Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-145-2008.pdf
PDF · 75.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7Er/145/2008
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo veci exekučného konania oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30807484, proti povinnému: ELIZ, s.r.o., IČO: 36329258, so sídlom Jiráskova 168/16, Stará Turá vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, so sídlom exekútorského úradu Mierové námestie 1, Trenčín o vymoženie 2.597,59 EUR (78.255,-SK) s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 102,24 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trenčín poveril súdneho exekútora poverením č. 5309*020882 zo dňa 08.06.2007 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - výkaz nedoplatkov: č. 700-0810022907- GC04/07 zo dňa 24.01.2007, vydaného Sociálnou poisťovňou pobočka Trenčín.
2. Uznesením č.k. 7Er/145/2008-21 zo dňa 02.07.2013, vydaným vyšším súdnym úradníkom, tunajší súd exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie vo výške 102,24 EUR.
3. Dňa 02.08.2013 bolo tunajšiemu súdu v zákonnej lehote doručené odvolanie oprávneného proti výroku II. o povinnosti zaplatiť trovy exekúcie. Vo svojom odvolaní oprávnený uviedol, že základným pravidlom vyjadreným v § 197 ods.1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, ktorú predpokladá § 203 Exekučného poriadku. Oprávnený sa odvoláva na skutočnosť, že nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keďže ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať zastavenie exekúcie.
4. Podľa § 470 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
8. Podľa § 251 ods. 4 Zákona č. 99/1993 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), v znení účinnom do 30.06.2016 na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
9. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
10. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
11. Oprávnený podal odvolanie proti výroku II. vyššie uvedeného uznesenia. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení však zákon proti takému výroku odvolanie nepripúšťa. Na základe uvedeného súd postupoval v zmysle § 347 ods. 4 O.s.p.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku veta prvá, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 161,00 EUR.
16. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré mu boli priznané v zmysle § 196 Exekučného poriadku a v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej vyhláška) odmenu za výkon exekučnej činnosti spolu vo výške 102,24 EUR, ktorá pozostáva:
a) z odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 vyhlášky za 9 úkonov vykonaných počas vedenia exekučného konania spolu vo výške 29,88 EUR. (3,32 EUR/úkon),
b) z odmeny za čas účelne strávený vykonávaním exekúcie podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky za 140 min. vo výške 19,92 EUR (6,64 EUR za každú aj začatú hodinu),
c) z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods.1 vyhlášky za poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky spolu vo výške 42,48 EUR
d) DPH vo výške 20 % zo sumy 49,80 EUR, čo predstavuje sumu 9,96 EUR.
17. Trovy exekúcie celkom 102,24 EUR je oprávnený povinný nahradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
18. Súd exekútorovi nepriznal odmenu za 1 úkon exekučnej činnosti podľa §15 ods. 1 písm. d) vyhlášky, a to z dôvodu, že exekútor má nárok iba na započítanie 1 takéhoto úkonu podľa písma d) vyhlášky. Ak by zákonodarca zamýšľal priznať súdnemu exekútorovi odmenu za každý takýto úkon, použil by formuláciu ako v § 15 ods. 1 písm. g) až j) vyhlášky s dôrazom na „ každé“. Súd ďalej exekútorovi nepriznal odmenu za 4 úkony podľa §15 ods. 1 písm. i) vyhlášky, nakoľko po dôkladnom preskúmaní exekučného spisu súd zistil, že tieto úkony v spise nie sú preukázané.
19. Súd exekútorovi ďalej nepriznal ním uplatnenú odmenu za čas strávený vykonávaním exekúcie po dobu 350 min, nakoľko po preštudovaní spisu a zvážení obtiažnosti vykonaných úkonov súd dospel k názoru, že exekútorom uplatnená odmena je neprimeraná. Exekútorovi bola priznaná odmena rovnajúca sa 140 minútam stráveným pri výkone exekúcie tj. 19,92 EUR. Súd pri priznávaní časovej odmeny dbal aj na to, aby priznaním takejto odmeny nedochádzalo k dvojitému odmeňovaniu exekútora, keď exekútor dostane odmenu za vykonaný úkon podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 vyhlášky a následne za rovnaký úkon dostane niekoľko násobne vyššiu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky.
20. Oprávnený dôvodil možnou aplikáciou § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V Exekučnom poriadku prevláda zásada zakotvená v § 197 ods. 1 a to, že trovy exekúcie uhrádza povinný, keďže exekučné konanie by nemuselo byť vedené a trovy exekúcie nemuseli vzniknúť keby si povinný splnil svoj záväzok voči oprávnenému riadne a včas. V § 203 sú však uvedené 3 výnimky z tohto pravidla. Podľa § 203 ods. 1 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V tomto prípade zákon dáva súdu možnosť, nie však povinnosť uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému, ak oprávnený zapríčiní zastavenie exekúcie, napr. sám navrhne zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c). Podľa § 203 ods. 2 veta prvá, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V tomto ustanovení už zákon nedáva súdu na výber, ale jasne určuje, že ak sa exekúcia zastavila pre nemajetnosť povinného trovy uhrádza oprávnený a to aj napriek tomu, že pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol predpokladať nemajetnosť povinného. Toto ustanovenie zabraňuje tomu, aby exekútor, napriek tomu, že v exekučnom konaní vykonal potrebné úkony a vynaložil finančné prostriedky na vedenie exekúcie, nedostal za výkon svojej činnosti finančné ohodnotenie. Exekučné konanie sa začína od okamihu keď bol exekútorovi doručený návrh oprávneného na výkon exekúcie. Exekútor teda nemá na výber či má exekučné konanie začať, alebo nie. Ak návrh spĺňa všetky náležitosti, exekútor je povinný podniknúť kroky k úspešnému vymoženiu pohľadávky, pričom exekútorovi vznikajú náklady hradené z vlastného rozpočtu, ktoré sú následne vymáhané vo forme odmeny a náhrady za hotové výdavky. Rovnakú situáciu predpokladá aj § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.