Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-23C-35-2019.pdf
PDF · 129.36 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-23C/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobkyne: W. Š., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. V.. O. XXX, Ž., Č. E., zastúpenej: Advokátska kancelária Forgáč, s. r. o., so sídlom Zámocká 14, Bratislava, IČO: 51 096 757, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 3.808,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.808,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.808,- eur od 23.11.2018 až do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 27.03.2019 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.07.2019 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 3.808,- eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 22.11.2018 až do zaplatenia.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 07.07.2018 sa spolu so svojou rodinou v skorých ranných hodinách vracala z letnej dovolenky cez Slovenskú republiku. V rovnakom čase došlo k zatopeniu cestnej komunikácie v správe žalovaného, t. j. cestnej komunikácie T. v oblasti pod nadjazdom U. H. v Bratislave, následkom čoho v zatopenom priestore uviazlo viacej motorových vozidiel, medzi ktorými bolo aj motorové vozidlo zn. Peugeot, registračná značka: XAF XXXX, vo vlastníctve žalobkyne. Na miesto bola privolaná aj jednotka Hasičského a záchranného útvaru žalovaného, ktorá neskôr motorové vozidlo vytiahla za pomoci navijakov zo zatopeného miesta z hĺbky približne 80 cm. Motorové vozidlo bolo v dôsledku zatopenia a uviaznutia vo vode približne na tri hodiny úplne zničené a z uvedeného dôvodu muselo byť aj vyradené z evidencie motorových vozidiel. Uvedený úsek cestnej komunikácie je podľa žalobkyne v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok pravidelne problematický - pri intenzívnejších vodných zrážkach býva väčšinou zatopený. Žalovaný nedokázal cestnú komunikáciu udržať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená, ani bez prieťahov neodstránil závadu (zatopenie), v dôsledku ktorej bola cestná komunikácia neprejazdná, ale dokonca ani žiadnym spôsobom túto závadu neoznačil. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zo strany žalobkyne zamedziť vjazdu a následnému zatopeniu motorového vozidla. V tme, resp. šere bolo zatopenie podjazdu takmer neviditeľné - pokojná vodná hladina vyzerala ako betón. Okrem úplného zničenia motorového vozidla došlo k aj k poškodeniu, resp. úplnému zničeniu viacerých elektronických prístrojov
vo vlastníctve žalobkyne, resp. jej rodiny, napr. mobilné zariadenia, tablet, fotoaparát. Zároveň všetci členovia posádky motorového vozidla (vrátane maloletého syna žalobkyne) boli vystavení nadmernému psychickému tlaku. Žalobkyňa bola toho názoru, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá jej na motorovom vozidle vznikla, a to z dôvodu, že porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej ako "cestný zákon"), a to povinnosť: (i) udržiavať cestnú komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená, (ii) bez prieťahov odstrániť závadu v zjazdnosti cestnej komunikácie, (iii) predpísaným spôsobom upozorniť na závadu v zjazdnosti cestnej komunikácie. Zároveň porušil aj povinnosti vyplývajúce mu zo všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako "Občiansky zákonník") zakotvujúcich povinnosť predchádzania škodám. Výška spôsobenej škody bola vyčíslená znaleckým posudkom M. G. č. XXXX/ XX/XXXX zo dňa 12.07.2018, znalca v odbore všeobecné strojárenstvo so špecializáciou auto-oprava a technický stav vozidiel a odbore ekonomika, odvetvie cena a odhad hodnoty motorových vozidiel, a to vo výške 99.000,- Kč, t. j. vo výške cca 3.808,- eur. Podľa žalobkyne došlo k naplneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to k (i) porušeniu právnych povinností žalovaným, (ii) vzniku škody na strane žalobkyne a (iii) príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že výzvou zo dňa 19.11.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného k náhrade škody. Výzva bola žalovanému doručená dňa 21.11.2018. Žalovaný však vzniknutú a vyčíslenú škodu žalobkyni neuhradil.
