Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/91/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Evžena Kelija a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. decembra 2019 v trestnej veci obžalovaného JUDr. F. B., PhD., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11. 10. 2019, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 11. 10. 2019, sp. zn. bolo podľa , s poukazom na per analogiam podmienečne zastavené trestné stíhanie vedené proti JUDr. F. B., PhD., nar. X. X. XXXX v G., trvale bytom G., H. Z. XXX/XX (ďalej len ako „obžalovaný“), pre prečin ublíženia na zdraví podľa , Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

v G. po ul. P. v smere od ul. G. na ul. H. Z. dňa 5. 2. 2018 v čase o 17.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Fiesta EČV: G. XXXED a na riadne vyznačenom priechode pre chodcov narazil prednou časťou vozidla do tam prechádzajúcej chodkyne S. S., ktorá prechádzala cez vozovku v smere od ul. P. k fakultnej nemocnici, pričom obvinený sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na pohyb chodkyne po priechode pre chodcov a nesprávne smerové vedenie vozidla, čím takto porušil ustanovenie , o cestnej premávke a pri dopravnej nehode utrpela chodkyňa S. S. ťažkú ujmu na zdraví, a to zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti vpravo, zlomeninu hornej píšťaly vpravo, krvácanie pod obaly mozgu, zlomeninu panvičky bedrového kĺbu vľavo, zlomeninu krížovej kosti vpravo, odreniny oblasti pravého lakťa, pomliaždenia v oblasti tváre a hlavy a zlomeninu nosových kostí, čo si vyžiadalo liečenie najmenej 3 mesiace.

Podľa per analogiam súd určil skúšobnú dobu podmienečného zastavenia trestného stíhania v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa súd odkázal poškodenú S. S., nar. X. X. XXXX v G., trvale bytom G., N. XX (ďalej len ako „poškodená“) s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor dňa 16. 10. 2019, teda v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil písomne podaním doručeným okresnému súdu dňa 4. 11. 2019.

Z obsahu tohto odôvodnenia vyplýva, že prokurátor sa nestotožňuje s názorom súdu, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na podmienečné zastavenie trestného stíhania a to najmä na osobu obžalovaného a hlavne na jeho záznamy v evidenčnej karte vodiča a na povahu spáchaného

skutku, ktorým obžalovaný závažným spôsobom porušil ustanovenie , v znení neskorších predpisov o cestnej premávke, keď na riadne vyznačenom priechode pred chodcov narazil svojím vozidlom do poškodenej, pričom obžalovaný sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na pohyb poškodenej po prechode pre chodcov.

Prokurátor následne poukázal na skutočnosť, že obžalovaný podľa evidenčnej karty vodiča bol od roku 2015 štyri krát priestupkovo postihnutý, a to aj za zastavenie a státie na chodníku, nedodržanie bezpečnej vzdialenosti a porušenie pravidiel cestnej premávky, za ktoré mu bola najviac uložená pokuta vo výške 20 €. Prokurátor vyslovil presvedčenie, že napadnuté uznesenie, pri komplexnom zohľadnení predmetného skutku, osoby obžalovaného, ktorý má 4 záznamy v evidenčnej karte vodiča od roku 2015 a možnosti jeho nápravy nie je možné považovať za dostatočné a okresný súd mal obžalovanému uložiť peňažný trest na dolnej hranici trestnej sadzby a zároveň trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel v dolnej polovici trestnej sadzby. Vzhľadom k uvedenému okresný prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil predmetné uznesenie okresného súdu o podmienečnom zastavení trestného stíhania.

K takto odôvodnenej sťažnosti prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a to písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 11. 12. 2019.

V ňom obžalovaný uviedol, že pokiaľ okresný prokurátor poukazuje na jeho záznamy v evidenčnej karte vodiča, tak podľa názoru obžalovaného, pri zohľadnení jednak počtu, ako aj druhu priestupkov, za ktoré bol od roku 2015 postihnutý, v žiadnom prípade nie je možné dôjsť k záveru o tom, že s prihliadnutím na jeho osobu nie sú splnené podmienky pre podmienečné zastavenie trestného stíhania. Od roku 2015, teda počas troch rokov, pri dennom používaní motorového vozidla, bol priestupkovo riešený 4x, pričom ani raz sa nejednalo o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom v zmysle O uvedenom svedčí napokon aj to, že maximálna uložená pokuta bola 20 €, pričom samotné priestupky nijak nesvedčia o tom, že by sa jeho jazda motorovým vozidlom mala vyznačovať nezodpovednosťou alebo agresivitou, či mala zásadne ohrozovať iných účastníkov cestnej premávky.

Ďalej obžalovaný uviedol, že jeho osobu necharakterizuje iba vedenie motorového vozidla a z neho vyplývajúce záznamy v evidenčnej karte vodiča, ale aj celý jeho doterajší osobný aj pracovný život, prístup k plneniu si pracovných úloh, či vystupovanie v medziľudských vzťahoch. Počas doterajšieho svojho života sa aj s ohľadom na svoje povolanie snažil o bezvýnimočné dodržiavanie právnych predpisov, ale tiež zásad slušného a etického správania, o čom svedčí aj pozitívna charakteristika zamestnávateľa.

