Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_74Ek-766-2018.pdf
PDF · 123.47 KB
Case nature
Subarea
74Ek/766/2018
Uznesenie
V exekučnej veci oprávneného: J. M. R., R..K..S.., A.: XX XXX XXX, J. XX, XXX XX L., B..: C. F.K. E.. C. M., R.. K.. S.., A.: XX XXX XXX, F. XX, XXX XX L. - R. H., proti povinnému: C. E., X.. XX.XX.XXXX, Č..G.. XXX, XXX XX J., B..: E.. C. F., V. XXX/X, XXX XX J. L., o vymoženie 14.240,40 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: E.. U. Š., R. R.G. U. Ú. Z. X, XXX XX X. H. X., J. R.. B.. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v časti vymáhanej istiny vo výške 100 Eur a úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 100 Eur od 26.04.2018 do zaplatenia podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
III. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 386,58 Eur.
IV. Povinný nemá voči oprávnenému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom súdneho exekútora dňa 11.05.2018 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia istiny vo výške 14.240,40 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - K. K. R. C. R., B. C. R. C. R., B..B..J..S.. J. R.. B.. XXX/XX/XX Y. G. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2016 a vykonateľnosť dňa 03.01.2017 (ďalej len „exekučný titul“). Poverením č. U.:R.:S.:XXXX:XXXXXXXXXX.X poveril súd vykonaním exekúcie dňa 14.06.2018 súdneho exekútora E.. U. Š..
2. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 09.07.2018. Exekútorskému úradu JUDr. Evy Šteinerovej bol prostredníctvom právneho zástupcu povinného doručený návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 13.07.2018, v ktorom povinný uvádza nasledovné: „Predmetným exekučným titulom bol priznaný oprávnenému nárok zo Zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXX XXXX- XX XXX. V zmysle predmetnej zmluvy bola povinnému poskytnutá suma 13.248 Eur, ktorú mal splácať v splátkach po 276,00 Eur mesačne. V zmysle predmetnej zmluvy si oprávnený automaticky uplatnil odmenu za poskytnutie úveru vo výške 9.248,00 Eur, túto si hneď stiahol a môjmu klientovi tak po započítaní reálne poskytol sumu, ktorú obdržal vo výške 4.000,00 Eur. V prílohe predkladáme výpis poštových a bankových poukážok, z ktorých je preukázateľné to, že zaplatil sumu vo výške 4.616 Eur. Napriek tejto skutočnosti si Arbitrážny súd pri vydaní arbitrážneho rozsudku túto skutočnosť neoveril a priznal oprávnenému peňažný nárok, ktorý je v rozpore s ustanovením zmluvy o revolvingovom úvere a rovnako tiež v rozpore s ustanoveniami Občianskeho a Obchodného zákonníka. V exekučnom konaní
je voči môjmu klientovi tak vymáhaná suma vo výške 20.703,45 Eur, čo je viac ako päťnásobok vymáhanej istiny!!! Výška vymáhanej sumy je neprimerane vysoká aj pri hypotéze, že predmetný vzťah je obchodnoprávny, pretože exekúciu vedú voči nemu ako občanovi s uvedením rodného čísla, v zmluve má však uvedené IČO s tým, že išlo o úver vraj na podnikateľskú činnosť. Tieto okolnosti vôbec neboli môjmu klientovi pri uzatváraní zmluvy jasné, úver si bral na preklenutie svojej osobnej finančnej situácie nie ako podnikateľ, ale ako občan. Exekučný titul možno pokladať za neplatný a jeho následný výkon za úžeru. Poukazujem tiež na to, že aj keď je predmetná zmluva definovaná ako revolvingový úver uzatvorený v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, môj klient tento úver uzatváral ako spotrebiteľ, ktorý si bral tieto sumy na účely nesúvisiace s predmetom podnikania. Spory z predmetnej zmluvy tak nesmeli byť riešené v rozhodcovskom konaní teda vymáhaný exekučný titul možno považovať za neplatný. Okrem toho táto zmluva nemala zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru, preto ju možno považovať za bezúročnú a môj klient mal tak povinnosť vrátiť iba istinu, čo aj napokon urobil. Zdôrazňujem, že právny úkon v podobe uzavretia predmetnej zmluvy tak možno považovať za úžeru v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka. Výkon rozhodnutia je tak v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Ak možno právny vzťah považovať za vzťah obchodný, je aj výkon takého rozhodnutia v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ustanovenými v § 265 Obchodného zákonníka. Môj klient tvrdí, že uskutočnil aj ďalšie úhrady, takže celkovo by mal mať splatených cca 6.000,00 Eur, tieto doklady nám zatiaľ klient nedoručil. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadam súd, aby exekúcia bola zastavená a povinnému priznané právo na náhradu trov konania vo výške 100%, pretože jej ďalšie trvanie je podľa nášho názoru protizákonné, nedôvodné a ekonomicky likvidačné pre môjho klienta.“ K svojim tvrdeniam priložil povinný ako dôkaz zmluvu o revolvingovom úvere, bankové výpisy a poštové poukážky.