3. Upomínací súd vo veci vydal dňa 24.04.2019 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor. Keďže žalobkyňa navrhla pokračovanie v konaní na príslušnom súde, upomínací súd vec dňa 17.07.2019 postúpil Okresnému súdu Bratislava I.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v predmetnom prípade išlo o neodvrátiteľnú a neovplyvniteľnú udalosť, ktorá značne zasiahla do fungovania mesta a jeho obyvateľov. Podľa žalovaného teda išlo o vyššiu silu (t. j. zvláštnu právnu skutočnosť, spočívajúcu v mimoriadnej, nepredvídateľnej, neodvrátiteľnej a nezavinenej udalosti, ktorá spôsobí škodu), za ktorú obvykle niekto nezodpovedá, pretože ide o okolnosť vylučujúcu zodpovednosť. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 9a ods. 2 cestného zákona, v zmysle ktorého správca cesty zodpovedá za škody, ktoré vznikli užívateľom cesty a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukáže, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Podľa žalovaného išlo objektívne o živelnú udalosť, ktorá výrazne zasiahla do fungovania mesta. Žalovaný nerozporoval výšku škody, ktorá žalobkyni vznikla (ktorá bola preukázaná znaleckým posudkom). Žalovaný sám bol touto prírodnou udalosťou zasiahnutý a utrpel značné majetkové škody. Prírodná udalosť - prívalový dážď, ktorý zasiahol Bratislavu dňa 06.07.2018 vo večerných hodinách - bola udalosťou celospoločenského rozsahu. To podľa žalovaného vyplýva aj z toho, že na rovnakom mieste v rovnakom čase uviazli viaceré vozidlá. Táto živelná udalosť bola podľa žalovaného natoľko rozsiahla, že o nej boli občania informovaní aj prostredníctvom masovo-komunikačných kanálov, teda prostredníctvom televízie, rozhlasu či internetu. Je preto predpoklad, že žalobkyňa mohla a mala mať vedomosť o tejto udalosti aj napriek tomu, že cez územie Slovenska a Bratislavy len prechádzala.
5. Žalobkyňa v replike uviedla, že vo všeobecnosti súhlasí s tvrdením žalovaného, že išlo o vyššiu moc, za ktorú obvykle nikto nezodpovedá, pretože ide o okolnosť zásadne vylučujúcu zodpovednosť. Žalovaný podľa žalobkyne nezodpovedá za samotné nepriaznivé poveternostné podmienky, jednoznačne však zodpovedá za stav cestnej komunikácie. Vzhľadom na závažnosť samotnej živelnej situácie, ak žalovaný nedokázal cestnú komunikáciu udržať v stave zodpovedajúcemu účelu, na ktorý je určená, resp. ani bez prieťahov odstrániť závadu (zatopenie), jeho povinnosťou bolo túto závadu aspoň riadnym spôsobom označiť. Zatopenie cestnej komunikácie v oblasti pod nadjazdom U. H. v Bratislave však nebolo vôbec žiadnym spôsobom označené a v tme, resp. šere bolo toto zatopenie podjazdu takmer neviditeľné. Ak by bolo zatopenie riadne označené, žalobkyňa by do podjazdu motorovým vozidlom nevošla a k škode na jej motorovom vozidle by nedošlo. Žalobkyňa teda neodvodzuje zodpovednosť žalovaného výlučne od skutočnosti, že nedokázal odstrániť závadu (zatopenie) cestnej komunikácie, ale od viacerých porušení jeho právnych povinností, a to konkrétne: (i) povinnosť udržiavať cestnú komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená, (ii) povinnosť bez prieťahov odstrániť závadu v zjazdnosti cestnej komunikácie, (iii) povinnosť riadne označiť závadu na cestnej komunikácii, (iv) všeobecnú povinnosť predchádzať škodám podľa Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že mohla a mala mať vedomosť o tejto živelnej udalosti. Žalobkyňa v predmetnom čase cez územie Slovenskej republiky len prechádzala v skorých
ranných hodinách. Nie je možné od nej v žiadnom prípade objektívne vyžadovať, aby aktívne venovala pozornosť televízii, rozhlasu alebo internetu. Ak by žalovaný riadne a včas označil závadu na cestnej komunikácii, bolo by možné sa jej vyhnúť, a tak by žalobkyňa vedela zabrániť zatopeniu motorového vozidla a vzniku škody. Skutočnosť, že žalovaný sám bol predmetnou živelnou udalosťou postihnutý, je podľa žalobkyne irelevantná. Vznik škody u viacerých subjektov nemá žiaden vplyv na existenciu nároku žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému.
