavení žalobcu spoločnosť ONE – RENT – IMMOBILIEN GmbH. Z uvedeného je nesporné, že nejde o tie isté subjekty, keď v procesnom postavení žalobcu vystupujú dve rozdielne spoločnosti, čím nedochádza k naplneniu jedného z kritérií nevyhnutných k tomu, aby išlo o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, tzn. v danom prípade nejde o totožnosť osôb (sporových strán) a preto tvrdenie žalovanej možno označiť za bezpredmetné.

4. Súd vo veci rozhodol uznesením č.k. -99 zo dňa 27.10.2022 tak, že konanie o žalobe žalobcu podľa ustanovenia , teda pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci zastavil a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 92,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, po právoplatnosti uznesenia.

5. Na základe pôvodným žalobcom podaného odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -167 zo dňa 27.04.2023 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd vyslovil právny záver, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť najprv o návrhu na pripustenie zmeny žalobcu, ktorý mu bol doručený ešte pred vydaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, no naďalej konal s pôvodným žalobcom. Tým, že súd prvej inštancie konal so subjektom, ktorý na základe predložených listinných dôkazov už v čase rozhodovania o zastavení nebol výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pričom nový vlastník zjavne mieni pokračovať v konaní, pochybil a z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie bola uložená povinnosť rozhodnúť o návrhu na zmenu žalobcu a následne opätovne posúdiť, či konaniu nebráni prekážka rei iudicatae, pričom odvolací súd poznamenal, že s ohľadom na obsah spisového materiálu včítane pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp.zn. sa úvahy o existencii prekážky res iudicatae javia ako opodstatnené.

6. V intenciách uznesenia odvolacieho súdu Okresný súd Malacky uznesením č.k. -181 zo dňa 18.10.2023 v súlade s návrhom pôvodného žalobcu a so súhlasom nového žalobcu pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil ONE-RENT-IMMOBILIEN GmbH a na jeho miesto vstúpil nový žalobca FIVE-RENT-IMMOBILIEN GmbH.

7. Súd si pripojil a preštudoval spis sp.zn. a zistil, že otázka, ktorú má riešiť podľa žaloby podanej pôvodným žalobcom dňa 12.03.2021 (teda vypratanie nehnuteľnosti - ubytovacieho priestoru č. 04/ZA nachádzajúceho sa na prízemí stavby – budovy súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra KN-C č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 2642 m2, zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre obec a k.ú. B. žalovanou) je totožná s otázkou, ktorá už bola tunajším súdom právoplatne rozhodnutá. Zo spisu súd zistil, že žaloba v uvedenej veci bola podaná právnym predchodcom žalobcu (prechádzajúcim vlastníkom predmetnej budovy) proti totožnej žalovanej a vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 24.11.2011. Proti predmetnému rozsudku podal právny predchodca žalobcu (v procesnom postavení žalobcu) odvolanie datované dňom 23.02.2012 a doručené súdu 27.02.2012, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -168 zo dňa 19.06.2012 tak, že rozsudok Okresného súdu Malacky potvrdil. Vec je tak právoplatne skončená. Žalobca svoju aktuálnu žalobu založil prakticky na tých istých skutkových tvrdeniach, ako bola založená žaloba pôvodná, avšak s doplnením a zvýraznením jeho argumentu, že žalovanou užívaný priestor nemá charakter bytu. S poukazom na tento argument a na skutočnosť, že v pôvodnom konaní vystupovala ako žalobca právnická osoba odlišná od žalobcu, považoval pôvodný žalobca námietku rei iudicatae vznesenú žalovanou za nedôvodnú. V podanom odvolaní pôvodný žalobca doplnil, že otázkou charakteru predmetného priestoru sa súdy v predchádzajúcom konaní absolútne nezaoberali a nijako ju neposúdili,

