Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-45-2018.pdf
PDF · 220.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., S. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Alena Pečenkárová, advokátka so sídlom Pažiť č. 188 proti žalovanej A. S.K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán patria: a. nehnuteľné veci: i. byt č. XX vo vchode č. XX, na X. podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXX/XX v okrese W., obci W., katastrálnom území W. zapísaný Okresným úradom W., odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo výške XX/XXXX v hodnote 59 011,26 € b. hnuteľné veci: i. motorové vozidlo Š. H. evidenčné číslo W., rok výroby 2000 v hodnote 200 €; ii. umývačka riadu BOSCH v hodnote 50 €; iii. DVD prehrávač TECHNIKA v hodnote 15 €; iv. mikrovlnná rúra DAEWOO v hodnote 5 €; v. detská zostava (nábytok) v hodnote 0 €; vi. barová skrinka v hodnote 5 €; vii. plynový sporák ZANUSSI v hodnote 40 €; viii. stolík pod TV v hodnote 30 €; ix. televízor CHANGHONG v hodnote 40 €; x. videorekordér Panasonic v hodnote 0 €; xi. motorové vozidlo R. C. evidenčné číslo W., rok výroby 1988 v hodnote 0 €;
II. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán tak, že: a. do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje: i. byt č. XX vo vchode č. XX, na X. podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXX/XX v okrese W., obci W., katastrálnom území W. zapísaný Okresným úradom W., odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo výške XX/XXXX v hodnote 59 011,26 €; ii. plynový sporák ZANUSSI v hodnote 40 €; iii. stolík pod TV v hodnote 30 €; iv. televízor CHANGHONG v hodnote 40 €; v. videorekordér Panasonic v hodnote 0 €; vi. motorové vozidlo R. C. evidenčné číslo W., rok výroby 1988 v hodnote 0 €;
b. do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje: i. motorové vozidlo Š. H. evidenčné číslo W., rok výroby 2000 v hodnote 200 €; ii. umývačka riadu BOSCH v hodnote 50 €;
iii. DVD prehrávač TECHNIKA v hodnote 15 €; iv. mikrovlnná rúra DAEWOO v hodnote 5 €; v. detská zostava (nábytok) v hodnote 0 €; vi. DVD prehrávač PANASONIC v hodnote 5 €; vii. barová skrinka v hodnote 5 €;
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na vyrovnanie podielov sumu 28 980,70 €.
IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
VI. Žalobca je povinný zaplatiť Okresnému súdu Partizánske súdny poplatok za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 890,75 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žalovaná je povinná zaplatiť Okresnému súdu Partizánske súdny poplatok za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 890,75 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VIII. Súd priznáva znalcovi J.. W. K., znalcovi z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, s miestom výkonu činnosti W., Q. XXXX/XX, znalečné vo výške 285,51 €, z ktorého suma 250 € mu bola uhradená zo zloženého preddavku dňa 19.06.2019 a zostatok vo výške 35,51 € mu bude vyplatený z preddavku zloženého žalobcom dňa 11.09.2019 pod položkou registra 12, rok 2019, číslo účtovného dokladu 02092019.
IX. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby znalcovi J.. W. K., s miestom výkonu činnosti W., Q.S. XXXX/XX, vyplatila na účet číslo B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v.s. XXXXXXX zostatok znalečného vo výške 35,51 €, a to z preddavku zloženého žalobcom dňa 11.09.2019 pod položkou registra 12, rok 2019, číslo účtovného dokladu 02092019.
