Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa T. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho vo F. č. XX zastúpeného JUDr. Radoslavom Sotákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Nám. slobody č.7 proti oprávnenému L. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v L. na ul. D. č. X zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou L. U. nar. X.X.XXXX bývajúcou v L. na ul. D. č. X v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 5.2.2019 č.k. -31 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému od 18.9.2018.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine s konštatovaním, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému nezanikla a naďalej trvá. Oprávnený je riadnym študentom strednej školy, kde ukončením predmetného štúdia získa výučný list v odbore kuchár a do budúcna sa môže riadne zamestnať. Ukončením štúdia oprávnený získa vzdelanie, ktoré mu umožní živiť sa vlastnou prácou, bude schopný sám sa živiť, nebude odkázaný na výživu od navrhovateľa. V konaní bolo preukázané, že ukončením štúdia na gymnáziu získal oprávnený úplné stredné všeobecné vzdelanie s maturitou, pričom povinný začal v ďalšom školskom roku študovať na Vysokej škole v Prešove a štúdium neukončil. Následne pokračoval v ďalšom štúdiu, s cieľom riadne sa vyučiť v odbore - kuchár, ktorý poskytuje na trhu práce v okrese Michalovce viac pracovných príležitostí a možností. Získaním výučného listu je pre neho reálnejšia možnosť sa zamestnať.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, rozhodol v zmysle jeho žalobného návrhu a zrušil vyživovaciu povinnosť. Uplatnil odvolací dôvod podľa . Vytkol súdu prvej inštancie, že rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený je študentom strednej školy, kde ukončením tohto štúdia získa výučný list v odbore kuchár a do budúcna sa môže riadne zamestnať a nebude odkázaný na výživu od neho. Súd tiež zistil, že ukončením štúdia na gymnáziu získal úplné stredné všeobecné vzdelanie s maturitou a zároveň, že získaním výučného listu je reálnejšia možnosť oprávneného sa zamestnať. Konštatoval, že porovnaním profilu absolventa gymnázia a profilu absolventa trojročného štúdia strednej odbornej školy je zrejmé, že oprávnený si štúdiom na strednej odbornej škole nezvyšuje kvalifikáciu, a teda že štúdium na tejto škole je úplne iného zamerania ako štúdium na gymnáziu. Toto štúdium na strednej odbornej škole je bez maturitnej skúšky. Oprávnený nastúpil na toto štúdium bez konzultácie s navrhovateľom a svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Tvrdil, že oprávnený už ukončením gymnázia s maturitou nadobudol schopnosť sám sa živiť. Zmena stredoškolského štúdia z gymnázia na

strednú odbornú školu nebola ničím odôvodnená a nebolo dané nejakým objektívnym dôvodom napr. jeho zdravotným stavom a podobne. Oprávnený v konaní nepreukázal, žeby si aktívne hľadal prácu ako absolvent gymnázia, nepredložil žiadne žiadosti, ktoré by adresoval prípadným zamestnávateľom ako absolvent gymnázia a ich negatívne odpovede. Nie je zrejmé, na základe akého objektívneho dôvodu došlo k štúdiu ma ďalšej strednej škole a už vôbec nie je preukázané, žeby získaním výučného listu sa mohol oprávnený skôr zamestnať. Oprávnený ani netvrdil v konaní, žeby si po ukončení gymnázia aktívne hľadal prácu. Poukázal na to, že mu nič nebráni, aby sa zamestnal aj v súčasnosti, keďže mu bolo povolené vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu na strednej odbornej škole. Rozhodnutie o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti bolo potrebné podľa súdnej praxe posúdiť, či doba ďalšieho štúdia oprávneného bola odôvodnená alebo či ukončením štúdia na gymnáziu oprávnený skončil prípravu na budúce povolanie a bol schopný sám sa živiť. Pre zodpovedanie tejto otázky bolo potrebné zistiť, či štúdium na strednej odbornej škole nadväzuje na štúdium na gymnáziu, či je toto štúdium zvyšovaním už dosiahnutej kvalifikácie a či oprávnený začal študovať len pre zmenu svojho záujmu a zamerania v budúcnosti. Navyše v konaní nepreukázal, žeby toto štúdium nadväzovalo na gymnázium ani žeby išlo o zvyšovanie kvalifikácie prípadne žeby po ukončení gymnázia sa snažil nájsť zamestnanie, nemohol sa zamestnať pre nedostatok pracovných príležitostí ako absolventa gymnázia. Preto nie je možné ani konštatovať, že nové vzdelanie na strednej odbornej škole je perspektívnejšie z hľadiska jeho pracovného uplatnenia.

