Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Cob-143-2019.pdf
PDF · 104.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/143/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: AGRO PALÍN TRADE, s.r.o., so sídlom 072 13 Palín, IČO: 36 603 813, zastúpeného: ŠIMČÁK, advokátska kancelária s.r.o., Floriánska 19, Košice, IČO: 52 082 709, proti žalovanému: MVDr. Juraj Béreš, s miestom podnikania Vrbovská 631/24, 071 01 Michalovce, IČO: 17 303 753, zastúpenému: JUDr. Jana Šepeľová, advokátka, Námestie slobody 13/25, Humenné, o zaplatenie 35.548,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 3.7.2019, č.k. 18Cb/79/2018-192 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 35.548,17 eur a 9,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 30.468,09 eur od 16.12.2014 do 23.11.2016 a 9,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 35.548,17 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, do 3 dní do právoplatnosti rozsudku, priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v pomere 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku a zamietol návrh žalovaného zo dňa 15.1.2019 (č.l.88), na prerušenie konania do právoplatného skončenia vecí vedených na tunajšom súde pod sp.zn. 16C/256/2016 a 24C/258/2016.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.3.2018 /č.l.30/ upomínaciemu súdu, Okresnému súdu Banská Bystrica uplatnil proti žalovanému procesný nárok na zaplatenie istiny 35.548,17 eur s 9,05 % úrokom z omeškania zo sumy 40.468,09 eur od 16.12.2014 do 23.11.2016 a zo sumy 35.548,17 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar.
3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že k úhrade pohľadávky došlo predajom zálohu podľa záložných zmlúv, pokiaľ by žalobca odpredal záloh za trhovú cenu.
4. Žalovaný podaním zo dňa 15.1.2019 navrhol podľa § 164 CSP prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia veci vedených na tunajšom súde sp.zn. 16C/256/2016 a 24C/258/2016, v ktorých konaniach je spor o určenie neexistencie záložného práva a určenie vlastníckeho práva podľa vyššie citovaných zmlúv o zriadení záložného práva, keďže v týchto konaniach sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci /č.l.88/.
5. Žalobca podaním zo dňa 28.1.2019 /č.l.97,98/ navrhol, aby súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, keďže tento jeho návrh považuje za účelový, obštrukčný. Žalobca uviedol, že žalovaný
žiadnym spôsobom nespochybnil žalovanú pohľadávku, nepoprel právny základ vzniku pohľadávky, ani jej výšku, nepredložil, neoznačil dôkazy spôsobilé spochybniť správnosť tvrdení žalobcu a neodôvodnil procesné predpoklady na prerušenie konania. Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade nie sú splnené podmienky podľa § 164 CSP, nakoľko rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní o neexistenciu záložného práva, ktoré sú vedené pod sp.zn. 16C/256/2016 a v konaní 24C/258/2016 nepovedú k vyriešeniu žiadnej otázky, ktorá môže mať význam pre posúdenie prejednávanej veci a rozhodnutie súdu. Predmetom vyššie citovaných súdnych konaní je neexistencia záložného práva a určenie vlastníckeho práva, v rámci ktorých sa rieši otázka výkonu záložného práva, resp. otázka prípustnosti osobitného spôsobu uspokojenia záložného veriteľa pri predaji zálohu priamym predajom.
6. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
7. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalobcu, pokiaľ sa týka prerušenia konania do právoplatného skončenia vyššie citovaných konaní, v ktorom sa rieši neexistencia záložného práva a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zálohu. K tomu je potrebné uviesť, že samotné rozhodnutie vo vyššie citovaných 2 veciach nijako nerieši procesný nárok, ktorý je uplatnený v tomto konaní, ktorým je zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Vo vyššie citovaných konaniach sa jedná o nárok, ktorý vyplýva zo záložného práva, ktoré právo slúži ako zabezpečovací inštitút, ktorý môže, ale nemusí záložný veriteľ, resp. ako veriteľ pohľadávky uplatniť.
8. Z uvedeného dôvodu aj súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 15.1.2019 /č.l.88/ zamietol ako neopodstatnený /výrok III.rozsudku/.
9. Žalovaný, ktorý bol v konaní vypočutý ako účastník, uviedol, že faktúra, zaplatenie ktorej je predmetom sporu, videl prvýkrát na pojednávaní 26.4.2019 a pokiaľ sa týka ceny, tak sa dohodol s vtedajším konateľom žalobcu Ing. S. na cene 360,- eur za tonu, pričom vo faktúre je cena 407,- eur za tonu. Pokiaľ sa týka iných komodít, taktiež vtedajší konateľ žalobcu nedodržal ústne dohody. Na otázku, prečo nenamietal cenu už v priebehu konania, žalovaný uviedol, že faktúru vidí prvýkrát na tomto pojednávaní. Pokiaľ sa týka tovaru, tento riadne prevzal, teda množstvo, ktoré je uvedené v samotnej faktúre, namieta iba cenu. Žalovaný dodanie tovaru nenamietal. Pokiaľ sa týka záložných zmlúv, tieto uzatvoril jeho syn N.j H. a jeho družka I. Q.. U. namietal, že mu nebola doručená faktúra a nevie o tom, že mu bola doručená.
