Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cb-42-2018.pdf
PDF · 99.32 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu Slovenská republika, konajúca Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, so sídlom Limbová 6, 917 09 Trnava, IČO : 00 610 933 zastúpený advokátom JUDr. Alojzom Markechom, so sídlom Staničná 2329/41, P.O.Box E 54, 921 01 Piešťany proti žalovanému Y. H., W. XX.XX.XXXX, M. F. T. XXXX/XX, XXX XX Y. zastúpenému V. H., M. F. T. XX, XXX XX Y. o zaplatenie sumy vo výške 115,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 115 Eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 115 Eura od 23.10.2015 do 15.03.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 115 Eura od 16.03.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.06.2018 doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.10.2018 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 115,-euro s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca na základe objednávky žalovaného zo dňa 16.09.2015 vykonal u žalovaného odber vzoriek pitnej vody a vykonal tiež laboratórny rozbor jej kvality na základe uzatvorenej Dohody o zabezpečení odborných služieb zo dňa 22.09.2015. Žalobca vykonal odber vzoriek, laboratórne vyšetrenie a vyhotovil protokol č. XXXX/XXXX zo dňa 29.09.2015 a následne vystavil faktúru č. XXXXXX vo výške 115,- eur splatnú dňa 22.10.2015. Žalovaný ani na výzvu žalobcu dlžnú sumu nezaplatil. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške. V písomnom podaní zo dňa 04.04.2019 PZ žalobcu uviedol, že žalovaný chcel prevádzkovať U., k čomu potreboval súhlas Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, tento vykonal odber vzoriek vody a ich vyšetrenie. Nie je pravdou, že pracovníčka úradu vyliala vodu po 100 metroch o čom svedčí aj rozbor kvality vody zo dňa 29.09.2015 protokol o skúške č. 5202/2015. Žalovaný doteraz nikdy neuviedol tvrdenie o vyliatí vody ani po urgenciách úradu. Žalovaný vo „U. predáva čapované pivo, musí teda preplachovať a čistiť potrubie, vykonávať aj sanitu, preto bolo potrebné overiť kvalitu vody. Žalobca vydal dňa 29.09.2015 rozhodnutie spis. zn. C.-Q., ktorým vyhovel návrhu žalovaného a vyslovil súhlas na uvedenie priestorov predajne do prevádzky. V písomnom podaní zo dňa 05.11.2019 PZ žalobcu uviedol, že rozbor vody bol ukončený dňa 28.09.2015 a 29.09.2015 boli zaslané podklady k fakturácií na finančné oddelenie žalobcu. Pracovníčka RÚVZ v Trnave odniesla vzorku v prenosnej chladničke do laboratórií pešo. Protokol o skúške č. XXXX/XXXX bol podkladom pre rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave C.-Q. zo dňa 29.09.2018. žalovaný namietal vyliate
vzorky vody a nevykonanie rozboru až po takmer troch rokoch. Na pojednávaní dňa 11.11.2019 PZ žalobcu uviedol, že žalobcom je SR, keďže ide o pohľadávku Slovenskej republiky, pričom správu tejto pohľadávky vykonáva Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave. Tvrdenia žalovaného o dôvodoch nezaplatenia v odpore sú novými tvrdeniami, ktoré pred tým neuvádzal, má ich za účelové. Vykonanie analýzy vzorky vyplýva nielen z protokolu, ale aj z rozhodnutia úradu verejného zdravotníctva, súčasne tiež dáva do pozornosti aj vyjadrenie žalovaného, ktoré uvádzal, že si je vedomý povinnosti zaplatiť 115 €, avšak žiada, aby mu bolo umožnené platiť formou splátkového kalendára, ktoré tvrdenie my považujeme za uznanie nároku. Začatie skúšky začína odberom vody, pre blízkosť prevádzky od úradu nebol problém začať so skúškou a rozborom vody v deň odberu. Keďže boli všetky podklady pripravené a bolo možné vydať rozhodnutie už po vyhotovení protokolu o rozbore vzoriek navyše žalovaný naliehal na čo najskoršie vydanie rozhodnutia.
