Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/62/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matka - W. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. I., C. O. XXXX/XX a otec - Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -62 zo dňa 6. septembra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že

- otec je povinný prispievať na výživu maloletej U., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 4.6.2019 do 31.7.2019 sumou 120 eur mesačne a od 1.8.2019 sumou 100 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej;

- vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta;

- zameškané výživné na maloletú U. za obdobie od 4.6.2019 do 31.8.2019 vo výške 148 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastáva splatnosť celého zostatku dlhu na výživnom;

- tým sa mení rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -57 zo dňa 7.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. -95 zo dňa 30.1.2018, v časti o výživnom na maloletú U..

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) zvýšil vyživovaciu povinnosť (otca) Y. S. k maloletej U. S., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 4.6.2019 do 31.7.2019 na sumu 150 eur mesačne a od 1.8.2019 do budúcna na čiastku 120 eur mesačne s povinnosťou úhrady vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

2.Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo výživné k maloletej upravené rozsudkom tamojšieho súdu č.k. -57 zo dňa 7.11.2017 v spojení rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. -95 zo dňa 30.1.2018, v rámci ktorej úpravy bola mal. U. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej vo výške 60 eur mesačne od 1.9.2017 a doplatiť vyčíslené zameškané výživné. V čase predmetného rozhodnutia malo dieťa jeden rok, bolo v starostlivosti matky, ktorá poberala rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur mesačne, prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne, ako i peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne

stravovanie vo výške 18,52 eur mesačne. Matka mala s dieťaťom zabezpečené bývanie v rodinnom dome sestry. Hradila zvýšené výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom, nakoľko je diabetička (doplatky za liečbu inzulínom) ale aj so zhoršeným zdravotným stavom maloletej. U. bola liečená na detskej imunológii, bola jej zistená alergia na bielkovinu kravského mlieka, v dôsledku čoho užívala špeciálne mlieko a tiež jej bola diagnostikovaná kožná seborea. 3.Otec bol v čase uvedeného rozsudku dobrovoľne nezamestnaný, živil sa príležitostnými brigádnickým prácami. V čase spolužitie s matkou v období od 1/2017 do 8/2017 bol zamestnaný s priemerným čistý mesačným príjmom vo výške 361 eur, pracovný pomer ukončil dohodou. Bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 119,60 eur mesačne a peňažného príspevku na kompenzáciu výdavkov na diétne stravovanie vo výške 18,52 eur mesačne. Miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola pre účely posúdenia invalidity určená 60%. Býval v rodinnom dome spolu s rodičmi, pričom ďalšie vyživovacie povinnosti nemal. Uplatňoval zvýšené finančné výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom a to najmä na doplatky za inzulín, za kupovania batérii do načúvacieho zariadenia. Hoci otec bol uznaný za invalidného, miera jeho invalidity mu neznemožňovala výkon akýchkoľvek prác, otec si pri svojom zdravotnom stave dokázal nájsť za spolužitia s matkou v Q. I. prácu (pracovný pomer trval od 09/2016-08/2017) aj v neskoršom období si dokázal zabezpečiť príjem výkonom prác príležitostného charakteru. Po strate zamestnania sa nezaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, čím by sa jeho možnosti získať prácu trvalého charakteru zvýšili a tým by aj preukázal, že má záujem o stále zamestnanie. Súd preto konštatoval, že otcovi zrejme vyhovuje takýto spôsob obživy výkonom brigádnických prác, z ktorých nie je možné preukázať dosahované príjmy. Napokon zohľadnil aj to, že otec mal zabezpečené bývanie pri rodičoch, v dôsledku čoho nemá také pravidelné výdavky, aké by mu vznikli pri zabezpečení samostatného bývania.