6. Žalovaný v duplike uviedol, že v uvedenom prípade išlo o neodvrátiteľnú živelnú udalosť, ktorá sa udiala dňa 06.06.2018. Išlo o prívalový dážď mimoriadnej intenzity, ktorý vo večerných hodinách paralyzoval dopravu naprieč celou Bratislavou. Išlo o udalosť celomestského významu a vzhľadom na to boli v tejto udalosti zapojené viaceré záchranné zložky a taktiež boli zapojené všetky príslušné zložky žalovaného. Žalovaný na riešenie situácie spôsobenej živelnou udalosťou vynaložil všetky dostupné technické a personálne prostriedky. Tento fakt sám o sebe potvrdzuje, že v tomto prípade išlo o vyššiu moc. Išlo o živelnú udalosť veľkých rozmerov, pričom aj za predpokladu vynaloženia všetkých spravodlivo očakávateľných síl, ktoré aj vynaložené boli, nebolo možné vyriešiť danú dopravnú situáciu na celom území mesta, a to ani v priebehu niekoľkých nasledujúcich hodín po udalosti. Podľa žalovaného na prejednávaný prípad nebolo možné aplikovať ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka o všeobecnej povinnosti predchádzať škodám. Všeobecná prevenčná povinnosť sa vzťahovala aj na žalobkyňu, ktorá bola v danej situácii takisto povinná správať sa tak, aby nikomu (a teda ani jej samej) nevznikla škoda. Žalovaný bol toho názoru, že v konaní nebola preukázaná jeho zodpovednosť za vznik škody.
7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.07.2023 uviedol, že v konaní nie je sporné, že v predmetnom čase (teda v noci dňa 06.07.2018 a v ranných hodinách dňa 07.07.2018) postihol Bratislavu prívalový dážď. O skutočnosti výskytu prívalového dažďa na území Bratislavy svedčí aj oznámenie Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) zo dňa 07.07.2018, v ktorom sa uvádza, že: "Počas včerajšieho dňa (6.7.2018) a počas noci na dnes 7.7.2018 sme na Slovensku na mnohých miestach pozorovali prehánky a búrky pričom búrky boli lokálne aj intenzívne a vyskytoval sa pri nich aj prívalový dážď + krúpy." K predmetnej správe SHMÚ je pripojená aj mapa územia Slovenskej republiky, kde je vyznačený úhrn zrážok v jednotlivých lokalitách, pričom na území Bratislavy je poznačené číslo 57, čo predstavuje 57 mm zrážok na meter štvorcový plochy. V uvedenej správe sa ďalej uvádza: "Veľa napršalo aj na veľkej časti Záhoria + v južnej polovici Malých Karpát a priľahlom okolí - čiže aj v Bratislave. V tejto oblasti spadlo zväčša od 30 do 60 mm..." Žalovaný si vyžiadal aj vyjadrenie od svojho vecne príslušného oddelenia magistrátu hlavného mesta, ktorým je oddelenie správy komunikácií - dopravný dispečing. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že v predmetnom čase vzniku škodovej udalosti žalobkyne dopravný dispečing na nočnej smene (teda v čase od 06.07.2018 od 19.00 hod. do 07.07.2018 do 07.00 hod.) neevidoval hlásenie o zatopení podjazdu na T. H. v Bratislave. Zo správy dopravného dispečingu vyplýva, že zatopenie predmetného úseku podjazdu na T. H. bolo nahlásené až v ranných hodinách cca o 07.10 hod., a to zo strany Krajského dopravného inšpektorátu. Podľa žalovaného tak v rozhodnom čase - v noci zo 06.07.2018 na 07.07.2018 - postihol územie Bratislavy prívalový dážď, ktorého výdatnosť bola na hranici 60 mm / m2. Žalovaný pritom nemal vedomosť o zaplavení podjazdu na T. H., o tejto skutočnosti sa dozvedel až s odstupom niekoľkých hodín a následne promptne reagoval. Žalovaný bol toho názoru, že v konaní preukázal okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobkyni.