2. V písomnom podaní zo dňa 28.11.2018 doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2018 žalovaný uviedol, že žiada splátkový kalendár. Súčasne uviedol, že dňa 16.09.2015 realizoval objednávku na vykonanie odberu vzorky pitnej vody, ktorý mal vykonať žalobca, keďže mu bolo vysvetlené, že túto povinnosť ukladá zákon a uvedené podmieňuje vydanie rozhodnutia na spustenie prevádzky - U. W. G. Ľ. T. XX U. M.. Pracovníčka prišla do U. odobrala vzorku vody do laboratórnej fľaše a mala ju odniesť pešo na N. G.. Otec žalovaného šiel pracovníčku odviezť na jej pracovisko, o chvíľu sa vrátil a povedal, že videl ako fľašu s vodou vylieva do verejnej zelene, čo len potvrdilo, že žiaden rozbor vody v prevádzke, kde sa používa prípojka z verejného vodovodu nebol potrebný. Keď žalobca žiadal zaplatenie vykonaného rozboru, dostal odpoveď že výsledky mu zašlú po zaplatení rozboru. Žalobca žiada platbu za rozbor vody z trnavského verejného vodovodu, pričom táto je dodávaná do každej prevádzky a bytu v meste. Rozbor vody z verejného vodovodu nebol potrebný, išlo o nezmyselný úkon verejnej inštitúcie. Je mu zrejmá povinnosť zaplatiť vymáhanú sumu, žiada však o splátková kalendár. Žiada vysloviť, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov súdneho konania. V písomnom podaní zo dňa 29.04.2019 žalovaný uviedol, že protokol o rozbore vody mu nebol dodaný, RÚVZ v Trnave chce uhradiť faktúru vopred, čo však nie je v súlade s občianskym zákonníkom, obchodným právom a korektným vzťahom medzi dodávateľom a objednávateľom služieb. RÚVZ v Trnave mu vydalo rozhodnutie aj bez rozboru vody. Na pojednávaní dňa 11.11.2019 žalovaný uviedol, že je ochotný zaplatiť sumu regionálnemu úradu, avšak služba nebola vykonaná, keď žiadne ustanovenie zmluvy neuvádza, že má ísť o preddavkovú platbu, že najskôr sa má zaplatiť a až potom sa má plniť zo strany žalobcu. Išlo o prevádzku v bytovom dome a nebolo dôvodné vykonať kontrolu vody, čo uznávala aj samotná pracovníčka regionálnej správy, keď odoberala vzorku vody. Bolo vydané rozhodnutie regionálneho úradu a teda buď nebolo potrebné odobrať vzorku alebo vydaním rozhodnutia došlo k hrubému porušeniu predpisov. Z chronológie udalostí je zrejmé, že rozbor nebol vykonaný, keď odber bol vykonaný 22.09. o 14:00 hod., pričom skúšku mal začať 22.09., čo je technicky nemožné a mala skončiť 28.09.2015, pričom podklady k fakturácii boli z 29.09.2015 a súčasne 29.09. bolo tiež vydané rozhodnutie úradu o súhlase s prevádzkovaním U.. Osobne videl ako pracovníčka vyliala vodu po 300 metroch. Voda z mestského vodovodu bude rovnako kvalitná dnes, ako pred 10 rokmi. Chýba dôkaz, že vzorka vody z ktorej bol údajne vykonaný rozbor pochádza z miesta na Podjavorinskej v Trnave.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín Objednávka, Dohoda o zabezpečení odborných služieb, faktúra č. XXXXXX, podklad k fakturácií platených služieb - vyšetrenie pitnej vody, list Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 26.11.2015 s doručenkou, list Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 04.01.2016 s doručenkou, Protokol o skúške č. XXXX/XXXX, email z adresy L..L. zo dňa 25.01.2016, list Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 08.02.2016, rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave C.U.