Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/123/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: RENOMAX s.r.o., Vyšná Hutka č.11, 040 18 Vyšná Hutka, IČO: 36 668 451, zast. JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, konateľkou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č.26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova č. 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie č. 8/ A, 811.02 Bratislava, o zaplatenie 547,48 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.6.2019, č.k. -140 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 547,48 eur s 5,00%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 213,26 eur odo dňa 18.3.2018 až do zaplatenia, zo sumy 334,22 eur odo dňa 21.3.2018 až do zaplatenia a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica odôvodnenou následovne:

-dňa 30.12.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle H. O. EČV: KE XXXHG, rok výroby 2010, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej spoločnosti: B. H., so sídlom Y. 4, XXX XX U.. Škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla: D. C., ohlásená žalovanému dňa 3.1.2018 a ním zaregistrovaná pod č. 9850808998. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené v spoločnosti RENOMAX s.r.o., ktorá vyúčtovala náklady na jeho opravu vo výške 1.061,66 eur s DPH, uplatnené u žalovaného fa.č. 20180041 zo dňa 23.2.2018, splatnou 9.3.2018, vystavenou na sumu 1.081,66 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 5.3.2018 bolo žalovaným oznámené, že dňa 2.3.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, keď priznaná a žalovaným uhradená suma bola vo výške 868,40 eur, nepriznaná suma 213,26 eur. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 12.3.2018 poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu. -dňa 6.2.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda A., EČV: KE XXX KK, rok výroby 2006, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: D. D., bytom A. č. XXX/X, XXX XX U.. Škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla M. U., bola riadne ohlásená žalovanému a ním zaregistrovaná pod č. 9563937017.

Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v spoločnosti RENOMAX s.r.o., pričom náklady na opravu predstavovali sumu 1.100,70 eur s DPH. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla vyúčtoval poškodený žalovanému faktúrou č. 20180002 zo dňa 5.1.2018, splatnou 19.1.2018, vystavenou na sumu 1.100,70 eur s DPH. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 7.3.2018 oznámil, že dňa 5.3.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom suma priznaná a uhradená žalovaným predstavovala sumu 766,48 eur. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 12.3.2018 poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu

3. Žalovaný sa v odpore proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica bránil tým, že: -návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanovením . -namietal existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď tvrdil, že poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach, teda poškodení boli dlžníkom žalobcu (čoho dôkazom sú predložené faktúry). Z vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že keďže poškodení predstavovali dlžníka žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok a uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale došlo k postúpeniu záväzku poškodených, ktorý predstavuje pohľadávku žalobcu. Žalovaný teda argumentuje, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s -namietal, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre neexistujúci predmet postúpenia a zároveň z dôvodu, že v nich absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky a dôvodí, že samotný predmet postúpenia je v zmluvách určený rozporuplne, nejasne a nie je špecifikovaný.

4. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že:

-dňa 30.12.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Seat O. EČV: KE XXXHG, rok výroby 2010, patriaceho spoločnosti B. H. s.r.o. (poškodený). J. udalosť spôsobil D. C., táto bola nahlásená u žalovaného dňa 3.1.2018, registrovaná pod č. poistnej udalosti 9850808998. Motorové vozidlo bolo opravné v spoločnosti žalobcu, ktorý náklady na opravu vyúčtoval faktúrou č. 20180041, vystavenou na sumu 1.081,66 eur. Žalovaným neuznaná suma poistného plnenia predstavovala 213,26 eur, ktorá bola zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 12.3.2018 postúpená na žalobcu. -dňa 6.2.2007 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Octavia EČV: KE XXXKK, rok výroby XXXX, patriaceho v čase dopravnej nehody poškodenému D. D.. Škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla Ivanou U., ohlásená žalovanému dňa 8.2.2017, zaregistrovaná pod č. poistnej udalosti 9563937017. Náklady za opravu motorového vozidla vykonanú spoločnosťou RENOMAX s.r.o., boli vyúčtované vo výške 1.100,70 eur, uplatnené u žalovaného faktúrou č. 2018002, pričom neuznaná suma za vykonanú opravu predstavovala 334,22 eur, táto bola postúpená Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 12.3.2018 na žalobcu

