Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-175-2019.pdf
PDF · 75.25 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/175/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. I., I., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 4145/2012, o vymoženie 337,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.07.2019, č. k. 22Er/569/2012-18, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,40 eur do desiatich dní od doručenia uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 03.10.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, na vymoženie pohľadávky oprávneného. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň si uplatnil trovy exekúcie. Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že z obsahu exekútorského spisu Ex 4145/2012, a to najmä z lustrácie bánk, je zrejmé, že povinný nie je klientom žiadnej banky, zo správy katastra nehnuteľnosti vyplýva, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, lustráciu vozidiel bolo súdnym exekútorom zistené, že nevlastní žiadne motorové vozidlo, podľa výpisu z centrálneho registra exekučných konaní je zrejmé, že proti povinnému sa vedie viacero exekúcií. Vzhľadom na zistené majetkové pomery povinného súd dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora je opodstatnený a povinný je nemajetný. Na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, a tak sú splnené podmienky predpokladané v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto predmetnú exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,40 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta alebo alternatívne zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.
4. V odvolaní oprávnený mal za to, že o tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pretože povinný je v produktívnom veku. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania je predčasné. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé či povinný nie je vlastníkom hnuteľných vecí, majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie predmetnej pohľadávky bude premlčané, čím na zmarí úspešné vymáhanie pohľadávky. Oprávnený uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý nesúhlasil s oprávneným, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a uviedol, že na základe vykonaných lustrácii majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať nemajetnosť povinného, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata).
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
11. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.
14. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu exekútorského spisu, a to najmä z lustrácie bánk, je zrejmé, že povinný nie je klientom žiadnej banky, zo správy katastra nehnuteľnosti vyplýva, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, lustráciu vozidiel bolo súdnym exekútorom zistené, že nevlastní žiadne motorové vozidlo, proti povinnému sa vedie viacero exekúcií. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
15. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).