X. Súd vracia žalobcovi zostatok preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 14,49 €.
XI. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby zostatok preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 14,49 € zloženého žalobcom dňa 11.09.2019 pod položkou registra 12, rok 2019, číslo účtovného dokladu 02092019 vrátila žalobcovi.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ich manželstva. Manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 11.10.1997 a rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.04.2017 sp. zn. 1P/6/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2017. Na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) sa strany nedohodli. Za trvania manželstva nadobudli strany X-izbový byt na ulici S. v bytovke súpisné číslo XXXX, byt č. XX na X. podlaží vchodu č. XX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti podielu XX/XXXX, v katastrálnom území W., obec W., okres W., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom W., odborom katastrálnym, ktorý pozostáva z X obytných miestností, kuchyne, predsiene, WC a kúpeľne o výmere XX,XX m2. Jeho hodnota je podľa žalobcu 35 000 €. Do BSM patria aj hnuteľné veci, a to umývačka riadu, práčka INDEZIT, 2 televízory, DVD prehrávač TECHNIKA, chladnička Whirpool, mikrovlnná rúra, bicykel LINCOLN, DVD prehrávať Panasonic, garniže, kuchynský riad, kuchynský servis, zariadenie obývacej izby, zariadenie detskej izby, vysávač. Hodnota zariadenia bytu je celkom 4 000 €. Ďalej do BSM patria osobné motorové vozidlá Š. H. EČV W. rok výroby 2000 v hodnote 1 500 €, Š. H. EČVW. rok výroby 1990 v hodnote 500 € a R. C. rok výroby 1986 EČV:W. v nulovej hodnote. Hodnota motorových vozidiel je 2000 €. Pasíva nie sú žiadne. S návrhom na vyporiadanie, že byt sa predá a výťažok z predaja si rozdelia rovným dielom žalobca nesúhlasil. Byt nadobudli v roku 2014, bol v užívaní žalobcu od roku 1990, teda 7 rokov pred tým, ako so žalovanou uzavrel manželstvo. Byt dostal do užívania dňa 01.01.1990. V tom čase si naň vzal pôžičku, ktorú splácal.
Okrem toho mu bol poskytnutý aj stabilizačný príspevok, na ktorý mal naviazané zotrvanie v pracovnom pomere 10 rokov. Pôžičku aj záväzok zotrvať v pracovnom pomere dodržal. Následne byt splácal v anuite každý mesiac v nájomnom. Preto sa domnieva, že má morálne právo ponechať si byt a žalovanej ponúkol finančné vyrovnanie vo výške 10 000 €. Poukázal na ustanovenie § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), a na to, že žalobca uhradil kúpnu cenu za byt sám zo svojich zdrojov, strany nemali nikdy spoločný účet, takže z účtu žalovanej na úhradu nákladov za byt, ani na rekonštrukciu bytu a na jeho kúpu nešli žiadne finančné zdroje. Všetko uhrádzal žalobca. Hnuteľné veci navrhuje žalobca vyporiadať tak, ako ich užívajú strany po rozvode manželstva. Žalovaná si zo spoločných hnuteľných vecí vzala umývačku riadu, práčku INDEZIT, 2 televízory, DVD prehrávač TECHNIKA, chladničku Whirpool, mikrovlnnú rúru, bicykel LINCOLN, DVD prehrávač Panasonic, garniže, kuchynský riad, kuchynský servis, zariadenie detskej izby, vysávač. Osobné motorové vozidlá si žalovaná ponechala dve - Š. H. a Š. H.. (X) Ako dôkazy žalobca v žalobe označil návrh zo dňa 12.04.2018, vyjadrenie zo dňa 30.04.2018, vyjadrenie žalovanej, kúpnu zmluvu na byt, list vlastníctva č. XXXX, rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 11.12.1989, pôžičkovú zmluvu zo dňa 11.01.1989, zmluvu o poskytnutí stabilizačného príspevku zo dňa 14.12.1988, súpis hnuteľných vecí, ktoré si z bytu vzala žalovaná. (3) Súd žalobu doručil žalovanej, poučil ju o jej procesných právach a povinnostiach a umožnil jej vyjadriť sa k nej. (4) Žalovaná k žalobe vo svojom vyjadrení doručenom súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 31.10.2018 uviedla, že navrhuje, aby bol byt č. XX na X.p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele reg. „E.