Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/86/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. decembra 2019 prejednal odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

L. Q.,

nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., R. XXXX/XX, t. č. na slobode,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 20. júna 2019 a takto

rozhodol:

Podľa , zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa odvolací súd nariaďuje, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. Q. podľa oslobodený spod obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín, č. zo dňa 1. júna 2016, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa §, ods. 1, , Tr.zák. účinného do 30.6.1998 na tom skutkovom základe, že obžalovaný L. Q. spoločne s L. R. (u ktorého bolo dňa 15.2.2016 prokurátorom zrušené uznesenie o vznesení obvinenia) v nočných z 10.10.1996 na 11.10.1996 prišli taxíkom z Trenčíne k rodinného domu v Starej Turej, časť A. číslo XXXX, v ktorom býval poškodený U. Q., nar. XX.XX.XXXX s úmyslom tam odcudziť nájdené finančné prostriedky, spoločne vylištovali sklenenú výplň vchodových dverí vedúcich do rodinného domu, následne cez vylištované dvere vošli do domu a začali prehľadávať izbu, v ktorej spal poškodený U. Q. za účelom nájdenia finančných prostriedkov a keď sa poškodený zobudil a začal kričať, najprv obžalovaný L. Q. a potom spoločne s L. R. ho fyzicky napadli tak, že ho opakovane udierali prinesenou bejzbalovou palicou, najmä do hlavy, tváre a ostatných častí tela, následne mu ležiacemu na zemi ruky v oblasti zápästí a nohy nad členkami zviazali lepiacou páskou a zabránili mu tak možnej sebaobrane, opakovane prehľadali izby za účelom nájdenia peňazí a keď žiadne peniaze nenašli z domu odišli pešo do Nového Mesta nad Váhom a odtiaľ autobusom do Trenčíne, poškodený utrpel v dôsledku útoku viacnásobné tržnozhmoždené poranenia skeletu lebky, tváre, štruktúr hlavy a mozgu, ktoré viedli k rozvoju úrazového opuchu mozgu, krvácaniu pod mäkké blany mozgové, zviazaním poškodeného a jeho znehybnením vytvorili vynútenú pasívnu polohu poškodeného, ktorá priamo negatívne vplývala na možnosti vykonávania dýchacích pohybov hrudníka pri dýchaní, poranenia poškodeného mu spôsobili intenzívnu bolesť, poruchu vedomia i zhoršené dýchanie, a tak v dôsledku kombinácie opuchu mozgu

a dusenia sa došlo k smrti poškodeného v nočných hodinách až včasných raňajších hodinách zo dňa 10.10.1996 na 11.10.1996, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka, ktoré zahlásila do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku v neprospech obžalovaného. Následne odvolanie písomne odôvodnil prokurátor. Vyslovil zásadný nesúhlas s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby oprel o záver, že výpoveď svedka L. R., ako jediného priameho usvedčujúceho dôkazu, je nevierohodná. Úvahy súdu, ktoré ho viedli k tomuto záveru, nekorešpondujú s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a sú v rozpore s viacerými vykonanými dôkazmi. Podľa názoru prokurátora súd sa jednostranne nekriticky stotožnil s argumentáciou obžalovaného a jeho obhajcu, ktorú si osvojil a vyhodnotil podstatné dôkazy výlučne v prospech obžalovaného. Aj keď existujú dve skupiny dôkazov, nemožno pripisovať vyššiu vážnosť určitým dôkazom a nebrať do úvahy ostatné produkované dôkazy. Vo vzťahu k usvedčujúcej výpovedi svedka L. R. prokurátor uviedol, že práve nepodstatné rozpory vo výpovedi tohto svedka, ktorý vypovedá o udalostiach spred relatívne dlhého časového obdobia, ju robia pred súdom dôveryhodnou a práve naopak presné a zhodné výpovede tohto svedka by navodzovali podozrenie z manipulácie tohto svedka orgánmi činnými v trestnom konaní. Nebol pritom zistený jediný motív, pre ktorý by tento svedok mal obžalovaného krivo obviniť, resp. sa mu pomstiť. Tento svedok pritom nemusel vedieť o krádeži vecí z motorového vozidla v garáži domu ani o pokuse o zneužitie odcudzenej bankomatovej karty. Tento svedok v dome nebohého nebol stále pri obžalovanom, k čomu uviedol, že sa bol napiť v kuchyni a nevie ako dlho tam bol. Naproti tomu obžalovaný v čase usmrtenia poškodeného preukázateľne nebol doma, pretože jeho rodičia zistili, že je doma až o 7.00 hod. dňa 11.10.1996, keď išli do práce. Obžalovaný taktiež nevypovedal pravdivo, že o smrti poškodeného sa dozvedel od svojej manželky R. Q. už dňa 11.10.1996 o 12.30 hod., pretože táto sama vypovedala, že o smrti U. Q. sa dozvedela až na ďalší deň 12.10.1996 o 04.00 hod. K týmto nezrovnalostiam sa súd prvého stupňa pritom vôbec nevyjadril. Prokurátor tiež považoval za významnú okolnosť v neprospech obžalovaného to, že hoci boli so svedkom L. R. priatelia, po 10.10.1996 (čas činu) sa za obdobie viac ako 20 rokov už nikdy nestretli. Toto možno chápať ako prirodzený obranný mechanizmus pred prezradením, keď v inkriminovaný deň niečo spolu vykonali. Ďalej prokurátor nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že obžalovaný nemohol prejsť do domu cez otvor na dverách 120 x 15 cm, ako to uvádzal svedok L. R., pričom odborné vyjadrenie a znalecký posudok vychádzajú z historického záznamu vojenskej správy o meraní obvodu hlavy obžalovaného pri jeho odvode - 56 cm. Ide pritom o nepreverený, nevalidovaný údaj vojenskej správy a štatistickú indukciu (vek, hmotnosť) L.. T. W.. Súd prvého stupňa pritom neskúmal ani dostatočnú formálnu kvalifikáciu na podanie predmetného odborného vyjadrenia L.. T. W.. K nemožnosti motívu obžalovaného v tom, že tento mal vedieť, že nebohý mal zdedené peniaze v cudzine v banke, prokurátor uviedol, že obžalovaný sa mohol domnievať, že zosnulý vybral časť finančných prostriedkov z banky a tieto má schované vo svojom dome. Prokurátor navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa , a podľa vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku prechádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky je dôvodné.