4.Aktuálne má maloletá 2,5 roka. Podľa výpovede matky, ktorú otec nespochybňoval mal. U. v júni 2019 nastúpila do súkromnej ZŠ s MŠ W. v Q. I., čo potvrdzujú aj matkou predložené príjmové pokladničné doklady z ktorých vyplýva, že matka uhradila v uvedenej MŠ na maloletú stravné za mesiac 6/2019, 7/2019 a školné, pričom tieto mesačné poplatky hradila v mesiaci júli 2019 vo výške 94,02 eur a v auguste 2019 vo výške 97,22 eur. Zdravotný stav dieťaťa je nezmenený, naďalej je liečená na imunoalergológii na alergiu na mliečnu bielkovinu a sezónnu alergiu na pele a tiež problémy s exémom, s čím má matka zvýšené výdavky na doplatky liekov a prípravkov na exém. Matka žije s maloletou a bratom v trojizbovom byte, ktorý má jej brat v nájme a tomuto prispieva na nájomné v súčasnosti podľa výpovede vo výške 200 eur mesačne. Matka mala do nástupu do zamestnania mesačný príjem len vo výške rodičovského príspevku, t.j. 220,70 eur mesačne, k čomu poberala prídavok na dieťa 24,34 eur a príspevok na zvýšenie výdavkov na diétne stravovanie vo výške 19,04 eur. Po nástupe maloletej do MŠ, matka od 1.7.2019 uzavrela pracovný pomer na dobu určitú do 30.6.2020 so zamestnávateľom Emil Krajčík, s.r.o.. Pracuje ako predavačka s dojednanou základnou mzdou 624 eur brutto. Za prvý mesiac júl 2019 mala príjem zo zamestnania vo výške 550 eur v čistom. O výšku príjmu zo zamestnania matke teda stúpol príjem, ktorý dosahovala do augusta 2019, kedy jej bola vyplatená prvá výplata zo zamestnania. 5.Otec je v súčasnosti nezamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚP. Bolo zistené, že po rozhodnutí súdu o výživnom v konaní sa otec zamestnal a to od 18.06.2018 ako skladník u zamestnávateľa Slovenská pošta, a. s. a tento pracovný pomer bol ukončený k 31.05.2019 uplynutím dojednanej doby. Otec nepoprel, že u (tohto) zamestnávateľa mohol pracovať aj naďalej po uplynutí dojednanej doby a výslovne uviedol, že s prácou skončil lebo „Život nie je len o práci a zamestnaní“. Z otcom predložených výplatných pások bolo zistené, že u zamestnávateľa Slovenská pošta, a. s. dosiahol za posledné 4 mesiace trvania pracovného pomeru priemerný čistý mesačný príjem 695 eur (mesiace 2/2019-5/2019). Z lustrácie v SP bolo ďalej zistené, že následne sa otec ešte krátkodobo zamestnal v spoločnosti FOREVER LIVING PRODUCTS SLOVAK REPUBLIC, s. r. o., pričom pracovný pomer trval od 20.06.2019 do 30.6.2019. Otec príjem u tohto zamestnávateľa nedoložil, podľa jeho výpovede išlo o pracovný pomer na dohodu, kde za čas trvania pracovného pomeru zarobil 200 eur (pracovný pomer trval desať dní, t.j. v plne odpracovanom mesiaci v trvaní 30 kalendárnych dní vychádza predpokladaná čistá mzda 600 eur). Uviedol, že prácu u tohto zamestnávateľa skončil, lebo „si chcel oddýchnuť“. Otec je dlhodobo poberateľom invalidného dôchodku vyplácaného v roku 2019 vo výške 127,19 eur a je poberateľom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vo výške 19,04 eur mesačne. Okrem opísaných zistení boli súdu z úradnej činnosti známe aj pomery otca vyplývajúce z iného prebiehajúceho konania (na tamojšom súde) a to pod sp. zn. , ktorého predmetom je zmena úpravy styku otca s mal. U.. Styk otca bol posledne upravený rozsudkom tunajšieho súdu č.k. z 21.6.2018 a to v rozsahu každý týždeň v sobotu v čase od 8:30 do 18:00 hod., zároveň súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletou počas

sviatkov - každý rok v období Vianoc od 25.12. od 10:00 hod do 18:00 hod a v rovnakom rozsahu aj 26.12., počas veľkonočného pondelka od 10:00 do 18:00 hod. Taktiež bol upravený styk každý párny rok v deň narodenín dcéry a každý nepárny rok v deň jej menín. Aktuálne sa vedie konanie o návrhu otca na rozšírenie styku, v ktorom súd vydal neodkladné opatrenie č.k. -87 zo dňa 21.6.2019, ktorým dočasne zakázal styk otca s maloletou, vec je v štádiu konania o odvolaní otca voči uvedenému neodkladnému opatreniu. V konaní vedenom pod sp. zn. na pojednávaní 30.5.2019 otec uviedol, že jeho celkový príjem je 800 eur mesačne. Pri prešetrení pomerov otca prostredníctvom opatrovníka v uvedenom konaní, z ktorého podal správu dňa 23.5.2019, otec uvádzal, že je poberateľom inv. dôchodku vo výške 120 eur mesačne a privyrába si rôznymi brigádami, chodí skladať a sťahovať nábytok. Uvádzal, že vie zarobiť aj 2000 - 3000 eur, ale priemerom je to asi 350 eur mesačne. Otec žije spolu s rodičmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. Nad rámec výživného na mal. U. prispieval príležitostne v čase sviatkov a pri stretnutiach s dcérou. S dcérou sa stretával pravidelne podľa súdnej úpravy styku určenej v konaní sp. zn. až do rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia o dočasnom zákaze styku otca s maloletou.