Obžalovaný poukázal tiež na svoj osobný potenciál uvedomiť si nesprávnosť svojho nedbanlivostného konania a škodlivosť jeho následkov, čo najlepšie vystihuje aj tá skutočnosť, že od prvých momentov po dopravnej nehode využil všetky možnosti na to, aby poškodenej ponúkol pomoc a aby čo najviac zmiernil negatívne dopady nehody na jej zdravie a ďalší život. Obžalovaný ochotne od začiatku spolupracoval pri objasňovaní okolností dopravnej nehody s orgánmi činnými v trestnom konaní, vyšetrovanie nijak nemaril a rovnako tak od začiatku prijal zodpovednosť za skutok, ktorý spáchal svojím nedbanlivým konaním.

Zdôraznil tiež, že od momentu dopravnej nehody mu tiež bolo zadržané vodičské oprávnenie, čo bezvýnimočne rešpektuje a dodržiava, a teda už 22 mesiacov nevedie motorové vozidlá žiadneho druhu. Za daných okolností k dnešnému dňu už jeho doterajšie obmedzenie takmer dvojnásobne prekročilo aj prokurátorom navrhovanú výmeru trestu zákazu činnosti, ktorý navrhol v sťažnosti uložiť na spodnej hranici podľa § 61 ods. 2 Tr. zák.

V závere svojho vyjadrenia obžalovaný vyslovil názor, že jeho doterajší život v spojení s doposiaľ vykonaným obmedzením v podobe zadržania vodičského oprávnenia vytvárajú aj bez potreby ďalšieho trestu dostatočnú záruku naplnenia individuálnej aj generálnej prevencie. Ďalšie ukladanie trestu v spojení s odsudzujúcim rozsudkom a záznamom v registri trestov by aj s ohľadom na jeho zamestnanie predstavovalo nadbytočný zásah odporujúci princípu ultima ratio trestného postihu a zároveň princípu primeranosti.

Z uvedených dôvodov obžalovaný považuje sťažnosťou napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bolo jeho trestné stíhanie podmienečne zastavené, za vecne správne a zákonné.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd svoje rozhodnutie založil predovšetkým na skutočnosti, že obžalovaný je stíhaný pre nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví podľa , Tr. zák., za ktorý ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 1 - 5 rokov.

Obžalovaný sa k danému skutku priznal, keď urobil vyhlásenie v zmysle a okresný súd toto vyhlásenie na základe súhlasného prejavu procesných strán aj prijal. Obžalovaný nepochybným spôsobom prejavil aj úprimný ľútosť nad svojím nedbanlivostným konaním a jeho následkami, pričom urobil tzv. iné potrebné opatrenia na náhradu škody poškodenej Z. a.s., ktorej vzniknutá škoda následne bola aj uhradená.

Okresný súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu dospel k záveru, že takýto spôsob rozhodnutia veci možno považovať za dostačujúci.

S uvedeným názorom okresného súdu sa stotožnil aj krajský súd. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, veľmi pozitívne je hodnotený aj svojím zamestnávateľom, pričom okresný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný má podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky evidované 4 priestupky v oblasti cestnej dopravy, ktoré spáchal v období od 4. 9. 2015 až do 5. 2. 2018 (kedy bol vodičský preukaz obžalovaného zadržaný), avšak tieto priestupky posúdil ako menej závažné.

Krajský súd sa stotožňuje s uvedeným záverom okresného súdu, pričom ako uviedol aj samotný obžalovaný nejednalo sa o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom v zmysle v znení neskorších predpisov, rovnako aj výška uložených sankcií nenasvedčuje vyššej miere závažnosti predmetných priestupkov a napokon z týchto priestupkov nie je skutočne možné urobiť záver, že v osobe obžalovaného ide o nezodpovedného a agresívneho vodiča, ktorý vedením motorového vozidla ohrozuje iných účastníkov cestnej premávky.

Vo vzťahu k osobe obžalovaného sa žiada dodať, že veľmi presvedčivo pôsobí charakteristika obžalovaného, podľa ktorej ide o osobu s pevne zakotvenými zásadami slušného a etického správania, vštepenými morálnymi princípmi, zodpovedne pristupujúcej k následkom svojho nedbanlivostného konania, schopnej kritickej sebareflexie a svedomitého znášania vzniknutých dôsledkov. Uvedené odôvodňuje predpoklad, že účel trestu u obžalovaného možno dosiahnuť aj podmienečným zastavením trestného stíhania, ku ktorému došlo po verejnom prejednaní veci na súde, ktorý nepochybne mal tiež pozitívny výchovný vplyv na obžalovaného.

Ustanovenie viaže možnosť podmienečného zastavenia trestného stíhania aj na ďalšiu kumulatívnu podmienku a tou sú okolnosti prípadu, ktoré spoločne s posúdením osoby obvineného majú odôvodňovať, že takéto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.

