Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Co-264-2019.pdf
PDF · 68.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/264/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W., V. - T. XXX, o zaplatenie 2.675,47 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/94/2017-164 zo dňa 10. septembra 2019
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o náhrade trov konania.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o určení lehoty splatnosti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.840,15 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.835,97 eur od 23.6.2017 do zaplatenia, ktorá povinnosť bola právoplatne priznaná rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/94/2017-58 zo dňa 22.3.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/155/2018-144 zo dňa 28.2.2019.
Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o lehote splatnosti dlhu žalovaného voči žalobcovi priznaného rozsudkom z 22.3.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu (sp. zn. 10Co/155/2018 z 28.2.2019) a uložil žalovanému povinnosť dotknutý dlh - 2.840,15 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.835,97 eur od 23.6.2017 do zaplatenia - zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti aktuálneho rozsudku. Vychádzal z toho, že po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacej inštancie zostala v merite veci predmetom konania len otázka určenia lehoty na plnenie. Okresný súd konštatoval, že žalovaný po predchádzajúcom rozhodnutí nepoukázal na účet žalobcu žiadnu splátku dlhu a neuviedol „iné dôvody“, pre ktoré by mal súd určiť inú lehotu na plnenie ako je stanovená v § 232 ods. 3 CSP. Nadväzne uložil žalovanému povinnosť (už právoplatne priznaný) dlh zaplatiť v lehote definovanej označením zákonným ustanovením; t.j. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovaný je povinný nahradiť ich žalobcovi v rozsahu 44%. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2004 mal za to, že je významným aj procesný ne/úspech strán týkajúcich sa uplatňovaného nároku na príslušenstvo pohľadávky. Porovnaním rozsahu takto uplatneného nároku (vrátane úrokov a úrokov z omeškania) a priznaného plnenia (bez zmluvného úroku v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá) ustálil mieru úspechu žalobcu (práve) vo výške 44%.
3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%. Poukazoval na to, že pri určení miery úspechu v spore je potrebné prihliadať iba na žalovanú istinu. V rámci odvolacej argumentácie už len odkázal, resp. citoval z viacerých rozhodnutí odvolacích súdov v iných veciach.
4. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý vo výroku o určení lehoty na plnenie a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 6. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého výroku posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom.
7. Neopodstatneným je odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí všeobecných súdov v iných obdobných veciach. Tieto totiž nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP) a nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. 8. Pokiaľ aj odvolateľ medzi rozhodnutiami, ktoré majú podporovať jeho argumentáciu, spomína rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008, je nutné zdôrazniť, že sa nejedná o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v pozícii dovolacieho súdu, t.j. súdu svojim charakterom a postavením v sústave súdov určeným na zjednocovanie súdnej praxe, ale „len“ o rozhodnutie najvyššieho súdu v pozícii súdu odvolacieho. Naproti tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2004 z 27.4.2004, na ktoré odvolací súd upozornil už v predchádzajúcom rozhodnutí v súdenej veci (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/155/2018 z 28.2.2019), je rozhodnutím súdu dovolacieho. 9. V jeho zmysle je nutné pri pomerovaní procesného úspechu sporových strán v konaní prihliadnuť aj na rozsah uplatňovaného (a nepriznaného) príslušenstva; osobitne, ak toto predstavuje niekoľko desiatok percent z hodnoty nárokovanej istiny; čo presne zodpovedá individuálnym okolnostiam súdeného prípadu. Okrem toho, že ide o rozhodnutie vydané v rámci prejednávania a rozhodovania občianskoprávnej agendy, do ktorej spadá i prejednávaná vec (a nie do agendy obchodnoprávnej, ktorej súčasťou je vyššie spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/243/2007), je nutné zdôrazniť, že dotknuté rozhodnutie bolo/je zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a v rozhodnutí súdov SR pod R 34/2005. Nadväzne sa jedná o rozhodnutie, ktoré jednoznačne predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2. ods. 2 Základných princípov CSP. 10. V konkrétnostiach súdeného prípadu nebola zistená a odvolateľom ani len tvrdená žiadna jedinečná okolnosť, ktorá by podmieňovala odklon od predmetnej ustálenej súdnej praxe. Z konštatovaných dôvodov je nutné uzavrieť, že odvolacia námietka žalobcu je neopodstatnená a keďže neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý výrok rozsudku okresného súdu bol potvrdený ako vecne správny.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ/žalobca nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti s aktuálnym odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).
12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie n i e j e dovolanie prípustné.