6.Nadväzne okresný súd vymedzil, že úprava obsiahnutá v § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZoR (obe citované v napadnutom rozsudku) umožňuje zmeniť výšku výživného za splnenia podmienky, že dôjde k zmene pomerov, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí však ísť o výraznú zmenu pomerov, či už na strane oprávneného dieťaťa, alebo povinného rodiča. Súd pritom zisťuje, či zmena pomerov u povinného nenastala v dôsledku jeho subjektívneho správania, t.j. či nedošlo k zníženiu príjmu alebo k strate príjmu z dôvodu, že povinný sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. ukončil pracovný pomer bez zistených objektívnych dôvodov. Vtedy sa uplatňuje princíp potencionality príjmov, ktorý ochraňuje záujmy oprávneného. Použitie tohto princípu umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú u povinného reálne dané ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. Pri uplatnení princípu potencionality súd pri určovaní výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t.j. z výšku príjmu, ktorý povinný dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. z výšky príjmu, ktorý dosahoval pred zmenou zamestnania. 7.V okolnostiach súdenej veci sa podľa súdu prvej inštancie podstatne zmenili pomery u maloletej aj oboch rodičov. Mal. U. je o necelé dva roky staršia a matke sa zvýšili výdavky na dcéru predovšetkým od mesiaca júna 2019, v ktorom maloletá začala navštevovať súkromnú MŠ, za ktorú matka uhrádza poplatky vo výške presahujúcej 90 eur mesačne. Umiestnenie dieťaťa v súkromnej škôlke, kde sú vyššie poplatky ako v štátnom zariadení je odôvodnené výkonom práce matky aj počas poobedňajších hodín, pričom škôlka, ktorú maloletá navštevuje má oproti štátnym škôlkam dlhšiu pracovnú dobu, čo umožňuje matke aby pracovala u súčasného zamestnávateľa a z výpovede matky vyplýva, že otec bol s výberom súkromnej škôlky vopred oboznámený. U matky došlo k zmene pomerov od mesiaca august 2019 v dôsledku toho, že sa zamestnala, t.j. od uvedeného mesiaca sa jej príjem zvýšil o výšku zárobku, ktorý presahuje 500 eur. Naďalej je poberateľkou rodičovského príspevku a pokiaľ poukazovala na to, že jej nárok na tento príspevok bude končiť, tak súd vychádzal pri hodnotení pomerov matky zo stavu, ktorý je v čase vydania rozhodnutia. Matka má nárok na rodičovský príspevok do 3 rokov veku dieťaťa a v prípade nepriaznivého stavu dieťaťa aj dlhšie. Budúci stav je neznámy a neistý. 8.Otec je síce v súčasnosti dobrovoľne nezamestnaný, ale dokazovaným bolo zistené, že rok pracoval u zamestnávateľa Slovenská pošta, a.s., kde posledné mesiace trvania pracovného pomeru dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 695 eur k čomu poberal invalidný dôchodok 127,90 eur mesačne a z jeho výpovede vyplýva, že nemal záujem o pokračovanie tohto pomeru aj po uplynutí dojednanej doby a aj následný pracovný pomer uzavretý od 20.6.2019, v ktorom dosiahol za desať dní zárobok 200 eur v čistom, ukončil bez zistenia vážnych dôvodov pre ktoré v zamestnaní nemohol pokračovať. Otec teda bez zistenia objektívnych dôvodov ukončil zamestnanie u dvoch zamestnávateľov bez toho, že by mal zabezpečený príjem minimálne vo výške dosahovanej v uvedených zamestnaniach. Následky takéhoto jeho nezodpovedného konania spočívajúce v strate stáleho príjmu nemožno zohľadniť v neprospech maloletej výživou na neho odkázanej. 9.Z opísaných dôvodov okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal (§ 75 ods. 1 ZoR) z výšky potencionálneho mesačného príjmu, ktorý mohol otec dosahovať u zistených predchádzajúcich zamestnávateľov u ktorých skončil pracovný pomer v mesiaci máj a jún 2019. Vzhľadom na takto zistené pomery (dieťaťa a jeho rodičov) potom zvýšil výživné na maloletú od podania návrhu, t.j. od 4.6.2019 do 31.7.2019 na sumu 150, eur mesačne, keď v mesiaci jún 2019 už výrazne stúpli náklady na maloletú, jej nástupom do MŠ a matka v uvedenom období mala nízky príjem len vo výške rodičovského príspevku.