3. Dňa 08.08.2018 súdny exekútor doručil súdu nasledovné listinné dokumenty: 1.) Návrh povinného na zastavenie exekúcie, 2.) Plnomocenstvo pre advokátku JUDr. Annu Kubovičovú na zastupovanie povinného, 3.) Plnomocenstvo pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. na zastupovanie oprávneného, 4.) Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX B. G. XX.XX.XXXX, 5.) Splátkový kalendár k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX, 6.) Žiadosť o úver, 7.) Faktúry povinného, 8.) Bankové výpisy a poštové poukážky povinného, 9.) Daňové priznanie povinného, 10.) Živnostenský list povinného, 11.) Osvedčenie o registrácii Advokátskej kancelárie JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. na DPH , 12.) Upovedomenie o začatí exekúcie, 13.) Doručenku upovedomenia o začatí exekúcie, 14.) Vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie od súdneho exekútora, 15.) Vyjadrenie oprávneného k podnetu povinného na zastavenie exekúcie. 4. Oprávnený vo svojom vyjadrení tvrdí, že nesúhlasí so zastavením exekúcie a žiada exekučný súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, nakoľko má za to, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok a podobne. Uvádza, že okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď v rozhodcovskom konaní, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku), avšak možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Tvrdí, že exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Vyslovuje názor, že návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul uplatniť v základnom konaní. Oprávnený poukazuje na fakt, že povinným tvrdené skutočnosti nie je možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vo svojom vyjadrení oprávnený ďalej uvádza, že tvrdenia povinného o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 22.02.2015 (ďalej aj Zmluva) sú nepravdivé a nemajú oporu vo vzájomných vzťahoch s oprávneným, sú s nimi v rozpore, a to jednak pokiaľ ide o predzmluvnú fázu, uzavretie samotnej zmluvy a tiež následné správanie povinného. Ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že charakter zmluvného vzťahu sa určuje na základe prejavenej vôli oboch zmluvných strán pred a pri uzavretí zmluvy. V tomto smere sú podľa názoru oprávneného rozhodujúce obsah žiadosti o úver a zmluvy o úvere. Oprávnený považuje za nereálne, aby povinný vstupoval do zmluvného vzťahu s oprávneným, s ktorého obsahom nesúhlasil a nebol stotožnení. Tvrdí, že ak by mala povaha zmluvy závisieť od následného spôsobu použitia peňažných prostriedkov, v dôsledku toho by v čase uzavretia zmluvy (t.j. v deň jej podpisu) nikdy nebolo isté, aká je vlastne povaha zmluvného vzťahu, ak by závisela od toho, ako vlastne dlžník použije peňažné prostriedky. Podľa jeho názoru by dôsledky argumentácie povinného dokonca viedli k tomu, že charakter zmluvy by závisel od skutočného použitia peňažných prostriedkov aj v takom prípade, kedy
by ich napríklad dlžník použil v rozpore s tým, čo tvrdil pred a pri uzavretí zmluvy (napríklad by žiadal peňažné prostriedky na rozvoj podnikania, a pod. v skutočnosti by ich použil na úplne niečo iné). Uvádza, že v takomto prípade by sa povaha zmluvy menila v dôsledku jednostranného faktického konania (t.j. ani nie právneho úkonu) dlžníka. Takýto prístup však odporuje pravidlu, podľa ktorého sa obsah a povaha zmluvy posudzujú k okamihu jej uzavretia. Na margo uvedeného poukazuje na súdnu prax a uvádza, že povaha a platnosť právneho úkonu sa posudzujú k okamihu vykonania právneho úkonu (t.j. v tomto prípade zmluvy). Oprávnený má za to, že z tvrdení povinného okrem popretia obsahu zmluvy ako vlastného prejavu vôle nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by osvedčovala dôveryhodnosť jeho tvrdení. Je zavádzajúce a nesprávne domnievať sa, že právny poriadok v akomkoľvek vzťahu umožňuje zmeniť povahu zmluvného vzťahu len na základe jednostrannej deklarácie jednej zmluvnej strany. Už len samotná skutočnosť, že povinný viac ako 3 roky