Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/144/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne G.. H. L., A.. XX.X.XXXX, W. F. XX, N.. U.. U. L., A.. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, proti žalovanej Y. P., A.. XX.X.XXXX, W. W., N. XXX, zast. JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, Stará Ľubovňa, Jarmočná 79, o zaplatenie 2.000 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku -124 z 29.11.2018 Okresného súdu Trebišov

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 2.000 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.7.2015 do zaplatenia tvrdiac, že na podklade zmluvy o pôžičke dlžníčke dňa 12.2.2015 poskytla v hotovosti sumu 1.600 €, ktorú sa táto zaviazala vrátiť spolu s úrokmi vo výške 400 € a to v lehote do 30.6.2015, čo však nesplnila. Uviedol, že v skrátenom konaní dňa 24.2.2017 vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote podala žalovaná odpor namietajúc, že medzi stranami nikdy nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke a z jej strany išlo o omyl vo vôli, pričom k odovzdaniu peňazí reálne ani nedošlo. Podrobne reprodukoval obsah podaní a vyjadrení sporových strán ako aj obsah výpovede svedka U. L.. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.2.2015 mu vyplynulo, že sa ňou žalobkyňa ako veriteľ zaviazala požičať žalovanej - dlžníčke sumu 1.600 €, že pôžička v zmysle čl. II bod 1 mala byť poskytnutá v hotovosti pri podpise zmluvy, že pôžička mala byť vrátená v lehote do 30.6.2015 v navýšenej sume 2.000 € a že podľa čl. III. dlžníčka prehlásila, že jej boli odovzdané peňažné prostriedky vo výške 1.600 € v hotovosti pri podpise zmluvy. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Michalovce, sp. zn. zo dňa 18.12.2014 mu vyplynulo, že žalovaná nadobudla po smrti manžela osobné motorové vozidlo, peniaze na účte v Poštovej banke vo výške 3.645,87 € ako aj podiely k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. N., keď pohľadávka Poštovej banky z titulu zmluvy o úvere ku dňu smrti poručiteľa predstavovala 1.794,35 €. Uviedol, že splnomocnená zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 2.7.2018 požiadala o zmenu žaloby a to tak, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 1.750 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 1.7.2015 do zaplatenia, avšak v zmysle tento návrh neposudzoval ako zmenu žaloby. Zamietol tiež návrh žalovanej na výsluch svedkov Y. L., Y. X., G.. P. J. Y. U. M.O., keďže ich výsluchmi chcela žalovaná objasniť spôsoby hospodárenia Poľnohospodárskeho družstva F., čo nesúviselo s predmetom konania. Zamietol aj návrh žalovanej na výsluch svedka P. P. a opakovane zamietol aj návrh žalobkyne na výsluch svedkyne JUDr. Jaroslavy Gederovej a to s poukazom na ust. 199 ods.1 , keďže táto ako splnomocnená zástupkyňa žalobkyne bola prítomná v pojednávacej sieni pri prednesoch strán sporu a pri vykonávaní dôkazov. Právne vec posúdil podľa , a Obč.zák. a zdôraznil, že pri zmluve o pôžičke ako neformálnej ale reálnej zmluve sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dospel k záveru, že žalobkyňa ako veriteľ

neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázala, že dňa 12.2.2015 odovzdala žalovanej predmet pôžičky, teda sumu 1.600 €. V prospech zamietnutia žaloby nasvedčovala aj tá skutočnosť, že osvedčením o dedičstve zo dňa 18.12.2014 bola nepriamo preukázaná solventnosť žalovanej pred inkriminovaným obdobím poskytnutia pôžičky. Za hlavný dôvod zamietnutia žaloby však označil neunesenie dôkazného bremena, keďže v prospech žalobkyne nemohol svedčiť len samotný obsah zmluvy o pôžičke a jej text, v zmysle ktorého peňažné prostriedky boli odovzdané v hotovosti pri podpise zmluvy. Svedok U. L. uviedol len to, že peňažné prostriedky spolu so zmluvou o pôžičke odniesla žalovanej žalobkyňa a jej splnomocnená zástupkyňa, teda jeho dcéry, avšak svedok pri odovzdaní finančných prostriedkov nebol. Pri tomto akte boli prítomné len sporové strany a sestra žalobkyne U.. U. L.. Jej výsluch ako svedka musel zamietnuť s ohľadom na ust. pre jej prítomnosť ako zástupkyne žalobkyne v pojednávacej sieni pri prednesoch účastníkov a pri vykonávaní dôkazov. Žalobkyňa ani nepreukázala svoju finančnú solventnosť a nedisponovala výpisom z bankového účtu na predmetnú sumu. Pre neunesenie dôkazného bremena v smere samotnej existencie finančných prostriedkov a ich odovzdania, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie použijúc pritom odvolacie dôvody podľa , , až h/ . Vytkla konajúcemu súdu, že napriek existencii počas konania neuviedol predbežné právne posúdenie veci a hoci na začiatku pojednávania konštatoval, že je nesporné, že došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov v hotovosti pri podpise zmluvy, neskôr vo veci rozhodol v rozpore s týmto názorom. Pre takýto postup mu postačoval len fakt, že žalovaná v decembri nadobudla majetok po manželovi v celkovej výške 3.645,87 €, pričom len výška dlhov predstavovala sumu 2.244,35 €. Aj keď na pojednávaní 29.11.2019 sudkyňa skonštatovala, že nepreukázala reálne odovzdanie peňažných prostriedkov, i tak však nezmenila sporné a nesporné skutočnosti a ani právne posúdenie, a tak jej nebolo umožnené predkladať doklady o solventnosti a o disponovaní s finančnými prostriedkami. Boli tak porušené jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ani listinné dôkazy neboli oboznamované v súlade s procesnou úpravou. Upozornila, že v priebehu konania žiadala o zmenu žaloby, avšak o tomto procesnom návrhu súd riadne nerozhodol a pokiaľ z obsahu návrhu súdu vyplynulo, že ide o inú dispozíciu s návrhom ako napr. o späťvzatie žaloby, mal na túto skutočnosť v zmysle súdnej praxe ju dotazovať a podľa toho ďalej postupovať a rozhodnúť. Namietala tiež, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz výsluchom svedkyne U.. U. L., ktorá ako jediná bola prítomná pri odovzdávaní pôžičky žalovanej. S poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR mala za to, že jej splnomocnená zástupkyňa mohla byť v konaní vypočutá ako svedok, keď podľa zaužívanej súdnej praxe je prípustný ako dôkaz aj výsluch advokátov a takýto postup nevylučuje ani . Práve výsluchom tejto svedkyne mohla jednoznačne preukázať odovzdanie peňažných prostriedkov žalovanej a nevykonaním navrhovaného dôkazu sa dostala do nevýhodnejšej pozície ako žalovaná a bola porušená zásada na spravodlivé súdne konanie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté výroky rozsudku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

6. Odvolateľka použila odvolacie dôvody podľa ,,,,, a .

7. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený.

8. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle (ďalej aj „“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (, , , , ) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ustanovením .

9. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade sa súd prvej inštancie neriadil uvedenými pravidlami. Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil strane sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré jej priznáva (napríklad právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na spravodlivé súdne konanie a podobne).

10. Predovšetkým je nutné prisvedčiť žalobkyni, že konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal s jej návrhom na pripustenie čiastočného späťvzatia žaloby. Súd prvej inštancie pritom prednes zástupkyne žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 2.7.2018 vyhodnotil tak, že nešlo o návrh na zmenu žaloby ( ), s čím však súhlasiť nemožno.

11. Podľa žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

12. Podľa zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

14. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

16. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Zmena žaloby je :

a/ návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), b/ návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), c/ podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

18. Žalobou je pritom vymedzený predmet sporového konania a podľa vôle žalobcu môže byť z jeho strany žaloba vzatá späť úplne alebo sčasti. V danej veci sa žalobkyňa pôvodne žalobou domáhala zaplatenia sumy 2.000 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.7.2015 do zaplatenia. Na pojednávaní konanom dňa 2.7.2018 (viď zápisnicu o pojednávaní z č.l. 85-86 spisu) zástupkyňa žalobkyne navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 1.750 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 1.7.2015 do zaplatenia. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa celkom evidentne uplatnila možnosť disponovať s predmetom sporu (ako dominus litis) a prejavila vôľu v konaní. V časti pôvodne uplatnenej istiny 250 € s príslušenstvom sa rozhodla v konaní ďalej nepokračovať, pričom súd prvej inštancie na jej prejav v súlade s zodpovedajúco nereagoval.

19. Okrem toho súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobkyne na vrátenie pôžičky dôkazné bremeno bez dostatočných dôvodov celkom jednostranne presunul na žalobkyňu a otázku jeho unesenia vyriešil predčasne a úplne v neprospech veriteľky.

20. Podľa § 657 Obč.zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Zmluva o pôžičke je tradične považovaná - ako z toho správne vychádzal súd prvého stupňa - za zmluvu reálnu, teda že ku zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán, ale aj skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

22. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon tu vymedzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď aktívni účastníci bezozbytku splnili svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

23. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ust. § 657 Obč.zákonníka, ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti veriteľa vyplýva, že v spore o vrátenie požičaných peňazí má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe nej odovzdal žalovanému finančné prostriedky. Ak neunesie veriteľ (žalobca) bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno v tomto smere, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech a súd sa už nemusí ďalej zaoberať pravdivosťou tvrdení, ktoré sú súčasťou procesnej obrany žalovaného dlžníka a za týmto účelom vykonávať dokazovanie.

24. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa nepreukázala reálne odovzdanie peňazí žalovanej. Podľa textu zmluvy o pôžičke zo dňa 12.2.2015 (čl. II.) však pôžička (v sume 1.600 €) mala byť poskytnutá dlžníkovi - žalovanej v hotovosti pri podpise zmluvy a podľa čl. III. zmluvy dlžník prehlásil, že mu boli odovzdané peňažné prostriedky vo výške 1.600 € v hotovosti pri podpise zmluvy. Samotný text zmluvy zo dňa 12.2.2015 evidentne podporuje tvrdenie žalobkyne o prevzatí pôžičky vo výške 1.600 € žalovanou. Skutočnosť, že žalovaná zmluvu o pôžičke podpísala, svedčí takto skôr pre záver, že peňažné prostriedky pri podpise zmluvy v hotovosti boli odovzdané Bez dostatočných a jednoznačných dôkazov o opaku by bolo celkom nelogické, aby dlžníčka podpísala zmluvu deklarujúcu odovzdanie peňažných prostriedkov pri podpise zmluvy. Strany zmluvu o pôžičke uzavreli v rámci zmluvnej voľnosti, kedy jej text im musel byť v dobe podpisu známy a za daného východiskového skutkového stavu veci odporuje pravidlám logického myslenia uveriť bez dostatočných dôkazov obrane žalovanej, že predmet pôžičky od žalobkyne neprevzala, majúc bez dostatočných dôvodov za to, že relevantným dôkazom pre naplnenie zmluvy nie je už jej samotný text. Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov by pritom malo byť umožnené spoľahnúť sa na to, že celkom zrejmý obsah ich zmluvných dojednaní nemôže byť vyvrátený na základe ich jednoduchého popretia zo strany účastníka, ktorý nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (napr. nechce byť nositeľom povinností založených

zmluvným vzťahom). Opačný výklad by mohol viesť aj k závažnému narušeniu princípu istoty vo vzťahoch veriteľov a dlžníkov, keď nároky veriteľov, hoci aj vychádzajúce zo zmlúv, by mohli byť jednoduchým negovaním popierané.

25. Nemožno súhlasiť ani s postupom prvoinštančného súdu, ktorý napriek opakovaným návrhom odmietol ako svedkyňu vypočuť U.. U. L. - sestru žalobkyne a to s odkazom na ust. . V zmysle tohto ustanovenia by sa súd pri výsluchu svedka mal postarať o to, aby takáto osoba nebola prítomná v pojednávacej sieni pri prednesoch strán ani pri vykonávaní dôkazov, avšak dôsledky tohto ustanovenia zákona nemožno automaticky absolutizovať a nebrať do úvahy okolnosti konkrétnej veci.

26. podľa názoru odvolacieho súdu v žiadnom svojom ustanovení výslovne nevylučuje ani priamo nezakazuje, aby ako svedok v konaní bol vypočutý zástupca sporovej strany. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia, teda či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k stranám sporu a k prejednávanej veci, aká je jeho rozumová a duševná úroveň a zohľadniť aj okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá a konfrontuje túto výpoveď s inými dôkazmi (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či ich doplňuje); celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností.

27. V danej veci žalobkyňa dňa 29.6.2018 (žaloba súdu bola doručená 12.1.2017) poverila svojím zastupovaním U.. U. L. (svoju sestru), ktorá mimo strán sporu ako jediná mala byť prítomná pri odovzdávaní predmetu pôžičky. Je zrejmé, že U.. U. L. by mala v konaní vypovedať v pozícii svedkyne o skutočnostiach, ktoré sledovala ešte predtým, ako sa podujala zastupovať žalobkyňu. Odvolací súd má za to, že s prihliadnutím na charakter sporu, procesnú a dôkaznú situáciu a fakt, že U.. U. L. ako jediná osoba mimo strán sporu mala byť pri odovzdávaní peňazí, nemožno z hľadiska princípov elementárnej spravodlivosti nepripustiť vykonanie dôkazu výpoveďou tejto svedkyne. Vierohodnosť jej výpovede bude nutné vyhodnocovať následne pod prizmou jej vzťahu k stranám sporu a nie je možno vylúčiť, že táto vierohodnosť môže byť oslabená aj vzťahom vyplývajúcim zo zastupovania žalobkyne touto svedkyňou a jej angažovanosťou na pojednávaniach, ktoré okolnosti nesporne sporu si žalobkyňa musela uvedomovať v čase, keď ju poverila svojím zastupovaním v konaní a mohli by ju viesť aj k rozhodnutiu takéto zastupovanie prehodnotiť. Výpoveď svedkyne však môže byť súčasťou logického dôkazného reťazca, vo väzbe na ďalšie dôkazy, ak ho nenarušuje, avšak nemala by byť dôkazom jediným a rozhodujúcim.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd musel zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou postupovať v konaní v súlade s procesným predpisom a ústavnými zásadami tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, vysporiadať sa s čiastočným späťvzatím žaloby, opätovne posúdiť žalobkyňou navrhnuté dôkazy a zistiť všetky rozhodujúce (právne významné) skutočnosti potrebné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku a po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov opätovne vo veci rozhodnúť a v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania, pričom pri hodnotení unesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena sa bude riadiť zásadami načrtnutými v tomto rozhodnutí.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).