Od 1.8.2019 došlo k zmene pomerov u matky, ktorej sa zvýšil príjem v dôsledku nástupu do zamestnania a to o sumu presahujúcu 500 eur, čím má matka možnosť podieľať sa na zabezpečovaní potrieb dieťaťa nie len osobnou starostlivosťou ale vo vyššom rozsahu aj finančne. Preto súd od 1.8.2019 do budúcna zvýšil výživné na sumu 120 eur mesačne, čo považuje za primeranú výšku súčasným pomerom na strane dieťaťa ako aj na strane oboch rodičov. Určené výživné zohľadňuje aj pretrvávajúce zvýšené výdavky otca spojené s jeho nepriaznivým zdravotným stavom (doplatky liekov, batérií a príslušenstva načúvacieho zariadenia, cestovné výdavky za vyšetrenia). Vo zvyšnej časti súd návrh matky z dôvodu neprimeranosti k zisteným pomerom zamietol.

10.Otcovi vzniklo za obdobie od zvýšenia výživného t.j. od 4.6.2019 do vyhlásenia rozsudku na mal. U. zameškané výživné predstavujúce rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným k celkovej sume 231 eur. S ohľadom na súčasné pomery otca mu povolil splácať zameškané výživné v mesačných splátkach vo výške 50 eur, tak aby doba splácania zameškaného výživného podstatne neprevyšovala dĺžku obdobia za ktoré zameškané výživné vzniklo a to pod stratou výhody splátok v prípade porušenia splátkovej povinnosti. 11.Samostaným výrokom súd prvej inštancie konštatoval zmenu doterajšej úpravy vyživovacej povinnosti - rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -57 zo dňa 07.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina -95 zo dňa 30.01.2018.

12.O trovách konania okresný súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

13.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Nesúhlasil s určenou výškou výživného, nakoľko mu to jeho súčasná situácia nedovoľuje. Poukázal na výšku poberaného invalidného príjmu 127,90 eur a zdôraznil, že vzhľadom na svoj zdravotný stav si nevie zarobiť viac. Pre uvedené okolnosti je schopný a ochotný momentálne platiť 40 eur mesačne.

14.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu kolízny opatrovník uviedol, že zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení a „pripája sa v celom rozsahu k uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. zo dňa 6.9.2019“.

15.Matka maloletej sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

16.Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( a v spojení s ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario, za súčasnej aplikácie a ) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa v spojení s tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. Súd prvej inštancie východiskovo náležite vymedzil relevantnou právnou úpravou vyžadované podmienky (bod 12 jeho odôvodnenia), za splnenia ktorých môže dôjsť k zmene skoršej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti. 18.Následne v okolnostiach/konkrétnostiach súdenej veci (okresný súd) správne vyhodnotil a označil skutočnosti - na strane dieťaťa (nárast výdavkov od júna 2019) i rodičov (body 7 a 8 tohto odôvodnenia)

- ktoré považoval z pohľadu použitých noriem za kvalifikovanú zmenu pomerov. 19.Opodstatnene tiež súd prvej inštancie pristúpil k aplikácii inštitútu potencionality príjmu výživou povinnej osoby - otca, keď svoj postup presvedčivo a v súlade so zákonodarcom predvídaným zámerom (uplatnenia predmetného inštitútu) vysvetlil/odôvodnil (bod 8 tohto odôvodnenia), pričom odvolací súd sa s jeho argumentáciou stotožnil.