8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.07.2023 uviedol, že zo správy SHMÚ nevyplýva skutočnosť, že na území Bratislavy spadlo 57 mm zrážok na m2 za deň 06.07.2018 a počas noci na 07.07.2018, ale vyplýva z nej množstvo zrážok od 30 do 60 mm na m2. Údaj o 57 mm zrážok na m2 žalovaný "vytiahol" z mapy, v ktorej nie sú presne vyznačené hranice Bratislavy, a navyše hneď pod číslom 57 sa nachádza číslo 23, ktoré je takisto možné považovať za územie Bratislavy. Žalovaný podľa žalobkyne žiadnym spôsobom nepreukázal kalamitný stav dopravy v rozhodnom období na území mesta Bratislava a nepreukázal ani tú skutočnosť, že aj iné vozovky, podchody, resp. ich časti boli v rozhodnom období zaplavené. Žalovaný podľa žalobkyne žiadnym spôsobom nepreukázal ani to, že objektívne nebolo možné od neho očakávať dodržiavanie povinností v rozhodnom období. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že nebolo možné sa vyhnúť zatopeniu úseku podjazdu na T. H. v Bratislave, resp. že v čase od jeho zatopenia do vzniku škody žalobkyni nebolo možné objektívne odstrániť tento stav. Žalovaný takisto žiadnym spôsobom nepreukázal, že pri úhrne zrážok od 30 do 60 mm na m2 nebolo možné od neho objektívne požadovať splnenie jeho povinností, pretože všetky jeho príslušné (dotknuté) zložky boli nasadené v teréne na odstraňovanie škôd, resp. na plnenie si svojich povinností. Skutočnosť, že
dispečing neevidoval hlásenie o zatopení úseku podjazdu na T. H. v Bratislave až do času cca 07:10 hod. ráno, nemôže byť na ťarchu žalobkyne. Naopak, podľa žalobkyne je to práve na ťarchu žalovaného, keďže žalovaný má ako správca povinnosť zabezpečiť si monitoring všetkých komunikácií, ktoré má v správe. Skutočnosť, že šesť hodín pred nahlásením tejto udalosti na dispečing bola táto udalosť nahlásená na Hasičský a záchranný zbor a Policajný zbor, iba potvrdzuje to, že žalovaný pristupoval k veci laxne, keďže nie je možné, aby na mieste šesť hodín predtým boli prítomné zložky týchto zborov a nebol prítomný ani jeden príslušník mestskej polície, resp. žiadny zamestnanec verejnoprospešných služieb mesta. Skutočnosť, že žalovaný o zatopení podjazdu až do rána nemal vedomosť, ho podľa žalobkyne nezbavuje zodpovednosti za škodu.
9. Žalobkyňa v konaní predložila nasledovné listinné dôkazy: odpoveď Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 16.07.2018, kópia technického preukazu vozidla, fotografie zaplaveného podjazdu (2 ks), znalecký posudok M. G. č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 12.07.2018, výzva na náhradu škody zo dňa 19.11.2018 spolu s podacím lístkom.
10. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: novinový článok "Bratislavu zaplavil dážď, autá stáli v dlhých kolónach" zo dňa 06.06.2018, správa SHMU zo dňa 07.07.2018, e-mailová správa z dopravného dispečingu Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 10.07.2023.
11. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci) z Okresného súdu Bratislava I na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:
13. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa sa spolu so svojou rodinou dňa 07.07.2018 v skorých ranných hodinách vracala osobným motorovým vozidlom zn. P., registračná značka: XAFXXXX, z letnej dovolenky v Chorvátsku cez Slovenskú republiku, konkrétne po cestnej komunikácii T. H. v Bratislave. Uvedená cestná komunikácia bola v tom čase v oblasti pod nadjazdom U. H. zaplavená v dôsledku prívalového dažďa. V zatopenom priestore uviazlo viacero motorových vozidiel, medzi ktorými bolo aj motorové vozidlo vo vlastníctve žalobkyne. Na miesto bola privolaná aj jednotka Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá neskôr motorové vozidlo vytiahla za pomoci navijakov zo zatopeného miesta z hĺbky približne 80 cm. Predmetný podjazd bol neosvetlený a jeho zatopenie, resp. neprejazdnosť nebola na mieste nijako vyznačená či signalizovaná (či už dopravnou značkou alebo policajtmi). Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprel, išlo preto o nesporné skutkové tvrdenia, pričom tieto skutočnosti potvrdzujú aj žalobkyňou predložené listinné dôkazy, najmä fotografie predmetného podjazdu, znalecký posudok znalca M. G. č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 12.07.2018 a odpoveď Hasičského a záchranného útvaru Hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 16.07.2018.