-Q. zo dňa 29.09.2018 a to všetko v kópiách, tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Z Objednávky má súd preukázané, že dňa 16.09.2015 žalovaný požiadal žalobcu o vykonanie odberu vzoriek pitnej vody, jej analýzu a vystavenie protokolu vo U.Í., Ľ. T. XX, XXX XX M. jednorazovým odberom. Z Dohody o zabezpečení odborných služieb má súd preukázané, že dňa 22.09.2015 sa Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zaviazal vykonať pre žalovaného odber a analýzu vzorky vody podľa požiadaviek NV SR č. 496/2010 a doručiť mu protokol o skúške na základe písomnej objednávky žalovaného zo dňa 16.09.2015 a žalovaný sa zaviazal zaplatiť sumu 115,-eur. Podľa čl. 2 bod 3. dohody sa súčasne dohodli, že faktúra je splatná do 15 kalendárnych dní od jej doručenia žalovanému úhradou
na účet regionálneho úradu uvedený v záhlaví tejto zmluvy. Podľa čl. 3 bod 1. dohody regionálny úrad sa zaväzuje doručiť žalovanému protokol o skúške resp. protokol z merania v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa uhradenia faktúry podľa čl. 2 bodu 3. tejto zmluvy. Z faktúry č. XXXXXX v spojení s podkladom k fakturácií platených služieb - vyšetrenie pitnej vody má súd preukázané vyhotovenie listiny regionálnym úradom, ktorou žiada od žalovaného zaplatenie sumy 115,-eur za laboratórne vyšetrenie vzorky pitnej vody zo dňa 22.09.2015 podľa dohody zo dňa 22.09.2015. Z listu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 26.11.2015 s doručenkou má súd preukázané vykonanie výzvy na žalovaného dňa 01.12.2015, aby zaplatil sumu 115,-eur podľa faktúry č. XXXXXX. Z listu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 04.01.2016 s doručenkou má súd preukázané vykonanie výzvy na žalovaného dňa 07.01.2016, aby zaplatil sumu 115,-eur podľa faktúry č. XXXXXX. Z Protokolu o skúške č. 5202/2015 má súd preukázané vykonanie rozboru vody na žiadosť žalovaného s miestom odberu U., Ľ. T. XX, XXX XX M. s dňom začatia skúšky 22.09.2015 a s dňom ukončenia skúšky 28.09.2015. Z emailu z adresy L..L. zo dňa 25.01.2016 má súd preukázané, že žalovaný dňa 22.01.2016 oznamoval úradu, že rozbor vody v prevádzky nebo v súvislosti s podmienkami pre otvorenie prevádzky, návšteva pracovníka, ktorý vzorku odoberal, predchádzala posudku hygienicky na tvare miesta. Navyše jeho zákazníci neprichádzajú do styk s vodou zo siete a v priestoroch sa predtým nachádzala prevádzka slúžiaca pre potravinárske účely a teda niet pochýb, že spĺňa všetky podmienky. Z listu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 08.02.2016 adresovaného žalovanému má súd preukázané spísanie listiny oznamujúcej žalovanému, že objednávka bola podaná, zmluvy bola uzavretá a teda následne bol vykonaný odber vody dňa 22.09.2015 a voda bola vyšetrená. Voda sa používa aj na sanitáciu technologického zaradenia. Vykonaním rozboru vznikli laboratóriu náklady. Rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave C.-Q. zo dňa 29.09.2018 bolo vyhovené žalovanému o návrhu na uvedenie priestorov predajne „U., Ľ. T. XX, XXX XX M.. Žalovaný odplatu za vykonanie odberu a preskúmanie vzorky vo výške 115,-eur nezaplatil.
