Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-71S-96-2022.pdf
PDF · 172.41 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-71S/96/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Róbert Antal, so sídlom Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu: SAPUCHA s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 30 810 787, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: BIOMILA spol. s r.o., so sídlom 906 26 Rudník 428, IČO: 46 849 513, právne zastúpená: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. POZ 1867-2015/II-43-2018 zo dňa 19.10.2018, č. POZ 1866-2015/A./XXXX zo dňa 19.10.2018 a č. POZ 1865-2015/II-39-2018 zo dňa 19.10.2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania nepriznáva.
Osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca, ako správca konkurznej podstaty úpadcu SAPUCHA s.r.o., v administratívnom konaní v procesnom postavení namietateľa, podal 22.05.2018 námietky proti zápisu označenia do registra ochranných známok, a to voči prihláškam ochranných známok č. POZ 1865/2015, POZ 1866/2015 a POZ 1867/2015 prihlasovateľa BIOMILA spol. s r.o. (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení osoby zúčastnenej na konaní), ktoré boli 05.03.2018 zverejnené v registri žalovaného. Súčasne s prihláškou k zverejnenému označeniu bolo žalovanému doručené podanie, z ktorého vyplynulo, že dňa 31. augusta 2015 udelil majiteľ staršej ochrannej známky (EKOTREND MYJAVA spol. s.r.o.) prihlasovateľovi (BIOMILA spol. s.r.o.) súhlas so zápisom prihláseného označenia do registra ochranných známok, čím došlo k prekonaniu zápisnej prekážky ako to predpokladá § 6 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochranných známkach“ alebo „zákon č. 506/2009 Z.z.“), podľa ktorého do registra sa nezapíše označenie, ak je zhodné so staršou ochrannou známkou iného prihlasovateľa alebo majiteľa pre zhodné tovary alebo služby s výnimkou, že prihlasovateľ alebo majiteľ staršej ochrannej známky udelí písomný súhlas na zápis označenia, a preto žalovaný považoval zápisnú prekážku za prekonanú.
2. Predmetné námietky žalobca odôvodnil tým, že prihlášky ochranných známok č. 1865/2015, 1866/2015 a 1867/2015 prihlasovateľa BIOMILA spol. s.r.o. sú identické s ochrannými
známkami č. 223546, 223547, 223962, požívajúcimi platnú právnu ochranu úpadcu SAPUCHA s. r. o. Zároveň uviedol, že sú evidované v zozname zatriedených tovarov a služieb č. 29, 30, 31, 32. Námietky boli podané na štandardizovanom tlačive žalovaného, pričom súčasťou tohto tlačiva boli prílohy, ktoré mali spočívať v odôvodnení námietok, návrhu ako o prihláške rozhodnúť a v dôkazoch, o ktoré sa zdôvodnenie námietok opiera. Ako dôvody, pre ktoré boli námietky podané, žalobca v tlačive vyznačil dôvod podľa § 7 písm. a) a § 7 písm. h) zákona č. 506/2009 Z.z. V prílohe, ktorá bola označená ako odôvodnenie námietok, žalobca poukázal na vyhlásenie konkurzu úpadcu SAPUCHA s.r.o., ktorý je právnym predchodcom EKOTREND MYJAVA spol. s.r.o., ktorý je v registri žalovaného evidovaný ako majiteľ ochranných známok č. 223546, 223547 a 223962. Žalobca uviedol, že vyhlásením konkurzu došlo k prerušeniu všetkých dotknutých konaní pred úradom vrátane vyššie uvedených konaní o prihláškach. V prílohe, ktorá predstavovala návrh, ako o prihláške rozhodnúť, uviedol, že navrhuje prihlášky č. POZ 1865/2015. POZ 1866/2015 a POZ 1867/2015 zamietnuť. Príloha, ktorá predstavovala dôkazy, o ktoré sa zdôvodnenie námietok opiera, obsahovala uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k 1K/79/2015-66 a č. k. 1K/79/2015-499 ohľadom vyhlásenia konkurzu a určenia správcu konkurznej podstaty, výpis z Obchodného registra SR SAPUCHA s.r.o., ochrannú známku č. 223546 na EKOTREND MYJAVA spol. s.r.o. a zverejnenú ochrannú známku č. 1866-2015 prihlasovateľa BIOMILA spol. s.r.o.
3. Predmetné podanie žalobcu zo dňa 22.05.2018 bolo Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“ alebo „úrad“) posúdené v zmysle § 51 ods. 13 zákona č. 506/2009 Z.z. podľa obsahu a v časti, v ktorej žalobca uplatnil námietky z dôvodu podľa § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z., ho vyhodnotil ako vznesenie pripomienok podľa § 29 zákona č. 506/2009 Z.z. z dôvodu podľa § 6 tohto zákona a zároveň ich posúdil ako námietky voči predmetným prihláškam. Uvedené skutočnosti vyplývajú z listu žalovaného z 2. júla 2018 adresovaného spoločnosti BIOMILA spol. s.r.o. - prihlasovateľovi, ktorý bol zaslaný na vedomie taktiež žalobcovi, pričom tento je označený ako Výsledok posúdenia pripomienok. Ďalej uviedol, že po preskúmaní vznesených pripomienok zistil, že skutočnosti, na ktorých sú pripomienky založené, nie sú prekážkou zápisu označenia do registra ochranných známok. Poukázal na odôvodnenie pripomienok (predtým námietok) obsiahnuté v podaní žalobcu. Uviedol, že z porovnania práva prednosti zverejneného označenia (1866-2015) a ochrannej známky (223546), na ktorú poukázal žalobca, vyplynulo, že ochranná známka je vo vzťahu k zverejnenému označeniu staršou ochrannou známkou, pričom v súvislosti s porovnaním zverejneného označenia a ochrannej známky konštatoval, že ide o označenia, ktoré sú zhodné. Zhodu konštatoval aj v súvislosti so zoznamom tovarov. Žalovaný (sťažovateľ) poukázal na to, že súčasne s prihláškou k zverejnenému označeniu mu bolo doručené podanie, z ktorého vyplynulo, že dňa 31. augusta 2015 udelil majiteľ staršej ochrannej známky (EKOTREND MYJAVA spol. s.r.o.) prihlasovateľovi (BIOMILA spol. s.r.o.) súhlas so zápisom prihláseného označenia do registra ochranných známok. K tomu poukázal na § 6 zákona č. 506/2009 Z.z., ktorý ustanovuje možnosť prekonania zápisnej nespôsobilosti označenia v prípade, že prihlasovateľ alebo majiteľ staršej ochrannej známky udelí písomný súhlas na zápis označenia a preto žalovaný považoval zápisnú prekážku za prekonanú. Žalovaný vyslovil názor, že konkurz nemá vplyv na konanie o prihláške zverejneného označenia. Keďže konanie je vedené v súvislosti s prihláškou prihlasovateľa BIOMILA spol. s.r.o., ktorý nie je v konkurze. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/70/2016, ktorým mu bola uložená povinnosť v konaní o prihláške zverejneného označenia konať a o tejto rozhodnúť.
4. Žalobca nesúhlasil s týmto výsledkom posúdenia pripomienok žalovaným. Žalovaný v liste z 22. októbra 2018, označenom ako ,,Vyjadrenie k nesúhlasu podávateľa pripomienok s výsledkom ich posúdenia“, k žalobcom namietanému odvolaniu súhlasu majiteľa staršej ochrannej známky realizovanému písomným podaním z 15. júla 2016, uviedol, že odvolanie súhlasu vzhľadom na skutkové okolnosti nebolo možné akceptovať. K tomu poukázal na skutočnosť, že súhlas je možné odvolať resp. vziať späť len za určitých okolností, pričom pokiaľ nie sú podmienky odvolania súhlasu ustanovené právnou normou a ani nie sú vopred dohodnuté zmluvou medzi majiteľom staršej ochrannej známky a prihlasovateľom, odvolanie súhlasu prichádza do úvahy len pokiaľ dôjde k podstatnej zmene okolností, za ktorých bol súhlas udelený, resp. pokiaľ existuje iný závažný dôvod, ktorý také odvolanie odôvodňuje. V tejto súvislosti úrad uviedol, že pri posudzovaní odvolania súhlasu je potrebné vziať do úvahy nielen právo majiteľa staršej ochrannej známky disponovať so svojim právom k ochrannej známky a toto podľa svojho uváženia obmedziť, ale je potrebné prihliadať aj na oprávnené záujmy prihlasovateľa. ktorý v dobrej viere požíva benefity vyplývajúce z udelenia tohto súhlasu. Žalovaný poukázal na to, že v tomto
prípade odvolanie súhlasu nie je upravené ani právnou normou a podmienky pre odvolanie súhlasu neobsahuje ani dokument doručený spolu s prihláškou č. POZ 1866/2015, ktorým bol súhlas udelený.