povahu zmluvy nespochybnil, a to ani v základnom konaní, ale robí tak až v čase exekučného konania, svedčí o účelovosti jeho tvrdení. Oprávnený tvrdí, že z obsahu Zmluvy vyplýva, že povinný ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom C. E., R. J. XXX, XXX XX J., A.S.: XXXXXXXX, zapísaný v živnostenskom registri S. Ú. J. L., K.. Č.. XXX-XXXXX. Podľa názoru oprávneného fyzická osoba môže mať pridelené IČO len titulom svojho postavenia podnikateľa a skutočnosť, že na zmluve je uvedené IČO, nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzavieraní a rovnako aj skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza aj adresa miesta jeho podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri. Tvrdenie povinného, že v návrhu na vykonanie exekúcie nie je uvedené IČO, ale rodné číslo povinného, nemá na právny charakter zmluvy podľa názoru oprávneného žiaden vplyv. Oprávnený má za to, že rodné číslo povinného v návrhu na vykonanie exekúcie slúži na jednoznačnú identifikáciu povinného ako fyzickej osoby a že IČO povinného nemohlo byť v návrhu na vykonanie exekúcie uvedené, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie mal už povinný ukončenú podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania. Oprávnený popiera tvrdenia povinného o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu založeného Zmluvou. Uvádza, že takéto tvrdenia nemajú oporu v žiadnom skutkovom tvrdení a ani v označenom dôkaze a povinný vystupoval vo vzťahu k oprávnenému od začiatku ako podnikateľský subjekt. Tvrdí, že keby mal povinný záujem uzatvoriť zmluvu ako spotrebiteľ, zmluva by mala inú formu, aj obsah so všetkými náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tak ako je to v prípade iných zmlúv, ktoré oprávnený uzatvára so spotrebiteľmi. Podľa názoru oprávneného povinný uzavrel zmluvu nesporne ako podnikateľ a pred jej uzavretím predložil oprávnenému Živnostenský list S.-C.-X Y. G. XX.XX.XXXX S.H. Ú. Y. J. L., daňové priznanie pre daň z príjmov fyzických osôb typu B za rok 2012 a 2013, faktúru č. 01/2014, č. 02/2017, ktorú vystavil povinný svojim odberateľom a súčasne vyplnil žiadosť o PROFI úver, kde vyplnil všetky údaje ako podnikateľský subjekt a ako účel čerpania úveru uviedol „prevádzkový“. V zmysle uvedeného oprávnený poukazuje na fakt, že vyššie uvedené dokumenty mohol získať len od povinného pri rokovaní o uzavretí zmluvy s ním ako podnikateľom, t.j. len na základe súčinnosti a vedomého konania povinného. Uvádza, že všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnému poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými sa oboznámil a podpisom ich odsúhlasil a že v článku 21., ods. 21.9 uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere povinný vyhlásil, že si zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel, uzatvára ju na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, nie v tiesni, nie pod nátlakom a ani za inak nevýhodných podmienok. Oprávnený ďalej poukazuje na skutočnosť, že zmluvný vzťah, z ktorého záväzky boli zabezpečené zmenkou, nie je vzťahom spotrebiteľským, a tvrdenia povinného o obmedzení resp. zákaze použitia zmenky a o ďalších neprijateľných podmienkach v zmluve o úvere považuje za nedôvodné. K výške poskytnutého úveru oprávnený uvádza, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 13.248,00 Eur, a to rozdelený na dve časti. Tvrdí, že prvá časť vo výške 9.248,00 Eur bola poskytnutá v rámci započítania so záväzkom povinného podľa čl. 4.1 Zmluvy o revolvingovom úvere (t.j. došlo k úhrade záväzku povinného v uvedenom rozsahu, tzn. zaplatenie odmeny za poskytnutie úveru za celú dobu jeho poskytnutia 48 mesiacov) a druhá časť vo výške 4.000,00 Eur bola poskytnutá vyplatením v prospech účtu povinného. Uvádza, že rozdiel v sume poskytnutého úveru a sumy vyplatenej na účet spočíva v tom, že povinný ako dlžník bol povinný zaplatiť za poskytnutie úveru zmluvnú odmenu splatnú ku dňu poskytnutia úveru, pričom sa zmluvné strany dohodli na uhradení tejto