20.Predostretý opravný prostriedok otca nie je spôsobilý spochybniť konzistentne vystavané závery okresného súdu. Odvolateľ sa fakticky obmedzil len na odkaz na výšku ním poberaného invalidného dôchodku (ktorá výška/okolnosť však nie je sporná). Bez akejkoľvek „odozvy“ však/pritom ponechal určujúcu právnu úvahu okresného súdu, založenú na zákonom predvídanej konštrukcii/fikcii, a to, že sa bezdôvodne vzdal dosahovaného/poberaného príjmu. Predmetná skutočnosť nemôže byť (ako dôvodne uviedol okresný súd) vykladaná/hodnotená v neprospech výživou oprávnenej osoby - maloletého dieťaťa, preto je súd, za zistenia takejto okolnosti (bezdôvodného vzdania sa príjmu), oprávnený

vychádzať pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti nie len z reálne dosahovaného príjmu (tu z poberaného invalidného dôchodku), ale práve z príjmu, ktorý by výživou povinná osoba, pri riadnom (dôvodne/legitímne očakávateľnom) prístupe k svojim povinnostiam dosahovala (ako to učinil okresný súd). 21.Obsah spisu pritom nedáva možnosť ani na základe vyšetrovacieho princípu ovládajúceho mimosporové súdne konanie ( ) dospieť k inému, než súdom prvej inštancie konštatovanému záveru o neakceptovateľnom prístupe otca k udržaniu pracovného pomeru a príjmu z neho. Odhliadnuc od celkovo neprimeraného (v úradnom styku), základným pravidlám slušnosti sa vymykajúceho, až dehonestujúceho vystupovania otca na súdnom pojednávaní (zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 15.8.2019) vo vzťahu ku konajúcej zákonnej sudkyni, je totiž plne ilustrujúcou jeho odpoveď, ktorou odôvodňoval ukončenie pracovného pomeru, a to že „Život nie je len o práci a zamestnaní“. Nie je úlohou súdu posudzovať mierku sarkazmu vo vyjadreniach účastníkov konania, z určujúceho hľadiska je relevantný zistený/skutočný stav, ktorý súd vyvodzuje aj (resp. predovšetkým) z vyjadrení/prednesov účastníkov konania, ktorý musia znášať procesné dôsledky svojho vystupovania. Platí teda, že v konaní nebol zistený (tobôž tvrdený) objektívny dôvod ospravedlňujúci stratu skorších zamestnaní na strane otca, na základe čoho okresný súd opodstatnene vychádzal z príjmov (otca) tam dosahovaných. Možno tiež dodať, že otec žiadnym spôsobom nevysvetlil ani vlastné tvrdenia (resp. rozpor v nich) o príjme 2- 3 tisíc eur mesačne, prezentované v paralelnom súdnom konaní (o úprave styku s maloletou).

22.Následne sa odvolací súd, pri nezmenených/akceptovaných skutkových záveroch okresného súdu o kvalifikovaných okolnostiach zmeny pomerov, čiastočne odchýlil od jeho právneho záveru, keď za zvýšenie výživného reflektujúce ustálené skutkové okolnosti ako i relevantné zákonné kritériá (schopnosti/možnosti povinného a odôvodené potreby oprávneného) považoval čiastku 120 eur mesačne za obdobie od 4.6.2019 do 31.7.2019 a následne od 1.8.2019 sumu 100 eur mesačne. Uvedené čiastky podľa krajského súdu primeranejšie zohľadňujú celkovú výšku preukázaných odôvodnených výdavkov na strane maloletej, ako i nárast príjmu na strane matky od 1.8.2019, ktorá okolnosť nepochybne zvyšuje mieru (ktorá bola podielovo nižšia v čase, keď príjem zo zamestnania nemala) podieľania sa matky na (finančných) výdavkoch dieťaťa. 23. Vo zvyšnej časti (do požadovaných 250 eur) odvolací súd návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol. Aplikovaný princíp potencionality príjmu na strane výživou povinnej osoby totiž nepredstavuje bezbrehé „nastavenie“ potencionálnych možností/schopností výživou povinnej osoby, ale len také, aké reálne mohol/mal dosahovať (viď údaje v rámci bodu 8 tohto odôvodnenia). 24.Súčasne krajský súd osobitným výrokom deklaroval zmenu poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k mal. U.

25.Pokiaľ ide o zameškané výživné otca, toto za obdobie od 4.6.2019 do 31.8.2019 spolu predstavuje 148 eur (mesiac 08/2019: novourčených 100 eur - uhradených 60 eur = 40 eur, mesiac 07/2019: novourčených 120 eur - uhradených 60 eur = 60 eur, alikvótna časť za mesiac 06/2019: 27 dní z novourčených 120 eur = 108 eur - uhradených 60 eur = 48 eur), ktorú čiastku je otec oprávnený uhradiť v mesačných splátkach po 30 eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

26.O trovách konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a .

27.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v a nasl. .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.