5. Žalovaný vydal dňa 02.07.2018 rozhodnutie č. POZ 1867-2015/N-78-2018 z 02.07.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo podľa § 31 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach zastavené konanie o námietkach proti zápisu kombinovaného označenia „BIOMILA“, č. spisu POZ 1867-2015 do registra ochranných známok, v priloženej úprave: file_0.emf
file_1.wmf
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom rozhodnutia v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. bolo, že v podaných námietkach namietateľ uviedol námietkové dôvody podľa ust. § 7 písm. a) a písm. h) zákona č. 506/2009 Z.z. Časť uvedených námietok, ktoré namietateľ označil ako námietky viažuce sa na ust. § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z., žalovaný podľa § 51 ods. 13 zákona č. 506/2009 Z.z. posúdil v samostatnom konaní ako pripomienky podľa ust. § 6 zákona č. 506/2009 Z.z. a žalobcu (namietateľa) ako podávateľa týchto pripomienok informoval o výsledku ich posúdenia listom zo dňa 02.07.2018, na obsah ktorého listu žalovaný, k v odôvodení úplatnému dôvodu námietok podľa § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z., odkázal. K úplatnému dôvodu námietok podľa § 7 písm. h) zákona č. 506/2009 Z.z. žalovaný zistil, že namietateľ predmetné ustanovenie označil v predloženom formulári „námietky proti zápisu označenia“. Súčasne s uvedeným formulárom namietateľ predložil odôvodnenie námietok, v ktorom uviedol, že je správcom úpadcu, ktorý je podľa aktuálneho stavu spoločnosti SAPUCHA s.r.o. právny nástupca obchodnej spoločnosti EKO TREND MYJAVA spol. s.r.o. Namietateľ však na uplatnený námietkový dôvod nepodporil žiadnou k nemu priliehajúcou argumentáciou, pričom poukázanie na zapísané ochranné známky, či zhodu zverejneného označenia s ochrannou známkou, nezakladá odôvodnenie podania námietok podľa § 7 písm. h) zákona č. 506/2009 Z.z. Žalovaný zopakoval svoj záver ohľadom vplyvu konkurzu na konanie, tak ako ho uviedol aj v liste z 2 . júla 2018 označenom ako Výsledok posúdenia pripomienok. Záverom skonštatoval, že podané námietky neobsahujú skutkové ani právne odôvodnenie uplatneného námietkového dôvodu a ani také skutkové okolnosti, ktoré by mohli byť posúdené ako podanie námietok z ďalších zákonom uvedených dôvodov.
6. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal namietateľ v zákonom stanovenej lehote rozklad. Namietal v ňom, že námietky podal ako správca úpadcu, teda ako majiteľ ochrannej známky č. 223547 – BIOMILA, pričom ako správca úpadcu výlučne nakladá s majetkom podliehajúcim konkurzu, a to konaním v mene a na účet úpadcu. Námietky teda boli podané ním, ako majiteľom staršej ochrannej známky. Uviedol, že úrad pri svojom rozhodovaní, resp. posudzovaní námietok nebral do úvahy skutočnosť, že písomný súhlas majiteľa staršej ochrannej známky zo dňa 31.08.2015, na ktorý v odôvodnení výsledku posúdenia pripomienok poukazuje, bol odvolaný, resp. vzatý v celom rozsahu späť, a to jeho písomným podaním zo dňa 15.07.2016. Zároveň uviedol, že s posúdením jeho podaných námietok úradom sa nestotožňuje, nie je možné ich akceptovať a toto posúdenie je podľa neho vecne nesprávne.
7. Predseda žalovaného rozhodnutím č. POZ 1867/2015/II-43-2018 zo dňa 19.10.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie I“), zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo výsledkom vecne správne právneho posúdenia a bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Zároveň konštatoval, že námietky nemožno považovať za odôvodnené vo vzťahu k ust. § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z., na ktoré namietateľ okrem ust. § 7 písm. h) poukázal v podaných námietkach a vo vzťahu ku ktorému, v podanom rozklade považoval posúdenie prvostupňového orgánu, za nesprávne. Skutočnosti uvedené v podaných námietkach nepredstavovali odôvodnenie námietok podľa § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z. z. Namietateľ síce odkázal na uvedené ustanovenia, avšak námietky neodôvodnil pravdepodobnosťou zámeny prihláseného označenia a jeho starších ochranných známok. Namietateľ v predmetnom podaní len poukázal na to, že je majiteľom identických starších ochranných známok. Z tohto dôvodu žalovaný uviedol názor, že prvostupňový orgán postupoval správne, keď odôvodnenie podania namietateľom označeného ako námietky proti zápisu prihláseného označenia do registra odkazujúce na zhodné staršie ochranné známky posúdil v zmysle § 51 ods. 13 zákona č. 506/2009 Z.z. v samostatnom konaní ako
pripomienky podľa § 29 ods. 1 podané z dôvodu § 6 zákona č. 506/2009 Z.z., pričom namietateľa ako podávateľa týchto pripomienok správne informoval o výsledku ich posúdenia. K argumentácii namietateľa uviedol, že pripomienky môže podať ktokoľvek a teda nevylučuje sa, že tieto môžu byť podané aj majiteľom zhodnej staršej ochrannej známky.
8. Rozhodnutím žalovaného č. POZ 1865-2015/II-39-2018 zo dňa 19.10.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie II“), bol zamietnutý rozklad a bolo potvrdené rozhodnutie úradu č. POZ 1865/2015/ N-76-2018 z 02.07.2018, ktorým bolo podľa § 31 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. zastavené konanie o námietkach proti zápisu slovného označenia „BIOMILUJEM“, č. spisu POZ 1865/2015 do registra ochranných známok, v priloženej úprave: „file_2.emf
file_3.wmf
“
Vzhľadom na to, že všetky podania v tejto veci sú identické okrem označenia rozhodnutí a označenia „BIOMILUJEM“, žalobcom podané zhodné námietky proti podanej prihláške.
9. Rozhodnutím žalovaného č. POZ 1866-2015/II-44-2018 zo dňa 19.10.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie III“), ktorým bol zamietnutý rozklad a bolo potvrdené rozhodnutie úradu č. POZ 1866-2015/ N-77-2018 z 02.07.2018, ktorým bolo podľa § 31 ods. 1 zákona č. 506/2009 zastavené konanie o námietkach proti zápisu slovného „BIOMILA“, č. spisu POZ 1866/2015 do registra ochranných známok, označenia v priloženej úprave: „file_4.emf
file_5.wmf
“
Vzhľadom na to, že všetky podania v tejto veci sú identické, okrem označenia rozhodnutí a označenia „BIOMILA“, boli podané žalobcom zhodné námietky proti podanej prihláške.
10. Pred vydaním rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici (viď nižšie) bol stav správnych konaní týkajúcich sa prihlášok ochranných známok č. POZ 1867-2015, POZ 1866-2015 a POZ 1865-2015 taký, že označenia, ktoré boli predmetom týchto prihlášok, boli na základe napadnutých rozhodnutí I, II a III dňa 22. októbra 2018 zapísané do registra ochranných známok.
