Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-31-2023.pdf
PDF · 76.13 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/31/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Slovenskej asociácie producentov a audiovízií, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 32, zastúpenej obchodnou spoločnosťou AK MS s.r.o, so sídlom v Bratislave, Galandova č. 3 proti žalovanému DALNet s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Andreja Kmeťa č. 2082/7, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HUSAR AND PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vojenská č. 14, o zaplatenie 394,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 21.12.2022 č.k. 15Ca/10/2022-214 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 9,80 eura prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., so sídlom v Banskej Bystrici a to do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.
2. Výrok o zastavení konania odôvodnil tým, že žalobca dňa 21.12.2022 oznámil, že berie žalobu späť v celom rozsahu, preto súd v súlade s ust. § 145 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil. Vzhľadom na to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného, zaviazal v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p. žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
3. Výrok o vrátení súdneho poplatku žalobcovi odôvodnil ust. § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Z.z., vzhľadom na to, že žalobca vzal späť žalobu pred prvým pojednávaním.
4. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca.
5. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
6. V odvolaní uviedol, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je absolútne zmätočné, keď súd uvádza dva vzájomné rôzne skutočnosti a to, že zastavil konanie bez toho aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného a za druhé, že v konaní nepreukázal žalobou uplatnený nárok, teda nevyniesol dôkazné bremeno proti žalovanému.
7. Súd sa vôbec nevysporiadal s jeho návrhom obsiahnutým v podaní zo dňa 21.11.2021, kde podrobne argumentačne zdôvodnil, prečo je podľa jeho názoru nutné aplikovať po zastavení konania ust. § 257 C.s.p.
8. V tejto súvislosti uviedol, že podanie žaloby v danej veci na základe verejne dostupných údajov vyplývajúcich z verejných registrov, bolo jeho zákonnou povinnosťou v súlade s ust. § 169 ods. 4 písm. b/ a § 165 ods. 1 Autorského zákona vo vzťahu k žalovanému ako potencionálnemu používateľovi predmetu ochrany, relevantné, na základe oslovenia žalobcu s návrhom uzavretia licenčnej zmluvy vysvetliť, prečo z jeho strany k uzavretiu nemusí dôjsť a predložiť mu relevantné dôkazy. Na základe takéhoto postupu by zrejme k podaniu žaloby ani nedošlo, čo ale nie je možné z hľadiska trov konania a úspechu pripisovať mu na ťarchu v rámci procesného zavinenia na zastavení alebo dokonca údajného neunesenia dôkazného bremena.
9. Pri podaní žaloby mal za preukázané, že žalovaný na základe rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu vykonával činnosť – káblov, retransmisiu s ktorou súvisia povinnosti vysporiadania autorských a iných práv prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Opak toho, čo vyplýva z verejných listín žalovaný poprel a doložil listinnými dôkazmi až podaným odporom dňa 26.5.2022, pričom tak mohlo dôjsť už v rámci predžalobnej komunikácie. Uvedením odôvodnil výnimočné okolností tohto prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žiadal, aby súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
10. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania a konanie jemu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav vo vzťahu k výroku o trovách konania, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
12. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné a vychádza z názoru o možnosti aplikácie ust. § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Náhradu trov konania ovláda síce zásada úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou o procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v cit. ust. § 256 C.s.p. a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v cit. ust. § 256 C.s.p. sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
15. V prejednávanej veci nie je sporné, že žalobca zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby v celom rozsahu, pričom žalobu vzal späť nie pre správanie sa žalovaného. Za takejto situácii k správnemu záveru dospel súd prvej inštancie, ak uviedol, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného. Keďže náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu, nesprávne súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal žalobou uplatnený nárok a teda neuniesol dôkazné bremeno. Nárok na náhradu trov konania žalovanému vznikol titulom procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom a nie z dôvodu neunesenia dôkazného bremena proti žalovanému.
16. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. pre ktoré súd výnimočne náhradu trov konania neprizná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vo vzťahu k postoja strán v konaní, súd prihliadol na to ako si strany plnili svoje procesné povinnosti, ak žalovaný pri svojom prvom procesnom úkone – podanie odporu - uviedol dôvody, pre ktoré nárok žalobcu nemožno považovať za dôvodný.
17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania ako správne podľa § 387 C.s.p. potvrdil.
18. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v odvolacom konaní, v danom prípade žalovaný, preto odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
19. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).