odmeny započítaním vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka na poskytnutie úveru t.j. sumy 13.248,00 Eur oproti pohľadávke veriteľa na zaplatenie odmeny za poskytnutie úveru, t.j. sumy 9.248,00 Eur. Spomína, že po vzájomnom započítaní bola dlžníkovi vyplatená na účet suma 4.000,00 Eur. Neznamená to však, že táto suma je sumou poskytnutého úveru. Pri opačnom výklade by potom odmena za poskytnutie úveru nemohla byť považovaná za uhradenú započítaním. Tvrdí, že výška záväzku povinného zo zmluvy 22.469,00 EUR (istina úveru 13.248,00 Eur a zmluvná odmena 9.248,00 Eur) zostáva rovnaká bez ohľadu na spôsob splnenia záväzku (či už započítaním alebo jeho splnením bez započítania). Pokiaľ
by k započítaniu nedošlo, povinný by musel v deň poskytnutia úveru vo výške 13.248,00 Eur zaplatiť oprávnenému ako veriteľovi sumu zmluvnej odmeny 9.248,00 Eur a následne splácať istinu úveru 13.248,00 Eur v pravidelných mesačných splátkach. Oprávnený má za to, že výška zmluvnej odmeny 9.248,00 Eur predstavuje úročenie úveru za celú dobu čerpania úveru vo výške 13.248,00 Eur, t.j. za dobu 48 mesiacov a nemožno ju považovať za neprimeranú a vzhľadom na obchodnoprávny charakter zmluvného vzťahu nemožno na výšku odplaty aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, teda ustanovenia o obvyklej odplate na finančnom trhu. Tvrdí, že výška zmluvnej odmeny 9.248,00 Eur predstavuje úročenie úveru za celú dobu čerpania úveru vo výške 13.248,00 Eur, t.j. za dobu 48 mesiacov a nemožno ju považovať za neprimeranú. Má za to, že zároveň nemôže ísť o úžeru, nakoľko ročný úrok vypočítaný zo sumy poskytnutého úveru 13.248,00 Eur neprevyšuje 17,5 % a výška odplaty nemôže byť v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, považuje oprávnený za platný právny úkon v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. a uvádza, že rozhodcovské konanie prebehlo v súlade s ustanovenia právnych predpisov a rokovacieho poriadku stáleho rozhodcovského súdu. Popri skutočnosti, že medzi účastníkmi žiadna spotrebiteľská zmluva uzavretá nebola dáva oprávnený do pozornosti, že prípustnosť jej uzatvárania je zákonom a aj súdnou praxou pripustená aj pre spotrebiteľské právne vzťahy. Uvedené dáva do pozornosti z dôvodu spočívajúceho v tom, že ak je prípustné uzavrieť rozhodcovskú zmluvu pre spotrebiteľský právny vzťah, potom v prípade podnikateľského právneho vzťahu nemôže byť v tomto smere žiadna relevantná pochybnosť. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, a preto navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a navrhuje, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%, ktoré sú vyčíslené ku dňu spísania vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 386,58 Eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 14.240,40 Eur vo výške 182,24 Eur vrátane DPH /151,87 Eur + 20% DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške 11,05 Eur vrátane DPH /9,21 Eur + 20% DPH/). 5. Súdny exekútor priložil k návrhu povinného na zastavenie exekúcie krátke vyjadrenie, v ktorom uvádza, že skutočnosť, že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný je dôkazom toho, že súd nezistil žiadne dôvody, aby právoplatnosť a vykonateľnosť na exekučnom titule vyznačil. Má za to, že povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, na základe ktorých by došlo k naplneniu ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a preto navrhuje súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 13.07.2018 zamietol ako nedôvodný a žiada, aby súd rozhodol o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 386,58 Eur. 6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa ods. 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorenie, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. Podľa čl. 8 zákona 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd v rámci predmetného exekučného konania konštatuje, že exekučné konanie začalo zákonne a dôvodne, nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.