Konanie pred správnym súdom
11. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 19.12.2018 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia I, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Vec bola na Krajskom súde v Banskej Bystrici zapísaná pod sp. zn. 23S/149/2018. Zrušenia napadnutých rozhodnutí sa domáhal z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), pričom v žalobe namietal, že námietky odôvodnil zákonným dôvodom uvedeným v ust. § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. Keďže ochranné známky, ktorých majiteľom je úpadca, a ochranné známky prihlasovateľa boli absolútne identické, logicky je tento námietkový dôvod naplnený, teda existuje pravdepodobnosť zámeny, keďže obe ochranné známky nielenže sú absolútne identické, ale vzťahujú sa aj na úplne rovnaký okruh tovarov a služieb. Takéto odôvodnenie považoval za úplne postačujúce, pričom zákon neupravuje osobitné nároky na odôvodnenie námietok a už zo samotnej podstaty veci t. j. zhodnosti známok ako aj okruhu tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahujú, logicky vyplýva pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti. Prakticky väčšia pravdepodobnosť podľa neho ani nemôže existovať. Vec bola na Krajskom súde v Banskej Bystrici zapísaná pod sp. zn. 23S/149/2018.
12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.03.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na svojom pôvodnom stanovisku, pričom mal za to, že poukázanie na skoršie ochranné známky nemožno považovať za skutočnosť, ktorou možno úspešne odôvodniť námietky podané podľa § 7 písm. a) zákona 506/2009 Z.z. Vzhľadom na to, že v danom prípade išlo o tzv. dvojitú zhodu, nemohlo ísť o pravdepodobnosť zámeny v zmysle § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z., a teda uplatnenie predmetného
ustanovenia nebolo podľa neho opodstatnené. Zároveň uviedol, že v zmysle § 51 ods. 13 zákona č. 506/2009 Z z. úrad posudzuje podania podľa jeho obsahu, tzn. že pre posúdenie konkrétneho podania nie je rozhodné ako ho označil jeho podávateľ, ale rozhodujúci je obsah predmetného konania, pričom právna kvalifikácia podania je v kompetencii úradu. Úrad v takomto prípade postupuje vždy v záujme ochrany uplatnených práv účastníka konania, a to v súlade so zásadou aktívnej súčinnosti účastníkov konania. Podľa jeho názoru v žiadnom prípade nešlo o nesprávne právne posúdenie veci a namietateľ nebol takýmto postupom nijako ukrátený na svojich právach, pretože ním uplatnené námietky proti zápisu napadnutého označenia boli zákonným spôsobom posúdené a vyhodnotené. Žalovaný uviedol, že v prípade argumentácie ad absurdum, by bolo možné konštatovať, že ak by úrad nevyhodnotil uplatnené námietky ako pripomienky, bolo by potrebné konanie o podaných námietkach jednoducho bez ďalšieho zastaviť na základe neexistencie ich odôvodnenia.
13. V uplatnenej replike zo dňa 16.04.2019 žalobca zotrval na pôvodnom vyjadrení.
14. Právo dupliky žalovaný nevyužil.
15. Ďalšou správnou žalobou zo dňa 19.12.2018 žalobca z rovnakých dôvodov napadol rozhodnutie II. Vec bola na Krajskom súde v Banskej Bystrici zapísaná pod sp. zn. 23S/151/2018. Všetky podania v tejto veci sú identické okrem označenia rozhodnutí a označenia „BIOMILUJEM“.
16. Ďalšou správnou žalobou zo dňa 19.12.2018 žalobca z rovnakých dôvodov napadol rozhodnutie III. Vec bola na Krajskom súde v Banskej Bystrici zapísaná pod sp. zn. 23S/150/2018. Všetky podania v tejto veci sú identické okrem označenia rozhodnutí a označenia „BIOMILA“.
17. Na prejednanie veci Krajský súd v Banskej Bystrici nariadil pojednávanie na deň 23.10.2019 podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, pričom na začiatku pojednávania správny súd pristúpil k spojeniu veci sp. zn. 23S/149/2018, 23S/150/2018 a 23S/151/2018, s tým, že konanie sa bude viesť pod sp. zn. 23S/149/2018 v zmysle § 65 ods. 1 SSP, a to z toho dôvodu, že vo všetkých napadnutých správnych žalobách išlo o preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa zastavenia konania o námietkach, ktoré boli zhodne skutkovo odôvodnené a zároveň boli zhodne právne posúdené. Vo všetkých troch konaniach žalobca podal totožné správne žaloby obsahujúce totožné žalobné námietky a žalobca aj žalovaný využívali zhodné vyjadrenia k žalobe, ako aj zhodné repliky. Žalobca na pojednávaní uviedol, že naďalej trvá na dôvodoch jeho žaloby, pričom poukazoval na skutočnosť, že absolútne nesúhlasí s tým názorom Úradu priemyselného vlastníctva, že nepodal námietky. Jeho námietky boli podané podľa zákona, presne zákonným spôsobom, na zákonom predpísanom tlačive Úradu priemyselného vlastníctva, a tlačivo, ani zákon nevyžaduje aj nejaké ďalšie listiny alebo prílohy, obsahuje len možnosti, kde sa zakrížikuje dôvod tých námietok. K námietkam sám pridal osobitné listiny, ktoré obsahovali odôvodnenie námietok. Urobil všetko, ešte aj nad rámec zákonom vyžadovaných náležitostí pre námietky. Nemyslel si, že by mohla byť sporná otázka oprávnenej osoby, pretože ako správca konkurznej podstaty je jediný, ktorý môže konať vo veciach týkajúcich sa majetku. Považoval posúdenie námietok ako ťažiskovú vec, pretože bez ohľadu na to, ako úrad a odvolací orgán rozhodol, tvrdil, že ich rozhodnutia sú nezákonné, pretože na námietky sa neprihliadalo a vo veci registrácie ochranných známok subjektu BIOMILA s.r.o. bolo rozhodované, ako keby neboli podané a tvrdil, že podané boli. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žaloba nebola podaná dôvodne, keďže rozhodnutia úradu, ktoré sú napadnuté v tejto veci, sú zákonné a úrad teda postupoval v súlade s relevantnými právnymi predpismi. Za relevantnú považovala otázku, či námietky alebo podanie, ktoré bolo označené ako námietky mali byť vyhodnotené ako námietky alebo bol správny postup úradu, kedy toto podanie vyhodnotil ako pripomienky. Ďalej uviedla, že o námietkach podaných z dôvodu podľa § 7 písm. h) nie je potrebné jednať, nakoľko od tých bolo aj ustúpené. Pokiaľ ide teda o podanie v časti týkajúce sa dôvodov podľa § 7 písm. a), úrad vždy v súlade so zákonom o ochranných známkach postupuje tak, že vyhodnotí podanie podľa jeho obsahu. To znamená, že pokiaľ z tohto podania jednoznačne vyplýva, že bude uplatnený iný námietkový dôvod, resp. že nejde o námietky, ale o pripomienky, tak postupuje ďalej v konaní ako keby toto podanie bolo podané v tomto zmysle. Nie je teda dôležité, ako sú tieto námietky označené alebo ktoré zákonné ustanovenie je použité, ale dôležitý je obsah tohto podania. V tomto prípade skutočne podávateľ síce označil podanie ako námietky a použil zákonný dôvod podľa § 7 písm. a), avšak poukázal v ňom resp. odôvodnil týmto podanie len poukázaním na zhodné staršie ochranné známky a takýto dôvod nie je dôvodom na posudzovanie
námietok v praxi úradu, ako aj v zmysle konaní pred európskym úradom pre duševné vlastníctvo, ale je to dôvod pre vyhodnotenie tohto podania, ako podania pripomienok, a to z toho dôvodu, že v zákone o ochranných známkach, v čase, keď sa teda rozhodovalo o tomto podaní, bolo v zákone o ochranných známkach ust. § 6, podľa ktorého sa v prípade zhodnosti starších ochranných známok a zhodnosti prihlásených známok a zhodnosti tovaru a služieb, pre ktoré sú tieto známky prihlásené alebo zapísané, posudzuje takýto dôvod ako pripomienky. V tomto prípade nemožno v žiadnom prípade hovoriť, že by podávateľ bol nejako ukrátený na svojich právach, pretože pripomienky práve naopak požívajú akýsi vyšší štandard ochrany, pretože smerujú k ochrane verejného záujmu. Zatiaľ námietky podľa § 7 slúžia na ochranu súkromno-právneho záujmu namietateľov. Nemožno povedať, žeby tie námietky neboli nijakým spôsobom vyhodnotené. Riadne ich úrad vyhodnotil v samostatnom konaní o pripomienkach, pokiaľ ide o teda išlo o rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté a ktoré smerovalo k tomu, že v konaní o námietkach bolo zastavené tak v tomto prípade úrad nemal ako inak postupovať, pretože ust. § 7 písm. a) nebolo nijakým spôsobom odôvodnené a nikým neboli podané alebo uvedené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali použitie tohto ustanovenia. Keďže podľa zákona o ochranných známkach takéto podanie nemohol považovať za podanie riadne v zmysle ust. § 31, nebolo možné ďalej v konaní postupovať inak ako toto konanie o námietkach zastaviť. K otázke dvojitej zhody uviedla, že mohlo by sa zdať, že dvojitá zhoda spadá pod § 7 písm. a), pretože ako žalovaný napísal aj vo vyjadrení, jazykový výklad tomu nasvedčuje, ale v známkovej praxi je zaužívané, že tá dvojitá zhoda má svoje samostatné ustanovenie, a to § 6, ktorý hovoril, že dvojitá zhoda spadá pod verejnoprávny záujem a posudzuje ju úrad už z úradnej moci v rámci prieskumu. To znamená, že by sa ňou mal zaoberať už v tomto štádiu a nie je potrebné, aby boli podané v tomto zmysle námietky. V prípade ak nastane situácia, kedy úrad pri prvotnom prieskume nepríde na to, že existuje zhodná staršia ochranná známka, inštitút pripomienok slúžil k tomu, aby každý, nielen majiteľ staršej ochrannej známky, ale aj akákoľvek osoba, mohol podať pripomienky z tohto dôvodu, a to až do zápisu ochrannej známky do registra.
18. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/149/2018-108 z 30. októbra 2019 v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 3 a § 191 ods. 4 SSP napadnuté rozhodnutie I a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu č. POZ 1867-2015/N-78-2018 z 2. júla 2018, ďalej aj rozhodnutie III a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu č. POZ 1866- 2015/N-77-2018 z 2. júla 2018 ako aj napadnuté rozhodnutie II a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu č. POZ 1865-2015/N-76-2018 z 2. júla 2018 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie (pozn. v ďalšom texte sa napadnuté rozhodnutie I, II, III spolu budú označovať ako „napadnuté rozhodnutia“). Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v napadnutom rozsudku uviedol, že vzhľadom na jednoznačný a dôkazne jednoduchý dôvod námietok v zmysle § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. by výnimočne striktné uplatňovanie koncentračnej zásady s reštriktívnym výkladom § 30 zákona 506/2009 Z. z. vzhľadom na znenie zákonnej úpravy mohlo byť považované síce za zákonné, ale vzhľadom na posúdenie obsahu podaných námietok spolu s petitom, ktorý tvoril ich prílohu, uplatňovanie koncentračnej zásady považoval vo vzťahu k § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z. z. za neprimerane prísne. Krajský súd považoval za nesporné, že lehota na podanie námietok bola dodržaná, avšak v prípade, ak namietateľ - žalobca uviedol ako dôvod na podanie námietok § 7 písm. h) zákona č. 506/2009 Z.z., pričom ako odôvodnenie námietok uviedol len zákonné ustanovenia a poukázal len na existenciu starších ochranných známok, nemožno to podľa krajského súdu považovať za skutočnosť, ktorou mohol úspešne odôvodniť námietky podané podľa § 7 písm. h) zákona č. 506/2009 Z.z. Krajský súd uviedol, že žalobca s poukazom na to, že prihlášky ochranných známok POZ 1865/2015, POZ 1866/2015 a POZ 1867/2015 sú identické s ochrannými známkami č. 223546, č. 223547 a č. 223962, týmto poukázal na tzv. dvojitú zhodu a nie na pravdepodobnosť zámeny v zmysle § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z., avšak z obsahu jeho podania bol podľa názoru krajského súdu zrejmý skutočný námietkový zámer namietateľa a teda striktné uplatňovanie predmetného ustanovenia by bolo neprimerane prísne, resp. prísne formalistické. Krajský súd konštatoval. že po odvolaní súhlasu na registráciu zhodnej ochrannej známky nastúpil účel § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z., a teda tvrdenia o dvojitej zhode by prichádzali do úvahy v prípade, ak by predmetnú skutočnosť už žalovaný, resp. úrad posúdil a rozhodol v zmysle § 6 zákona č. 506/2009 Z.z..´, k čomu však nedošlo. K tomu ďalej uviedol, že ak mal žalovaný za to, že v danom prípade nebol dôvod v zmysle § 6 zákona č. 506/2009 Z.z., vzhľadom na skutkový stav mal podľa § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. túto skutočnosť konštatovať a o námietkach rozhodnúť, pričom žalovaný nebol oprávnený posudzovať vhodnosť uplatneného prostriedku obrany v prípade, ak bol zámer namietateľa z obsahu podania zrejmý. Krajský súd ďalej konštatoval, že podľa jeho názoru výklad § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. pripúšťa podanie námietok z titulu dvojitej zhody
v prípade, keď je takýto postup možno posúdiť ako výhodný pre potrebu ochrany subjektívnych práv majiteľa skoršej ochrannej známky. Podľa krajského súdu skutočnosť. že žalovaný nezvolil z pohľadu žalobcu najvhodnejší prostriedok ochrany svojich práv, nemôže zo strany orgánu verejnej správy viesť ku negatívnemu posúdeniu tohto podania. Krajský súd dal pokyn žalovanému, aby v ďalšom konaní posúdil, či boli splnené podmienky § 30 zákona č. 506/2009 Z.z. v časti námietok podľa § 7 písm. a) cit. zákona a následne o nich rozhodol.
19. Na základe prvostupňového rozsudku zo dňa 30. októbra 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.11.2019, (teda na základe zrušenia rozhodnutí o zastavení konaní o námietkach a vrátení veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa) sa zápisy ochranných známok č. POZ 1867-2015, POZ 1866-2015 a POZ 1865-2015 stali neúčinnými a stav prihlášok týchto ochranných známok bol žalovaným zmenený z „platná –zapísaná“ na „v konaní“.
20. V čase pred vydaním rozsudku krajského súdu žalovaný na základe podnetov žalobcu - namietateľa, ktoré sa týkali rozhodnutí úradu o zápise ochranných známok „BIOMILA" / „BIOMILUJEM" do registra ochranných známok na základe prihlášok ochranných známok č. POZ 1867-2015, POZ 1866-2015 a POZ 1865-2015, začal listami zo dňa 23.07.2019 konania o preskúmanie rozhodnutí o zápise ochranných známok mimo odvolacieho konania z úradnej moci, a to z dôvodu, že rozhodnutia o zápise ochranných známok sa žalovanému vzhľadom na zistené skutočnosti (zlá viera prihlasovateľa pri podaní prihlášok) javili ako nezákonné (tieto skutočnosti vrátane zodpovedajúcich položiek spisu boli Krajskému súdu v Banskej Bystrici oznámené/zaslané listom z 02.10.2019). Namietateľ spolu s podnetmi podľa predchádzajúcej vety podal aj podnety na začatie konania ex offo o vyhlásení predmetných ochranných známok za neplatné, v týchto konaniach sa však z dôvodu hospodárnosti konania čakalo práve na výsledok začatých konaní o preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania (čo bolo aj namietateľovi oznámené listami z 26.07.2019). Po vydaní rozsudku krajského súdu sa žalovaný vysporiadal so začatými konaniami o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, i s konaniami o podaných podnetoch na začatie konaní ex offo o vyhlásení ochranných známok za neplatné. Podávateľovi podnetov- žalobcovi bolo oznámené, že vzhľadom na skutočnosť že zápis ochranných známok sa stal neúčinným, konania ex-offo o vyhlásenie ochranných známok za neplatné sa nezačnú (listy úradu z 22.01.2020, položka 80) a konania o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa zastavujú (rozhodnutie zn. POZ 1867-2015/II-5-2020 z 11.02.2020, položka spisu 84, rozhodnutie zn. POZ 1866-2015/II-1-2020 z 11.02.2020, položka spisu 84, rozhodnutie zn. POZ 1865-2015/II-4-2020 z 11.02.2020, položka spisu 84).
