Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/430/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: F.. X. D., Z.. X.X.XXXX, B. V. A., A. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Tajovského 17, IČO: 50 164 988, proti žalovaným: X/ P. B., Z.. X.X.XXXX, B. V. A.D., Z. K. XX, zastúpenej JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3 a 2/ D.. F. K., Z.. X.X.XXXX, B. V. A., Z. K. XXX/XX, zastúpenom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Werferova 1/2582, IČO: 36 721 981, o určenie vlastníckeho práva k bytu, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 6. septembra 2019 č.k. - 425 takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj "súd prvej inštancie" alebo "súd") napadnutým uznesením rozhodol, že: I.Opravuje zápisnicu o vyhlásení rozhodnutia uskutočneného dňa 8.6.2017 v právnej veci vedenej pod sp. zn. na Okresnom súde Košice I v časti vyhlásenia rozsudku čo do jeho I. výroku tak, že tento správne znie: „I. Určuje sa, že vlastníkom bytu č. X, Z. X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súpisné číslo XX Z. R. A., postaveného na parcele registra C, čísla parciel: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 152/10000 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 271 m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2 vo veľkosti 152/10000 z celku, to všetko evidované Katastrálnym úradom A., Q. A. A., H.: A. E., H.: A.D. - Q., A. Ú.: Q. F., na liste vlastníctve č. XXXXX, je žalobca.“

II. Opravuje I. výrok písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 8.6.2017 tak, že tento správne znie: ,,I. Určuje sa, že vlastníkom bytu č. X, Z. X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súpisné číslo XX Z. R. A., postaveného na parcele registra C, čísla parciel: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 152/10000 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 271 m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra C, č. parcely XXXX, druh

pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2 vo veľkosti 152/10000 z celku, to všetko evidované Katastrálnym úradom A., Q. A. A., H.: A.Š. E., H.: A. - Q., A. Ú.: Q. F., na liste vlastníctve č. XXXXX, je žalobca.“

III. Opravuje 1. odsek odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 8.6.2017 tak, že tento správne znie: ,,1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2012 a následne doplnenom podaním zo dňa 14.2.2012 domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom bytu č. X na druhom poschodí vo vchode č. XX bytového domu, súp. č. XX Z. R. A., postaveného na parcele registra C, čísla parciel: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 152/10000 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 271 m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2 vo veľkosti 152/10000 z celku, to všetko evidované Katastrálnym úradom A., Q. A. A., H.: A.Š. E., H.: A. - Q., A. Ú. Q. F., na liste vlastníctve č. XXXXX P. F.. X. D. B. A. XX, XXX XX A., Z.. XX.XX.XXXX.“.

2. Rozhodol tak podľa (ďalej len ""), č.l. 4 ods. 1 a potom, ako: a/ rozsudkom zo dňa 8.6.2017 sp. zn. výrokom I/ určil, že žalobca je vlastníkom bytu č. X, Z. X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súpisné číslo X Z. R. A., postaveného na parcele registra C, čísla parciel: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti 152/10000 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 271 m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra C, č. parcely XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2 vo veľkosti 152/10000 z celku, to všetko evidované Katastrálnym úradom A., Správou katastra A., H.: A. E., H.: A. - Q., A. Ú.: Q. F., na liste vlastníctve č. XXXXX, a následne b/ zistil, že vo výroku I/ rozsudku súdu vo veci samej zo dňa 8.6.2017 sp. zn. «je uvedené ako súpisné číslo nehnuteľnosti voči ktorej smeroval návrh na začatie konania o určenie vlastníctva zo dňa 13.11.2012 - ,,X“. Pričom v uvedenom návrhu ktorého súčasťou bol aj návrh na predbežné opatrenie bola predmetná nehnuteľnosť označená ako „... zapísané na LV č. XXXXX, B. Č.. X, nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné č. XX ...“. V zmysle uvedeného návrhu, vychádzajúc z listu vlastníctva číslo XXXXX, tunajší súd dňa 11.12.2012 nariadil predbežné opatrenie - uznesením č.k. -16, ktorým v I. výroku rozhodol tak, že: „Odporkyni v 1. rade zakazuje nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v katastri nehnuteľností Správy katastra A., H. A. E., H. A. - Q., A. Ú.: Q. F., Z. E. Č.. XXXXX, T. B. Č.. X, Z. X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu súpisné číslo XX,_ Z. A. R., postaveného na parcele registra "C", č. parciel: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ďalej podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 152/10 000 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcele registra "C", č. parc.: XXXX, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria, o výmere 285 m2, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra "C", č. parc.: XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra "C", č. parc. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 271 m2, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra "C", č. parc.: XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2, vo veľkosti 152/10 000 z celku, a to tieto nehnuteľnosti predať, zaťažiť, založiť, dať do dražby, zriadiť vecné bremeno a prenajať ich až do právoplatného skončenia vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k bytu." Je pravdou, že v podaní zo dňa 14.2.2012 žalobca okrem iného upresnil žalobný petit, kde súpisné číslo nehnuteľnosti označuje ako ,,6“, avšak v predložených listinných dôkazoch - Kúpna zmluva zo dňa X.X.XXXX je uvedené ako súpisné č. XX.»