3. Oprávnený vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uviedol, že po neúspechu na vysokej škole si nehľadal prácu, lebo sa rozhodol pokračovať v štúdium na odbornej škole v odbore kuchár. Gymnázium je všeobecné vzdelanie a myslí si, že by takto mal lepšiu šancu sa zamestnať. Bolo to z dôvodu študovať a doplniť si kvalifikáciu. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že si nezvyšuje kvalifikáciu na strednej odbornej škole. Má vedomosť, že ak by si mal majiteľ reštaurácie vybrať za zamestnanca kuchára, určite by si vybral človeka, ktorý má ukončenú odbornú školu a nie absolventa gymnázia. Potvrdil, že o svojom rozhodnutí navrhovateľovi nepovedal a navyše navrhovateľ mu túto skutočnosť nevytýkal po dobu troch rokov. Výživné posielal pravidelne na účet jeho matky. Vôbec sa ho neopýtal, či študuje alebo nie a dozvedel sa to od jeho mladších súrodencov. Už vtedy mal možnosť voči tomu namietať, prípadne sa informovať ako dlho bude v štúdiu pokračovať. Jeho nenapadlo, či daná odborná škola nadväzuje na štúdium gymnázia alebo nie, jednoducho ho varenie baví a rád by sa v budúcnosti ako kuchár živil, prípadne v tomto odbore podnikal, preto sa rozhodol pre strednú odbornú školu. Dodal, že bol sa informovať ohľadne zamestnania v odbore kuchár a bola mu poskytnutá taká informácia, že s výučným listom má lepšiu šancu získať prípadne prácu alebo táto možnosť je pre neho perspektívnejšia z hľadiska pracovného uplatnenia . Hlavný dôvod podľa jeho názoru prečo navrhovateľ podal návrh na zrušenie výživného je ten, že sa rozvádza so svojou druhou manželkou, ktorá si v zahraničí nárokuje na výživné pre maloletého syna, avšak podľa jeho názoru aj navrhovateľ si mal uvedomiť, že podľa zákona sa má starať o svoje deti po dobu, pokiaľ nie sú schopné samé sa živiť. V skutočnosti mu zostávajú dva mesiace do plnenia vyživovacej povinnosti. Preto navrhuje návrh zamietnuť a potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

4. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie s splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Ide o najobvyklejší dôvod zániku povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu patriaci k dôvodom, ktoré nepôsobia samy o sebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka stanovená pre zrušenie vyživovacej povinnosti je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, ale je závislá na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby. Tradične za dôvod trvania vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je potrebné akceptovať prípravu dieťaťa na budúce povolanie riadnym denným štúdiom do dosiahnutia najvyššieho stupňa vzdelania, avšak aj v takomto prípade sa vyžaduje, aby študijné výsledky oprávneného dieťaťa vykazovali určitú kvalitu a teda dôsledné plnenie si študijných povinností tak, aby dĺžka štúdia nepresiahla primeranú dobu na jeho absolvovanie. Prerušenie

štúdia, ukončenie štúdia, prípadne započatie ďalšieho štúdia je potrebné posudzovať individuálne z hľadiska, či existovali preto závažné dôvody.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

9. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

10. Podľa § 77 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

11. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie, zníženie alebo zrušenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu (zrušenie) výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Ide o najobvyklejší dôvod zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu patriacich k dôvodom, ktoré nepôsobia sami osebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka stanovená pre zrušenie vyživovacej povinnosti je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani na dosiahnutie plnoletosti ani veku 25 rokov. Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo je závislá na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby z príjmov, ktoré poberá. Uvedeným príjmom sa však nerozumie len príjem z pracovnej činnosti, ale aj príjem plynúci z eventuálneho majetku dieťaťa alebo dávok sociálneho či nemocenského poistenia. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samé sa živiť, za ktorý sa tradične akceptuje ukončenie štúdia, keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom pomere. Nie je podstatné, či dieťa aj v skutočnosti do pracovného pomeru nastúpi. V takomto prípade je potrebné starostlivo vyhodnotiť dôvody, pre ktoré dieťa aj napriek nadobudnutiu všetkých schopností samé sa živiť žiaden príjem nedosahuje.

12. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel tak k nesprávnym právnym záverom. Odvolací súd dôsledne porovnal a posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu a dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, pokiaľ ide o zánik zákonnej vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči povinnému. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnenému podľa potvrdenia o návšteve Strednej odbornej školy sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach v školskom roku 2018/2019 bolo povolené vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu. Navrhovateľ v priebehu konania nezdôvodnil z akého dôvodu si nehľadal zamestnanie, prípadne možnosť získania príjmu aspoň formou príležitostných brigád. Odvolací súd po oboznámení sa s harmonogramom konzultačných hodín pre individuálne štúdium na 1. polrok 2018/2019 zistil, že oprávnený sa zúčastňoval len konzultácií všeobecnovzdelávacích predmetov v určitých dňoch, preto bol schopný zabezpečovať si svoje odôvodnené potreby vlastnou prácou od povolenia školy vzdelávať sa oprávnenému podľa individuálneho učebného plánu, teda vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nemu zanikla, preto odvolací súd zmenil podľa napadnutý rozsudok a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k povinnému od podania návrhu, teda od 18.9.2018 v súlade s ust. Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že zmena alebo zrušenie výživného je možné len na návrh, čo znamená, že za dobu pred podaním návrhu zmeniť rozhodnutie o výživnom nie je prípustné, pokiaľ ide o plnoleté dieťa.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa v spojení s ust. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol predložený.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).