O odvolaní prokurátorky rozhodol odvolací súd na neverejnom zasadnutí v súlade s ustanovením , pretože je zrejmé, že chybu vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby nebolo možné s poukazom na ustanovenie odstrániť na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom. V predmetnej veci pritom už predtým rozhodol odvolací súd o odvolaní prokurátorky na verejnom zasadnutí (pozri nižšie).

V úvode vlastných dôvodov senát odvolacieho súdu poukazuje na odôvodnenie svojho predchádzajúceho rozhodnutia, sp. zn. zo dňa 13. novembra 2018, ktorým bol v tejto veci zrušený predchádzajúci oslobodzujúci rozsudok súdu prvého stupňa a tomuto súdu bolo prikázané, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Senát odvolacieho súdu už v tomto svojom predchádzajúcom rozhodnutí výslovne uviedol, že sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že výsledky doplneného znaleckého dokazovania o nemožnosti „priechodu“ obžalovaného L. Q. pred 22 rokmi cez predmetný otvor dverí v dome nebohého tak podstatne zmenil spôsob vyhodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, keď svoje pôvodné odsudzujúce rozhodnutie

zo dňa 11.10.2016 po zrušení odvolacím súdom zmenil na rozhodnutie oslobodzujúce. Nestotožnenie sa vtedy odvolacieho súdu s názorom súdu prvého stupňa spočívalo v tom, že pre diametrálnu zmenu hodnotenia usvedčujúcej výpovede L. R. nebol dôvod. V odsudzujúcom rozsudku: „... súd prvého stupňa nemal pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti svedeckých výpovedí ...; dôkazy vytvárali ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku...; nebola zistená skutočnosť, ktorá by nasvedčovala nevierohodnosti vykonaných dôkazov...; obžalovaný je jednoznačne usvedčovaný zo spáchania žalovaného skutku...“. Následne naproti tomu súd prvého stupňa v oslobodzujúcom (predchádzajúcom) rozsudku uviedol: „... na základe vykonaného dokazovania na novom hlavnom pojednávaní bola výpoveď jediného priameho svedka podstatným spôsobom spochybnená...; výpoveď svedka L. R. bola jednoznačne vyvrátená v časti týkajúcej sa spôsobu vniknutia do domu poškodeného...; súd prvého stupňa sa stotožnil s existenciou aj ďalších pochybností vo výpovedí svedka L. R....“.

Senát odvolacieho súdu síce už vo svojom prechádzajúcom rozhodnutí uviedol, že „nemôže dať súdu prvého stupňa záväzný právny názor“ na hodnotenie dôkazov. Súčasne ale môže a aj vyslovuje odvolací súd názor, že na vyššie uvedenú zásadnú zmenu hodnotenia usvedčujúcej výpovede priameho svedka L. R. nemal súd prvého stupňa ani po doplnení dokazovania na poslednom hlavnom pojednávaní dostatok dôkazov.