“ parc.č. XXXX/XX a prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXX-ín nachádzajúci sa v okrese W., obec W.Á., k.ú. W. evidovaný Okresným úradom W., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX prikázaný do podielového spoluvlastníctva sporových strán každému v podiele 1-ica, pretože nepredpokladá, že žalobca disponuje dostatkom finančných prostriedkov na vyplatenie vyrovnacieho podielu pre prípad prikázania bytu do jeho výlučného vlastníctva. Kúpna cena bytu 868,12 € bola uhradená z prostriedkov na účte žalovanej. Čo sa týka hodnoty bytu, tá je 60 000 - 65 000 €. Žalovaná sa taktiež podieľala na úhrade nákladov na rekonštrukciu bytu z výhry v súťaži vo výške 144 000 Sk, z ktorých boli zaplatené nové stierky, podlahy, zakúpená manželská posteľ a iné zariadenie bytu. Príjmy rodiny počas manželstva boli veľmi malé, finančne im vypomáhala jej rodina. Žalobca preto nemohol všetko financovať sám. Žalovaná si so svojimi deťmi zo spoločnej domácnosti zobrala práčku zn. Indesit, umývačku riadu zn. Bosch, chladničku (15-ročnú), mikrovlnnú rúru (15-ročnú), zostavu detskej izby (bez 8-ročnej detskej jednolôžkovej postele) obstaranú za 2 900 Sk, bicykel zn. Admiral (20-ročný) - ten si kúpila ešte pred uzavretím manželstva, 1 garnižu, televízor zn. Philips (uhlopriečka 55 cm) - ten vyhrala v súťaži a darovala ho spoločnej dcére, DVD prehrávač zn. Technika - ten dostala žalovaná ako narodeninový dar a má viac ako 12 rokov, osobné motorové vozidlo zn. Š. H. EČV W. - toto kúpila žalovaná pred 3 rokmi za kúpnu cenu 600 € za peniaze, ktoré jej darovala matka, osobné motorové vozidlo zn. Š. H. EČV W. - toto kúpila žalovaná pred 4 rokmi za kúpnu cenu vo výške 200 € taktiež za peniaze, ktoré jej darovala matka a užíva ho spoločný syn. Počas trvania manželstva jej matka pravidelne mesačne posielala ako prilepšenie dar 40-50 €, za ktoré žalovaná nadobudla motorové vozidlá, ktoré tak nepatria do BSM. Celková hodnota hnuteľných vecí tvoriacich predmet BSM predstavuje cca 400 €. Ostatné hnuteľné veci tvoriace predmet BSM sú manželská posteľ, 5-dverová šatníková skriňa, nerezový kombinovaný sporák Zanussi, nerezový komínový digestor zn. Gorenje, televízor (uhlopriečka 82cm), domáce kino, DVD rekordér zn. Panasonic, 2 kamery, 2 digitálne fotoaparáty, horský bicykel, osobné motorové vozidlo zn. R. C. EČV W. - toto bolo zakúpené za finančné prostriedky z výhry žalovanej a žalobca ho normálne užíva, preto nesúhlasí s tým, že má nulovú hodnotu, jedálenský stôl, stoličky, sedačka, konferenčný stolík, stolík pod televízor, kvetinová stena, všetky stropné svietidlá, ostatné garniže, polovica riadu, poháre, kuchynský riad - tie zostali v užívaní žalobcu, preto ich žalovaná navrhuje prikázať do jeho výlučného vlastníctva. Žalobca si ponechal v držbe aj vkladnú knižku s finančnými prostriedkami vo výške 3000 €, ktorých polovicu žiada ona vyplatiť. Vyporiadanie a rozdelenie hnuteľného majetku bez nutnosti jeho ocenenia je žalovaná ochotná riešiť dohodou tak, že hnuteľný majetok sa rozdelí medzi ňu a žalobcu podľa toho, ktorá zo strán hnuteľný majetok aktuálne užíva, a to bez povinnosti vzájomnej výplaty a finančné prostriedky - zostatok na vkladnej knižke navrhuje rozdeliť medzi sporové strany rovným dielom. (5) Ako dôkazy vo svojom vyjadrení označila poštové poukazy, a vkladnú knižku. (6) Súd doručil vyjadrenie právnej zástupkyni žalobcu a umožnil jej vyjadriť sa k nemu. (7) Žalobca doručil súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 04.12.2018 repliku, v ktorej uvádza, že nesúhlasí s návrhom žalovanej prikázať byt do podielového spoluvlastníctva strán,