14. Nesporným bolo v konaní aj to, že osobné motorové vozidlo zn. Peugeot, registračná značka: XAF XXXX, bolo vo vlastníctve žalobkyne. Túto skutočnosť potvrdzuje aj žalobkyňou predložená kópia technického preukazu vozidla. Motorové vozidlo bolo v dôsledku zatopenia a uviaznutia vo vode približne na tri hodiny úplne zničené a z uvedeného dôvodu muselo byť aj vyradené z evidencie motorových vozidiel. Túto skutočnosť potvrdzuje aj žalobkyňou predložený znalecký posudok znalca M. G. č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 12.07.2018. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že obvyklá cena osobného motorového vozidla žalobkyne v čase jeho zničenia bola vo výške 99.000,- Kč, čo podľa vtedy platného kurzu predstavuje sumu 3.816,21 eur.
15. Medzi stranami bolo takisto nesporné, že predmetná pozemná komunikácia (T. H. v Bratislave v oblasti pod nadjazdom U. H.) bola, resp. je v správe žalovaného.
16. Z odpovede Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 16.07.2018 vyplýva, že dňa 07.07.2018 o 01:56 hod. bola na Operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave ohlásená udalosť zatopenia cestnej komunikácie T. v oblasti pod nadjazdom U. H. v Bratislave. Na miesto udalosti bola vyslaná hasičská jednotka Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy. Po príjazde hasičskej jednotky na miesto udalosti bolo prieskumom zistené, že ide o uviaznutie viacerých osobných motorových vozidiel v zatopenom
priestore, medzi ktorými sa nachádzalo osobné motorové vozidlo zn. Peugeot, EČV: XAFXXXX. Hasičská jednotka Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci s hasičskou jednotkou Dobrovoľného hasičského zboru obce Ružinov vytiahli uviaznuté osobné motorové vozidlá za pomoci navijakov zo zatopeného územia z hĺbky približne 80 cm.
17. V správe zo dňa 07.07.2018 Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) uviedol nasledovné: "Počas včerajšieho dňa (6.7.2018) a počas noci na dnes 7.7.2018 sme na Slovensku na mnohých miestach pozorovali prehánky a búrky pričom búrky boli lokálne aj intenzívne a vyskytoval sa pri nich aj prívalový dážď + krúpy... Veľa napršalo aj na veľkej časti Záhoria + v južnej polovici Malých Karpát a priľahlom okolí - čiže aj v Bratislave. V tejto oblasti spadlo zväčša od 30 do 60 mm, ale v rámci Bratislavy už boli v úhrne veľké rozdiely."
18. V e-mailovej správe z dopravného dispečingu Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 10.07.2023 sa uvádza nasledovné: "Po kontrole služobného záznamu v denníku dispečera - nočná služba dňa 6.7.2018 od 19:00 hod do 7.7.2018 do 07:00 hod - bolo zistené, že sa v zázname nevyskytuje žiadny zápis o zatopenom podjazde na T. H.. Z uvedeného vyplýva, že službukonajúci dispečeri OSK pravdepodobne nemali zatopenie T. nahlásené, resp. o ňom nevedeli, nakoľko každú nahlásenú udalosť zapisujeme do dispečerského záznamu. Prvé nahlásenie udalosti o zatopenej Gagarinovej ulici pod viaduktom je zo dňa 7.7.2018 o 7:10 hod ráno a nahlásil ho Krajský dopravný inšpektorát. Následne už iná službukonajúca zmena vyslala na miesto čerpadlá na odsávanie vody."
19. Výzvou na náhradu škody zo dňa 19.11.2018 žalobkyňa (v zastúpení právnym zástupcom) vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 3.808,- eur. V konaní bolo nesporné, že táto výzva bola doručená žalovanému dňa 21.11.2018.
20. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
21. Podľa § 3d ods. 6 cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
22. Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych ciest sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete, kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií podľa osobitného predpisu a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
23. Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
24. Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (ďalej ako "vyhláška č. 35/1984 Zb."), zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu a stavebnému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.
25. Podľa § 12 ods. 2 vety prvej vyhlášky č. 35/1984 Zb. závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam.
26. Podľa § 12 ods. 6 písm. c) vyhlášky č. 35/1984 Zb. poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne zhoršiť alebo aj prerušiť zjazdnosť, prípadne schodnosť komunikácie, sú najmä povodne a prívalové vody pri intenzívnych a dlhodobých vodných zrážkach.
27. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
28. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
29. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
30. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
31. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
32. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
35. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu škody vo výške 3.808,- eur je v celom rozsahu dôvodný. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý súd po právnej stránke posúdil ako osobitnú zodpovednosť za škodu v zmysle § 9a ods. 2 cestného zákona. Medzi predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa uvedeného ustanovenia patrí: 1. existencia závady v zjazdnosti pozemnej komunikácie, 2. vznik škody na strane užívateľa pozemnej komunikácie, a 3. príčinná súvislosť medzi závadou v zjazdnosti pozemnej komunikácie a vznikom škody na strane užívateľa pozemnej komunikácie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu a dokonca ani existencia protiprávneho úkonu. To však neznamená, že škoda spôsobená závadou v zjazdnosti pozemnej komunikácie nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Cestný zákon výslovne stanovuje len jeden liberačný dôvod - správca pozemnej komunikácie sa zbaví svojej zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že nebolo v medziach jeho možností závadu v zjazdnosti odstrániť ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Cestný zákon teda zaťažuje dôkazným bremenom správcu pozemnej komunikácie - ak užívateľ pozemnej komunikácie preukáže, že mu v príčinnej súvislosti so závadou v zjazdnosti vznikla škoda, je povinnosťou správcu pozemnej komunikácie preukázať, že nebolo v medziach jeho možností závadu v zjazdnosti odstrániť ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť.
36. V prejednávanom prípade bolo nesporné, že žalobkyňa sa dňa 07.07.2018 v skorých ranných hodinách vracala osobným motorovým vozidlom zn. Peugeot, registračná značka: XAFXXXX, z letnej dovolenky v Chorvátsku cez Slovenskú republiku, a to konkrétne po pozemnej komunikácii T. H. v Bratislave, ktorá bola v správe žalovaného. Táto pozemná komunikácia bola v tom čase v oblasti pod nadjazdom U. H. zaplavená v dôsledku prívalového dažďa. V zatopenom priestore uviazlo viacero motorových vozidiel, medzi ktorými bolo aj motorové vozidlo vo vlastníctve žalobkyne. Na miesto bola privolaná jednotka Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá motorové vozidlo vytiahla za pomoci navijakov zo zatopeného miesta z hĺbky približne 80 cm. Predmetný cestný podjazd bol neosvetlený a jeho zatopenie, resp. neprejazdnosť nebola na mieste nijako vyznačená či signalizovaná (či už dopravnou značkou alebo policajtmi). Osobné motorové vozidlo vo vlastníctve žalobkyne bolo v dôsledku zatopenia a uviaznutia vo vode približne na tri hodiny úplne zničené a z
uvedeného dôvodu muselo byť aj vyradené z evidencie motorových vozidiel. Žalobkyni vznikla škoda na vozidle vo výške 99.000,- Kč, čo podľa vtedy platného kurzu predstavuje sumu 3.816,21 eur.
37. Súd tak mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami to ani nebolo sporné, že žalobkyni ako užívateľke predmetnej pozemnej komunikácie vznikla škoda vo výške 3.816,21 eur. Táto škoda jej vznikla výlučne v dôsledku závady v zjazdnosti, ktorá spočívala v zatopení pozemnej komunikácie. Za závady v zjazdnosti je potrebné považovať také zmeny v zjazdnosti pozemných komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne zhoršiť alebo aj prerušiť zjazdnosť pozemnej komunikácie, sú okrem iného aj povodne a prívalové vody pri intenzívnych a dlhodobých vodných zrážkach. Medzi vzniknutou škodou a závadou v zjazdnosti pozemnej komunikácie pritom existovala priama, bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť. Žalobkyňa predloženými fotografiami z miesta a v čase škodovej udalosti preukázala, že daný úsek pozemnej komunikácie bol neosvetlený a v dôsledku toho tmavý. Preukázala nimi tiež to, že závada v zjazdnosti pozemnej komunikácie nebola žiadnym spôsobom označená (najmä nie príslušnými dopravnými značkami) a účastníci cestnej premávky na ňu neboli ani iným spôsobom upozornení (napr. políciou, mestskou políciou či hasičmi). To malo za následok, že táto závada v zjazdnosti pozemnej komunikácie nebola pre žalobkyňu a ostatných vodičov viditeľná, t. j. žalobkyňa a ani ostatní vodiči nemohli existenciu tejto závady v zjazdnosti predvídať. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že okrem žalobkyne uviazli v zatopenom podjazde aj ďalšie vozidlá.
