Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-6S/57/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: DRX-INVEST, s.r.o., so sídlom Brigádnická 2, 040 01 Košice, IČO: 36 217 875, právne zastúpený: JUDr. Katarína Dušáková, advokátka, Advokátska kancelária, so sídlom Považská 26, 040 11, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, 081 92 Prešov, o preskúmanie opatrenia žalovaného Vo 3/2020/LUS zo dňa 22.06.2020 takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Listom, označeným číslom Vo 3/2020/LUS zo dňa 22.06.2020 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“) žalovaný upovedomil žalobcu o vybavení jeho odvolania oznámením bez vydania rozhodnutia. Odvolanie podal žalobca proti rozhodnutiu Okresného úradu Vranov nad Topľou, odbor katastrálny č. k. V 449/1997 zo dňa 31.07.2019, ktorým bolo konanie o návrhu na vklad podanom dňa 28.4.1997, ktorého prílohou je kúpna zmluva č. k. V 449/1997, podľa § 30 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“) zastavené.

2. Žalovaný vo vyššie uvedenom liste zrekapituloval dovtedajší priebeh administratívneho konania, jeho výsledky a skonštatoval že podané odvolanie je v zmysle správneho poriadku neprípustné a nemá vplyv na právne účinky rozhodnutia o zastavení konania, ktoré sa momentom vyznačenia v spise stalo právoplatným. Poukázal na ustanovenia § 30 ods. 2 správneho poriadku v zmysle, ktorého proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. c) sa nemožno odvolať. Preto žalovaný nie je oprávnený zaoberať sa podaným odvolaním ani z formálneho ani vecného hľadiska postupom ako je to v prípade neprávoplatných rozhodnutí. Zároveň uviedol že neprichádza do úvahy ani posúdenie odvolania podľa § 60 správneho poriadku nakoľko z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že odvolací orgán nie je oprávnený preskúmať neprípustné odvolanie z toho hľadiska či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Uviedol, že postup podľa § 60 správneho poriadku sa vzťahuje iba na oneskorené odvolanie. Zároveň dodal, že správny orgán postupoval správne a konanie zastavil.

3. Ďalej žalovaný najmä doplnil, že odvolanie žalobcu je neprípustné aj z dôvodu že tento nemá žiadny právny vzťah k predmetu konania, ako to vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.

zn. zo dňa 15.12.2011. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že pôvodne bol dňa 03.07.1997 povolený vklad kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.06.1996 medzi spoločnosťou ILaS, spol. s r.o. ako predávajúcim a SLOVENKA VRANOV, spol. s r.o. ako kupujúcim. Avšak rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 24.07.2000 bolo na základe protestu prokurátora rozhodnutie o povolení vkladu zrušené, čím sa obnovil predchádzajúci právny stav a vlastníkom predmetných nehnuteľností ostal predávajúci. Pôvodný kupujúci tak nemohol následne previesť na žalobcu vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam.

II.

Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom

4. Žalobca podal proti listu žalovaného uvedenému v záhlaví tohto rozsudku správnu žalobu podľa a nasl. v účinnom znení (ďalej aj „“).

5. V správnej žalobe najmä zopakoval doterajší priebeh ani straty iného konania zhrnul výsledky súvisiacich konaní pred správnymi súdmi. Uviedol, že je potrebné rozhodnúť tak aby dotknutý účastník mal právo sa odvolať. Uviedol, že doposiaľ katastrálny úrad konal so žalobcom. Správny orgán sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že dňa 08.07.2008 postúpil kupujúci všetky práva vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.1996 na spoločnosť žalobcu. Zároveň poukázal, že vo vzťahu k spoločnosti kupujúceho bola nariadená dodatočná likvidácia majetku zisteného po výmaze spoločnosti z obchodného registra, tejto bol ustanovený likvidátor, ktorý má vykonávať činnosť v jej mene a teda právna subjektivita kupujúceho sa obnovila. Zároveň uviedol, že doposiaľ žiaden nezávislý súd nerozhodol o zrušení z vlastníckeho práva povoleného rozhodnutím číslo V 449/1997 zo dňa 03.07.1997. Záverom žalobca navrhol, aby správny súd zrušil list žalovaného zo dňa 22.06.2020 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Ďalej najmä uviedol, že účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.1996 zanikli ako právnické osoby bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len týchto účastníkov. Zopakoval že konanie o povolení vkladu bolo zastavené pričom odvolanie proti takémuto rozhodnutiu je v zmysle Správneho poriadku neprípustné a nemá vplyv na právne účinky rozhodnutia o zastavení konania. Oproti napadnutému listu ešte doplnil, že po tom ako bol dňom 14.08.2000 obnovený právny stav, za ktorého vlastníkom predmetných nehnuteľností ostal predávajúci (ILaS VRANOV, spol. s r. o.) došlo vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam k právnym zmenám, keď na majetok predávajúceho LUKAPOL, s. r. o. (právna nástupca ILaS VRANOV, spol. s r.o.) bol dňa 30.06.2004 vyhlásený konkurz a do súpisu majetku konkurznej podstaty boli zaradené aj nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej zmluvy číslo V 449/1999. Následne bol na základe notárskej zápisnice N 191/2005 o príklepe v dražbe vykonaný zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech vydražiteľa A. B. C. a následne na základe kúpnej zmluvy číslo V 725/2005 nadobudla predmetné nehnuteľnosti obchodná spoločnosť MAPIER INVEST, spol. s. r. o.. Vo vzťahu k poslednému rozsudku týkajúcemu sa predmetnej právnej veci a to rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.09.2018 uviedol že rozhodnutia vydané správnymi orgánmi boli v danom prípade zrušené z dôvodu neúplnosti spisov správneho orgánu, resp. z dôvodu, že spisy neboli súdu predložené.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

7. Podľa § 30 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania.

8. Podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.

9. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

10. Podľa § 53 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p., na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

12. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté opatrenie vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.

13. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.2.2024. Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili.

14. Žalobca svoje žalobné námietky smeroval do oblasti skutkového a právneho preskúmania okolností, ktoré tvorili odôvodnenie rozhodnutia o zastavení konania. Uvedené rozhodnutie však žalobou napadnuté nebolo (to nebolo možné vyvodiť ani z jej obsahu). V tejto súvislosti správny súd opakovane poukazuje na právnu úpravu podľa § 30 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. c) správneho poriadku nie je prípustné odvolanie. O tejto sa zmieňuje aj samotné rozhodnutie o zastavení konania v rámci záverečného poučenia. Preto pokiaľ chcel namietať správnosť záverov správneho orgánu, na základe ktorých tento zastavil konanie, mal tak učiniť prostredníctvom správnej žaloby opomenutého účastníka (vzhľadom na skutočnosť, že Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor katastrálny s ním nekonal, pričom žalobca tvrdí, že s ním konať mal).

15. Rozhodnutie o zastavení konania je v zmysle súdnej judikatúry preskúmateľné súdom, keďže nejde o rozhodnutie predbežnej povahy, netýka sa vedenia konania, ale ukončuje správne konanie výlučne z procesných dôvodov pre prekážky procesného charakteru administratívneho konania v konkrétnej veci. Navyše vzhľadom na vylúčenie opravného prostriedku podľa správneho poriadku naň nedopadá výluka z prieskumu správnymi súdmi v zmysle § 7 písm. a) S.s.p. Jedná sa teda o jednostupňové rozhodnutie, ktoré nebolo možné napadnúť opravným prostriedkom a preto jeho súdny prieskum bol možný už jeho právoplatnosťou.

16. Nie je pritom úlohou správneho súdu poučovať (právne zastúpeného) žalobcu o vhodnosti ním zvoleného postupu pri domáhaní sa súdnej ochrany jeho verejných subjektívnych práv. Správny súd je v tomto smere limitovaný jasne vyjadrenou vôľou žalobcu domáhať sa preskúmania a zrušenia listu (opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) označeného číslom Vo 3/2020/LUS zo dňa 22.06.2020. Opačný postup správneho súdu, keď by napriek explicitne vyjadrenej vôli žalobcu podrobil súdnemu prieskumu rozhodnutie o zastavení konania (v medziach úpravy podľa § 179 S.s.p.), by bol excesom.

17. Ďalej správny súd uvádza, že pokiaľ ide o v tomto konaní napadnuté opatrenie, toto nepredstavuje druhostupňové rozhodnutie vo vzťahu k rozhodnutiu o zastavení konania (rozhodnutie o zastavení konania žalobca navyše ani nežiadal zrušiť). Týmto by bolo rozhodnutie o odvolaní, ktoré však nebolo možné vydať, pretože ani nebolo prípustné. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že súdny prieskum sa v aktuálnom konaní obmedzuje na preskúmanie záverov žalovaného o neprípustnosti odvolania, pričom

žalobná argumentácia sa týchto dotýka len pokiaľ ide o druhý, žalovaným aplikovaný dôvod, t.j. že žalobca nemá žiadny právny vzťah k predmetu konania (nie je účastníkom zastaveného konania).

18. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že ak správny orgán rozhodne v zmysle § 30 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku, nie je možné proti takémuto rozhodnutiu o zastavení konania podať odvolanie. Žalovaný konal o podanom odvolaní žalobcu tak, že vydal list, ktorým oznámil, že proti uvedenému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, a to primárne podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedenému záveru niet čo vytknúť.

19. Žalovaný následne nadbytočne vyhodnocoval oprávnenie žalobcu na podanie odvolania, keďže aj opačné vyhodnotenie tejto otázky by (vzhľadom na § 30 ods. 2 Správneho poriadku) nezaložilo právo na podanie odvolania (nakoľko v danej situácii Správny poriadok podanie takého opravného prostriedku nepripúšťa). Otázka oprávnenosti žalobcu na podanie odvolania je tak, vzhľadom na vyššie uvedené, iba hypotetickou. V súvislosti s týmto záverom je nutné dodať, že Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor katastrálny nekonal so žalobcom, ako s účastníkom konania, v dôsledku čoho je záver žalovaného o oprávnení žalobcu na podanie odvolania inak správny.

20. Žalovaný sa zároveň správne vysporiadal s neprípustnosťou aplikácie postupu podľa § 60 správneho poriadku. Táto povinnosť sa nevzťahuje na odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou, teda inou osobou ako účastníkom konania (jeho zástupcom) ani na neprípustné odvolanie, čiže také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, kde je odvolanie zo zákona vylúčené. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. § 60 [Oneskorene podané odvolanie]. In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 528.)

V.

Záver

21. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba nie je opodstatnená a preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.

22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p., v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

23. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.