10. Žalovaný v konaní namietal porušenie práva pri realizácii záložného práva upraveného v § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka zo strany žalobcu, ktorý realizoval toto záložné právo na základe vyššie citovaných dvoch záložných zmlúv zo dňa 21.3.2014.
11. V danom prípade je potrebné uviesť, že procesným nárokom v konaní je zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorý žalobca fakturoval faktúrou č. 144054 zo dňa 20.3.2014, splatnej 15.12.2014 na sumu 40.468,09 eur /č.l.11/.
12. Procesný nárok v konaní tvoria 2 zložky: Prvou zložkou je vecné odôvodnenie nároku uvedením konkrétnych skutkových okolností, z ktorých strana sporu odvodzuje porušenie alebo ohrozenie svojho práva a druhou zložkou je žalobná žiadosť, petit žaloby, ktorý navrhuje žalobca ako má vo veci súd rozhodnúť.
13. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. Podľa § 151 ods.2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
15. K tomu je potrebné uviesť, že v danom prípade procesný nárok je zaplatenie kúpnej ceny z citovanej faktúry a žalovaný tento procesný nárok nijako nepoprel, preto je potrebné toto skutkové tvrdenie o dodaní tovaru žalovanému považovať za nesporné. Sám žalovaný uviedol na pojednávaní rovnaké skutkové tvrdenie, že tovar riadne prevzal, ten tovar, ktorý bol fakturovaný v citovanej faktúre. Žalovaný prvýkrát poprel cenu tovaru až na pojednávaní dňa 26.4.2019 /č.l.147-152/, kde uviedol, že cena bola
dohodnutá v čiastke po 360 eur za tonu a nie 407 eur za tonu ako je fakturovaná a taktiež namietal, že túto faktúru vidí prvýkrát na tomto pojednávaní. Je potrebné uviesť, že žalovaný prevzal platobný rozkaz dňa 9.5.2018, súčasťou ktorého bol návrh a všetky prílohy, vrátane faktúry, zaplatenie ktorej je predmetom sporu /č.l.45/.
16. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
17. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania.
18. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
19. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
20. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
21. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku /medzi ktoré sa sa zaraďuje aj popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,/včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. . Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite zdôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky.
22. Pokiaľ sa týka obrany žalovaného, že mu nebola doručená faktúra a že cena tovaru bola dohodnutá v inej výške, ako je uplatnená v návrhu, tieto prostriedky procesnej obrany žalovaný prvýkrát namietol až na pojednávaní 26.4.2019 /č.l.147/, pričom platobný rozkaz mu bol doručený 9.5.2018. Za daného stavu túto obranu uplatnil až po jednom roku, čo nemožno pokladať za uplatnenie týchto námietok včas a z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní na tieto neprihliadol.
23. Je potrebné uviesť, že dôkaz, ktorý žalovaný navrhol na preukázanie ceny, výpoveď Ing. S. ani nepreukázala jeho tvrdenie, že došlo k dohode o cene, ktorú uviedol žalovaný. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu /č.l.53,54/ ani nenamietal doručenie faktúry, kde sám žalovaný uviedol, že niekoľkokrát žiadal žalobcu, aby mu bolo umožnené zaplatiť neuhradené faktúry neskôr.
24. Podľa § 409 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
25. Podľa ods. 2, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
26. Z citovaných ustanovení, pokiaľ sa týka kúpnej zmluvy, nie je vylúčené, aby kúpna zmluva bola uzatvorená konkludentným spôsobom podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Nie je ani vylúčené, aby časť zmluvy uzatvorili účastníci konkludentným spôsobom /pokiaľ sa týka prevzatie tovaru/ a časť ústnym spôsobom /dohoda o cene/.
27. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania u faktúry č. 134070, uvedenej v zozname faktúr k 1.7.2016 /č.l.158/ na sumu 16.640 eur, splatnej 15.12.2013, k tomu je potrebné uviesť, že táto faktúra nie je predmetom tohto konania, teda nie je nutné posudzovať premlčanie tejto faktúry.
28. Z vyššie uvedených dôvodov súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na dodávku močoviny, pokiaľ sa týka dodania tovaru konkludentným spôsobom, tým, že žalovaný tovar prevzal a pokiaľ sa týka dohody o cene ústnym spôsobom, keďže žalovaný nenamietal fakturovanú cenu, keďže faktúru navrátil žalobcovi a túto cenu nenamietal včas v rámci sudcovskej koncentrácie ako prostriedok procesnej obrany.
29. Je potrebné uviesť, že skutkové tvrdenie, popretie skutkových tvrdení, musia sa týkať pohľadávky, ktorá je predmetom konania a tvrdenia ohľadom výkonu záložného práva, sa netýkajú nároku, ktorý uplatnil žalobca v tomto konaní a z tohto dôvodu takýmito skutkovými tvrdeniami sa súd nemusí zaoberať, keďže nemajú žiadny význam pre rozhodnutie vo veci samej.
30. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
31. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
32. Podľa ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
33. V danom prípade veriteľ poskytol plnenie vo februári 2014 a keďže požaduje zaplatenie istiny od 16.12.2014, je nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania opodstatnený v súlade s § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka.
34. Keďže medzi účastníkmi nebola dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., platného a účinného v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania /16.12.2014/, podľa ktorého sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9 % bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Keďže k 16.12.2014 bola základná úroková sadzba ECB 0,05 %, požadovaný úrok žalobcom vo výške 9,05 % zodpovedá tomuto ustanoveniu, ktorý úrok súd priznal žalobcovi.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jeho pomeru úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
36. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.
37. Odvolanie odôvodnil tým, že zo strany žalobcu došlo a dochádza k nepoctivému obchodnému styku, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca aj napriek dohodnutej cene 360,- eur za jednu tonu, vystavil faktúru, ktorá je predmetom tohto konania v sume 407,78 eur za jednu tonu, kde úmyselne chcel jeho poškodiť, ako podnikateľa, zadĺžiť a prekaziť mu podnikateľskú činnosť v poľnohospodárstve. To, že svoju námietku ohľadom ceny uplatnil neskoro, nie v rámci sudcovskej koncentrácie chce odôvodniť tým, že naozaj si cenu na faktúre, ktorá je predmetom tohto konania všimol až na pojednávaní konanom dňa 5.6.2019.
38. V tejto súvislosti poukazuje na zákonnú koncentráciu konania (§ 154 CSP), v zmysle ktorej prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Dokazovanie bolo ukončené na pojednávaní konanom dňa 5.6.2019, kde túto námietku ohľadom ceny aj vzniesol.
39. Čo sa týka námietky premlčania časti nároku, a to k faktúre č. 134070 na sumu 19.543,68 eur, zostatok dlhu 9.713,92 eur, ktorá bola splatná 15.12.2013, má za to, že prvostupňový súd nesprávne konštatoval, že táto faktúra nie je predmetom tohto konania, teda nie je nutné posudzovať premlčanie tejto faktúry, a to z dôvodu, že faktúra č. 134070 má s prejednávanou vecou veľkú súvislosť, pretože žalobca dôvodnosť svojej žaloby mal preukázať listinou - zoznam vydaných faktúr zo dňa 1.7.2016, pričom suma, ktorú žalobca v konaní žiada predstavuje rozdiel nezaplatených faktúr z uvedeného zoznamu a výťažku z priameho predaja zálohu na základe zmlúv o zriadení záložného práva. Nárok z faktúry č. 134070 je podľa jeho názoru premlčaný, a preto mal súd pri svojom rozhodovaní zohľadniť túto skutočnosť a požadovanú sumu ponížiť o sumu uvedenú na faktúre č. 134070.
40. Taktiež z dôvodu, že požadovaná suma mal predstavovať rozdiel nezaplatených faktúr a výťažku z priameho predaja zálohu na základe zmlúv o zriadení záložného práva, požiadali o prerušenie tohto konania až do právoplatného skončenia veci vedených na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 16C/256/2016 a 24C/258/2016, kde sa zákonnosť výkonu uvedených záložných práv preskúmava. Podľa jeho názoru výsledok týchto konaní má podstatný vplyv na rozhodnutie v tejto veci.
41. Vzhľadom na uvedené, teda že má za to, že zo strany prvostupňového súdu došlo k porušeniu ustanovení zákona, a to spôsobom špecifikovaným v úvode tohto odvolania, žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Michalovce sp.zn. 18Cb/79/2018 zo dňa 3.7.2019 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žiada, aby mu bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu.
42. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca.
43. Vo vyjadrení žalobca zopakoval dôvodu, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v jeho rozhodnutí.
44. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.12.2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.
45. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým i právnym posúdením veci a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 378 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
46. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné uviesť:
47. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že zo strany žalobcu došlo a dochádza k nepoctivému obchodnému styku, ktorý nemôže požívať právnu ochranu.
48. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
49. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že zákon vylučuje právnu ochranu pre výkon práva z právneho úkonu, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
50. Súd teda podľa tohto ustanovenia nemôže posudzovať platnosť právneho úkonu, ale iba poskytuje právnu ochranu pri výkone práva. Na základe tohto ustanovenia by bolo možné nepriznať neprimerané vysoké úroky, ak by boli požadované v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
51. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovaného ohľadne ceny za dodaný tovar.
52. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepopieral dodanie tovaru, ale len kúpnu cenu za dodaný tovar. Ako to správne uviedol súd prvej inštancie, strany sporu neuzavreli kúpnu zmluvu v písomnej forme a žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy o tom, že bola dohodnutá nižšia cena oproti cene vyfakturovanej.
53. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalobcu nie je predmetom tohto konania.
54. Pokiaľ ide o prerušenie konania navrhované žalovaným, nebol daný dôvod pre priznanie tohto konania, pretože samotné rozhodnutie vo veci výkonu záložného práva má dopad na žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar.
55. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
56. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).