Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_6Co-136-2019.pdf
PDF · 90.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/136/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom so sídlom Senec, Lichnerova 23, proti žalovanej: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. R. XXXX/ XX, o zaplatenie 319,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 15. februára 2019, č. k. 7Csp/197/2018-60, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 319,31 eura s 5% úrokom z omeškania od 02.04.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), § 154, § 167 ods. 1, 3, § 182, § 215, § 191 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dospel k záveru, že možno predpokladať, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2015 použil predtlač zmluvy ako vo viacerých iných prípadoch. Žalovaná, ktorá bola účastníčkou zmluvy, má charakter spotrebiteľa a v zmysle zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 720 eur, ktorý úver bola povinná splácať v 36 mesačných splátkach po 25,48 eura, pričom celková čiastka, ktorú musela zaplatiť činila suma 989,28 eura. Predpokladaná RPMN bola 20,73%, ročná úroková sadzba 17,77%, priemerná RPMN 36,42 eura. Oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 27.03.2015 boli doplnené údaje zmluvy o dátum splatnosti prvej splátky o deň 01.05.2015 a o dátum splatnosti poslednej splátky o deň 01.04.2018. Mal za to, že v spojení žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu a oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 27.03.2015 došlo k schváleniu úveru i s doplnením v oznámení veriteľa. Ďalej uviedol, ak uvedený úver žalovaná bude platiť v 36 mesačných splátkach po 25,48 eura, by v prípade riadneho splácania zaplatila 917,28 eura (36 x 25,48 eura), ktorú znížil o vykonané úhrady vo výške 597,97 eura, ktorá nebola žalobcom spochybňovaná. Námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná neakceptoval. Taktiež žalobu zamietol v časti uplatneného príslušenstva majúc za to, že ide o neurčité dojednania, pretože sa vyžaduje vymedzenie obdobia odkedy dokedy si zvlášť uplatňuje úroky z omeškania a zvlášť zmluvnú pokutu, vrátane mimosúdnych nákladov, a to vymedzením začiatku plynutia obdobia a konca obdobia. Úroky z omeškania priznal v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 od 02.04.2008, a to od márneho uplynutia konečnej splatnosti úveru.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 251 a § 262 ods. 1 a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná v jeho vyhovujúcej časti a v časti nároku na náhradu trov konania a domáhala sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby ako nedôvodnej. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie spočívalo v tom, že konajúci súd nevyhodnotil zmluvu o úvere ako neplatný právny úkon a že neuznal ňou vznesenú námietku premlčania. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 27.03.2015 je jednostranný právny úkon, ktorý nepodpísala. Podpísala len žiadosť o poskytnutie úveru a to dňa 26.03.2015 s inými náležitosťami. Žalobca však schválil jej žiadosť zo dňa 26.03.2015 s inými náležitosťami. V oznámení veriteľa o schválení úveru boli uvedené ďalšie údaje; jednak dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, predpokladaná RPMN za úver a za revolving, osobitne uvádzaná odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania a podobne. Oznámenie veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom. Toto konanie žalobcu nie je prijatím návrhu ňou predloženým, ale jedná sa o nový návrh. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v tomto prípade požadoval písomný návrh a písomné prijatie. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že by jeho návrh vyplnený v bode 6 žiadosti, alebo navrhnutý obsah zmluvy v Oznámení veriteľa o schválení úveru bol totožný so žiadosťou dlžníka, resp., že by takýto nový návrh dlžníka v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 OZ prijal. Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre platnosť vyžaduje zákon v súlade s § 40 ods. 1 OZ, ide o neplatný právny úkon. Predmet zmluvy uvedený aj v bode 7 a tiež poskytnutá čiastka úveru vo výške 720 eur z bodu 7 zmluvy sú jednoznačne napísané menším písmom ako dátum z 27.03.2015. Keďže ide o neplatný právny úkon, objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom 28.03.2015 a uplynula dňa 27.03.2018. Žaloba bola podaná až 08.10.2018, teda oneskorene, a teda uplatnený nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie v týchto častiach na ďalšie konanie.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
6. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že možno predpokladať (čo to je ?), že žalobca použil predtlač zmluvy, ako v ďalších iných prípadoch, a mal za to, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom je riadne uzatvorená písomne po predchádzajúcej zhodnej žiadosti a následne potom, čo žalobca žalovanej oznámil schválenie úveru. Zmluvu považoval za spotrebiteľskú a nestotožnil sa s názorom žalovanej o premlčaní pohľadávky. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že nárok žalobcu je opodstatnený, žaloba bola podaná včas a nárok nie je premlčaný.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným odvolacou argumentáciou žalovanej, bolo posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, či zmluva uzavretá je platná, či spĺňa náležitosti v zmysle § 9 ods. 1, 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou za spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať najmä Občiansky zákonník a Zákon o spotrebiteľských úveroch. Skutočnosť, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľská, ani jedna zo strán sporu nenamietala. U spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52-54 OZ), ako aj osobitnú úpravu uvedenú v príslušných ustanoveniach zmluvných typov. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa, ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov, ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, profesionálne znalý podnikateľ, dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie a nespochybnil ani žalobca. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy je nevyhnutné posudzovať podľa Zákona o spotrebiteľských úverov a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z uvedeného ustanovenia je podstatné pre spotrebiteľa, aby už pri podpise zmluvy mal vedomosť o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Teda sa vyžaduje konkrétna časová - dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je veriteľom, ako dodávateľom určená na základe vstupných údajov, ktoré sa majú premietnuť do konkrétneho časového údaju predstavujúci konečnú splatnosť poskytnutého úveru.
11. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov; ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na spôsob uzatvorenia a vzniku zmluvy ako takej. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, a to z písomnosti nazvanej Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 11 spisu) podpísanej žalovanou dňa 26.03.2015 a žalobcom (veriteľom - dodávateľom) dňa 27.03.2015, že žalovaná žiadosť s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5 formulára) nemohla akceptovať a podpísať aj bod 6, pretože v tejto časti žiadosti bolo uvedené, že bod 6. nevypĺňajte. V čase, keď žalovaná túto žiadosť/zmluvu podpisovala, táto časť formulára vôbec nebola vyplnená, žalobca ju vyplnil až následne a to bez účasti žalovanej na svojom pracovisku v J. a žalovanej sa žiadosť/zmluva vrátila doplnená v bode 6 a podpísaná veriteľom s dátumom 27.03.2015. Keďže žalovanej sa táto zmluva, ktorú bolo možné považovať ako návrh na uzatvorenie zmluvy, vrátila s takými istými údajmi, ako požadovala, z toho je možné vyvodiť, že žalobca tento návrh akceptoval, a preto takto uzatvorenú zmluvu je možné považovať za platnú a písomne uzatvorenú dňom 27.03.2015. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 720 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 25,48 eura v počte 36 splátok a spolu tak mala uhradiť 989,28 eura. Uhradila však iba sumu 597,97 eura. Je nesporné, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto bolo potrebné skúmať, či zmluva o poskytnutí pôžičky obsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010. Zo zmluvy o revolvingovom
úvere zistil, že táto neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť a to dobu trvania zmluvy s uvedením termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď v zmluve sa nenachádza žiaden údaj, ktorý by bol možné považovať za označenie konečnej splatnosti úveru a týmto údajom nie je ani uvedený počet splátok. Z ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 jednoznačne vyplýva, že zmluva musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V predmetnej zmluve takýto údaj o konečnej splatnosti nie je uvedený žiadnym spôsobom. Nie je pritom postačujúce, keď tento údaj sa potom uvádza v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré bolo vyhotovené dňa 27.03.2015, t. j. ten istý deň, ako žalobca podpísal aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Žalovaná podpísala túto zmluvu dňa 26.03.2015 a žalobca tak urobil o deň neskôr dňa 27.03.2015, takže keď žalovaná zmluvu podpisovala, nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, čo sa uvádza v oznámení veriteľa o schválení úveru, kde je uvedený dátum splatnosti prvej splátky úveru dňa 01.05.2015 a poslednej splátky úveru dňa 01.04.2018. Tento údaj však nebol uvedený priamo v zmluve, keď ju podpisovala žalovaná. Nie je pritom zrejmé, kedy sa Oznámenie veriteľa - žalobcu o schválení úveru reálne dostalo do dispozičnej sféry žalovanej.
13. Súd prvej inštancie považoval zmluvu, i napriek jeho formulácii uvedenej v bode 22 odôvodnenia rozsudku, že možno predpokladať (čo to je?), zmluvu za platnú, uvádzal ďalej, že z úveru ktorý bol žalovanej poskytnutý vo výške 720 eur a v prípade riadneho splácania by dlžná suma predstavoval 917,28 eura, ktorú znížil o vykonané úhrady v sume 597,97 eura je namieste uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 319,31 eura (917,28 eura - 597,97 eura sa rovná 319,31 eura). Nie je jednoznačne z rozsudku súdu prvej inštancie zrejmé, v akej výške obdržala žalovaná úver, koľko žalovaná mala uhradiť na úvere a koľko žalovaná aj v skutočnosti uhradila (bod 23 odôvodnenia rozsudku).
14. Odvolací súd poukazuje na svoje závery, že či zmluva uzatvorená medzi stranami sporu obsahovala všetky náležitosti požadované zák. č. 129/2010 Z. z., a či ju preto nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkovú, keď žalovaný až v Oznámení veriteľa zo dňa 27.03.2015 uvádzal, splatnosť prvej splátky, ako aj poslednej splátky úveru, ktoré údaje sa predtým v zmluve nenachádzali. Bol v nej uvedený len počet splátok 36 a výška mesačnej splátky 25,48 eura. Nie je v nej uvedené, kedy je splatná prvá splátka, v dôsledku ktorého údaju by sa dala vyvodiť i konečná splatnosť úveru. Samotné oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 27.03.2015, kde je už uvedená splatnosť prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky nemožno považovať za zmluvu o revolvingovom úvere, pretože toto oznámenie (aj keď je označené i ako zmluva o revolvingovom úvere) žalovaná nepodpísala. Preto je možné vychádzať len zo zmluvy, ktorú podpísali obidve strany sporu, v ktorej tento údaj uvedený nie je. Naviac zo samotnej zmluvy o úvere nevyplýva, že by toto oznámenie, či splátkový kalendár, mali byť neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, resp., že by k zmluve bezpochyby prináležali a tvorili so zmluvou jeden celok. V súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. absencia náležitosti ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmysle citovaného ust. § 9 ods. 2 písm. f/ nie je v nej uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
15. Z vyššie uvedeného rozboru by potom vyplývalo, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvádzané v cit. zák. ustanovení § 9 ods. 2 konkrétne písm. f/, a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák. V takom prípade má žalobca nárok iba na vrátenie toho, čo z jeho strany žalovanej bolo plnené a čo je potrebné vydokladovať. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že vo výroku napadnutého rozsudku absentoval údaj o tom, o aký úrok z omeškania ide (ročný?).
16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti za nesprávne a s poukazom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne i o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).