Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/136/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom so sídlom Senec, Lichnerova 23, proti žalovanej: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. R. XXXX/ XX, o zaplatenie 319,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 15. februára 2019, č. k. -60, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 319,31 eura s 5% úrokom z omeškania od 02.04.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. až 3, , , (ďalej aj „“), o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), , , , , , - (ďalej aj „“). Dospel k záveru, že možno predpokladať, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2015 použil predtlač zmluvy ako vo viacerých iných prípadoch. Žalovaná, ktorá bola účastníčkou zmluvy, má charakter spotrebiteľa a v zmysle zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 720 eur, ktorý úver bola povinná splácať v 36 mesačných splátkach po 25,48 eura, pričom celková čiastka, ktorú musela zaplatiť činila suma 989,28 eura. Predpokladaná RPMN bola 20,73%, ročná úroková sadzba 17,77%, priemerná RPMN 36,42 eura. Oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 27.03.2015 boli doplnené údaje zmluvy o dátum splatnosti prvej splátky o deň 01.05.2015 a o dátum splatnosti poslednej splátky o deň 01.04.2018. Mal za to, že v spojení žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu a oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 27.03.2015 došlo k schváleniu úveru i s doplnením v oznámení veriteľa. Ďalej uviedol, ak uvedený úver žalovaná bude platiť v 36 mesačných splátkach po 25,48 eura, by v prípade riadneho splácania zaplatila 917,28 eura (36 x 25,48 eura), ktorú znížil o vykonané úhrady vo výške 597,97 eura, ktorá nebola žalobcom spochybňovaná. Námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná neakceptoval. Taktiež žalobu zamietol v časti uplatneného príslušenstva majúc za to, že ide o neurčité dojednania, pretože sa vyžaduje vymedzenie obdobia odkedy dokedy si zvlášť uplatňuje úroky z omeškania a zvlášť zmluvnú pokutu, vrátane mimosúdnych nákladov, a to vymedzením začiatku plynutia obdobia a konca obdobia. Úroky z omeškania priznal v zmysle a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 od 02.04.2008, a to od márneho uplynutia konečnej splatnosti úveru.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 251 a § 262 ods. 1 a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná v jeho vyhovujúcej časti a v časti nároku na náhradu trov konania a domáhala sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby ako nedôvodnej. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie spočívalo v tom, že konajúci súd nevyhodnotil zmluvu o úvere ako neplatný právny úkon a že neuznal ňou vznesenú námietku premlčania. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 27.03.2015 je jednostranný právny úkon, ktorý nepodpísala. Podpísala len žiadosť o poskytnutie úveru a to dňa 26.03.2015 s inými náležitosťami. Žalobca však schválil jej žiadosť zo dňa 26.03.2015 s inými náležitosťami. V oznámení veriteľa o schválení úveru boli uvedené ďalšie údaje; jednak dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, predpokladaná RPMN za úver a za revolving, osobitne uvádzaná odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania a podobne. Oznámenie veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom. Toto konanie žalobcu nie je prijatím návrhu ňou predloženým, ale jedná sa o nový návrh. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v tomto prípade požadoval písomný návrh a písomné prijatie. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že by jeho návrh vyplnený v bode 6 žiadosti, alebo navrhnutý obsah zmluvy v Oznámení veriteľa o schválení úveru bol totožný so žiadosťou dlžníka, resp., že by takýto nový návrh dlžníka v súlade s a prijal. Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre platnosť vyžaduje zákon v súlade s , ide o neplatný právny úkon. Predmet zmluvy uvedený aj v bode 7 a tiež poskytnutá čiastka úveru vo výške 720 eur z bodu 7 zmluvy sú jednoznačne napísané menším písmom ako dátum z 27.03.2015. Keďže ide o neplatný právny úkon, objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom 28.03.2015 a uplynula dňa 27.03.2018. Žaloba bola podaná až 08.10.2018, teda oneskorene, a teda uplatnený nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie v týchto častiach na ďalšie konanie.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci ( ).

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že možno predpokladať (čo to je ?), že žalobca použil predtlač zmluvy, ako v ďalších iných prípadoch, a mal za to, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom je riadne uzatvorená písomne po predchádzajúcej zhodnej žiadosti a následne potom, čo žalobca žalovanej oznámil schválenie úveru. Zmluvu považoval za spotrebiteľskú a nestotožnil sa s názorom žalovanej o premlčaní pohľadávky. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že nárok žalobcu je opodstatnený, žaloba bola podaná včas a nárok nie je premlčaný.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným odvolacou argumentáciou žalovanej, bolo posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, či zmluva uzavretá je platná, či spĺňa náležitosti v zmysle , Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou za spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať najmä a Zákon o spotrebiteľských úveroch. Skutočnosť, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľská, ani jedna zo strán sporu nenamietala. U spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (-54 ), ako aj osobitnú úpravu uvedenú v príslušných ustanoveniach zmluvných typov. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa, ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov, ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, profesionálne znalý podnikateľ, dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie a nespochybnil ani žalobca. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy je nevyhnutné posudzovať podľa Zákona o spotrebiteľských úverov a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( Obch. zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj a nasl. , má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z uvedeného ustanovenia je podstatné pre spotrebiteľa, aby už pri podpise zmluvy mal vedomosť o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Teda sa vyžaduje konkrétna časová - dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je veriteľom, ako dodávateľom určená na základe vstupných údajov, ktoré sa majú premietnuť do konkrétneho časového údaju predstavujúci konečnú splatnosť poskytnutého úveru.

11. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov; ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na spôsob uzatvorenia a vzniku zmluvy ako takej. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, a to z písomnosti nazvanej Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 11 spisu) podpísanej žalovanou dňa 26.03.2015 a žalobcom (veriteľom - dodávateľom) dňa 27.03.2015, že žalovaná žiadosť s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5 formulára) nemohla akceptovať a podpísať aj bod 6, pretože v tejto časti žiadosti bolo uvedené, že bod 6. nevypĺňajte. V čase, keď žalovaná túto žiadosť/zmluvu podpisovala, táto časť formulára vôbec nebola vyplnená, žalobca ju vyplnil až následne a to bez účasti žalovanej na svojom pracovisku v J. a žalovanej sa žiadosť/zmluva vrátila doplnená v bode 6 a podpísaná veriteľom s dátumom 27.03.2015. Keďže žalovanej sa táto zmluva, ktorú bolo možné považovať ako návrh na uzatvorenie zmluvy, vrátila s takými istými údajmi, ako požadovala, z toho je možné vyvodiť, že žalobca tento návrh akceptoval, a preto takto uzatvorenú zmluvu je možné považovať za platnú a písomne uzatvorenú dňom 27.03.2015. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 720 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 25,48 eura v počte 36 splátok a spolu tak mala uhradiť 989,28 eura. Uhradila však iba sumu 597,97 eura. Je nesporné, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto bolo potrebné skúmať, či zmluva o poskytnutí pôžičky obsahuje obligatórne náležitosti uvedené v . Zo zmluvy o revolvingovom

úvere zistil, že táto neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť a to dobu trvania zmluvy s uvedením termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď v zmluve sa nenachádza žiaden údaj, ktorý by bol možné považovať za označenie konečnej splatnosti úveru a týmto údajom nie je ani uvedený počet splátok. Z ust. jednoznačne vyplýva, že zmluva musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V predmetnej zmluve takýto údaj o konečnej splatnosti nie je uvedený žiadnym spôsobom. Nie je pritom postačujúce, keď tento údaj sa potom uvádza v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré bolo vyhotovené dňa 27.03.2015, t. j. ten istý deň, ako žalobca podpísal aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Žalovaná podpísala túto zmluvu dňa 26.03.2015 a žalobca tak urobil o deň neskôr dňa 27.03.2015, takže keď žalovaná zmluvu podpisovala, nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, čo sa uvádza v oznámení veriteľa o schválení úveru, kde je uvedený dátum splatnosti prvej splátky úveru dňa 01.05.2015 a poslednej splátky úveru dňa 01.04.2018. Tento údaj však nebol uvedený priamo v zmluve, keď ju podpisovala žalovaná. Nie je pritom zrejmé, kedy sa Oznámenie veriteľa - žalobcu o schválení úveru reálne dostalo do dispozičnej sféry žalovanej.

13. Súd prvej inštancie považoval zmluvu, i napriek jeho formulácii uvedenej v bode 22 odôvodnenia rozsudku, že možno predpokladať (čo to je?), zmluvu za platnú, uvádzal ďalej, že z úveru ktorý bol žalovanej poskytnutý vo výške 720 eur a v prípade riadneho splácania by dlžná suma predstavoval 917,28 eura, ktorú znížil o vykonané úhrady v sume 597,97 eura je namieste uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 319,31 eura (917,28 eura - 597,97 eura sa rovná 319,31 eura). Nie je jednoznačne z rozsudku súdu prvej inštancie zrejmé, v akej výške obdržala žalovaná úver, koľko žalovaná mala uhradiť na úvere a koľko žalovaná aj v skutočnosti uhradila (bod 23 odôvodnenia rozsudku).

14. Odvolací súd poukazuje na svoje závery, že či zmluva uzatvorená medzi stranami sporu obsahovala všetky náležitosti požadované , a či ju preto nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkovú, keď žalovaný až v Oznámení veriteľa zo dňa 27.03.2015 uvádzal, splatnosť prvej splátky, ako aj poslednej splátky úveru, ktoré údaje sa predtým v zmluve nenachádzali. Bol v nej uvedený len počet splátok 36 a výška mesačnej splátky 25,48 eura. Nie je v nej uvedené, kedy je splatná prvá splátka, v dôsledku ktorého údaju by sa dala vyvodiť i konečná splatnosť úveru. Samotné oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 27.03.2015, kde je už uvedená splatnosť prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky nemožno považovať za zmluvu o revolvingovom úvere, pretože toto oznámenie (aj keď je označené i ako zmluva o revolvingovom úvere) žalovaná nepodpísala. Preto je možné vychádzať len zo zmluvy, ktorú podpísali obidve strany sporu, v ktorej tento údaj uvedený nie je. Naviac zo samotnej zmluvy o úvere nevyplýva, že by toto oznámenie, či splátkový kalendár, mali byť neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, resp., že by k zmluve bezpochyby prináležali a tvorili so zmluvou jeden celok. V súlade s ust. absencia náležitosti ustanovenej v v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmysle citovaného ust. nie je v nej uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

15. Z vyššie uvedeného rozboru by potom vyplývalo, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvádzané v cit. zák. ustanovení § 9 ods. 2 konkrétne písm. f/, a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák. V takom prípade má žalobca nárok iba na vrátenie toho, čo z jeho strany žalovanej bolo plnené a čo je potrebné vydokladovať. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že vo výroku napadnutého rozsudku absentoval údaj o tom, o aký úrok z omeškania ide (ročný?).

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti za nesprávne a s poukazom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný ( ). V ďalšom konaní súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne i o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).