pretože by to neplnilo žiaden účel. Hodnota bytov, ktoré uvádza žalovaná, je v prípade kompletne zrekonštruovaných bytov a ide o „trhovú hodnotu“ a nie o „reálnu hodnotu“. Hodnota bytu uvedená žalovanou je nadhodnotená, preto sa rozhodol žalobca dať si vyhotoviť znalecký posudok. Nie je pravda, že celá kúpna cena bytu bola financovaná z účtu žalovanej. Byt bol pridelený žalobcovi a jeho prvej manželke 07.11.1989 a odovzdaný 01.01.1990. Bytovému družstvu uhradil členský podiel sumou 30 300 Kčs formou dvoch pôžičiek, ktoré splatil a zostatok hodnoty bytu splácal formou anuity až do roku 2015, keď im bol byt so žalovanou prevedený do osobného vlastníctva dňa 26.02.2015 a odkúpený za zostatkovú hodnotu 868,12 €. Na vyplatenie tejto sumy boli použité finančné prostriedky zo zrušenej životnej poistky žalobcu, nešlo o financie žalovanej. Žalovaná sa nepodieľala na rekonštrukcii bytu. Nespĺňa morálne právo žiadať o 1-icu bytu. Nie je pravda, že by sa podieľala na rekonštrukcii bytu z výhry, z tých peňazí sa kúpil pomník pre jej zosnulého brata, auto Š. H., ktoré bolo predané v roku 2006, televízor Panasonic, ktorý už neexistuje, nefunkčná hudobná veža Thomson, manželská posteľ a 5- dverová šatníková skriňa. Byt nie je vystierkovaný, len vykožovaný jemnou maltou, čo on sám zrealizoval ešte pred uzavretím manželstva so žalovanou. Laminátové podlahy kúpil za svoje peniaze v roku 2005 a 2007. Byt je len čiastočne rekonštruovaný, má pôvodné zárubne, vchodové, interiérové dvere a okná. Svojpomocne žalobca vykonal len celkovú rekonštrukciu kúpeľne a kuchyne. Na renováciu kúpeľne mu v plnej miere finančne prispela jeho dcéra Q. a na renováciu kuchyne použil prostriedky z predaja ornej pôdy, ktorú získal ako dedičstvo po starých rodičoch. Na prácach sa žalovaná nepodieľala. Žalobca zarábal štandardne, popri zamestnaní si vedel privyrobiť aj iným spôsobom, aby hmotne zabezpečil svoju rodinu. Žalovaná bola deväť rokov na materskej dovolenke a často striedala zamestnania, preto väčšia ťarcha zodpovednosti za chod domácnosti ležala na jeho pleciach. So žalovanou nemali spoločný účet, všetky platby boli vedené len z jeho účtu. Z jeho peňazí sa platili náklady za bývanie, anuita, rozhlas a TV, poistka za byt, elektrina, plyn, platby za komunálny odpad a všetky ostatné výdaje spojené s chodom domácnosti. To, že žalovanej prispievala finančne jej rodina mu nie je známe, nikdy mu o tom nehovorila, tieto prostriedky použila len na svoju osobnú potrebu. Nijako sa nezúčastňovala na zveľaďovaní bytu, ani na riadnom chode domácnosti. Zanedbávala poriadok a k tomu viedla aj ich deti. Medzi hnuteľný majetok uviedla aj veci, ktoré nie sú v BSM. Do BSM patria iba manželská posteľ, 5- dverová šatníková skriňa, 1 garniža, nerezový kombinovaný sporák zn. Zanussi, TV ChangChong, DVD rekordér Panasonic, auto R. C. rok výroby 1988, na ktoré žalovaná prispela pri kúpe sa v roku 2010 neopraviteľne pokazilo, za svoje peniaze jeho brat zakúpil na súčiastky auto H. E., polovica riadu, poháre, kuchynský riad - žalovaná mu nechala len 3 oplieskané taniere, ktoré pochádzajú z prvého manželstva, 1 lyžicu, 1 naberačku, oplieskané šálky, všetko ostatné si vzala. Hnuteľné veci odniesla z bytu bez jeho vedomia a dohody počas jeho neprítomnosti. Do BSM nepatrí nerezový komínový digestor zn. Gorenje, domáce kino, kamery - bratov dar pre žalobcu, jedálenský stôl, stoličky, sedačka, konferenčný stolík, stolík pod televízor - to sú veci z prvého manželstva žalobcu, kvetinová stena, horský bicykel, stropné svietidlá nadobudnuté počas prvého manželstva žalobcu. Finančné prostriedky vo výške 3 000 € na vkladnej knižke mu nepatrili, patrili jeho dcére Q. C. z prvého manželstva, vkladná