38. Súd tak mal preukázané splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 9a ods. 2 cestného zákona: existencia závady v zjazdnosti pozemnej komunikácie, vznik škody na strane žalobkyne ako užívateľky pozemnej komunikácie a príčinná súvislosť medzi závadou v zjazdnosti a vznikom škody na strane žalobkyne. V konaní pritom bolo nesporné, že správcom predmetnej pozemnej komunikácie bol žalovaný. Žalovanému tak svedčí pasívna vecná legitimácia v konaní. Žalovaný sa mohol svojej zodpovednosti za škodu zbaviť iba v prípade, ak by v tomto konaní preukázal, že nebolo v medziach jeho možností túto závadu v zjazdnosti odstrániť ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Žalovaný však v tomto konaní nič také nepreukázal. Žalovaný síce v rámci procesnej obrany tvrdil, že išlo o živelnú udalosť celomestského významu a že na ňu vynaložil všetky dostupné technické a personálne prostriedky, tieto svoje skutkové tvrdenia ale žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný na preukázanie týchto svojich tvrdení predložil akurát novinový článok "Bratislavu zaplavil dážď, autá stáli v dlhých kolónach", ktorý sa však týkal úplne inej živelnej udalosti zo dňa 06.06.2018 (t. j. mesiac pred škodovou udalosťou). Žalovaný okrem toho predložil už len správu SHMÚ zo dňa 07.07.2018, z tejto správy však vyplýva len toľko, že dňa 06.07.2018 (vo večerných hodinách) a v noci do ďalšieho dňa sa na mnohých miestach Slovenska vrátane Bratislavy vyskytli prehánky, búrky a lokálne aj prívalový dážď. V Bratislave podľa správy SHMÚ napršalo od 30 do 60 mm, ale v úhrne boli v rámci Bratislavy veľké rozdiely. Z tejto správy tak vôbec nevyplýva, že by išlo o celomestskú udalosť; práve naopak, táto správa hovorí o veľkých rozdieloch v rámci Bratislavy. Už vôbec táto správa nepreukazuje, že nebolo v možnostiach žalovaného ako správcu pozemnej komunikácie túto závadu v zjazdnosti bezodkladne odstrániť alebo na ňu aspoň predpísaným spôsobom upozorniť (napr. pre krátkosť času či pre kalamitnú situáciu v celom meste).
39. Žalovaný sa ďalej bránil, že jeho dopravný dispečing neevidoval existujúcu závadu v zjazdnosti a že sa o nej dozvedel až v nasledujúce ráno dňa 07.07.2018 o 07:10 hod. (kedy ju nahlásil Krajský dopravný inšpektorát). K tomu konajúci súd uvádza, že povinnosťou žalovaného ako správcu pozemných komunikácií je udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. V rámci toho je žalovaný povinný bez prieťahov odstraňovať vzniknuté závady v zjazdnosti a v tejto súvislosti je povinný vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií. Ako uviedol aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany, je všeobecne známe (a teda to muselo byť známe aj žalovanému), že dňa 06.07.2018 vo večerných hodinách a v noci do ďalšieho dňa sa na území Bratislavy vyskytol prívalový dážď. Takisto je všeobecne známe (a potvrdzuje to aj žalovaným predložený novinový článok), že v prípade výskytu prívalových dažďov bývajú v Bratislave pravidelne zatopené najmä cestné podjazdy. Bolo preto povinnosťou žalovaného ako správcu pozemných komunikácií vykonať bezodkladne kontrolu bezpečnosti (zjazdnosti) najmä kritických úsekov pozemných komunikácií, kam nepochybne patrí aj sporný cestný podjazd na T. H., a v prípade zistenia závady v zjazdnosti túto bezodkladne odstrániť alebo aspoň na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Pokiaľ tak žalovaný
nepostupoval, porušil tým svoje povinnosti správcu pozemných komunikácií vyplývajúce mu z cestného zákona. Skutočnosť, že žalovaný sa o zatopení podjazdu mal dozvedieť až nasledujúce ráno, je tak podľa názoru súdu potrebné vyhodnotiť na ťarchu žalovaného (ako dôkaz o porušení jeho povinností správcu pozemných komunikácií). Je pritom zarážajúce, že centrálny dispečing žalovaného sa o zatopení podjazdu mal dozvedieť až dňa 07.07.2018 o 07:10 hod., keď Operačnému stredisku Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave bolo zatopenie podjazdu nahlásené už dňa 07.07.2018 o 01:56 hod. To svedčí o nedostatočnej koordinácií príslušných záchranných zložiek, čo však opätovne nie je možné pričítať na ťarchu žalobkyni. Zo všetkých týchto dôvodov tak konajúci súd konštatuje, že žalovaný v tomto konaní nepreukázal existenciu liberačného dôvodu, ktorý by ho zbavoval povinnosti nahradiť žalobkyni vzniknutú škodu.