4. Podľa § 6 ods. 1 z. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „ZOPRVZ“) regionálne úrady verejného zdravotníctva sú rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Sídla a územné obvody regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú uvedené v prílohe č. 1, pričom podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 355/2007 Z. z. SÍDLA A ÚZEMNÉ OBVODY REGIONÁLNYCH ÚRADOV VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA bod 2. je zriadený Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave pre územný obvod okresov Trnava, Hlohovec a Piešťany.
5. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave ako rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet (§ 21 ods. 1 z. č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „ZRP“)), pričom všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 3 sústreďuje na svojom príjmovom rozpočtovom účte (§ 22 ods. 4 ZRP). Príjem podľa Dohody o zabezpečení odborných služieb je potom pohľadávkou štátu (§ 2 ods. 1 z. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu). Predmetná pohľadávka štátu vznikla pri činnosti Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, tento je potom aj správcom tejto pohľadávky a vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu, vrátane konania v mene štátu pred súdmi ((§ 2 ods. 2 veta tretia a štvrtá z. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu). Vecne aktívne legitimovaným je potom Slovenská republika a v jej mene koná Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave.
6. Skúmaný záväzkový vzťah vznikol medzi fyzickou osobou pri vykonávaní podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia ako podnikateľa (§ 2 ods. 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“)) a súčasne subjektom verejného práva (§ 261 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka, keď vzniknutý vzťah sa týka vlastnej prevádzky tohto subjektu verejného práva. Vzťah žalobcu a žalovaného je potom upravený Obchodným zákonníkom a v súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aj Občianskym zákonníkom.
7. Z Dohody o zabezpečení odborných služieb v spojení s Objednávkou má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola písomne uzavretá zmluva, predmetom ktorej bol záväzok Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave vykonať odber vzoriek pitnej vody, jej analýzu a vystaviť protokol o tejto skúške (§ 537 ods. 1 Obchodného zákonníka) a súčasne záväzok žalovaného za toto zaplatiť odplatu vo výške 115,-eur (§ 546 Obchodného zákonníka), keď Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave ako rozpočtová organizácia poskytuje svoje výkony odplatne, pričom
osobitný predpis neustanovuje inak (§ 26 ods. 1 ZRP). Túto zmluvu súd posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka. Súd má z Protokolu o skúške č. XXXX/XXXX preukázané vykonanie diela riadne a včas, pričom z listov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 26.11.2015 a zo dňa 04.01.2016 s doručenkou má preukázané oznámenie o pripravenosti odovzdať žalovanému plnenie a to oproti plneniu žalovaného, keď takéto vzájomné plnenie bolo výslovne dohodnuté v čl. 3 bod 1. Dohody o zabezpečení odborných služieb. Žalovaný ako objednávateľ je povinný zaplatiť odplatu riadne a včas podľa dohody v čl. 2 bod 3 Dohody o zabezpečení odborných služieb (§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka) a to uplynutím 15 dní od doručenia faktúry. Doručenie faktúry č. XXXXXX súd nemá za sporné, keď žalovaný rozporoval odôvodnenosť zaplatenia. Je zhodným tvrdením strán sporu nevykonanie zaplatenia ceny za dielo ani len sčasti ako aj neprevzatie diela (§ 537 ods. 2 Obchodného zákonníka). Podľa § 325 Obchodného zákonníka ak si strany majú plniť vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou. Žalobca preukázal pripravenosť plniť žalovanému oproti zaplatenia odplaty ako bolo v zmluve dohodnuté, preto sa oprávnene domáhal plnenia záväzku žalovaného.
8. Tvrdenie žalovaného o vyliatí vzorky vody má súd za nepreukázané a účelové tvrdenie, keď toto žalovaný začal namietať až v súdnom konaní a vo svojej predchádzajúcej komunikácií s regionálnym úradom toto neuvádzal.