knižka bola založená ešte pred manželstvom so žalovanou. Finančné prostriedky pochádzali z alimentov, ktoré jej platila jej matka a keď začala pracovať, dcéra si na vkladnú knižku vložila 1 000 €. Vkladná knižka nie je predmetom BSM. V roku 2017 si dcéra vybrala peniaze na kúpu auta za cenu 2 550 € a oprava motora ju stála 1 621,74 €. Toto auto darovala svojmu bratovi, je v užívaní syna žalobcu a žalovanej. Osoh z vkladnej knižky má žalovaná. Súhlasí s návrhom, čo sa týka vyporiadania hnuteľných vecí tak, že sa majetok rozdelí medzi neho a žalovanú podľa toho, ktorá strana majetok aktuálne užíva bez povinnosti vzájomnej výplaty. Vkladná knižka nepatrí do podstaty BSM. Vyporiadanie nehnuteľného majetku navrhujú tak, aby bol byt prikázaný do vlastníctva žalobcovi s prikázaním výplaty vyrovnacieho podielu podľa hodnoty, ktorá bude určená znalcom. (8) Ako dôkazy v replike označil dve pôžičkové zmluvy, rozhodnutie o pridelení družstevného bytu, zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, fotodokumentáciu stavu domácnosti, doklady o dedičstve a kúpnopredajnú zmluvu, doklady o finančných nákladoch na renováciu kuchyne, doklad o kúpe a predaji auta Š. H. XXX, doklad o kúpe laminátových podláh, výpisy z osobného účtu od roku 1990 do roku 2018, príjmové pokladničné doklady o zaplatení komunálneho odpadu, šekové ústrižky o zaplatení poistky za byt, kúpnopredajná zmluva - auto na súčiastky, výsluch dcéry žalobcu Q. C.. (9) Súd repliku doručil právnej zástupkyni žalovanej a umožnil jej vyjadriť sa k nej. (10) Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručila súdu dňa 15.01.2019 dupliku, v ktorej uviedla, že sa pridržiava dovtedajších vyjadrení a trvá na vyporiadaní BSM vo vzťahu k bytu tak, že bude prikázaný do podielového spoluvlastníctva oboch strán. Žalovaná sa môže domáhať predaja bytu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Trvá na tom, že hodnota bytu je minimálne 60 000 € - 65 000 €. Ak by súd nepovažoval vyporiadanie prikázaním do podielového
spoluvlastníctva za vhodné a účelné a malo by dôjsť k prikázaniu bytu do vlastníctva žalobcu, navrhuje nariadiť znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty bytu. Ostatné skutkové tvrdenia žalobcu sú výmysly a klamstvá, ktorými sa ju snaží očierniť. Žalobcovu životnú poistku založila ona osobne a celý čas ju platila sama zo svojej mzdy. Platila plávajúce podlahy, nové dvere do spálne, WC a kúpeľne. Všetky príjmy žalovanej šli na chod domácnosti. Žalobca platil nájomné, elektrickú energiu a plyn, avšak žalovaná sa starala o celý chod domácnosti (výdavky na stravu, škôlku, lieky, hygienické a čistiace prostriedky, ošatenie, obuv, poistenia, internet, elektrické spotrebiče na splátky a pod.). Po celú dobu trvania manželstva stranám finančne prispievala rodina žalovanej. Žalobca zavádza, že pomník pre brata žalovanej stál 30 000 Sk, keďže stál len 22 000 Sk a skriňa 12 000 Sk, nie len 6 000 Sk. Takisto žalobca klame, keď tvrdí, že stoličky a stolík pod TV si kúpil s prvou manželkou. Stoličky darovala žalovanej kamarátka a stolík pod TV kúpila žalovaná, keď pracovala v spoločnosti GABOR s.r.o., kde zarábala viac ako žalobca. Klamstvo je aj tvrdenie žalobcu, že peniaze na prerobenie kúpeľne mu darovala dcéra Q., keďže v tom čase už táto so sporovými stranami tri roky nebývala v spoločnej domácnosti. Kúpeľňu prerábal brat žalovanej, a to bezplatne. Dvanásť rokov žila s nimi v spoločnej domácnosti dcéra žalobcu z prvého manželstva Q. C., na ktorú žalobca nedostával výživné. Nie je pravdou, že by táto darovala spoločnému synovi strán motorové vozidlo. Toto si ich syn od nej kúpil a žalobca jej vyčítal, prečo vozidlo nedarovala žalobcovej milenke. Zavádzajúce sú aj tvrdenia žalobcu, že