16. Súd v rámci preskúmavania návrhu povinného na zastavenie exekúcie zisťoval existenciu dôvodov, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie. Povinný vo svojom vyjadrení žiada zastavenie exekúcie súdom z dôvodu, že považuje predmetný exekučný titul za neplatný a jeho následný výkon za úžeru. Svoje tvrdenia odôvodňuje tým, že úver v zmysle predmetnej revolvingovej zmluvy uzatváral ako spotrebiteľ a spory z tejto zmluvy tak nesmeli byť riešené v rozhodcovskom konaní. Uvádza, že predmetná zmluva nemala zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru, a preto ju možno podľa jeho názoru považovať za bezúročnú, a tým odôvodňuje skutočnosť, že mal tak povinnosť vrátiť iba istinu, čo aj urobil. V súvislosti s uvedeným považuje výšku vymáhanej sumy za neprimerane vysokú, a to aj pri hypotéze, že predmetný vzťah je obchodnoprávny, pretože exekúcia voči nemu je vedená ako voči občanovi s uvedením rodného čísla, aj napriek tomu, že v zmluve má uvedené IČO. Povinný má za to, že tieto okolnosti mu neboli pri uzatváraní zmluvy jasné a že úver si bral na preklenutie svojej osobnej finančnej situácie a nie na podnikateľskú činnosť.
17. Tunajší súd vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku a k tvrdeniu povinného, kde uvádza, že vymáhaný nárok v danom exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľkou zmluvou, a teda, že ide o spotrebiteľský právny vzťah podliehajúci režimu spotrebiteľského práva, uvádza nasledovné. Za účelom preskúmania vyššie uvedených skutočností a
po oboznámení sa s obsahom spisu, ktorého súčasťou boli aj Žiadosť o úvere a Zmluva o revolvingovom úvere dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom obchodnoprávnym. Súd ma za preukázané, že oprávnený a povinní na základe Žiadosti o poskytnutie PROFI úveru zo dňa 19.02.2015 uzavreli spolu Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX (ďalej iba „zmluva o úvere“). Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Z obsahu žiadosti o poskytnutie PROFI úveru ako aj zo zmluvy o úvere je zrejmé, že príslušné údaje vypĺňajú výlučne podnikatelia fyzické osoby a právnické osoby ako aj to, že nie je určená pre fyzické osoby - spotrebiteľov. Povinný v žiadosti o poskytnutie PROFI úveru uviedol konkrétne ako účel čerpania úveru prevádzkový, a k žiadosti okrem osobných dokumentov povinný predložil živnostenský list, daňové priznanie pre daň z príjmov fyzických osôb typu B za rok 2012 a 2013 a potvrdenie o výške daňovej povinnosti. V ustanovení 1 čl. 1.1 predmetu zmluvy je uvedené, že veriteľ (oprávnený) poskytne dlžníkovi (povinnému) na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške, t. j. 13.248,00 Eur. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že povinný sa zaväzuje zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu vo výške 9.248,00 Eur, ktorá je splatná ku dňu poskytnutia úveru. Zo zmluvy ako aj vyjadrenia oprávneného je zrejmé, že rozdiel v sume poskytnutého úveru a sumy vyplatenej na účet spočíva v tom, že povinný ako dlžník bol povinný zaplatiť za poskytnutie úveru zmluvnú odmenu splatnú ku dňu poskytnutia úveru, pričom sa zmluvné strany dohodli na uhradení tejto odmeny započítaním vzájomných pohľadávok. Zo záverečných ustanovení zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že právne vzťahy touto zmluvou výslovne neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Povinný v zmluve o úvere vyhlásil, že túto zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel, uzatvoril ju na základe slobodnej a vážnej vôle, nie pod nátlakom, v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok a na dôkaz súhlasu so všetkými ustanoveniami tejto zmluvy túto vlastnoručne podpísal. Táto zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 22.02.2015. Povinný je v žiadosti o úver a v zmluve o úvere označený rodným číslom a identifikačným číslom pod ktorým je registrovaný v Živnostenskom registri Slovenskej republiky ako podnikateľský subjekt, ktorý podľa aktuálnych údajov ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 23.08.2018.