Prokurátor vo svojej sťažnosti spochybňuje splnenie podmienok na podmienečné zastavenie trestného stíhania nielen osobou obžalovaného a jeho priestupkovou minulosťou, ale aj povahou spáchaného skutku, pričom poukazuje na porušenie povinnosti obžalovaného v zmysle , v znení neskorších predpisov a na závažnosť následku, ktorý z porušenia uvedených povinností vzišiel.

S uvedenou argumentáciou prokurátora v zásade možno súhlasiť, i keď striktné presadzovanie takéhoto názoru a priori vylučuje, aby vôbec niekedy bolo možné podmienečne zastaviť trestné stíhanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., teda pri porušení dôležitej povinnosti, napriek tomu, že zákonodarca v § 216 ods. 6 Tr. zák. stanovil len 3 prípady, kedy podmienečné zastavenie trestného stíhania nie je možné, avšak krajský súd postrehol popri uvedených okolnostiach prípadu ešte jednu okolnosť, ktorej ani okresný súd a ani prokuratúra nevenovala žiadnu pozornosť a

tou je zistenie znalca z odboru dopravy Ing. M. O., PhD. na str. 27 znaleckého posudku č. 28/2018 zo dňa 28. 5. 2018 na č.l. 109 vo vzťahu k priestorovému zabráneniu zrážky.

Uvedený znalec totižto na tomto mieste konštatuje, že podľa technicky prijateľného priebehu nehodového deja je možné predpokladať, že vodič by za daných okolností mal možnosť zabrániť zrážke bez zmeny smeru pohybu vozidla jeho včasným zastavením pred miestom zrážky, ak by začal reagovať na pohyb chodca po priechode najmenej o 0,2 s skôr. Teda stačilo zareagovať len 0,2 sekundy skôr a k zrážke vozidla s poškodenou by nedošlo.

Tento časový okamih súd hodnotí ako veľmi krátky okamih, z čoho následne súd vyvodzuje, že v posudzovanom prípade nejde o situáciu, keď páchateľ nevenuje pozornosť premávke pred sebou napríklad dve sekundy, alebo inak povedané nejde o takú okolnosť, pri ktorej by skutočne nebolo možné považovať podmienečné zastavenie trestného stíhania za dostačujúce, akou je napríklad hľadanie veci v priehradke spolujazdca alebo dočahovanie sa za vecou na zadnom sedadle počas jazdy a podobne. Okamih 0,2 s súd hodnotí ako veľmi krátky okamih, ktorý však rozhodol o trestnoprávnych následkoch pre obžalovaného.

Práve vzhľadom na túto okolnosť prípadu, bez spochybňovania preukázanej závažnosti stíhaného prečinu, v spojení s hodnotením osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života aj krajský súd zastáva názor, že takéto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.

Pokiaľ okresný prokurátor sa vo svojej sťažnosti domáha uloženia peňažného trestu na dolnej hranici trestnej sadzby a trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v dolnej polovici trestnej sadzby, je potrebné povedať, že podmienečné zastavenie trestného stíhania so skúšobnou dobou 2 rokov, počas ktorej obžalovaný musí ešte viesť riadny život, aby napokon došlo ku skončeniu danej trestnej veci, má na obžalovaného výrazne väčší a citeľnejší dopad a vplyv, ako uloženie peňažného trestu na dolnej hranici, ktorý by obžalovaný, vzhľadom na svoj sociálny status najpravdepodobnejšie hneď zaplatil, čím by sa pre neho celá vec definitívne skončila.

Tu na tomto mieste možno zo strany obžaloby namietať, že zaplatením peňažného trestu by sa táto trestná vec pre obžalovaného neskončila, nakoľko prokurátor vo svojej sťažnosti považuje za potrebné a odôvodnené uložiť obžalovanému popri peňažnom treste ešte aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v dolnej polovici trestnej sadzby.

S týmto návrhom okresného prokurátora sa nemožno stotožniť. Potreba uloženia trestu zákazu činnosti v tomto štádiu trestného konania sa nejaví byť odôvodnená, nakoľko účel trestu zákazu činnosti bol podľa názoru krajského súdu dosiahnutý prakticky už tým, že obžalovanému bol hneď po skutku zadržaný vodičský preukaz, čím vlastne nemohol vykonávať danú činnosť už takmer 2 roky, čo je naozaj viac ako pôvodne prokurátor navrhoval vo svojej záverečnej reči. Ukladanie trestu zákazu činnosti, aj s ohľadom na započítanie doby, počas ktorej obžalovanému bolo podľa osobitných predpisov odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá by bola predmetom zákazu, sa tak javí ako čisto formálne.

Na záver je potrebné dodať, že uloženie peňažného trestu, hoc aj na dolnej hranici trestnej sadzby a za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti, ktorý by bol v danej situácii len formálnym trestom, by vzhľadom na postavenie a zamestnanie obžalovaného v porovnaní s inými páchateľmi takýchto trestných činov predstavovalo nadbytočný zásah do práv a postavenia obžalovaného, odporujúci princípu ultima ratio trestného postihu a tiež princípu primeranosti trestnej sankcie.

Z uvedených dôvodov krajský súd považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu za zákonné a vecne správne, a preto o sťažnosti prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.