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a nasl. (

- ), , a , a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

7. Dôvodil, že k škode na motorovom vozidle poškodených (a k majetkovému úbytku na ich strane) došlo už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou vozidla a následne predložením faktúry na vykonanú opravu vozidla. Faktúra je totiž len dôkazom na preukázanie výšky škody, nie však na preukázanie vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Vzhľadom k uvedenému je preto irelevantné, či poškodení uhradili žalobcovi (servisu vykonávajúcemu opravu) faktúru za opravu vozidla. Poškodení (ako veritelia) majú pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému (ako dlžníkovi) a túto vo výške predložených faktúr postúpili na žalobcu (t.j. na tretiu osobu). Z uvedeného dôvodu preto tvrdenie žalovaného, že poškodení sú dlžníkmi servisu a nemajú žiadnu pohľadávku voči žalovanému, ktorú by mohli postúpiť na tretiu osobu mal za neopodstatnenú, nemajúcu oporu v zákone, ani judikatúre súdov.

8. S poukazom na § 4 zák. o PZP dôvodil, že poškodení z dopravnej nehody, ktorú nezavinili, majú priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom a tak existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi poškodenými a žalovaným v čase uzavretia zmlúv o postúpení časti pohľadávky je vzhľadom na uvedené ustanovenia ZPZ nesporná.

9. V nadväznosti na uvedené považoval za nesporný aj následný vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom (postupníkom), na ktorého riadne a v súlade so zákonom prešli práva poškodeného (postupcu) ako veriteľa v záväzkovo-právnom vzťahu vyplývajúcom z povinného zmluvného poistenia, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči žalovanému ako dlžníkovi, resp. povinnému z tohto právneho vzťahu.

10. Ako nedôvodnú zhodnotil aj námietku žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože je v nich zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené čo je ich predmetom, kto je dlžníkom, kto veriteľom a právny titul vzniku postupovanej pohľadávky - nárok na poistné plnenie, ktoré sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V oboch zmluvách je jasne vyjadrené, akú výšku pohľadávky majú postupcovia voči dlžníkovi, je jednoznačne vyjadrené, že táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti.

11. Na základe uvedeného žalobe vyhovel.

12. Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, a to v súlade s .

13. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v , .

14. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, ktorý je výsledkom svojvôle súdu prvej inštancie.

15. Dôvodí, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil a nevysporiadal sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Opätovne zdôraznil, že podľa uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávky poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s . Poukázal aj na absenciu konkrétneho prejavu vôle poškodených ako postupcov týkajúceho sa postúpenia samotných pohľadávok, a na rozpornosť, nepresnosť predmetu postúpení, ktorá spočíva v skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov.

16. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o úroky z omeškania. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania totiž vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.

17. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť opakujúc už v podstate argumenty uvádzané v priebehu prvoinštančného konania.

19. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

20. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

21. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

22. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.12.2019 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. 235 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

24. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v .

25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, a k námietkam žalovaného v odvolaní udáva:

26. Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila povinnosť žalovaného na náhradu škody poškodeným, keď ku vzniku poistnej udalosti vznikla škoda. Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov dopravnej nehody patril poškodeným voči poisťovateľovi, teda žalovanému. Medzi poškodenými a žalovaným (teda poisťovateľom) vznikol záväzkový vzťah na náhradu škody z poistenia motorových vozidiel, v rámci ktorého sa určoval len rozsah škody, ktorá mala byť poistenému plnená ( , ). Keďže škoda bola riešená vykonaním opravy (t.j. navrátením veci do pôvodného stavu) výška škody teda predstavuje výšku nákladov na to vynaložených, premietnutých do vyššie uvedených faktúr.

27. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

29. O formálnych náležitostiach písomne uzavretej zmluvy (ktorou zmluva o postúpení musí byť) platia ustanovenia a všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle a nasl. .

30. Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek určitá pohľadávka ak je nepochybné, z akého vzťahu vyplýva (aj keď nemusí byť správne pomenovaná). Zmluvy o postúpení uzatvorili poškodení ako pôvodní veritelia so žalobcom ako postupníkom, ktorý tým nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Postúpená pohľadávka bola v postúpeniach jasne a zrozumiteľne špecifikovaná, a to v ich bode 1.2. Postúpené bolo aj príslušenstvo pohľadávky, čo zmluvné strany v zmluve vymienili (predmetom postúpenia môže byť nepochybne aj pohľadávka budúca).

31. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že v aplikačnej praxi je potrebné zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov, keďže tieto sa uskutočňujú so zámerom vyvolať riadne právne účinky.

32. Ustanovenie vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, a to, že východiskom pre výklad prejavu vôle je jeho slovné vyjadrenie. Ak je jeho slovné vyjadrenie (ako prejav vôle) nejakým spôsobom nepresné alebo rozporné, potom je potrebné pri jeho výklade aplikovať výkladové pomôcky ustanovené v .

33. Odvolací súd konštatuje, že špecifikácia postúpenej pohľadávky (pokiaľ ide o žalovaným namietanú nepresnosť a neurčitosť) je dostatočne určitá, opísaná spôsobom vylučujúcim jej zameniteľnosť a nie je daný žiadny zákonný dôvod pre vyslovenie jej absolútnej neplatnosti.

34. K námietke žalovaného o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne úrokov z omeškania odvolací súd udáva:

35. Omeškanie dlžníka je sankciou za porušenie jeho povinnosti splatiť dlh riadne a včas. Začína uplynutím doby splatnosti, ktorá vyplýva z hmotného práva. Ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho aj úroky z omeškania.

36. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

37. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

38. Základnou povinnosťou poistiteľa je povinnosť plniť zo zmluvy ak dôjde k skutočnosti predvídanej v poistnej zmluve, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť a tejto povinnosti korešponduje právo poisteného na plnenie, pričom podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie ( ). Pokiaľ ide o úroky z omeškania v prípade, že poistiteľ otáľa s výplatou poistného plnenia, zásadne je treba vychádzať z , podľa ktorého má každý veriteľ právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Do omeškania sa dlžník dostáva, akonáhle svoj dlh nesplní včas, t.j. v dobe splatnosti.

39. Dobu splatnosti poistného plnenia upravuje , podľa ktorého plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť

poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Rovnako podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

40. Pre splatnosť plnenia poistiteľa zákon stanoví lehotu 15 dní odo dňa skončenia šetrenia, ktoré vykonáva poistiteľ a v jeho rámci zisťuje predovšetkým rozsah svojej povinnosti, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia ( druhá časť vety ). Od okamihu, kedy skončí šetrenie poistiteľa, beží 15- dňová lehota na výplatu plnenia a po jej uplynutí sa poistiteľ dostáva do omeškania ( ). Splatnosť poistného plnenia je teda stanovená pevnou lehotou, avšak jej počiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poistiteľa, ktorý vykonáva šetrenie, pre ktoré nie je doba trvania v zásade predpísaná, lebo závisí od konkrétnych okolností prípadu, okrem prípadu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde zákon v stanovuje, že poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. V nadväznosti na povinnosť zakotvenú v , stanovuje v ustanovení , že ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu ( ).

41. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že súd prvej inštancie posúdil po právnej stránke aj otázku omeškania žalovanej správne. Podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím na vyššie uvedené konkrétne okolnosti daného prípadu, súd správne rozhodol o úrokoch z omeškania podľa , pričom začiatok omeškania správne stanovil v nadväznosti na skončenie prešetrovania ( , ).

42. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdený ( ).

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (, ).

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).