Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/50/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného P., proti povinnej R., o vymoženie 1.776,72 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. októbra 2019, č.k. -42, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na , , Exekučného poriadku, , . V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie datovaným 24.03.2017 a doručeným súdnemu exekútorovi T.. J. R. dňa 27.03.2017 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie istiny vo výške 1.776,72 eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp.zn. -10 zo dňa 24.07.2014. Dňa 03.04.2017 súdny exekútor T.. J. R. doručila súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 01.09.2018 bola T.. J. R. odvolaná a na jej miesto nastúpil náhradník, súdny exekútor T.. D. B., U.., Exekútorský úrad so sídlom S.. Uznesením č.k. -18 zo dňa 23.11.2017 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -29 zo dňa 26.03.2018 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní konštatoval, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorá bola vystavená na zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal predovšetkým na to, že predmetný zmluvný vzťah vznikol dňa 24.01.2007, kedy definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval o ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva je zmluvou typovou, povinná nepoužila predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Povinná pri uzatváraní tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde mal zapísaný predmet činnosti „poskytovanie úverov.“ Z tohto dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinná nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Predmetná spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená a zmenka vystavená dňa 24.01.2007, t.j. v čase, keď vtedy platná právna úprava ešte nezakazovala použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch. Použitie zmenky, dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, ani jednotlivé ustanovenia zmluvy, plnenia z ktorých sa prostredníctvom zmenky dodávateľ voči spotrebiteľovi domáhal, však nesmú mať povahu neprijateľnej podmienky podľa generálnej klauzuly

upravenej v , ani porušovať zákaz odchýlenia sa zákona v neprospech spotrebiteľa zakotvený v . K vlastnému vzťahu s povinnou oprávnený najskôr uviedol len, že zmenka slúžila na zabezpečenie pohľadávky oprávneného voči povinnému zo zmluvy o splátkovom úvere a že nakoľko povinný ako dlžník dlh nesplnil, oprávnený pristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva a predložil zmenku na plnenie. V rámci pripojených dôkazov predložil len samotnú zmluvu o splátkovom úvere, bez Úverových podmienok a VOP, na ktoré zmluva odkazuje a ktoré obsahujú prevažnú časť dojednaní, týkajúcich sa vlastného úverového vzťahu medzi oprávneným a povinnou. Čo do týchto neúplných a nedostatočných tvrdení oprávnený nepochybne predloženými dôkazmi uniesol aj dôkazné bremeno. Na výzvu súdu prvej inštancie oprávnený následne doplnil ďalšie tvrdenia tak, ako je uvedené v bode 4. odôvodnenia, žiadne ďalšie dôkazy však nepredložil, ani nenavrhol vykonať. Tvrdenia oprávneného napriek výzve súdu prvej inštancie naďalej zostávajú neúplné a neumožňujú súdu prieskum žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v takom rozsahu, na aký je podľa prvá a posledná veta Exekučného poriadku súd povinný. Oprávnený si nesplnil povinnosť tvrdenia, neuviedol všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu. Neopísal všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou, úplne chýbajú vyjadrenia k obsahu Úverových podmienok a VOP, ktoré boli medzi stranami zmluvy dojednané a v priebehu zmluvného vzťahu aplikované. Oprávnený sa vôbec nevyjadril, kto a kedy aké údaje na zmenke vyplnil a pokiaľ zmenku v celosti nevyplnil vystaviteľ (t.j. bola vystavená ako blanko zmenka), či bola uzavretá dohoda o vyplňovacom práve a s akým obsahom. To sa javí ako obzvlášť závažný nedostatok skutkových tvrdení oprávneného najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že zmenkou z 24.01.2007 je podľa tvrdení oprávneného zabezpečené a v zmenkovej sume obsiahnuté aj príslušenstvo, nárok na ktoré vznikol až v roku 2013, a v inej mene, než na ktorú zmenka znie. Súd prvej inštancie nemal na základe skutkových tvrdení oprávneného a listinných dôkazov ním predložených v konaní možnosť zmenku preskúmať až po úroveň prípadnej dohody o vyplňovacom práve, ako to od neho vyžaduje platná právna úprava, ako aj záväzný právny názor vyslovený vo veci odvolacím súdom. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie ani po jeho doplnení neuvádza všetky skutkové tvrdenia potrebné na posúdenie, či vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nebol exekučným titulom priznaný bez toho, aby bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu prvej inštancie za daných okolností je potrebné podľa Exekučného poriadku v spojení s postupovať analogicky podľa Exekučného poriadku, t.j. ak sa nepreukáže (a to aj z dôvodu nedostatočných skutkových tvrdení oprávneného) opak, platí, že sú tu dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Iný postup by fakticky poprel zmysel Exekučného poriadku. Je totiž nemysliteľné, aby oprávnený len vďaka odopretiu poskytnutia príslušných informácií súdu, neúplnému návrhu a zatajeniu rozhodujúcich skutočností, dosiahol udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči spotrebiteľovi pre vymáhanie plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, plnenia nemravného, či plnenia zo zmenky vystavenej v rozpore so zákonom. Nesplnenie si povinnosti tvrdenia oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie, neuvedenie všetkých skutkových tvrdení, ktoré umožňujú preveriť návrh na vykonanie exekúcie v plnom rozsahu prieskumu, na ktorý je súd podľa Exekučného poriadku povinný, je preto dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Ak oprávnený uvedie len časť rozhodujúcich skutočností a zamlčí (či ako v tomto prípade na výslovnú výzvu súdu odmietne oznámiť) tie, čo by mohli či museli viesť k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je možné súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie môže súd vydať až po tom, čo si splní povinnosť ex offo prieskumu podľa Exekučného poriadku. Ak oprávnený súdu v splnení tejto povinnosti bráni odopieraním príslušných skutkových tvrdení alebo nepredložením potrebných dôkazov, možno to pričítať len na ťarchu oprávneného, čoho prejavom je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z tvrdení oprávneného navyše vyplýva, že prostredníctvom zmenky uplatnil sumu zodpovedajúcu kauzálnej pohľadávke z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá vznikla úročením istiny zároveň zmluvným úrokom aj úrokom z omeškania. Takéto dvojaké úročenie je však podľa zakázané, ako je aj opakovane a dlhodobo judikované súdmi (už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. ) jasne definuje, že úroky z poskytnutých finančných prostriedkov (zmluvné úroky) patria veriteľovi iba do splatnosti dlhu, prípadne splatnosti jeho jednotlivých splátok a od splatnosti /resp. zosplatnenia/ je dlžník v omeškaní a musí platiť len úroky z omeškania). Úrok predstavuje cenu peňazí, ktorý pokrýva absentujúci zisk veriteľovi a je splácaný v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti podmieňuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne obetovaných peňazí,