21. Keďže sa konanie o prihláškach ochranných známok opäť vrátilo do štádia skúmania zápisnej spôsobilosti prihlásených označení, žalovaný vzhľadom na obsah administratívneho spisu (najmä vzhľadom na obsah podnetov, ktoré pred vydaním prvostupňového rozsudku viedli k začatiu ex-offo konania o preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania, resp. podnetov na začatie ex-offo konaní o vyhlásení ochranných známok za neplatné) dospel k záveru, že je potrebné opätovne preskúmať zápisnú spôsobilosť prihlásených označení, najmä posúdiť absolútnu prekážku zápisnej spôsobilosti - otázku týkajúcu sa podania prihlášok ochranných známok v dobrej viere.
22. Následne žalovaný v konaní o prihláškach ochranných známok rozhodnutiami zn. POZ 1865-2015/ Z-97-2022, zn. POZ 1866-2015/Z-98-2022 a zn. POZ 1867-2015/Z-99-2022 z 29. apríla 2022 (položka spisu 138 v prípade POZ 1867-2015 a POZ 1866-2015 a položka spisu 141 v prípade POZ 1865-2015) podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach prihlášky ochranných známok zamietol, pretože tieto neboli podané v dobrej viere. Proti týmto rozhodnutiam podal prihlasovateľ (pozn. súdu: osoba zúčastnená v tomto konaní) rozklady. Druhostupňový orgán úradu rozhodnutiami zn. POZ 1865-2015/II-19-2023 (položka 8 podspisu POZ 1865-2015/KoOp/86/2022), zn. POZ 1866-2015/II-17-2023 (položka 8 podspisu POZ 1866- 2015/ KoOp/85/2022) a zn. POZ 1867-2015/II-20-2023 (položka spisu 8 podspisu POZ 1867- 2015/KoOp/84/2022) z 5. apríla 2023 podané rozklady zamietol a rozhodnutia prvostupňového orgánu úradu potvrdil; rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 5. apríla 2023. Uvedené rozhodnutia sú na základe všeobecných správnych žalôb podaných spoločnosťou BIOMILA spol. s r.o. predmetom preskúmania pred správnym súdom v konaniach sp. zn. 5Spv/1/2023 (rozhodnutie žalovaného č. POZ 1865-2015/ II-19-2023 zo dňa 05.04.2023), sp. zn. 5Spv/2/2023 (rozhodnutie žalovaného č. POZ 1866-2015/ II-17-2023 zo dňa 05.04.2023), sp. zn. 5Spv/3/2023 (rozhodnutie žalovaného č. POZ 1867-2015/ II-20-2023 zo dňa 05.04.2023).
Kasačné konanie
23. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/149/2018-108 z 30. októbra 2019 podal kasačnú sťažnosť žalovaný a ako opomenutý sťažovateľ spoločnosť Biomila, spol. s r.o. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie. Namietal záver krajského súdu, kedy tento na jednej strane konštatoval zákonnosť rozhodnutia a následne konštatovanú zákonnosť poprel z dôvodu neprimeranej prísnosti rozhodnutia. Z napadnutého rozsudku vyplynulo, že je možné otázku dvojitej zhodnosti subsumovať podľa § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. z dôvodu potreby ochrany subjektívnych práv majiteľa skoršej ochrannej známky. Mal za to, že „dvojitá zhodnosť“ je samostatnou zápisnou prekážkou, odlišnej od zápisnej prekážky spočívajúcej v pravdepodobnosti zámeny prihláseného označenia a staršej ochrannej známky, pričom oddelenosť týchto zápisných prekážok vyplýva jednoznačne zo zákona, kde sú tieto dva dôvody upravené v samostatných ustanoveniach, pričom v zmysle zákona č. 506/2006 Z.z. v znení účinnom do 13.01.2019, podľa ktorého postupoval žalovaný v správnom konaní, bol jeden z nich skúmaný žalovaným z úradnej povinnosti a druhý bol skúmaný len na základe návrhu dotknutej osoby. Jedná sa o od seba nezávislé zápisné výluky, pričom platí, že pokiaľ skutkové okolnosti poriadku nasvedčujú, že ide o jednu z týchto výluk, naplnenie podmienok druhej výluky sa už neskúma, a to ani v prípade, že námietkam a pripomienkam založeným na prvej výluke nemožno vyhovieť. Opomenutý sťažovateľ namietal, že mal byť účastníkom konania pred krajským súdom, keď jeho práva a právom chránené záujmy boli napadnutým rozsudkom priamo dotknuté a krajský súd s ním ako s účastníkom konania nekonal.
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej „NSS“) rozsudkom zo dňa 26.10.2022, sp. zn. 6Spv/1/2020 rozhodol tak, že výrokom I. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/149/2018-108 z 30. októbra 2019 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, výrokom II. návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol, výrokom III. kasačnú sťažnosť opomenutého sťažovateľa odmietol a výrokom IV. vyslovil, že vo vzťahu k výroku III. sa účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. NSS vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalovaného ako dôvodnú. Kasačný súd považoval za nevyhnutné posúdiť v prvom rade otázku predpokladov pre aplikáciu § 6 a § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. v znení účinnom do 13.01.2019, ktoré podľa právneho názoru kasačného súdu je potrebné vnímať ako ustanovenia, ktoré sú síce samostatnými ustanoveniami, ktorých aplikácia je prípustná v odlišných typoch konania - tj. pripomienkové a námietkové konanie, pričom obe súvisia s odlišným typom zápisnej prekážky – t.j. absolútna a relatívna zápisná prekážka, a tak sú od seba nezávislé, hoci v praxi sa medzi nimi môže zo skutkového hľadiska prejaviť určitá súvislosť, a preto je potrebné pre určenie adekvátnej aplikácie jedného konkrétneho z nich, zamerať sa na ich rozdiely. Ustanovenie § 6 zák. č. 506/2009 Z.z. v znení účinnom do 13. januára 2019 upravovalo tzv. pripomienkové konanie a s tým spojenú absolútnu zápisnú prekážku. ktorú možno označiť ako tzv. dvojitú zhodu. Vychádzajúc z textu § 6 zákona č. 506/2009 Z.z. v znení účinnom do 13. januára 2019 úrad do registra nezapíše označenie, ktoré je zhodné so staršou ochrannou známkou iného majiteľa zapísanou pre zhodné tovary alebo služby, pričom túto zhodnosť prihláseného označenia so staršou ochrannou známkou skúma úrad vždy ex offo. Napriek tomu. že táto zápisná prekážka sa považovala za absolútnu, zákonodarca v cit. ustanovení umožnil jej prekonanie a to tak, že prihlasovateľ predloží písomný súhlas majiteľa staršej ochrannej známky na zápis označenia ako ochrannej známky. Z citovaného ustanovenia ďalej vyplýva, že sa skúma len aspekt ktorým je zhodnosť, a to na rozdiel od ustanovenia § 7 písm. a) zák. č. 506/2009 Z.z., ktoré predpokladá skúmanie aj iného aspektu, ktorým je existencia pravdepodobnosti zámeny. Ustanovenie § 7 písm. a) zák. č. 506/2009 Z.z. v znení účinnom do 13. januára 2019 upravuje dôvod pre námietkové konanie a s tým spojený relatívny dôvod zápisnej nespôsobilosti. V prípade § 7 písm. a) cit. zákona sa podaním námietok aktívne legitimovanou osobou - majiteľom staršej ochrannej známky, ktorý námietky podá z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, ak existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti alebo pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou, začína konanie o námietkach proti zápisu ochrannej známky do registra. Pri zameraní sa na rozdiely medzi uvedenými ustanovenia kasačný súd upriamil pozornosť ďalej na okruh legitimovaných subjektov a podstatný rozdiel, že z textu ustanovenia § 6 zák. č. 506/2009 Z.z. ani zo súvisiacich ustanovení pre jeho aplikáciu (§ 29 zák. č. 506/2009 Z.z.) priamo nevyplýva, že by bolo potrebné k pripomienkam predkladať dôkazy, alebo by museli byť zvlášť odôvodnené, čo činí taktiež rozdiel oproti § 7 písm. a) cit. zákona, keďže v prípade § 7 písm. a) cit. zákona s ním súvisiace