3. Poukazom na uvedené súd prvej inštancie usúdil, že je potrebné opravným uznesením zosúladiť v rozsudku označenie nehnuteľnosti čo do súpisného čísla s pôvodným návrhom žalobcu a predbežným opatrením zo dňa 11.12.2012, ktoré správne vychádzajú z listu vlastníctva č. XXXXX, ako i opraviť zápisnicu a odôvodnenie rozsudku v rozsahu ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia,

nestotožniac sa pritom s názorom žalovaného v 2. rade prezentovaným v podaní zo dňa 4.7.2018. Zároveň strany sporu prvoinštančný súd v uznesení poučil, že v zmysle a contrario proti rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

4. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaná i žalovaný. Žalovaná podala odvolanie z odvolacieho dôvodu podľa , , s návrhom zrušiť unesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná vo svojom odvolaní v podstate tvrdila, že súd svojvoľne opravil označenie nehnuteľnosti označenej samotným žalobcom, čím porušil právo žalovanej i žalovaného na spravodlivý proces a vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti argumentovala, že súd môže postupom podľa opravovať svoje chyby v písaní, počítaní a iné nesprávnosti, ale nemôže opravovať takéto chyby na strane sporových strán.

5. Žalovaný podal odvolanie z odvolacieho dôvodu podľa , , , s návrhom zrušiť unesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že prvoinštančný súd nebol oprávnený postupovať v zmysle , nakoľko žalobca uviedol v žalobnom návrhu, resp. spresnení petitu zo dňa 15.2.2013, označenie bytového domu so súpisným číslom X, a preto je nemysliteľné, aby súd opravoval žalobcom uvedené chybné označenie nehnuteľnosti opravným uznesením, lebo tým dochádza k zmene žaloby samej.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej a žalovaného označil odvolania žalovaných za zjavné zneužitie práva podľa . Podčiarkol, že predmetom sporu bolo vlastníctvo bytu na R.. A.O. XX/XX V. A., čo nie je a ani nebolo sporné, označená nehnuteľnosť - byt, bol v priebehu sporu jednoznačne identifikovaný podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva, ako aj z iných listinných dôkazov a svedeckých výpovedí a žalovaní sa len účelovo snažia oddialiť vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností, ktorá sa týka vlastníctva predmetného bytu v jeho prospech a zabrániť mu tak v užívaní jeho majetku. Zdôraznil, že je zrejmé, že ide o chybu v písaní, lebo v niektorých jeho podaniach je síce uvedené súpisné číslo X, avšak v iných podaniach žalobcu je uvedené súpisné číslo XX, pričom žalovaní uvedenú chybu v písaní nenamietali, nakoľko im bolo zrejmé, o aký byt ide.

7. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných zotrval na svojom stanovisku, že pri oprave chýb musí ísť o chybu súdu, nie sporových strán. Dodal, že vo všetkých podaniach žalobca v petite označil uvedenú nehnuteľnosť súpisným číslom X, a preto súd chybu v písaní neurobil, ale rozhodol v zmysle petitu žalobcu. Upozornil, že ak by bol žalobca konštruktívny a nemaril by vysporiadanie vzájomných práv a povinností, dávno mohol byť zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník označeného bytu.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) skôr než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania a dospel k záveru, že je v prvom rade bez ďalšieho potrebné podľa odmietnuť odvolanie smerujúce proti jeho výroku I/ o oprave zápisnice a proti výroku III/ o oprave odôvodnenia rozsudku.

9. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

10. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutie žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a , návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia, g) zamietnutie návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklad vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, 1) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu rozhodnutia.

11. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. S účinnosťou od l. júla 2016, kedy nadobudol , bola zmenená koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniu. Proti tejto forme súdneho rozhodnutia v zásade odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne uvedené v .

13. V citovanom ustanovení § 357 nie je uvedené uznesenie, ktorým súd rozhodne o oprave zápisnice a ani uznesenie, ktorým súd rozhodne o oprave odôvodnenia rozsudku.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo podané proti uzneseniu o oprave zápisnice a o oprave odôvodnenia rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, odvolací súd odvolanie žalovaných v tejto časti podľa odmietol, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Následne sa odvolací súd zaoberal otázkou prípustnosti odvolania proti výroku o oprave chyby v I. výroku písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8.6.2017 sp. zn. (výrok II/ uznesenia) a dospel k záveru, že ani proti tomuto výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie, a preto je potrebné aj v tejto časti odvolanie žalovaných podľa odmietnuť.

16. Citované ustanovenie prípustnosť odvolania zakotvuje všeobecne tak, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia. Z prípustnosti odvolania výslovne vylučuje uznesenie, ktorým sa rozhodlo o oprave chyby v odôvodnení. Z doslovného znenia citovaného ustanovenia zároveň možno vyvodiť, že pre prípustnosť odvolania proti opravnému uzneseniu sa vyžaduje, aby toto bolo vydané na základe návrhu podaného stranou a proti opravnému uzneseniu vydanému ex offo odvolanie nie je prípustné. Inými slovami, ak súd rozhoduje o oprave ex offo, teda z úradnej povinnosti (bez návrhu), to znamená, že chybu zistil sám, odvolanie nie je prípustné, keďže prípustnosť odvolania podľa je viazaná len na skutočnosť, že súd rozhoduje (či už kladne alebo záporne) o návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností.

17. V posudzovanom prípade je z obsahu súdneho spisu nepochybné, že súd prvej inštancie síce pristúpil k vydaniu opravného uznesenia potom, ako žalovaný doručil súdu prvej inštancie svoje písomné podanie zo dňa 4.7.2018, ktorým v podstate upozornil súd na chybu a zrejmú nesprávnosť, opravné uznesenie, ale súd prvej inštancie vydal ex offo (bez návrhu strany sporu) v zmysle vety prvej , podľa ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.

18. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia , ktoré odvolací súd vyložil podľa účelu zákona tak, ako je to uvedené v článku 3 základných princípov , v zmysle ktorého každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené ( ). Nakoľko výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné a nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1 ( ), dospel odvolací súd k záveru, že prípustnosť odvolania podľa je viazaná len na skutočnosť, že súd rozhoduje (či už kladne alebo záporne) o návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností. Výklad tohto ustanovenia nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nemožno preto ako opodstatnenú vyhodnotiť odvolaciu námietku žalovaných, ktorou odvodzovali prípustnosť odvolania voči napadnutému opravnému uzneseniu súdu prvej inštancie, pokiaľ túto založili jedine na argumentácii, že súd vydal opravné uznesenie na základe návrhu žalovaného zo dňa 4.7.2018, keďže toto podanie žalovaného nemožno za žiadnych okolností vzhľadom na jeho obsah posúdiť ako návrh na vykonanie opravy súdneho rozhodnutia.