dispozície s ktorými sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty, získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. V tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Teda nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem vyvinúť úsilie, smerujúce ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky na vymoženie jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinností a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil; de facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, akoby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Tým by bola založená nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia; počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav, založený jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom v spojení s a Nariadenia vlády č. Ak sa dodávateľ napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovoláva zmluvných úrokov aj v čase po splatnosti či po zosplatnení úveru, neprejdú tieto nároky testom Exekučného poriadku, nakoľko sa jedná o plnenie z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. (Alebo dokonca na plnenie úplne bez právneho dôvodu, pokiaľ na ich účtovanie po splatnosti / zosplatnení úveru dodávateľa neoprávňovalo ani žiadne zmluvné ustanovenie, ich účtovanie by v takomto prípade nepochybne bolo v rozpore s dobrými mravmi). V každom prípade je ale neprijateľnou zmluvná podmienka umožňujúca toto plnenie, na ktoré podľa zákona dodávateľ nemá nárok, zabezpečiť zmenkou a na jej neprijateľnosť nebolo prihliadnuté v základnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie podľa Exekučného poriadku podanú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora vyhovie. V odvolaní namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v zmysle a zároveň podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva na spravodlivý proces podľa ust. . Oprávnený uviedol názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za prekvapivé, nakoľko súd neakceptoval záväzný právny názor odvolacieho súdu. Odôvodnenie súdu prvej inštancie považoval za zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko odvolací súd uviedol, že oprávnený si splnil predložením zákonom vyžadovaných dokladov dôkazné bremeno a povinnosťou súdu bolo nielen posúdiť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku, ale i vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť. Považoval za potrebné uviesť, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu zastaviť exekučné konanie, respektíve zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z dôvodu, že oprávnený sa nevyjadril k vyplneniu zmenky. Uviedol, že skutočnosti, z dôvodu ktorých súd prvej inštancie zamietol návrh súdneho exekútora o udelenie licencie na vykonanie exekúcie, nie sú dôvodmi v zmysle ust. Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie pritom neuviedol, či nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne či zistil konkrétne obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi. Oprávnený uviedol názor, že v predmetnej veci

