Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-87-2019.pdf
PDF · 77.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/87/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Ul. 29.augusta č. 8 a 10, Bratislava, vo veci pobočky Trnava, ul. Clementisa 24/A, Trnava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: LÍNIA, s.r.o., IČO: 34 098 445, P. O. Hviezdoslava č. 2324, Topoľčany, vymazanému z Obchodného registra dňa 05.05.2006, o vymoženie pohľadávky v sume 22.212,77 eura s prísl., vedenej u súdnej exekútorky: Mgr. Angelika Slopovská, náhradník Mgr. Dáše Skýpalovej, sídlo exekútorského úradu SNP 13, P.O.BOX 86, 81 000 Bratislava, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany, č. k. 8Er/2443/2000-62 zo dňa 9.júla 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky o d m i e t a.
Oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnej exekútorke nárok na ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1,2, § 58 ods. 1 exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a preto je predmetná pohľadávka nevymožiteľná. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 37 ods. 1,3,4, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, § 203, § 235 ods. 1,2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 64, § 161 ods. 1,2 CSP, § 4 ods. 1, § 14 ods. 1,2, § 16 ods. 2, § 27a vyhlášky č. 288/1995 z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoro z dôvodu, že súdnej exekútorke trovy neprináležia. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 10.11.2000 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku, na základe vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov poistného Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 18/1999/MZ, č.j.200-48-4103/99-33 zo dňa 05.08.1999 . Dňa 06.06.2019 bol súdu doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Súdna exekútorka si súčasne uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 5.331,60 eura. 1.2 Súd prvej inštancie z výpisu z Obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra, č.k. 31 CbR 56/2005-16 zo dňa 01.03.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2006, bola zrušený povinný - spoločnosť LÍNIA, s.r.o., P.O. Hviezdoslava č. 2324,955 01 Topoľčany, IČO: 34 098 445 bez likvidácie a dňa 05.05.2006 vymazaná z registra a povinný zanikol bez právneho nástupcu. Konštatujúc, že exekúciu nemožno ďalej vykonávať voči povinnému, ktorý stratil procesnú subjektivitu, ani voči jeho právnemu nástupcovi, ktorý neexistuje ,exekúciu podľa § 57 ods. 2 , § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 64 CSP zastavil. Zároveň rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Poukázal na to, že súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie v sume 5.331,60 eura spočívajúce v odmene vo výške 20 % z vymáhanej sumy 22.121,77 eura ( 4443 eur) a 20% DPH ( 888,60 eura). V tejto súvislosti uviedol, že v exekučnom konaní nebolo preukázané, že by poverená exekútorka vymohla nejakú sumu, čo potvrdil aj oprávnený. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že súdna exekútorka nemá nárok na odmenu s poukazom na ust.
§ 203 EP, ktoré umožňuje pri zastavení konania uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie len voči oprávnenému a len v prípade, že oprávnený zavinil zastavenie konania, čo nie je tento prípad. Zároveň poukázal na nesprávnu výšku uplatňovaných trov,podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ke´d v tomto prípade súdna exekútorka nevymohla z pohľadávky nič Z uvedeného dôvodu súd súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Záverom poučil strany sporu, že odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie Exekučný poriadok nepripúšťa.
2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. o trovách exekúcie podala odvolanie súdna exekútorka, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej prizná náhradu trov exekúcie vo výške 5.331,60 eura. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o neprípustnosti odvolania voči výroku o trovách exekúcie. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 357 písm. m) CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Podľa § 203 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Nepriznanie práva na odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému je v zmysle citovaného ustanovenia zákona prípustné, považovala za porušenie práva na spravodlivý proces. Záverom dodala, že od súdnej exekútorky Mgr. Skýpalovej prebrala exekučnú agendu pozostávajúcu cca zo 2.000 živých spisov vrátane tejto veci. Prejsť všetky spisy bolo časovo náročné a keď prišla k predmetnému spisu a zistila, že povinný bol ex offo vymazaný z OR, podala podnet na zastavenie exekúcie a vyčíslila si trovy konania v súlade s ust. § 4 ods. 1 vyhlášky z vymáhanej pohľadávky.
3. K odvolaniu súdnej exekútorky sa vyjadril oprávnený. Uviedol, že vyjadrenie súdnej exekútorky o časovej náročnosti prejdenia spisov prebraných od Mgr. Skýpalovej považoval za irelevantné. V tejto súvislosti uviedol, že súdna exekútorka si mala vytvoriť také podmienky, na základe ktorých by bola schopná prevziať spisy tak, aby mala zabezpečený dostatočný časový priestor na preverenie stavu spisovej dokumentácie. Zdôraznil, že z exekučného konania nebola vymožená žiadna finančná čiastka a uhradiť trovy súdnej exekútorke po 12 rokoch od výmazu spoločnosti z obchodného registra a z niečoho, čo vôbec nevymohla a vo veci ani nekonala je neakceptovateľné. S napadnutým uznesením súdu prvej inštancie sa stotožnil, mal za to, že súd postupoval vecne správne, objektívne a k žiadnym procesným vadám nedošlo.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( CSP) , viazaný odvolacími dôvodmi ( §380 ods. 1CSP) prejednal odvolanie súdnej exekútorky voči trovám exekúcie bez nariadenia odvolacieho pojednávania( výrok o zastavení exekúcie nebol odvolaním napadnutý) a po zistení, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), odvolanie súdnej exekútorky podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 10.04.2000 kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.04.2000 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 10.11.2000 udelil súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia- Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava - oprávneného, vyšpecifikované v žiadosti o udelenia poverenia. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.06.02019 súdna exekútorka podala podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra .Zároveň si súdna exekútorka vyčíslila trovy exekúcie vo výške 5.331,60 eura.
6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal za účinnosti Civilného sporového poriadku a aj odvolací súd, rozhodujúc vo veci v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 11. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. 12. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon vylučuje možnosť napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie riadnym opravným prostriedkom. Uvedené platí i v prípade, pokiaľ rozhodnutie obsahuje nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie. Poučenie o prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému v skutočnosti zákon odvolanie nepripúšťa, nezakladá procesné účinky podaného odvolania a také odvolanie musí odvolací súd odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné. V tomto prípade bolo poučenie o neprípustnosti podať odvolanie voči výroku o trovách exekúcie správne. 13. Proti uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní je prípustné odvolanie len v prípade, ak ho zákon pripúšťa. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, aplikujúc ust. § 355 ods. 2 CSP posúdil podané odvolanie ako neprípustné a preto ho podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol. 14. Vo všeobecnosti, ak odvolací súd odmieta odvolanie podľa § 386 CSP, t. j. aj v prípade neprípustného odvolania, pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádza zo zásady úspechu v odvolacom konaní vo vzťahu k § 255 CSP. Nárok na náhradu trov konania v takomto prípade prináleží strane, ktorá nepodala odvolanie. Odmietnutie odvolania je totiž po procesnej stránke považované za neúspech v konaní. Odvolací súd, vzhľadom na to v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 a § 255 CSP rozhodol, že oprávnenej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).