Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-192-2004.pdf
PDF · 75.44 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/192/2004
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: P. W., A.. XX.XX.XXXX, I., S. H., o vymoženie pohľadávky 447,69 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom, so sídlom Exekútorského úradu Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, pod spisovou značkou EX 49/2004, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom, pod spisovou značkou EX 49/2004 z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Oprávnenému sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
1. Oprávnený (pôvodne Sociálna poisťovňa) podal dňa 18.03.2004 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 447,69 eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul oprávnený predložil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie oprávneného č. 4/POK/2001 zo dňa 22.03.2001, právoplatné dňa 17.01.2001 a vykonateľné dňa 17.01.2001, č. 24/2002 zo dňa 14.01.2002, právoplatné dňa 01.02.2002 a vykonateľné dňa 01.02.2002.
2. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Dňa 19.08.2015 súd uznesením rozhodol o zmene účastníka na strane oprávneného, z pôvodného oprávneného Sociálna poisťovňa na nového oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s.
4. Dňa 04.06.2019 bol tunajšiemu súdu doručený podnet oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
9. Podľa § 148 ods. 1 pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov81) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
10. Podľa § 148 ods. 2 rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
11. Súd mal preukázané, že exekučnými titulmi, ktorým sa vymáha v tomto konaní nárok oprávneného sú rozhodnutia č. 4/POK/2001 zo dňa 22.03.2001, právoplatné dňa 17.01.2001 a vykonateľné dňa 17.01.2001, č. 24/2002 zo dňa 14.01.2002, právoplatné dňa 01.02.2002 a vykonateľné dňa 01.02.2002 vydané podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnej poisťovni (nahradený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť poistné. Zákon stanovuje desaťročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej musí byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené. Keďže v predmetnej veci nadobudli exekučné tituly rozhodnutia právoplatnosť dňa 17.01.2001 a 01.02.2002 oprávnenému uplynula 10 - ročná lehota na vymoženie pohľadávky dňa 17.01.2011 a 01.02.2012 a uvedené rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie, sa uplynutím prekluzívnej lehoty stali neúčinnými.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie, sa stali neúčinnými.
13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 14. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 15. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 16. Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie , môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie ( § 203 ods. 1 exekučného poriadku ). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.
17. V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani dôvod pre použitie uvedenej výnimky. Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony) , ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pokiaľ návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, neprichádza do úvahy procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní , ako i dĺžku ich trvania, nemohla ovplyvniť. Okrem toho, ak súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu zastaviť z úradnej povinnosti.
18. Súdny exekútor oznámil súdu dňa 16.09.2019 nemajetnosť povinného.
19. Situácie, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie sa venoval aj Ústavný súd SR, ktorý v tejto súvislosti v rámci svojej rozhodovacej činnosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu), je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd konštatoval, že toto riziko, ktoré exekútor nesie, je dôvodné a do značnej miery kompenzované jeho, v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Pre úplnosť tunajší súd na záver uvádza, že samotná skutočnosť, že povinný je nemajetný a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie tejto povinnosti oprávnenému a štátu, keďže Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení neustanovuje možnosť, resp. zákonné podmienky, z ktorých by bolo možné vyvodiť prechod povinnosti nahradiť trovy exekúcie na štát (rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 377/08-13).
20. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
21. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení nehorších predpisov (ďalej len ,,CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V tomto konkrétnom prípade zavinenie na zastavení konania možno pričítať povinnému, a to z dôvodu, že riadne a včas nesplnil to, čo mu ukladalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie a práve pre jeho nečinnosť došlo k uplynutiu času na vykonanie rozhodnutia. Keďže si však oprávnený žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, § 357 písm. m) CSP v spojení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017) Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP a contrario) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)