Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-84-2012.pdf
PDF · 73.76 KB
Case nature
Subarea
1Er/84/2012
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa, IČO: 30807484, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnému: P. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX M. č. XXX (do 15.5.2018 podnikajúci pod obchodným menom P. L., IČO: 34308415, miestom podnikania Hniezdne 365), o vymoženie 218,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Účastníkom konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi, Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, trovy exekúcie vo výške 40,84 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 6.2.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 16.1.2012, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.1.2012, a exekučného titulu - rozhodnutia oprávneného č. 700-3110612811-GC04/11 z 23.11.2011, právoplatného a vykonateľného dňom 4.1.2012. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 14.2.2012 pod číslom 5710 024711*.
2. Dňa 1.4.2019 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko šetreniami exekútorského úradu bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si súdny exekútor uplatnil nárok na trovy exekúcie spolu vo výške 45,11 eur. Oprávnený na doručenú výzvu súdu zo dňa 21.8.2019, aby sa vyjadril k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, doposiaľ nijako nereagoval, pričom v nej bol tiež poučený, že v prípade ak sa v určenej lehote nevyjadrí, súd bude mať za to, že k podanému návrhu nemá výhrady.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP (v znení účinnom do 31.10.2013), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Na základe šetrení súdneho exekútora bolo zistené, že povinný je vlastníkom osobného motorového vozidla (prvýkrát evidovaného 1.1.1986 a prvýkrát evidovaného v SR 2.11.1995), na ktorom viazne 16 exekútorských blokácií (z ktorých tri predchádzajú blokáciu v tomto konaní) a osobného motorového vozidla (prvýkrát evidovaného 21.10.2003 a prvýkrát evidovaného v SR 19.10.2017), na ktorom viazne 1 exekútorská blokácia, teda ide o vozidlá, u ktorých prípadné náklady na ich predaj by zrejme prevýšili výťažok zo samotnej dražby, pričom súdny exekútor na základe lustrácií v dostupných registroch nezistil žiaden ďalší majetok vo vlastníctve povinného a súd vlastným dostupným šetrením nemá preukázané v tomto smere žiadne odlišné skutočnosti, preto súd exekúciu zastavil podľa vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ EP.
7. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 275 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. V danom prípade už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
10. Podľa § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 11. Podľa § 200 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
12. Podľa § 196 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 13. Podľa § 203 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 14. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 15. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
16. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 40,84 eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného. Tieto trovy predstavuje: a) odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti á 33,19 eur, b) náhrada hotových výdavkov, a to:
- poštovné v súvislosti s doručovaním žiadosti o udelenie poverenia á 0,04 eur ( súd z obsahu doručenky zistil, že súdny exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia v jednej zásielke doručoval aj ďalších 31 písomností týkajúcich sa iných exekučných konaní, teda mu na poštovnom v tejto veci bola priznaná iba príslušná pomerná časť),
- poštovné v súvislosti s doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie povinnému á 0,80 eur (súd z obsahu doručenky zistil, že súdny exekútor súčasne s upovedomením o začatí exekúcie v jednej zásielke doručoval aj písomnosť týkajúcu sa iného exekučného konania, teda mu na poštovnom v tejto veci bola priznaná iba príslušná pomerná časť), c) zvýšenie priznanej odmeny a náhrad o 20 % DPH, t.j. o sumu 6,81 eur.
17. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie bolo náležite podložené. Pokiaľ v spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať. V tejto súvislosti nebola priznaná požadovaná náhrada za „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému á 1,40 eur“, „výzva na zaplatenie dlžnej sumy - povinný á 0,40 eur“ a „doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti podľa § 34 EP /SP, ODI, kataster a pod. á 0,40 eur“ a s tým požadované zvýšenie týchto výdavkov o 20 % DPH, nakoľko v exekučnom spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci doručovanie uvádzaných písomností (doručenka, resp. vrátená zásielka). V prípade výzvy na zaplatenie dlžnej sumy uvádzaná písomnosť sa ani nenachádza v exekučnom spise. Rovnako nemožno priznať trovy, ktoré by mali vzniknúť až po samotnom zastavení exekúcie - náhrada trov predstavuje náhradu toho, čo exekútor v priebehu exekúcie reálne vynaložil, nie náhradu nákladov, ktoré vzniknú až po zastavení exekúcie a ktoré možno považovať už len za náklady spojené s administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súdnemu exekútorovi tak nebolo priznané požadované „poštovné - vrátenie poverenia á 0,40 eur“ a ani požadovaná 20 % DPH z uvedenej sumy. K vyššie uvedenému úkonu dochádza po zastavení exekúcie. Vrátenie poverenia je administratívny úkon, s ktorým ani EP, ani vyhláška č. 288/1995 Z.z., napriek tomu, že exekútor musí poverenie po skončení exekúcie vrátiť, nespája osobitné odmeny či náhrady výdavkov, z čoho vyplýva, že náklady s tým spojené sú zahrnuté už vo vyššie priznanej odmene (§ 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.).
Poučenie:
Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.