teda neskúmali kolaudačné rozhodnutie ani ostatné okolnosti potrebné na prijatie jednoznačného záveru o tom, že ubytovací priestor je bytom a spĺňa všetky stavebnotechnické požiadavky upravené príslušnými normami. V opačnom prípade (t.j. ak by sa súdy v predchádzajúcom konaní touto otázkou náležite vysporiadali) pôvodný žalobca predpokladá, že by žalovaná v rámci svojich podaní a rovnako súd v rámci odôvodnenia uznesenia poukázali na konkrétne závery súdov z predchádzajúceho konania, z ktorých by bolo jednoznačne a nesporne zrejmé, že tieto sa touto otázkou riadne zaoberali a túto riadne posúdili tak, že ich závery možno považovať za záväzné pre ďalšie právne vzťahy či súdne konania. Podľa názoru pôvodného žalobcu tak bolo zrejmé, že súdy sa napriek tomu, že sa logicky s touto otázkou mali pri prijatí ich záverov riadne vysporiadať, túto zrejme v dôsledku absencie obdobnej námietky a odlišnej argumentácie zo strany právneho predchodcu žalobcu opomenuli a jednoducho len, nevedno na akom právnom základe, postupovali a vec posúdili tak, ako keby bolo ubytovací priestor možné považovať za byt v právnom i faktickom ponímaní. Pôvodný žalobca tiež uviedol, že prijatie správnosti argumentácie súdu vo vzťahu k naplneniu podmienok posúdenia veci ako res iudicata spočívajúcej v totožnosti účastníkov konania by okrem iného znamenalo, že vlastník nehnuteľnosti, t.j. žalobca (resp. akýkoľvek ďalší vlastník nehnuteľnosti) je nadobudnutím nehnuteľnosti nútený bez akejkoľvek možnosti akceptovať jej právny stav napriek tomu, že tento je nezákonný, a to aj napriek tomu, že v pôvodnom konaní nevystupoval a o tomto spore nič nevedel a naviac aj ak bol tento spor založený na odlišnom skutkovom základe v porovnaní s tým, na základe ktorého chce žalobca uplatniť jemu prislúchajúce práva.

8. Podľa a („“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. V zmysle , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Jednou z procesných podmienok konania je aj absencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) podľa Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Prekážka rei iudicatae nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. ).

11. Pri skúmaní podmienok konania súd zistil, že medzi tými istými sporovými stranami (právnym predchodcom žalobcu a žalovanou) a o tej istej veci – nároku žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu (pôvodného vlastníka nehnuteľnosti) na vypratanie totožnej nehnuteľnosti žalovanou už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Malacky, č.k. -148 zo dňa 24.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -168 zo dňa 19.06.2012. V pôvodnom konaní bol síce žalobcom právny predchodca žalobcu, teda vtedajší vlastník predmetnej nehnuteľnosti, predmetom sporu však bol totožný nárok na vypratanie totožnej nehnuteľnosti žalovanou z rovnakého právneho dôvodu, a to že žalovanej nesvedčí právo predmetný priestor užívať. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v aktuálnom konaní žalobca doplnil svoju právnu argumentáciu prípadne aj nad rámec argumentácie žalobcu v pôvodnom konaní, pretože tým nedošlo k uplatneniu iného práva na súde a skutkové tvrdenia žalobcu navyše zostali rovnaké. Žalobou doručenou súdu dňa 12.03.2021 sa tak podľa názoru súdu žalobca domáha rozhodnutia, ktorého sa jeho právny predchodca domáhal už v pôvodnom konaní. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani námietka žalobcu, že

súdy v pôvodnom konaní neriešili ako predbežnú otázku to, či je možné priestor užívaný žalovanou považovať za byt alebo nie. Z odôvodnenia prijatých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že ako súd prvej inštancie, tak i súd odvolací dospeli k záveru o tom, že predmetný priestor má charakter bytu, teda že táto otázka nimi bola ako predbežná otázka riešená (napr. súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku č.k. -148 uvádza, že „z vykonaného dokazovania je nesporné, že byt, ktorého vypratania sa domáhal navrhovateľ, bol bytom služobným.“, ďalej že „z listinných dôkazov je nepochybné, že bol I. B. riadne pridelený služobný byt a že s ním bola spísaná zápisnica o odovzdaní a prevzatí bytu.“ a napokon že „I. B. nedostal výpoveď a tak byt stratil povahu služobného bytu a vznikol chránený spoločný nájom bytu manželmi.“). Aj v prípade, že by hypoteticky súdy v pôvodných konaniach dospeli k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, či už na základe chýbajúcej vhodnej argumentácie vtedajšieho žalobcu alebo inak, také ich pochybenie v novom konaní nie je už možné napraviť a toto mohlo byť predmetom výhradne konaní o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch. Rovnaký záver by platil tiež v prípade, že by súdy v pôvodnom konaní napríklad nedostatočne vysvetlili, akým spôsobom k nimi prijatému skutkovému a/alebo právnemu záveru prišli, a to tiež s poukazom na všeobecne akceptovaný názor, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je tu daná totožnosť veci i totožnosť strán a teda neodstrániteľný nedostatok podmienky konania - res iudicata, preto súd konanie zastavil.

13. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa , okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura.

15. Keďže rozhodnutím o zastavení konania konanie v danej veci končí, súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania. Žalobca podal žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté a z uvedeného dôvodu muselo byť konanie zastavené. Konanie bolo teda nepochybne zastavené pre správanie žalobcu. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej. O vrátení poplatku rozhodol súd v súlade so zákonom tak, že poplatok vrátil krátený o 1 %, resp. o 6,70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach ( prvá veta )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).