Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/146/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: I.. B. B., T. XXX/X, Ž., zast.: Vojčík & Partners, s .r.o., so sídlom Rázusova 28, Košice, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: EUROCOM Z, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Paulínyho 4, IČO: 31 688 675, zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm, s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, v konaní o zaplatenie 15.620,58 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 6.6.2018, sp.zn. -639 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 91,96 %. Zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.4.2008 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 470.585,50 Sk (15.620,58 eura) spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania.

3. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 29.6.2015, č.k. -439, právoplatným dňa 22.3.2018, a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 629,22 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 629,22 eura od 6.4.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu o zaplatenie sumy 14.991,36 eura a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zamietol s tým, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku č.k. zo dňa 29.6.2015, č.k. -439 dňa 14.7.2015.

5. Krajský súd v Košiciach o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29.6.2015, č.k. -439 rozhodol rozsudkom zo dňa 22.2.2018, č.k. - 579, právoplatným dňa 22.3.2018, a to tak, že potvrdzuje rozsudok, vo výroku, ktorým súd žalobu o zaplatenie sumy 14.991,36 eur a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zamietol a vo výroku o náhrade trov konania. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovanému vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v pomere 91,96 %. Súd pri určení pomeru úspechu žalovaného v tomto konaní vychádzal zo zásady úspechu, ktorá závisí od vzťahu obsahu meritórneho rozhodnutia k obsahu žalobného petitu, ktorý bol vo veci samej urobený naposledy. V dôsledku tej skutočnosti, že súd rozsudkom zo dňa 29.6.2015, č.k. -439 právoplatným dňa 22.2.2018 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 629,22 eur s príslušenstvom, úspech žalovaného v tomto konaní predstavuje 95,98 % (pomer sumy súdom priznanej vo výške 629,22 eur vo vzťahu k sume uplatňovanej žalobou vo výške 15.620,58 Eur), pričom v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a jeho neúspech resp. úspech žalobcu v tomto konaní predstavuje 4,02 %, v dôsledku čoho čistý úspech žalovaného predstavuje v tomto konaní 91,96 % (95,98 % - 4,02% ).

9. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

10. Vychádzajúc zo skutočnosti, že Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok zo dňa 29.6.2015, č.k. -439, t.j. žalobca bol v konaní neúspešný. Vzhľadom na uvedené, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, preto má nárok na plnú náhradu trov konania.

11. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

12. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. V prvom rade je v predmetnom konaní potrebné poukázať na dôvody zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti, čo zapríčinilo čiastočný neúspech žalobkyne v tomto konaní. Žalovaná si v konaní prostredníctvom kompenzačnej námietky uplatnila titulom ušlého zisku, skutočnej škody a vynaložených nákladov sumu, spolu vo výške 14.991,36 eur, ktorú súd prvej inštancie v konaní žalovanej uznal.

14. Kompenzačnú námietku pozostávajúcu zo samotného nároku titulom vzniku škody, nie je možné ponímať rovnako, ako je to v prípade jednostranného započítania pohľadávok vzniknutých pred začatím súdneho sporu, o ktoré na základe dôvodne vznesenej kompenzačnej námietky, súd zníži nárok druhej strany sporu v tomto konaní uplatnený.

15. Súd mal v predmetnom prípade, na základe skutočností samotného prípadu vysloviť neexistenciu práva na náhradu trov konania žiadnej zo strán, a to v zmysle ust. , cit.: „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo“.

16. Žalobkyňa dôvodne obhajovala svoje porušené práva a tieto by jej bol býval súd v konaní priznal v plnom rozsahu, a rovnako by bol býval súd priznal žalobkyni v zmysle ust. náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, tzn. vo výške 100%. Čiastočný neúspech žalobkyne v konaní bol dôsledkom uplatnenia kompenzačnej námietky žalovanej uplatnenej až v súdnom konaní, a to titulom škody, pričom ak by si žalovaná tento nárok zo vzniknutej škody uplatňovala v samostatnom konaní, a tento by jej bol súdom priznaný v rozsahu totožnom s rozsahom kompenzačnej námietky priznaným v tomto konaní, súd by rovnako rozhodol, že má žalovaná v zmysle ust. náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, tzn. vo výške 100%.

17. V samostatných sporoch by tak boli obe strany konania úspešné v podaných žalobách a bolo by im priznané právo na náhradu trov konania v plnej výške, pričom výška pohľadávky žalobkyne voči žalovanej prevyšuje výšku pohľadávky žalovanej voči žalobkyni. Strany v konaní by tým pádom mali priznané právo na úplnú úhradu trov konania a je absolútne v rozpore s ochrannou funkciou civilného procesného práva, aby žalobkyňa znášala trovy konania v pomere 91,96%, čo je zjavným porušením práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu, a to nesprávnou aplikáciou noriem procesného práva.

18. Žalobkyňa považuje na základe vyššie uvedeného za preukázané, že náhrada trov konania nemala byť priznaná žiadnej zo strán sporu.

19. Na základe uvedeného preto žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd uznesenie zmenil, a to tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, resp. aby uznesenie vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.

21. Vo vyjadrení žalovaný uvádza, že odvolanie žalobkyne považujeme za účelové a jej úvahy o tom, že ak by obe strany spolu videli samostatné konania, boli by úspešné v podaných žalobách a bolo by im priznané právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorými odôvodňuje aplikáciu (druhá časť vety), len za hypotetické.

22. Skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobkyňa s cieľom odôvodniť aplikáciu (druhá časť vety), je hypotetická, nesprávna a nemá oporu v zákone. Preto navrhli odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 6.6.2018 sp. zn. - 639 v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

24. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým kritériom miery úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok). Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Rozsah, v ktorom vyhovel súd žalobnému návrhu žalobcu zodpovedá miere úspechu žalobcu v konaní a naopak rozsah, v ktorom súd žalobu zamietol zodpovedá miere úspechu u žalovaného. Z toho vyplýva, že plný úspech bude mať žalobca vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, - ak sa žalobe vyhovelo v celom rozsahu, O plnom úspechu žalovaného vo veci možno hovoriť vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Strana sporu, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potrebovala na uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Úspešná strana má preto nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ak mala vo veci úspech, aj vtedy, ak v priebehu konania bola čiastkovo neúspešná, resp. bola čiastkovo úspešná protistrana.

26. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa je vždy určujúci výsledok konania vo veci samej, vzhľadom na výsledok sporu - zamietnutie žaloby v celom rozsahu - možno konštatovať, že žalovaný mal v konaní plný úspech. bolo preto dôvodným priznať mu nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania tak, ako to urobil súd prvej inštancie v napadnutom uznesení.

27. Z horeuvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samotným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).