ustanovenie § 30 druhá veta zák. č. 506/2009 Z. z. výslovne vyžaduje, aby podané námietky boli odôvodnené a doložené dôkazmi. Okrem toho s aplikáciou § 7 písm. a) zák. č. 506/2009 Z.z. súvisí aj § 31 cit. zákona, v ktorom je upravený postup správneho orgánu za situácie, kedy dôjde k oneskorenému podaniu námietok, alebo pokiaľ tieto neboli uplatnené riadne, čiže napr. bez odôvodnenia prípadne bez dôkazov. Toto predpokladá, že v prípade, ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 30 zákona č. 506/2009 Z.z., úrad konanie o námietkach zastaví a rozhodnutie doručí len namietateľovi. Z textu ustanovenia § 7 písm. a) zák. č. 506/2009 Z.z. vyplýva, že pri jeho aplikácii je nevyhnutné skúmať už vyššie zmienený aspekt existencie pravdepodobnosti zámeny. Existencia pravdepodobnosti zámeny je imanentnou súčasťou námietkového dôvodu podľa cit. ustanovenia. pričom vzhľadom na skutočnosť v tomto prípade ide o relatívnu zápisnú prekážku, je zrejmé, že dôkazy resp. odôvodnenie v zmysle § 30 cit. zákona majú preukazovať o. i. (zhodnosť/podobnosť označenia) aj túto existenciu pravdepodobnosti zámeny. Kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný správne vyhodnotil jeho podanie podľa obsahu ako pripomienky a v časti námietok podaných podľa § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. správne pristúpil k aplikácii § 6 zákona č. 506/2009 Z.z. Kasačný sud sa nestotožnil so záverom krajského súdu, z mysle ktorého by bolo možné na zistený skutkový stav aplikovať § 7 písm. a) zákona č.506/2009 Z.z. Kasačný súd vec vrátil krajskému súdu na opätovné prejednanie a uviedol, že v otázke aplikácie § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. zo strany žalovaného sa pridržať právneho názoru kasačného súdu. NSS sa v časti IV. svojho rozsudku zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou spoločnosti BIOMILA spol. s r. o. na podanie kasačnej sťažnosti opomenutého účastníka podľa § 442 ods. 2 SSP, t. j. zaoberal sa otázkou, či spoločnosť BIOMILA spol. s r. o. mala byť účastníkom pôvodného správneho súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/149/2018 a ktoré by eventuálne zakladalo jej postavenie opomenutého sťažovateľa. NSS poukázal na to, že námietkové konanie uskutočnené podľa § 30 a nasl. zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov pozostáva z dvoch štádií, pričom v prvom štádiu je účastníkom administratívneho konania len namietateľ a Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorý v tomto štádiu námietky podané namietateľom posudzuje z formálnej stránky (t. j. či boli námietky podané riadne a včas). Až následne, ak námietky namietateľa boli podané riadne a včas (t. j. konanie nebolo v tomto štádiu zastavené) sa administratívne konanie dostáva do svojho druhého štádia, v rámci ktorého je už účastníkom administratívneho konania aj prihlasovateľ ochrannej známky (spoločnosť BIOMILA spol. s r.o.). Kasačný súd uzavrel, že keďže v prejednávanom prípade neboli námietky namietateľa vyhodnotené ako podané riadne a včas, konanie sa nedostalo do svojho druhého štádia, a teda spoločnosť BIOMILA spol. s r. o. sa nedostala do postavenia účastníka administratívneho konania, ktoré by jej zakladalo aj následné postavenie účastníka správneho súdneho konania a ktoré by eventuálne zakladalo jej postavenie opomenutého sťažovateľa. NSS nepriznal kasačnej sťažnosti žalovaného odkladný účinok, keďže vychádzajúc z obsahu návrhu na priznanie odkladného účinku v kasačnej sťažnosti žalovaného nezistil v danej veci procesné dôvody na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods. 1 SSP, keďže žalovaný nepreukázal, že by právnymi následkami napadnutého rozsudku krajského súdu hrozila závažná ujma. Pokiaľ šlo o návrh na priznanie odkladného účinku v kasačnej sťažnosti opomenutého sťažovateľa, keďže kasačný súd túto odmietol ako podanú neoprávnenou osobou, sa týmto návrhom v nej uvedeným nezaoberal. Opätovné konanie pred správnym súdom
25. Zákonom č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedenú legislatívnu zmenu konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 71S/96/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-71S/96/2022.
26. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. BB-71S/96/2022-79 zo dňa 06.09.2023 priznal spoločnosti BIOMILA spol. s r.o., so sídlom 906 26 Rudník 428, IČO: 46 849 513 na jej návrh postavenie osoby zúčastnenej na konaní. Správny súd v uvedenom uznesení poukázal na bod 67 rozsudku NSS, v ktorom NSS uviedol, že je pravdou, že pokiaľ krajský súd zrušil a vrátil napadnuté rozhodnutie žalovaného, tak administratívne konanie sa malo vrátiť do prvotného štádia námietkového konania a mohlo potenciálne pokračovať až do druhej fázy námietkového konania, avšak vo svojej podstate by
uvedené bolo možné považovať až za sekundárny následok, ktorý by sa mohol dotýkať aj práv resp. právneho postavenia opomenutého sťažovateľa, avšak stále by vo svojej podstate pri „vrátení sa“ do prvého štádia námietkového konania nebolo možné konštatovať, že ide o priamy dotyk na právach opomenutého sťažovateľa, resp. priamy zásah do jeho právneho postavenia. Na závery vyplývajúce z uvedeného bodu rozsudku NSS SR sa odvolávala aj spoločnosť BIOMILA spol. s r.o. v predloženom návrhu na priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní. Správny súd aj s ohľadom na to, že NSS videl potencialitu dotknutia na právach spoločnosti BIOMILA spol. s r.o., ako uviedol NSS, ako možný sekundárny následok, majúc za to, že uvedené tvrdenie NSS zakladá opodstatnenie pri priznanie uvedenej spoločnosti postavenia zúčastnenej osoby, keď hoci nebola účastníkom konania, môže dôjsť k zásahu do jej subjektívnych práv, resp. do jej právneho postavenia, s prihliadnutím na ustanovenie § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a d) SSP priznal spoločnosti BIOMILA spol. s r.o. postavenie osoby zúčastnenej na konaní.
27. Následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bola osobe zúčastnenej na konaní doručená žaloba a ďalšie rozhodnutia a podania vo veci a poskytnutá lehota na vyjadrenie sa, ktorú osoba zúčastnená na konaní nevyužila.
28. Po vrátení veci kasačným súdom Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd danú vec opätovne prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). Správny súd mal za to, že po vrátení veci kasačným súdom nebolo opätovné prejednanie veci na pojednávaní nevyhnutné, keďže v ďalšom konaní správny súd riešil už iba otázku právneho posúdenia veci. Správny súd preskúmal opätovne správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi, a to všetko so zreteľom na záväzný právny názor kasačného súdu vyjadrený v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Spv/1/2020 zo dňa 26.10.2022 a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby s nasledujúcim zdôvodnením
Právny rámec
29. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
31. Podľa § 6 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom do 13. januára 2019 (ďalej len „zákon č. 506/2019 Z.z.“), do registra sa nezapíše označenie, ak.je zhodné so staršou ochrannou známkou iného prihlasovateľa alebo majiteľa pre zhodné tovary alebo služby; to neplatí ak prihlasovateľ alebo majiteľ zhodnej staršej ochrannej známky udelí písomný súhlas na zápis označenia ako ochrannej známky.