18. K uvedenému súd poznamenáva, že povinný pred podpisom mal možnosť voľby zmluvu neprijať a nepodpísať. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Johan Gruber proti Bay Wa AG (ESD C - 464/01), podľa ktorého ,,nie je potrebné zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorých mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely“. Na základe týchto skutočností súd nemal pochybnosti o tom, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom obchodnoprávnym. Z uvedeného dôvodu súd nevidel dôvod aplikovať na obchodnoprávny vzťah Zákon č. 250/2017 o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, tak ako na to poukazuje povinná v predloženom návrhu. Keďže súd po preskúmaní exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, dospel k záveru, že tento nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu. Súd v zmysle uvedeného poukazuje na fakt, že povinný mal možnosť v základom konaní podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, ale túto možnosť zrejme nevyužili. Predmetný exekučný titul preto nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2016 a vykonateľnosť dňa 03.01.2017. V exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.
19. K tvrdeniu povinného o tom, že zaplatil oprávnenému sumu vo výške 4.616,00 Eur a uskutočnil aj ďalšie úhrady, a k tvrdeniu, že nie je stotožnený s výškou pohľadávky priznanej predmetným exekučným titulom súd v prvom rade uvádza, že vo vykonávacom konaní musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Ďalej súd konštatuje, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného a že skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie nepostačuje len tvrdiť, ale je nutné ich aj hodnoverne preukázať. Z predložených bankových výpisov ako aj poštových poukážok je zrejmé, že povinný uskutočnil čiastkové úhrady pred vydaním exekučného titulu ako aj pred podaním samotného návrhu na vykonanie exekúcie. Po preskúmaní jednotlivých platieb ako aj spisovej dokumentácie súd zistil, že oprávnený platby, ktoré boli uskutočnené po vydaní exekučného titulu a pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, zohľadnil v predmetnom návrhu na vykonanie
exekúcie, s výnimkou platby povinného uskutočnenej dňa 25.04.2018. V zmysle nejasnosti, či oprávnený eviduje platbu povinného zo dňa 25.04.2018, konajúci súd vyzval dňa 14.02.2019 oprávneného, aby sa v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy, vyjadril k výpisu o vklade na účet oprávneného zo dňa 25.04.2018, ktorý povinný predložil ako dôkaz v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. Súd od oprávneného žiadal vyjadrenie, či prostredníctvom vyššie uvádzanej platby povinného zo dňa 25.04.2018 došlo, resp. nedošlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v predmetnej veci. Oprávnený dňa 22.02.2019 predložil tunajšiemu súdu výpis evidovaných platieb od povinného spolu s vyjadrením, v ktorom uvádza, že eviduje platbu 100,00 Eur z 25.04.2018, ale má za to, že predmetná platba povinného nemohla byť zohľadnená v návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko zápisnica o spísaní návrhu bola spísaná už 23.04.2018. Oprávnený ďalej uviedol, že dňa 01.06.2018 mu bola ešte uhradená suma 100,00 Eur, a že k ďalej úhrade zo strany povinného už nedošlo. Súd má za to, že exekúcia sa začala dôvodne, nakoľko dlh povinného v čase začatia exekúcie reálne existoval, avšak nie v takej výške, ako ho súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie.