súdu oznámil všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, tak ako vyžaduje zákon a taktiež súdu zaslal všetky podklady, na ktorých doručenie ho vyzval. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol iba skutočnosti, ktoré nie sú dôvodmi v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že z uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil aj preto, že uviedol, že nakoľko si oprávnený prostredníctvom zmenky uplatnil sumu zodpovedajúcu kauzálnej pohľadávke z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá vznikla úročením istiny zároveň zmluvným úrokom aj úrokom z omeškania takéto dvojaké úročenie je však podľa zakázané, ako je opakovane a dlhodobo judikované súdmi. Z uvedeného dôvodu považoval za zrejmé, že ak súd prvej inštancie zistil neprimeranosť uplatneného nároku v časti uplatnených úrokov, vymoženie nároku nemal pripustiť iba v tomto rozsahu.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ), ktorým bol zrušený v znení neskorších predpisov.

5. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa , ako vecne správne.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

12. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ( v znení účinnom do 31.03.2017) ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie (či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi).

13. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia,

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, zo dňa 24.03.2017 doručeným súdnemu exekútorovi T.. J. R. dňa 27.03.2017, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 1.776,72 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. -10 zo dňa 24.07.2014. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 12.01.2015. Dňa 01.09.2018 bola T.. J. R. odvolaná a na jej miesto nastúpil náhradník, súdny exekútor T.. D. B., U.., Exekútorský úrad so sídlom S. XX, XXX XX Q.. Uznesením č.k. -18 zo dňa 23.11.2017 súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -29 zo dňa 26.03.2018 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní konštatoval, že oprávnený si nesplnil povinnosť predložiť listinné dôkazy potvrdzujúce tvrdenia oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie, neuviedol všetky skutkové tvrdenia, ktoré by umožňovali preveriť návrh na vykonanie exekúcie v plnom rozsahu prieskumu, ktorá skutočnosť je preto dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.

15. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu č. -10 zo dňa 24.07.2014, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Súd prvej inštancie správne konal a vyzval oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie tak, že opíše všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou. Oprávnený si nesplnil povinnosť tvrdenia, neuviedol všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu, čo považoval súd prvej inštancie za dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonných ustanovení, keď žiadosť súdneho exekútora zamietol, keďže oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v potrebnom rozsahu na jeho podrobné preskúmanie. Z doplnenia vyplýva, že zmenka slúžila na zabezpečenie pohľadávky oprávneného voči povinnému zo zmluvy o splátkovom úvere a že nakoľko povinný ako dlžník dlh nesplnil, oprávnený pristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva a predložil zmenku na plnenie. V rámci pripojených dôkazov predložil len samotnú zmluvu o splátkovom úvere, bez Úverových podmienok a VOP, na ktoré zmluva odkazuje a ktoré obsahujú prevažnú časť dojednaní, týkajúcich sa vlastného úverového vzťahu medzi oprávneným a povinným.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie pritom správne zisťoval existenciu dôvodov teda, či sa vymáhaný nárok zakladá na existencii neprijateľných zmluvných podmienok a rozpore s dobrými mravmi, alebo so zákonom. V ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa totiž zaviedla povinnosť pre exekučné súdy ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). V prípade, že vyjde najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, je exekučný súd povinný žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

17. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov "obchodných" - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred "silnejšími" subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného

spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu.

18. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo, že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený.

19. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou oprávneného v podanom odvolaní a jeho výkladom keďže súd nemal k dispozícii na základe skutkových tvrdení, či listinných dôkazov oprávneného možnosť zmenku podrobne preskúmavať. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje postup exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak potom v rámci rozhodovania o tejto žiadosti vyjde najavo, že vymáhaný nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou pričom v pôvodnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, vtedy je dôvodné takúto žiadosť zamietnuť.

20. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol ( Exekučného poriadku). Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa , ako vecne správne.

21. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že napriek tomu, že určitému exekučnému titulu bola odopretá vymáhateľnosť v dôsledku vyššie uvedeného, je proti právoplatnému rozhodnutiu vydanému v konaní, ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, za podmienok podľa prípustná žaloba na obnovu konania aj z dôvodu, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (čl. I o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).