40. Žalovaný by sa mohol svojej zodpovednosti za škodu zbaviť (resp. ju obmedziť) aj v prípade, ak by bola škoda spôsobená (spolu)zavinením žalobkyne ako poškodenej. Zavinenie poškodeného ustanovenie § 9a ods. 2 cestného zákona výslovne neupravuje ako osobitný liberačný dôvod. Treba tu však vychádzať z toho, že ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí s ohľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom prípade zodpovednosti. Aj v dôvodovej správe k ustanoveniu § 441 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že úprava následkov zavinenia poškodeného sa vzťahuje tak na prípady, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu, pretože ju zavinil, ako aj na prípady, keď ide o zodpovednosť bez zavinenia.
41. (Spolu)zavinenie žalobkyne ako poškodenej však v tomto konaní nebolo nijako preukázané. Ako uviedol konajúci súd už vyššie, daný úsek pozemnej komunikácie bol neosvetlený a v dôsledku toho tmavý. Závada v zjazdnosti pozemnej komunikácie nebola žiadnym spôsobom označená (najmä nie príslušnými dopravnými značkami) a účastníci cestnej premávky na ňu neboli ani iným spôsobom upozornení (napr. políciou, mestskou políciou či hasičmi). To malo za následok, že táto závada v zjazdnosti pozemnej komunikácie nebola pre žalobkyňu a ostatných vodičov viditeľná, t. j. žalobkyňa a ani ostatní vodiči nemohli existenciu tejto závady v zjazdnosti predvídať. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že okrem žalobkyne uviazli v zatopenom podjazde aj ďalšie vozidlá. Žalobkyňa nepoznala miestne pomery a cez daný úsek len prechádzala, keď sa vracala z letnej dovolenky v Chorvátsku domov do Českej republiky. Od žalobkyne tak nebolo možné spravodlivo požadovať, aby existenciu predmetnej závady v zjazdnosti (zatopenie podjazdu) predvídala. Konajúci súd je preto toho názoru, že žalobkyňa neporušila svoje povinnosti vodiča a takisto ani neporušila všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Opak v tomto konaní preukázaný nebol, pričom dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto skutočnosti zaťažovalo žalovaného, ktorý by z jej prípadného preukázania vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky.
42. Konajúci súd preto uzatvára, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá žalobkyni vznikla v súvislosti s predmetnou závadou v zjazdnosti, pričom v konaní ani nebol preukázaný žiaden z liberačných dôvodov, ktorý by žalovaného zbavoval jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 3.808,- eur (súd bol viazaný žalobným návrhom žalobkyne).
43. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 22.11.2018 až do zaplatenia. Nárok na náhradu škody v peniazoch je v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka splatný prvého dňa po tom, čo poškodený požiadal škodcu o plnenie. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na plnenie výzvou zo dňa 19.11.2018, pričom v konaní bolo nesporné, že táto výzva bola žalovanému doručená dňa 21.11.2018. Žalovaný tak bol povinný plniť nasledujúceho dňa (t. j. dňa 22.11.2018) a odo dňa 23.11.2018 bol v omeškaní so zaplatením tohto svojho peňažného dlhu. Súd preto v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) zo sumy 3.808,- eur odo dňa 23.11.2018 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobkyňou uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni (resp. neúspešnej len v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky) priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.