19. Na základe uvedeného odvolací súd preto podľa odmietol odvolanie žalovaných i v časti smerujúcej proti výroku o oprave chyby v I. výroku písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8.6.2017 sp. zn. (výrok II/), lebo aj v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

20. Len pre úplnosť (obiter dictum) odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že pokiaľ má dôjsť k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľnosti vyžaduje sa, aby nehnuteľnosť bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou. Neznamená to, že nehnuteľnosť evidovaná a popisovaná v evidencii nehnuteľnosti musí byť nutne identifikovaná všetkými údajmi vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľnosti, požiadavka jej určitosti - nezameniteľnosť, pritom musí byť bezpodmienečne zachovaná. Z uvedeného plynie, že postačuje ich označenie takým spôsobom (prípadne i niektorým z údajov evidencie), aby boli nezameniteľne rozpoznateľné od iných (por. m.m. stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. júna 2000, sp.zn. Cpjn 38/98, uverejneného v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 44, ročník 2000). V danom prípade si žalobca preukázateľne splnil svoju povinnosť uviesť všetky identifikačné znaky charakterizujúce označenú nehnuteľnosť, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, i keď žalobca v podaní zo dňa 14.2.2012, v ktorom upresnil žalobný petit, súpisné číslo bytu označil číslom ,,X“. Z obsahu súdneho spisu i z odôvodnenia napadnutého uznesenia totiž možno jednoznačne vyvodiť, že súdu prvej inštancie, ako i stranám sporu, bolo od podania žaloby a návrhu na predbežné opatrenie zrejmé, aká nehnuteľnosť je predmetom konania, v uznesení súdu o predbežnom opatrení zo dňa 11.12.2012 č.k. -16 je uvedené ako súpisné číslo nehnuteľnosti ,,XX“, súpisné číslo ,,XX“ je uvedené i v listinných dôkazoch - kúpna zmluva (č.l. 34 súdneho spisu) a na liste vlastníctva č. XXXXX, z ktorého súd pri svojom rozhodovaní vychádzal. V danom prípade preto súd prvej inštancie správne pristúpil k oprave zrejmého rozporu medzi numerickou identifikáciou súpisného čísla označeného bytu na liste vlastníctva č. XXXXX a v písomnom vyhotovení rozsudku (i v zápisnici), na čo ho v podstate upozornil žalovaný zo dňa 4.7.2018. Súd tak adekvátne prihliadol k účelu súdneho konania, ktorým je efektívne a vynútiteľné rozhodnutie sporu, náležite pritom zohľadniac legitímne očakávanie (oboch) strán sporu spočívajúce v tom, že súd svoje konanie vedie tak, aby jeho výsledkom bola v prípade úspechu žalobcu faktická vymáhateľnosť nároku. Súdy právneho štátu, chrániaceho individuálne ľudské práva a slobody, sú ústavne zaviazané reflektovať na dôsledky svojich rozhodnutí, zohľadňovať svoj predchádzajúci postup, dbať na vynútiteľnosť vydávaných rozhodnutí a za tým účelom korigovať písomné vyjadrenie svojho rozhodnutia tak, aby vyjadrilo jeho vôľu podloženú skutkovými zisteniami a bez toho, aby ohrozil princíp právnej istoty a nezameniteľnosti súdnych rozhodnutí. V tomto smere nemožno súdu prvej inštancie vytknúť žiadne pochybenie pokiaľ v okolnostiach súdenej veci ex offo (bez návrhu), i keď na podnet žalovaného, pristúpil k vydaniu opravného uznesenia.

21. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania založil odvolací súd na aplikácii v spojení s tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v odvolacom konaní úspešný žalobca ich náhradu priznať nežiadal a v odvolacom konaní neúspešní žalovaní na náhradu trov odvolacieho konania nemajú právo.

22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).