20. Súd konštatuje, že návrhom na vykonanie exekúcie uplatňovaný nárok nebol ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie vyčíslený správne, a to s ohľadom na úhradu povinného pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie (11.05.2018) vo výške 100,00 Eur zo dňa 25.04.2018. Preto súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) v časti vymáhaného nároku - istiny vo výške 100,00 Eur a úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 100 Eur od 26.04.2018 do zaplatenia zastavil. 21. Súd ďalej konštatuje, že exekúciu zastavil len v časti, v ktorej začala nedôvodne. Čo sa týka platby povinného zo dňa 01.06.2018 vo výške 100,00 Eur, súd konštatuje, že uhradenie časti istiny zo strany povinného vo výške 100,00 Eur po začatí exekučného konania (11.05.2018), nemôže viesť k zastaveniu exekúcie v časti istiny vo výške 100,00 Eur. Je nutné poznamenať, že zaplatenie dlhu povinného by mohlo viesť k ukončeniu konania len v prípade úhrady uplatnenej sumy vrátane trov exekúcie, pričom formálno-právne by súd nevydával uznesenie o zastavení exekúcie. Oprávnený mal iba povinnosť v súlade s § 61f ods. 2 EP bezodkladne informovať exekútora o plneniach, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Uvedenými skutočnosťami je súdny exekútor viazaný aj naďalej pri vyčíslovaní aktuálnej výšky vymáhaného nároku a výšky odmeny exekútora v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
22. Nakoľko tu nie je dôvod na celkové zastavenie exekúcie, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004 Z. z.“): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu."
28. Podľa ust. § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.: „Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu."
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
31. Povinný si v návrhu zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Súd pri určení náhrady trov konania povinného vychádzal z pomeru úspechu povinného v predmetnej exekučnej veci v zmysle § 255 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodoval súd jednak v zastavenej časti konania podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak niektorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Exekučné konanie bolo zo strany oprávneného začaté dôvodne, avšak súd čiastočne zastavil konanie vo vzťahu k časti vymáhanej istiny vo výške 100,00 Eur a úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 100 Eur od 26.04.2018 do zaplatenia, nakoľko uplatňovaný nárok oprávneného nebol ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie vyčíslený správne. Keďže došlo k čiastočnému zastaveniu konania na základe nesprávne vyčísleného nároku oprávneného, je oprávnený povinný nahradiť trovy v zastavenej časti konania povinnému. Povinnému však s ohľadom na pomer úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania nevznikol, preto súd rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
32. Pri rozhodovaní o trovách konania v časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom zastavení exekúcie, súd taktiež aplikoval zásadu úspechu. Čistý úspech oprávneného v predmetnej exekučnej veci teda predstavuje 98,60% (99,30% - 0,70%), čo znamená, že je viac úspešný ako povinný. Nakoľko došlo k zastaveniu konania v časti vymáhanej istiny vo výške 100 Eur, mení sa tarifná hodnota veci v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky na sumu 14.140,40 Eur. Súd pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 14.140,40 Eur. Trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po pripočítaní režijného paušálu tak predstavujú sumu vo výške 386,59 Eur vrátane DPH (303,74 Eur + 2*9,21 Eur + DPH). Oprávnený si vo svojom vyjadrení uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 386,58 Eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 14.240,40 Eur vo výške 182,24 Eur vrátane DPH /151,87 Eur + 20% DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške 11,05 Eur vrátane DPH /9,21 Eur + 20% DPH). Súd priznal oprávnenému náhradu trov exekúcie v súvislosti s prevzatím a prípravou zastúpenia s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 386,58 Eur s DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.