Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoKR/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: Správcovská a poradenská, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu J.P.-STAV spol. s r.o., v konkurze, Šafárikova 125, 048 01 Rožňava, IČO: 36 183 792, so sídlom kancelárie správcu Garbiarska 5, 040 01 Košice - Staré Mesto, zn. správcu S1767, zast. JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou, Pražská 4, 040 11 Košice, proti žalovaným: 1. Ing. Róbert Podracký, nar. 10.12.1969, Šafárikova 433/98, 048 01 Rožňava, 2. Ing. Peter Jakobej, nar. 29.1.1966, 049 31 Rakovnica 98, zastúp. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30.11.2018 č.k. -123, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému v 1. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovanému v 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd, alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol; žalovanému v 1. rade priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %; žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 5.4.2018, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že právne úkony dlžníka J.P.-STAV spol. s r.o., Šafárikova 125, 048 01 Rožňava, IČO: 36 183 792 a to výber hotovosti z účtu úpadcu vedeného v J. J., a.s. O. J. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 9.10.2014 vo výške 3.990,00 eur, dňa 3.12.2014 vo výške 15.000,00 eur, dňa 9.12.2014 vo výške 20.000,00 eur, dňa 10.12.2014 vo výške 5.000,00 eur, dňa 11.12.2014 vo výške 19.950,00 eur, dňa 23.1.2015 vo výške 800,00 eur, dňa 29.1.2015 vo výške 250,00 eur vykonané v prospech žalovaných sú voči konkurzným veriteľom úpadcu J.P.-STAV spol. s r.o., Šafárikova 12, 048 01 Rožňava, IČO: 36 183 792 v konkurze vyhlásenom na jeho majetok Okresným súdom Košice I pod sp. zn. právne neúčinné. Žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť k rukám žalobcu v prospech všeobecnej podstaty úpadcu J.P.-STAV spol. s r.o., Šafárikova 125, 048 01 Rožňava, IČO: 36 183 792 sumu 64.990,00 eur.

3. Žalobca dôvodil, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. zo dňa 28.3.2017, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 67/2017 dňa 5.4.2017, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka J.P.- STAV spol. s r.o., Šafárikova 125, 048 01 Rožňava, IČO: 36 183 792. Uznesením sp. zn. zo dňa 13.7.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 137/2017 zo dňa 19.7.2017 Okresný súd Košice I ustanovil do funkcie správcu spoločnosť Správcovská a poradenská, k.s., Garbiarska 5, Košice. Pred vyhlásením konkurzu spoločnosť prešla procesom „súdnej“ reštrukturalizácie, o ktorej konal Okresný súd Košice I pod sp. zn. . Uznesením sp. zn. zo dňa 3.9.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 174/2014 zo dňa 11.9.2014 potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 8.8.2014 a ukončil reštrukturalizáciu. Na plnenie reštrukturalizačného plánu dohliadal dozorný správca JUDr. František Lukáč, Rožňava. Spoločníkmi a konateľmi úpadcu od jeho vzniku až doposiaľ boli žalovaní v 1. a 2. rade, pričom každý z nich má obchodný podiel vo výške po 50 % a ako konatelia konajú samostatne, teda sú spriaznenými osobami úpadcu v zmysle ust. a v spojení s ods. 3 . Žalobca dôvodil, že konatelia mu ako správcovi neposkytli požadovanú súčinnosť, nepredložil účtovníctvo spoločnosti a to ani po opakovaných výzvach správcov konkurznej podstaty, predložili len zoznam pohľadávok a zoznam záväzkov k decembru 2015. Žalobca zdôraznil, že o poskytnutie súčinnosti žalovaných v 1. a 2. rade žiadali aj prostredníctvom konkurzného súdu. Tvrdí, že konatelia úpadcu maria konkurzné konanie tým, že zadržiavajú zaznamenané informácie o majetku alebo finančných aktivitách úpadcu a je dôvodné sa domnievať, že porušením povinnosti viesť účtovníctvo v zmysle zákona o účtovníctve a porušením povinnosti poskytnúť správcovi súčinnosť v zmysle spôsobili veriteľom úpadcu škodu. Dôvodí, že súčinnosťou tretích osôb a to z výpisu z účtu úpadcu vedeného v spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. zistil, že od ukončenia reštrukturalizácie bolo z účtu úpadcu urobených viacero výberov hotovosti a to dňa 9.10.2014 vo výške 3.990,00 eur, dňa 3.12.2014 vo výške 15.000,00 eur, dňa 9.12.2014 vo výške 20.000,00 eur, dňa 10.12.2014 vo výške 5.000,00 eur, dňa 11.12.2014 vo výške 19.950,00 eur, dňa 23.1.2015 vo výške 800,00 eur, dňa 29.1.2015 vo výške 250,00 eur. Úkony boli vykonané v prospech spriaznených osôb úpadcu