Podľa (základné zásady trestného konania) orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne... V tejto prejednávanej veci je síce takéto hodnotenie dôkazov najmä z pohľadu všetkých okolností prípadu veľmi sťažené 20- ročným odstupom medzi usmrtením poškodeného (rok 1996) a vznesením obvinenia (rok 2016). Zistenie základnej skutkovej okolnosti v tom, či obžalovaný spáchal predmetný skutok alebo nie, vychádza z toho, či usvedčujúca výpoveď priameho svedka L. R. je vierohodná a postačujúca pre uznanie viny obžalovaného L. Q., alebo či táto výpoveď je „vyvrátená“, resp. „spochybnená“ inými dôkazmi do tej miery, že pre spravodlivé rozhodnutie o uznaní viny obžalovaného je nepostačujúca, pretože je nevierohodná. V tejto súvislosti opakovane senát odvolacieho súdu poukazuje na to, že priamy svedok L. R. (spolupáchateľ) v zhode s ďalšími dôkazmi zabezpečenými na mieste činu opaakovane, vrátane konfrontácie vypovedal o tom, ako spolu s obžalovaným L. Q. „usmrtili“ poškodeného U. Q.. Vyvrátenie, resp. podstatné spochybnenie tejto usvedčujúcej výpovede má byť podľa názoru súdu prvého stupňa dostatočne odôvodnené vykonaným dokazovaním zameraným na vyššie uvedenú „priechodnosť“ obžalovaného L. Q. cez predmetný otvor dverí.

Táto „priechodnosť“ obžalovaného L. Q. mala byť bezprostredne po čine (o dva dni) zisťovaná orgánmi činnými v trestnom konaní tak, že L. Q. „... skúšali tlačiť do tých okienok, ale bolo bezvýsledné“. Následné hoci aj znalecké dokazovanie vykonávané po 20 rokoch je potom viac-menej len v teoretickej rovine, pretože jednak bola spochybnená šírka predmetného otvoru vo dverách (15 cm - 20 cm). Naviac aj zo všeobecných poznatkov vyplýva, že s istotou možno dodatočne stanoviť priechodnosť, resp. nepriechodnosť cez určitý otvor len u predmetu pravidelného tvaru (guľa, kocka, kváder a pod.), u ktorého je známa maximálna, resp. minimálna „šírka“. Hlava človeka takéto požadované kritéria nespĺňa. Už predtým vyslovil senát odvolacieho súdu názor, že je rozdiel, či osoba chce „prejsť“ určitým otvorom oproti situácii, kedy je osoba nútená „prejsť“ určitým otvorom. Toto pritom platí najmä vo vzťahu k hlave, kde je dôležité aj jej smerované nastavenie oproti otvoru, ktorým má hlava takto „prejsť“.

Naproti tomu priamy svedok L. R. s obžalovaným L. Q. o „spolupáchaní“ usmrtenia poškodeného U. Q. hovoril rovnako bezprostredne po čine pred svedkom T. B. a rovnako vypovedal aj po 20 rokoch pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom. Prípadné rozpory v jeho výpovediach, či už ako obvineného tak aj svedka idú nepochybne na vrub časového odstupu. Nehovoriac o tom, že „podrobnosti“ príchodu a odchodu z domu „ubitého“ poškodeného ako aj to, či boli obidvaja v dome stále spolu z pohľadu zapamätania, boli ovplyvnené nepochybne aj prežitou „traumatizujúcou“ udalosťou.

Záverom k obhajobe obžalovaného L. Q., vrátane veľmi podrobnej záverečnej reči jeho obhajcu na hlavnom pojednávaní dňa 20.6.2019, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Z pohľadu vyššie uvedenej základnej zásady trestného konania týkajúcej sa dokazovania tzv. voľné hodnotenie dôkazov je len pochopiteľné, že okrem samotného popierania spáchania trestného činu obžalovaným sa obhajca zameral na spochybnenie vierohodnosti usvedčujúcej výpovede priameho svedka (spolupáchateľa) L.