32. Podľa § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len „námietky") podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti: za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.
33. Podľa § 7 písm. h) zákona č. 506/2009 Z.z. majiteľom skoršieho práva priemyselného vlastníctva, ak by použitím tohto označenia mohli byt' tieto práva dotknuté.
34. Podľa § 29 zákona č. 506/2009 Z.z. (1)Každý môže až do zápisu označenia do registra podať písomné pripomienky proti zápisu označenia do registra z dôvodov podľa § 5 alebo 6; na pripomienky úrad prihliadne pri rozhodovaní o zápise
označenia do registra. Osoba, ktorá podala pripomienky, nie je účastníkom konania o prihláške ochrannej známky. (2) Úrad s pripomienkami oboznámi prihlasovateľa, ktorý sa k nim môže v určenej lehote vyjadriť. Prihlasovateľa a osobu, ktorá podala pripomienky, úrad s výsledkom posúdenia pripomienok oboznámi.
35. Podľa § 30 zákona č. 506/2009 Z.z. po zverejnení prihlášky vo vestníku môže osoba uvedená v § 7 (ďalej len "namietateľ") v lehote troch mesiacov od tohto zverejnenia podať námietky z dôvodov podľa § 7. Námietky musia byť odôvodnené a doložené dôkazmi. Na doplnenie a rozšírenie námietok a na dôkazy predložené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada.
36. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 30, úrad konanie o námietkach zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania úrad doručí namietateľovi.
37. Podľa § 51 ods. 13 zákona č. 506/2009 Z.z. podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa ním navrhuje. Každé podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.
38. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v aktuálne účinnom znení ak označenie nie je spôsobilé na zápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.
39. Podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v aktuálne účinnom znení do registra sa nezapíše označenie, ak je predmetom prihlášky, ktorá zjavne nebola podaná v dobrej viere.
Posúdenie veci správnym súdom
40. V predmetnej veci mal správny súd za zistené, že žalobca žiadal o zamietnutie prihlášok prihlasovateľa BIOMILA, s.r.o. na základe vznesených námietok s uvedeným námietkovým dôvodom podľa § 7 písm. a) a h) zákona č. 506/2009 Z.z., avšak ako dôvod uplatnenia námietkového dôvodu podľa § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. neuviedol podobnú staršiu ochrannú známku zapísanú pre podobné alebo zhodné tovary alebo služby ani zhodnú staršiu ochrannú známku zapísanú pre podobné tovary a služby a nesnažil sa preukázať nebezpečenstvo zámeny medzi staršou ochrannou známkou a prihláseným označením. Svoje námietky žalobca založil len na existencii zhodnej staršej ochrannej známky zapísanej pre zhodné tovary a služby- tzv. dvojitá zhoda. Žalovaný podanie žalobcu vyhodnotil ako podanie pripomienok (§ 6) proti zápisu prihláseného označenia, pretože skutkový stav veci nezodpovedal ani jednému zo zákonom ustanovených námietkových dôvodov (§ 7). Poukázal na to, že skutkové okolnosti boli jednoznačne dané existenciou zhodných starších ochranných známok zapísaných pre zhodné tovary a služby, a teda skutkový stav zodpovedal § 6 zákona č. 506/2009 Z.z. a nie § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. V časti uplatneného námietkového dôvodu podľa § 7 písm. h) zákona č. 506/2009 Z.z. žalovaný podanie podľa obsahu posúdil ako námietky, ktorý námietkový dôvod avšak žalobca nepodporil žiadnou argumentáciou. Na druhom stupni už tieto námietky neboli predmetom posúdenia, pretože namietateľ v rozklade podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu na týchto námietkach (písm. h/) netrval. Z dôvodu, že podané námietky neobsahovali skutkové ani právne odôvodnenie uplatneného námietkového dôvodu, a teda námietky neboli podané riadne a včas, žalovaný konanie o námietkach zastavil podľa § 31 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z.
41. Správny súd vec po zrušení NSS opätovne preskúmal a viazaný právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP dospel k záveru o nedôvodnosti primárnej žalobnej námietky, keď žalobca namietal, že námietky proti zápisu označenia do registra ochranných známok prihlasovateľa BIOMILA, spol s r.o. odôvodnil zákonným dôvodom uvedeným v ust. § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. s postačujúcim odôvodením, keď uviedol, že ochranné známky, ktorých majiteľom je žalobca a ochranné známky prihlasovateľa BIOMILA, spol. s r.o. boli absolútne identické, čím logicky je tento námietkový dôvod naplnený, teda existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, keďže obe ochranné známky nielenže sú absolútne identické, ale vzťahujú sa aj na úplne rovnaký okruh tovarov a služieb, a teda
väčšia pravdepodobnosť ani nemôže existovať. Žalobca mal teda za to, že neboli naplnené dôvody pre zastavenie konania o námietkach.
42. K právnej analýze ust. § 6 a § 7 zákona č. 506/2009 Z.z. sa podrobne vyjadril kasačný súd. Správny súd poukazuje na zhrňujúcu pasáž v bode 47, 48 a 49 tohto rozsudku, z ktorej vyplýva, že pre aplikáciu § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. je potrebné splnenie formálnych podmienok resp. obsahových náležitostí v § 30 cit. zákona, ktorými sú: i. aktívna legitimácia - tj. status majiteľa staršej ochrannej známky ii. dodržanie lehoty podľa § 30 - tj. 3 mesiacov od zverejnenia prihlášky vo vestníku iii. námietky musia byť odôvodnené a doložené dôkazmi Okrem uvedeného je však potrebné naplnenie aj kvalitatívnych predpokladov uvedených priamo v § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z., pričom naplnenie týchto je možné preukázať práve prostredníctvom vyššie uvedenej obsahovej náležitosti iii): a) zhoda alebo podobnosť označenia so staršou ochrannou známkou b) zhoda alebo podobnosť tovarov alebo služieb c) existencia pravdepodobnosti zámeny alebo asociácie na strane verejnosti.
43. Podľa správneho súdu žalobca ako namietateľ v námietkach (vrátane ich príloh) neuviedol také odôvodnenie ani dôkazy, ktoré by preukazovali resp. dávali priestor pre posúdenie alebo preskúmanie splnenia kvalitatívnej podmienky spočívajúcej v existencii pravdepodobnosti zámeny alebo asociácie na strane verejnosti. Pravdepodobnosť zámeny znamená riziko, že priemerný spotrebiteľ by mohol byť uvedený do omylu, že tovary alebo služby pochádzajú od rovnakého podnikateľa alebo od ekonomicky prepojených podnikateľov, pričom pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou. Nájdenie pravdepodobnosti zámeny vždy závisí od všetkých aspektov prípadu. Podobnosti a odlišnosti musia byť hodnotené a porovnávané vo vizuálnych, fonetických a sémantických aspektoch. Po zhodnotení výsledkov čiastkových aspektov je záverečnou otázkou, či verejnosť môže byť uvedená do omylu alebo sa môže domnievať, že tovary a služby ponúkané na trhu pod týmito označeniami pochádzajú od toho istého alebo ekonomicky prepojeného subjektu. Pri tomto záverečnom celkovom hodnotení pravdepodobnosti zámeny je nutné vziať do úvahy aj ďalšie relevantné faktory a okolnosti jednotlivých prípadov. Práve z uvedených dôvodov a z dôvodu, že v prípade § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. je potrebné pre potvrdenie resp. posúdenie existencie pravdepodobnosti zámeny príp. asociácie so staršou ochrannou známkou uviesť pri podaní tejto námietky aj príslušné odôvodnenie a dôkazy; vzhľadom na relatívny charakter zápisnej prekážky v tomto prípade dôkazné bremeno je na namietateľovi.