- jeho konateľov. Dôvodí, že z kusých dokladov úpadcu poskytnutých správcom v konkurze, oproti peňažnému plneniu úpadcu nebolo úpadcovi poskytnuté žiadne plnenie, preto je dôvodné ich hodnotiť ako právne úkony bez primeraného protiplnenia, príp. ukracujúce právne úkony, keďže je zrejmé, že došlo k ukráteniu veriteľov dlžníka. Zároveň zdôraznil, že dlžník bol najneskôr v roku 2015 v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, keďže v tomto období prestal uhrádzať splátky pohľadávok veriteľov v zmysle reštrukturalizačného plánu.

4. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.

5. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že žalobca vychádzal len z dohadov, nie z objektívnych podkladov, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaní v 1. a 2. rade vykonali úkony v prospech spriaznených osôb úpadcu, jeho konateľov, že za poskytnuté peňažné plnenie úpadcu nebolo úpadcovi poskytnuté žiadne protiplnenie a že nejde ani o ukracujúce právne úkony. Dôvodí, že žalovaní v 1. a 2. rade výbery v hotovosti vykonali za účelom vyplatenia dlžných miezd zamestnancov za obdobie od júna 2014. Dňa 9.10.2014 bola úpadcovi vrátená časť pôžičky od zariadenia pre seniorov J. Schoppera, toho istého dňa úpadca vykonal výber hotovosti a uhradil časť miezd vo výške 3.990,00 eur. Dňa 3.12.2014 bola uhradená faktúra úpadcu spoločnosťou J.P. STAV BETON s.r.o. vo výške 30.000,00 eur a dňa 9.12.2014 došlo k vráteniu pôžičky od zariadenia pre seniorov J. Schoppera vo výške 45.000,00 eur. Z týchto finančných prostriedkov potom došlo dňa 3.12.2014, 9.12.2014, 10.12.2014, 11.12.2014, 23.1.2015, 29.1.2015 k výberom a to na úhradu dlžných miezd zamestnancov.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že bolo začaté konkurzné konanie; že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka J.P.-STAV spol. s r.o.; že za správcu podstaty bol ustanovený žalobca; že konateľmi spoločnosti J.P.-STAV spol. s r.o. sú a v rozhodnom období boli žalovaní v 1a 2 . rade, ktorí konajú samostatne a že v dňoch 9.10.2014, 3.12.2014, 9.12.2014, 10.12.2014, 11.12.2014, 23.1.2015, 29.1.2015 boli uskutočnené výbery z účtu dlžníka spoločnosti J.P.- STAV spol. s r.o. Medzi stranami bolo sporné, či tieto právne úkony - výbery peňazí z účtu sú neúčinnými právnymi úkonmi voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok dlžníka a či sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne uhradiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu sumu 64.990,00 eur.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §, 9, 57, 58, 59, 60, 62, 63 (ďalej len ). Po zistení, že žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote, sa následne zaoberal

tým, či obsah týchto právnych úkonov napĺňa skutkovú podstatu právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu (, ). Dospel k záveru, že samotný výber hotovosti z účtu dlžníka štatutárnym zástupcom dlžníka bez ďalšieho nie je právnym úkonom, ktorý by ukracoval uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. To, že boli peniaze vybrané z účtu dlžníka, ešte neznamená, že boli aj vyplatené tretím osobám, resp. nejakým spôsobom použité spoločnosťou (dlžníkom). Dospel k záveru, že nebolo preukázané, akým spôsobom boli použité predmetné finančné prostriedky vybrané z účtu v hotovosti, teda nebolo preukázané, či došlo, resp. mohlo vôbec dôjsť ich použitím k ukráteniu veriteľov dlžníka. Nebolo ani preukázané, že by tieto peňažné prostriedky konatelia dlžníka - žalovaní v 1. a 2. rade použili vo svoj prospech. Iba v prípade použitia predmetných finančných prostriedkov vo svoj prospech by mohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov dlžníka konaním žalovaných v 1. a 2. rade.

8. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že ak by žalované vybraté finančné prostriedky nepoužili pre seba, ale by ich vyplatili iným osobám, neúčinným by mohol byť ten právny úkon, ktorým by túto výplatu uskutočnili, ale pasívne legitimovaní by boli v takomto konaní tretie osoby, nie žalovaní v 1. a 2. rade ako konatelia dlžníka. Súd prvej inštancie zdôraznil, že samotný výber peňazí (hotovosti) z účtu bez ďalšieho nemusí byť ukracujúcim právnym úkonom, nakoľko tieto prostriedky sa môžu nachádzať aj v „pokladni dlžníka“. Nakoľko však nebolo žalobcovi ani jeho právnym predchodcom predložené účtovníctvo dlžníka, nie je možné bez ďalšieho zistiť, akým spôsobom bola použitá hotovosť vybraná z účtu dlžníka. Na záver uviedol, že žalobca nepredložil ani nenavrhol iné dôkazy na preukázanie v žalobe uvádzaných tvrdení.

9. Na základe uvedeného žalobu zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a nárok priznal v konaní úspešným žalovaným.

11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v a .

12. Dôvodil, že je nepochybné, že z účtu úpadcu žalovaní vybrali v období od októbra 2014 do januára 2015 peňažné prostriedky vo výške 64.990,00 eur. Zdôraznil, že rekapitulácie miezd predložené žalovaným v 2. rade nepreukazujú, že reálne došlo k výplate predmetných prostriedkov zamestnancom úpadcu, príp. z akých prostriedkov k tomu došlo a zároveň celková suma miezd, o ktorých žalovaný v 2. rade tvrdí, že boli vyplatené je 56.511,53 eur, čo je skoro o 8.500,00 eur menej, než suma vybratá z účtu úpadcu.

13. Odvolateľ tvrdí, že žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že peňažné prostriedky z majetku úpadcu neunikli a že boli použité na úhradu miezd jeho zamestnancov. Tvrdí, že pokiaľ by tieto prostriedky boli ponechané v pokladni úpadcu, musel by o nich úpadca takto účtovať a okrem iného by o nich pravdepodobne bola zmienka aj v uznesení konkurzného súdu, ktorým vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a v ktorom konštatuje, akým majetkom dlžník ku dňu vyhlásenia konkurzu disponuje. Zdôraznil, že žalovaní ako konatelia úpadcu žalobcovi ako správcovi majetku úpadcu (ani jeho predchodcom JUDr. Františkovi Lukáčovi a JUDr. Vladimírovi Kotúsovi) napriek opakovaným výzvam neposkytli požadovanú súčinnosť, najmä nepredložili účtovníctvo ani žiadnu inú dokumentáciu úpadcu.

14. V ďalšom uvádza, že konatelia úpadcu zadržiavajú zaznamenané informácie o majetku alebo finančných aktivitách úpadcu, porušili o účtovníctve, najmä povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku a v ustanovenú povinnosť poskytnúť správcovi súčinnosť, čím znemožnili správcovi riadne preveriť, či úpadca vykonal úkony, ktorým by bolo možné odporovať, resp. dostali správcu do situácie dôkaznej núdze. Je pritom zjavné, že žalovaní najmenej dokladmi týkajúcimi sa ich zamestnancov disponujú a je dôvodné predpokladať, že aj v elektronickej forme. Rekapitulácie miezd za jún až december 2014 totiž boli podľa plánu na nich uvedeným vytlačené z elektronického systému podľa dátumu na nich uvedených dňa 25.5.2018. Argumentuje, že v situácii dôkaznej núdze, do ktorej žalobcu dostali žalovaní svojím konaním resp. svojím nekonaním v spojení s nekonaním konkurzného súdu podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že právny úkon bol urobený v prospech konateľov úpadcu, teda v prospech osôb spriaznených s úpadcom. Práve na strane týchto osôb je dôkazné bremeno, aby preukázali, že k ukráteniu veriteľov úpadcu nedošlo. Z uvedeného dôvodu odvolateľ uvádza, že mu neostáva iné než dovolávať sa aplikácie Radbruchovej formuly.