žalovaná často striedala zamestnanie. Po prvej materskej dovolenke nastúpila do spoločnosti GABOR s.r.o., kde pracovala štyri roky a mala vyššie príjmy v porovnaní so žalobcom. Z dôvodu jeho žiarlivosti a neustálych nadávok však zamestnanie zmenila a išla pracovať do spoločnosti LIMPID s.r.o. Odtiaľ po roku a pol odišla na materskú dovolenku. Po materskej dovolenke nastúpila do spoločnosti RIALTO s.r.o., kde pracovala rok. Odtiaľ odišla do spoločnosti SOHLED s.r.o., aby mohla ráno o pol šiestej nosiť dcéru do škôlky a neskôr do školy. Na zmenu zamestnania tak žalovaná mala vždy vážny dôvod. (11) Súd nariadil predbežné prejednanie sporu na 20.03.2019. Predvolal naň strany a ich zástupcov a právnej zástupkyni žalobcu doručil dupliku žalovanej. (12) Žalobca doručil prostredníctvom svojej právnej zástupkyni súdu dňa 14.03.2019 vyjadrenie, z ktorého pre potreby rozhodnutia v tomto konaní súd považuje za podstatné to, že žalobca deklaruje svoj záujem o nadobudnutie spoločného bytu do svojho vlastníctva. Nesúhlasí s predajom bytu a nemá záujem ho v budúcnosti speňažiť a má záujem v ňom bývať. Žalobca poukazuje opätovne na spôsob nadobudnutia bytu a na spôsob platenia ceny zaň. Reaguje na tvrdenia žalovanej, že zarábala viac ako on (popiera ich) a uvádza, že žalovaná sa nezaujímala, z akých zdrojov boli do domácnosti kupované veci a robená rekonštrukcia. Žalobca dal vypracovať znalecký posudok, v ktorom bol byt ocenený na hodnotu 54 300 €. Opätovne poukazuje na ustanovenie § 150 OZ. Ďalej žalobca popisuje okolnosti týkajúce sa uzavretia manželstva so žalovanou a spoločného života s ňou. Súd však podotýka, že toto konanie nie je konaním o rozvod manželstva ani o úpravu rodičovských práv a povinností, preto považuje (nad rámec dôvodov relevantných pre určenie disparity podielov v zmysle § 150 OZ) za bez významu, aké okolnosti manželského spolužitia medzi stranami boli. Ani okolnosti, kto z akého účtu čo v domácnosti financoval, súd nepovažuje za relevantné (všetky prostriedky /okrem tých, ktoré sú zo zákona vylúčené z BSM/ predsa boli v bezpodielovom spoluvlastníctve strán, je pritom nepodstatné, ktorý z manželov bol majiteľom toho-ktorého účtu, z ktorého sa spoločné potreby financovali). Preto tieto okolnosti z vyjadrenia žalobcu súd už do rozsudku nepreberá. Okolnosti týkajúce sa spôsobu vykonania rekonštrukcie bytu pre rozhodnutie súdu takisto nie sú podstatné, rovnako ako okolnosti predaja a opravy motorového vozidla M. X.. Ani okolnosti odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti súd nepovažuje za podstatné. Podstatné je tvrdenie žalobcu, že práčka Indezit bola kúpená až 01.06.2017, teda po rozvode manželstva. Žalobca tvrdí, že žalovaná sa počas ich spoločného spolužitia nesnažila udržiavať poriadok v domácnosti, k bytu nemala žiadny vzťah, nezúčastňovala sa na jeho zveľaďovaní. Žalobca navrhuje hnuteľný majetok nech užíva každý z manželov tak, ako si ho po rozvode rozdelili a byt nech súd prikáže do vlastníctva žalobcovi s tým, aby žalovanej vyplatil hodnotu 15 000 € ako vyrovnací podiel po zohľadnení ustanovenia § 150 OZ, nakoľko mal oveľa väčší podiel na chode domácnosti, staraní sa o rodinu a tiež sa oveľa väčším podielom zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a väčším podielom sa zaslúžil o nadobudnutie bytu do ich vlastníctva a rekonštrukcie bytu, či už finančne alebo svojou prácou. (13) K vyjadreniu žalobca pripojil znalecký posudok J.. V. C. č. 10/2019 zo dňa 16.01.2019. (14) Súd na predbežnom prejednaní sporu za prítomnosti strán a ich zástupcov dňa 20.03.2019 určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nevykoná a ako vec predbežne právne posúdil. (15) Súd zároveň uložil stranám, aby písomne špecifikovali hnuteľné veci, ktoré považujú za patriace do BSM a aby uviedli zostatkovú hodnotu jednotlivých vecí a spôsob, akým navrhujú vyporiadať k ním