9. Tvrdenie o nepotrebnosti vykonania rozboru nevychádza zo komplexnosti dodávania vody. Možno súhlasiť so žalovaným, že je rozumný predpoklad kvality pitnej vody, keďže je dodávaná z mestského vodovodu. Dodávateľ pitnej vody však garantuje a predovšetkým vykonáva kontrolu a spravuje len svojich rozvodov, z tých rozvodov idú pripojenia pre jednotlivých odberateľov a tieto sú vo vlastníctve a povinnosť starať sa o tieto nemá dodávateľ vody ale jej odberateľ. Môže potom nastať okolnosť na strane odberateľa vody majúca vplyv na kvalitu vody. Je preto dôvodné, že sa vykonáva kontrola kvality vody v potravinárskych prevádzkach pri výstupe z rozvodov, čím sa môže zistiť nedostatočná kvalita vody s príčinou vzniku nekvality na strane odberateľa vody prevádzkujúceho potravinársku prevádzku.
10. Nevychádza zo zisteného skutkového stavu, že žalobca nemôže žiadať zaplatenie odplaty pred dodaním protokolu, keď práve naopak z Dohody o zabezpečení odborných služieb má súd preukázané, že protokol o zisteniach bude žalovanému dodaný po zaplatení odplaty.
11. Nezodpovedá tiež zistenému skutkovému stavu tvrdenia žalovaného, že „RÚVZ v Trnave mu vydalo rozhodnutie aj bez rozboru vody“, keď zo samotného rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave C.-Q. zo dňa 29.09.2018 má súd preukázané, že z Protokolu o skúške č. XXXX/XXXX úrad pri rozhodovaní vychádzal a zobral ho do úvahy.
12. Tvrdenie o chýbajúcom dôkaz, že vzorka vody z ktorej bol údajne vykonaný rozbor pochádza z miesta na T. U. M. nezodpovedá zisteniam, keď týmto dôkazom bol samotný Protokol o skúške č. XXXX/ XXXX obsahujúcu miest odberu vzorky, naopak žalovaný nepreukázal, že Protokol o skúške č. XXXX/ XXXX nebol o skúmaní vzorky vody odobratej na mieste U., Ľ. T. XX, XXX XX M..
13. Naostatok tiež tvrdenie o nevykonaní rozboru vyplývajúceho z chronológie udalostí nemá oporu v skutkovom stave, keď navyše PZ žalobcu ozrejmil chronológiu jednotlivých udalosti a to tak, že žiadne nezrovnalosti nie sú.
14. Žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po dňoch splatnosti uvedených na faktúre č. XXXXXX (§ 365 Obchodného zákonníka) a súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania počítané z ceny za dielo. Žalobcom nebola tvrdená dohoda o výške úroku z omeškania, súd tak priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného so zaplatením peňažného plnenia, podľa ktorého ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 nar. vl. Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 23.10.2015 bola 0,05 % ročne, táto zvýšená o osem percentuálnych bodov je potom úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Súd potom priznal žalobcovi voči žalovanému aj úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc prvým dňom omeškania vo výške určenej v závislosti od začiatku omeškania, pričom súd bol viazaný čo do úroku z omeškania návrhom žalobou (§ 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
15. Paričnú lehotu súd určil ako trojdňovú, keď vychádzajúc z návrhu v žalobe zohľadnil výšku žalovanej istiny, nepreukázanie nesolventnosti alebo osobitného dôvodu na platenie v splátkach a to všetko s prihliadnutím na reprodukčné schopnosti žalovaného ako hospodárskej jednotky, aby boli zachované jeho základné životné potreby a súčasne súd zohľadnil aj oprávnené potreby žalobcu. Uvedené skutočnosti potom vytvárajú stav odôvodňujúci na určenie lehoty na plnenie ako trojdňovej (§ 232 ods. 3 veta druhá Civilného sporového poriadku). Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému plne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto rozsudku. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na exekúciu.