Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-62-2015.pdf
PDF · 73.21 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/62/2015
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: O., I.. I.. W.. V.., H. R. XX/XX, XXX XX J., X.: XX XXX XXX, o vymoženie pohľadávky 60,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Špičkom (pôvodne JUDr. Mária Moskvičová, PhD.), so sídlom Exekútorského úradu Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, pod spisovou značkou EX 18/2015, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Špičkom pod spisovou značkou EX 18/2015 z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Špičkovi náhradu trov exekúcie vo výške 55,06 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
III. Oprávnený a povinný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený (pôvodne SR-Ministerstvo vnútra SR) podal dňa 19.02.2015 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 60,- eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul oprávnený predložil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. k ObÚ-KK-OZP-2012/01131-6 zo dňa 22.05.2012, právoplatné dňa 12.06.2012 a vykonateľné dňa 27.06.2012.
2. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Dňa 09.07.2019súd uznesením rozhodol o zmene účastníka na strane oprávneného, z pôvodného oprávneného na nového oprávneného Slovenská konsolidačná, a. s. 4. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Podnet na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že vykonaným šetrením zistil nemajetnosť povinného. Zároveň predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie, ktorých náhradu žiada priznať.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“), súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu“. Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc v tomto exekučnom konaní rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súdny exekútor oznámil súdu nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie. Z podnetu súdneho exekútora a z listinných dôkazov k nemu pripojených vyplýva, že povinný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nie je vlastníkom motorového vozidla, nemá príjmy, ktoré by podliehali exekúcii. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 14. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky minimálnou odmenou súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je suma 33,19 eur a túto sumu žiadal priznať vo svojom vyčíslení trov exekúcie aj súdny exekútor. Súd takto vyčíslenú minimálnu odmenu priznal v uplatnenej výške. 16. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať náhradu trov exekúcie výške 21,87 eur, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky a žiadal priznať náhradu hotových výdavkov, ktorú tvorí náhrada za poštovné, Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 21,87 eur, nakoľko jeho výšku považoval za primeranú v rámci vykonanej exekúcie.
17. Priznaná náhrada trov exekúcie tak predstavuje celkom sumu 55,06 eur, z toho odmena vo výške 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov vo výške 21,87 eur a túto sumu je oprávnený povinný v zmysle § 203 ods. 2 EP uhradiť súdnemu exekútorovi.
18. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
19. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného za zastavenie exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný. Preto súd rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že náhradu trov konania žiadnemu z nich nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.