R. uskutočnenej 20 rokov po čine. Bezprostredne po čine však vyjadrenia tohto svedka pred orgánmi činnými v trestnom konaní zadokumentované nie sú. Nemožno pritom považovať za rozpor ani obhajcom uvádzanú okolnosť, že o smrti poškodeného sa tento svedok mal dozvedieť „neskôr“ (telefonát od obžalovaného L. Q.) ako o skutku predtým hovoril svedkovi T. B.. Tento svedok však predmetný skutok „spáchal“, a preto mohol o ňom hovoriť hneď na druhý deň T. B., pričom mal k tomu aj dôvod - nevrátenie bejzbalovej palice. Naviac tento svedok prinajmenšom mohol vedieť, že ťažko zbitého poškodeného „zanechali“ so zviazanými nohami, ale najmä tesne zviazanými rukami za telom, ktoré znemožňovali poškodenému nepochybne aj riadne dýchať, ale tiež si nejako „pomôcť“ (pozri aj príčiny smrti v skutkovej vete obžaloby). Neskorší telefonát obžalovaného tomuto svedkovi o smrti poškodeného bol teda už len potvrdením toho, čo tento svedok mohol už dôvodne predpokladať hneď na druhý deň, keď sa „zdôveroval“ svedkovi T. B..

Ako logický sa potom javí záver, že akási „spoveď“ L. R. svojmu kamarátovi T. B. pred vyše 20 rokmi je pravdivá. Tu nemožno potom prehliadnuť ani tú skutočnosť, že s odstupom 20 rokov sa hneď priznal L. R. o „spolupáchateľstve“ s obžalovaným L. Q. pred orgánmi činnými v trestnom konaní bez toho, že by najprv vôbec vedel, že už vo veci „vypovedal a prezradil ho“ svedok T. B.. Je síce pravdou, že svedok T. B. „pomáhal“ výpoveďou objasniť predmetný trestný čin vraždy zo „zištných dôvodov - v tej dobe bol väzobne trestne stíhaný. Podstatné však je, že popísal také detaily predmetného činu, ktoré mu mohol povedať len jeho páchateľ. V tejto súvislosti vyslovený názor obhajcu na verejnom zasadnutí v tom, že tieto detaily mu mohli povedať orgány činné v trestnom konaní, je len ničím nepodložené tvrdenie v snahe oslabiť význam svedeckej výpovede svedka T. B..

Svedok T. B. pritom uviedol, že mu L. R. aj povedal: „... že bola výhoda, že obaja boli veľmi chudí a prepchali sa cez sklenený otvor vchodových dverí...“. Svedok T. B. pritom aj popísal postavy L. R. a L. Q. v roku 1996 ako chudé s výškou 175 cm (L. R.) a s výškou 190 cm (L. Q.).

Naproti tomu, ak by malo byť pravdou, že obžalovaný L. Q. mal byť v čase činu na diskotéke (dňa 12.10.2016 dva dni po čine sa vyjadril tak, že kamarátov, s ktorými by išiel na diskotéku, nenašiel), resp. medzi 01.00 a 02.00 hod. dňa 11.10.2016 prišiel domov (rodičia obžalovaného mu túto okolnosť nemohli potvrdiť, pretože spali), potom v jeho vyjadreniach by nemali byť žiadne rozpory. Naviac ako vyplýva z vyššie uvedeného na čas vraždy obžalovaný ani nemá potvrdené alibi. Nie je potom zrejmé, prečo obžalovaný sa „nepamätá“ dva dni po čine, kedy mu manželka oznámila, že poškodený U. Q. bol usmrtený. Manželka mu to mohla oznámiť nie v piatok 11.10.1996. Teda ani obrana obžalovaného v tom, že jeho oblečenie vydala orgánom činným v trestnom konaní matka v piatok 11.10.1996 (v druhý deň po čine) nie je pravdivá, pretože táto vydala oblečenie obžalovaného až v sobotu dňa 12.10.1996. Naviac táto na požiadanie vydala také oblečenie, ktoré predtým obžalovaný sám uviedol orgánom činným v trestnom konaní, že dňa 10.10.1996 mal v meste Trenčín na sebe (čierne nohavice, fialová bunda). Nenájdenie stôp na tomto oblečení potom už nemá takú významnú vypovedaciu hodnotu v prospech obžalovaného, ako to on uvádza.

Z vyššie uvedených dôvodov sa senát odvolacieho súdu nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa (posledný odsek písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa), že v prípade obžalovaného L. Q. neexistujú také exaktné a jednoznačné dôkazy, ktoré by viedli k nespochybniteľnému záveru o jeho vine. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa , v celom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súčasne senát odvolacieho súdu dospel k záveru jednak vzhľadom k doterajším diametrálne odlišným rozhodnutiam v skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, ako aj k názoru súdu prvého stupňa o nemožnosti v budúcnosti rozumne očakávať zmenu dôkaznej situácie.... (teda ani pokiaľ ide o hodnotenie vykonaných dôkazov), že sú splnené podmienky pre rozhodnutie o nariadení zmeny senátu súdu prvého stupňa podľa na prejednanie a rozhodnutie tejto veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.