44. Z odôvodnenia podania žalobcu ako namietateľa podaného dňa 22.05.2018 je však zrejmé, že namietal len zhodu označenia so staršou ochrannou známkou a zhodu tovarov alebo služieb, a teda z obsahu jeho podania vyplýva práve splnenie podmienok pre aplikáciu § 6 zákona č. 506/2009 Z.z.
45. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu považoval postup žalovaného, ktorý podanie žalobcu v časti námietok podaných podľa § 7 písm. a) č. 506/2009 Z.z. dôvodiac tzv. dvojitou zhodou podľa jeho obsahu vyhodnotil ako podanie pripomienok proti zápisu prihláseného označenia a pristúpil k aplikácii § 6 zákona č. 506/2009 Z.z., pretože skutkový stav veci nezodpovedal ani jednému zo zákonom ustanovených námietkových dôvodov, za zákonný. Na zistený skutkový stav nebolo možné aplikovať § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z.
46. V prípade námietkového konania za aplikácie § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. je predmetom konania skúmanie relatívnej zápisnej prekážky a s tým súvisí aj potreba splnenia odlišných podmienok, v tomto konkrétnom prípade preukázanie existencie rizika zámeny (kvalitatívna podmienka) a s tým spojená potreba splnenia obsahovej náležitosti, ktorou je odôvodnenie a dôkazy smerujúce o.i. aj k preukázaniu existencie rizika takej zámeny. Je zrejmé, že pokiaľ niektorá z týchto podmienok resp. náležitostí absentuje, žalovaný nebude schopný námietku vecne preskúmať, čo je aj logickým dôvodom, pre ktorý zákonodarca v § 31 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. ustanovil pre tento prípad postup spočívajúci v zastavení konania.
47. Samotné tvrdenie o existencii starších ochranných známok aj napriek námietke žalobcu, že už len poukaz na staršie identické ochranné známky logicky napĺňa dôvod (tvrdenie) aj preukázanie
preukázanie pravdepodobnosti zámeny, neosvedčuje existenciu pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti a zároveň ani nepreukazuje pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.
48. Správny súd dospel k záveru, že žalobca podanie námietok bližšie neodôvodnil a bližšie nešpecifikoval, keď námietky neobsahovali skutkové ani právne odôvodnenie úplatného námietkového dôvodu ani také skutkové okolnosti, ktoré by mohli byť posúdené ako podanie námietok z ďalších zákonom stanovených dôvodov, čím bola naplnená hypotéza právnej normy § 31 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. upravujúcej zastavenie konania.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že žalobcu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť pri aplikácii § 190 SSP.
50. Keďže NSS zrušil prvostupňový rozsudok, anuloval aj zrušenie zrušených rozhodnutí o zastavení námietkových konaní, čím automaticky došlo k ich „obživnutiu“, a to minimálne do času nového rozhodnutia krajského súdu, resp. v súčasnosti už Správneho súdu v Banskej Bystrici. Správny súd sa preto zaoberal aj tým, či nebol v predmetnej veci povinný nad rámec žalobných bodov zrušiť novo vydané rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.04.20023 v dôsledku obživnutia pôvodne krajským súdom zrušených napadnutých rozhodnutí.
51. Správny súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky „Účinky zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu“ publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 2/2022 na str. 76 - 86 (pod číslom 21/2022), podľa ktorého: I. Kasačná sťažnosť v zásade nemá odkladný účinok a napadnuté rozhodnutia správnych súdov sú právoplatné a vykonateľné. Ak správny súd zruší rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy, žalovaný je povinný riadiť sa takýmto rozsudkom a podľa právnych názorov v ňom vyslovených v ďalšom konaní postupovať, i keď proti nemu bola podaná kasačná sťažnosť. II. V prípade, že správne rozhodnutie v dôsledku zrušenia zrušujúceho rozsudku správneho súdu obživne (i), pričom ale na podklade takto zrušeného zrušujúceho rozsudku správneho súdu už bolo vydané nové správne rozhodnutie (ii), správny súd musí, a to aj mimo žalobných či kasačných bodov, vždy prihliadať na existenciu prekážky založenej rešpektom k princípu ne bis in idem, a neskoršie vydané správne rozhodnutie v tej istej veci musí v princípe zrušiť bez vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému orgánu verejnej správy, a to bez ohľadu na to, že porušenie tohto princípu bolo prípadne mimo vplyvu žalovaného. Vždy je však potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti rozhodovanej veci tak, aby boli šetrené a vzájomne vyvažované princípy právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere.
52. Správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci síce bolo vydané nové rozhodnutie, ale nie na podklade zrušujúceho rozsudku krajského súdu. Žalovaný nevydal opätovne druhé- nové rozhodnutie o zastavení konania o námietkach, že by existovali dva rozhodnutia s totožným predmetom vedela seba, ktorý postup by opodstatňoval aj v príklade zamietnutia žaloby, ako v predmetnej veci, aby správny súd zrušil ďalšie (druhé) totožné rozhodnutie s tým istým obsahom. Žalovaný avšak po zrušení napadnutých rozhodnutí krajským najskôr v prvom kroku konštatoval, že sa konanie o prihláškach ochranných známok opäť vrátilo do štádia skúmania zápisnej spôsobilosti prihlásených označení a mal za to, že je potrebné opätovne preskúmať zápisnú spôsobilosť prihlásených označení, najmä posúdiť absolútnu prekážku zápisnej spôsobilosti - otázku týkajúcu sa podania prihlášok ochranných známok v dobrej viere. Dôvodom pre vydanie rozhodnutí v inštančnom postupe, ktoré sú predmetom prieskumu správnym súdom v konaniach sp. zn. 5Spv/1/2023, 5Spv/2/2023, 5Spv/3/2023, bola skutočnosť, že prvostupňový orgán následne, v rámci opätovného konania o prihláške ochrannej známky zistil naplnenie konkrétnej absolútnej zápisnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach v aktuálne účinnom znení, ktorú je úrad povinný namietať ex offo,
53. Ak by aj správny súd považoval takto vydané rozhodnutia za vydané na poklade zrušeného zrušujúceho rozsudku krajského súdu, prihliadol na konkrétne okolnosti rozhodovanej veci a dospel k záveru, že existencia týchto konkrétnych dvoch rozhodnutí popri sebe nie je v rozpore s princípom ne bis in idem, keďže v prvom prípade, ktorý je predmetom preskúmania súdom, šlo o rozhodnutie vydané v súvislosti s relatívnou zápisnou prekážkou a v prípade rozhodnutí z 05.04.2023 ide o absolútnu zápisnú prekážku, teda neskoršie vydané rozhodnutie nebolo vydané v tej istej veci, a preto podľa správneho súdu neboli splnené podľa predpoklady v zmysle Stanoviska NSS č. 2/2022, aby v súvislosti so súdnym prieskumom obživlých rozhodnutí správny súd neskoršie vydané rozhodnutia mohol považovať za
prekážku a v zmysle princípu ne bis in idem by ich v tomto správnom súdnom konaní mal aj mimo žalobných bodov zrušiť.
54. Vzhľadom na to, že správny súd všetky žalobcom vznesené žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol.
55. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, keďže súd nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Súd nepriznal náhradu trov ani osobe zúčastnenej na konaní v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli jej totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by jej explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by jej mohol náhradu priznať. Čo sa týka náhrady trov kasačného konania v konaní pred kasačným súdom sp. zn. 6Spv/1/2020, ktoré tvoria súčasť náhrady trov konania žalovaného, ktorý bol úspešným účastníkom konania v kasačnom konaní a po vrátení veci aj v konaní pred správnym súdom, ani tieto správny súd žalovanému nepriznal, keďže sa jedná o orgán štátnej správny, ktorému náhradu trov konania možno priznať len výnimočne a správny súd nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov.
56. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.