15. Zdôraznil, že úpadca už raz dostal šancu na nový štart a to vo forme reštrukturalizačného plánu schváleného jeho veriteľmi. Neplnenie plánu v konečnom dôsledku vyvolalo proces konkurzného konania. Nemožno akceptovať stav, kedy vyhýbanie sa splneniu si povinnosti poskytnúť súčinnosť zo strany konateľov úpadcu správcovi spôsobí, že správca nemôže riadne preskúmať úkony dlžníka z hľadiska ich odporovateľnosti. Súčasne pri indíciách, že by mohlo ísť o úkony ukracujúce majetok úpadcu pod tlakom lehoty na riadne a včasné odporovanie, trpiac úpadcom zámerne vytvorenou dôkaznou núdzou správcu a bez podpory zo strany súdu, nemôže takýto stav zabezpečiť zbavenie sa hrozby žalovaných niesť zodpovednosť za realizované úkony.

16. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

19. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľkou sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

20. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

21. Ďalší odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.12.2019 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. 240/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného

dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v , na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.

24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje na skonštatovanie jeho správnosti (§ 387 ods. 2) a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

25. Aj odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že výbery hotovosti naplnili skutkovú podstatu vymedzenú , , a to z dôvodov už uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré odvolací súd nebude opätovne uvádzať.

26. Je pravdou tvrdenie odvolateľa o neposkytnutí súčinnosti žalovaných ako konateľov a spoločníkov úpadcu v zmysle , toto neposkytnutie súčinnosti ale nemožno „prenášať“ do iných konaní vyvolaných konkurzom v zmysle „priťažujúcej“ okolnosti na strane žalovaných.

27. Pokiaľ ide o Radbruchovu formulu, ktorej aplikácie sa odvolateľ dovoláva, jej použitie v prejednávanej veci nie je na mieste. Tzv. Radbruchova formula znie: „Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom dosiahne tak neznesiteľnej miery, že zákon musí ako „nenáležité právo“ spravodlivosti ustúpiť.“ Táto formula vyjadruje nutnosť ochrany „spravodlivého“ (prirodzeného práva) pred neúnosnou mierou pozitívneho práva a historicky sa spája s vyrovnaním sa s následkami nacistického režimu a to v súvislosti s tým, že nemecká právna veda prikazovala občanom Nemecka bezpodmienečne poslúchať štát, pričom prirodzený zákon tu nemal miesto. Radbruchova formula sa tak stala prostriedkom denacifikačnej politiky. Podľa tejto formuly sudca, ktorý by mal aplikovať zákon hrubo porušujúci spravodlivosť ako „tzv. prirodzené právo“ musí vychádzať z toho prirodzeného práva a pokiaľ je rozpor so spravodlivosťou extrémny, potom má sudca povinnosť rozhodnúť contra legem. Jej aplikácia je teda výnimočným opatrením na situácie, kedy je rozpor pozitívneho práva a „prirodzeného práva“ extrémny, čo na prejednávanú vec - spor o určenie neúčinnosti právneho úkonu - vzťahovať nemožno. Za situácie kedy neboli naplnené zákonné podmienky pre uplatnenie skutkových podstát podľa § - 60 a žaloba bola z tohto dôvodu zamietnutá, nemožno hovoriť o rozpore s pozitívnym právom a už vôbec nie o rozpore „neznesiteľnej miery“.

28. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený ( ).

29. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 1. rade bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný v 1. rade. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom ( ).

30. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 2. rade bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný v 2. rade. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom ( ).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( C.s.p). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).