BSM. Súd takisto uložil žalobcovi zabezpečiť na pojednávaní prítomnosť navrhnutej svedkyne a predložiť vkladnú knižku, na ktorej mala byť v čase trvania manželstva suma 3 000 €. Súd zároveň určil termín pojednávania vo veci na 15.05.2019. (16) Žalobca doručil súdu dňa 26.03.2019 písomné podanie, v ktorom špecifikoval hnuteľné veci, ktoré podľa neho patria do BSM a ich zostatkovú hodnotu. Zároveň uviedol, ktoré veci podľa neho nepatria do BSM. Opätovne zopakoval svoje skutkové tvrdenia, že plávajúce podlahy zakúpil on, že pôvod peňazí na vkladnej knižke „predložili ako dôkazový materiál“, ako aj spôsob ich použitia. Zotrval na tvrdení, že z jeho finančných prostriedkov sa uhrádzali všetky náklady na bývanie a z prostriedkov získaných darom a z dedičstva vynovil kúpeľňu a WC. Žalovaná sa na tom nepodieľala. On nikdy nebol oboznámený o príjmoch žalovanej, ani o tom, že by jej vypomáhala finančne rodina. Z výhry nebolo financované zveľadenie bytu. Poukázal na to, že obdobný byt sa predal za 38 000 €. (17) Žalovaná doručila súdu dňa 08.04.2019 písomné podanie, v ktorom špecifikovala hnuteľné veci, ktoré podľa nej patria do BSM. Ich hodnotu okrem niektorých z vecí, o ktorých tvrdí, že si ich ponechala, nešpecifikovala. (18) Súd vyjadrenia strán doručil navzájom protistranám. (19) Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.04.2019 uviedol, ktoré veci podľa neho patria do BSM a ktoré zostali v jeho užívaní. Opätovne sa vyjadril k vkladnej knižke (na ktorej mali byť prostriedky dcéry). Na túto vkladnú knižku mali byť ukladané aj prostriedky od Okresnej správy sociálneho zabezpečenia. (20) Ako dôkazy vo svojom podaní označil bloky z kúpy hnuteľného majetku a rozhodnutie o vyplácaní príplatku k rodinným prídavkom. (21) Žalovaná doručila súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 30.04.2019 podanie, v ktorom sa vyjadruje k spolužitiu so žalobcom (čo súd nepovažuje za relevantné pre toto konanie). Ďalej uviedla, ktoré veci podľa nej nepatria do BSM. Poprela, že by na rekonštrukciu boli použité peniaze z dedičstva žalobcu. K vozidlu Š. H. predložila čestné prehlásenie Q. C. - jej syna, ktorý uviedol, že ho kúpil a je jeho vlastníctvom. (22) Súd aj tieto podania doručil protistranám. Žalobca následne doručil súdu dňa 08.05.2019 ďalšie podanie, ktoré ale podľa názoru súdu neobsahuje už žiadne nové podstatné tvrdenia. Obsah podania odzrkadľuje evidentné nevyriešené spory medzi stranami, popisuje vzťah k deťom a vzájomný (zjavne negatívny) vzťah žalobcu a žalovanej. Ostatné skutkové tvrdenia v ňom obsiahnuté sú už súčasťou skorších vyjadrení žalobcu, preto ich súd nebude opakovať. (23) Súd spor prejednal na pojednávaní dňa 15.05.2019. Žalobca zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a na svojich návrhoch. Žalovaná súhlasila s tým, aby bol byt prikázaný do vlastníctva žalobcu, inak sa pridržiava svojich skutkových tvrdení a návrhov. Súd v rámci pokusu o zmierne riešenie sporu požiadal strany, aby zaujali stanovisko k tomu, čo patrí do masy BSM a čo žiadajú vyporiadať. (24) Obe strany sa zhodli na tom, že do BSM patrí byt č. XX na X. podlaží vchodu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici S. M. W.. Strany sa zhodli na jeho prikázaní do výlučného vlastníctva žalobcu. Strany sa nezhodli na hodnote bytu. (25) Strany sa zhodli na tom, že do BSM nepatria, respektíve že nežiadajú vyporiadať hnuteľné veci: a. počítač; b. televízor TECHNIKA; c. veľkú kolobežku; d. garnižu Buk; e. filtrovaciu kanvicu; f. hriankovač; g. sadu tanierov (šesťdielnu súpravu); h. sadu nerezových hrncov; i. nerezový hrniec (8 litrový); j. kuchynský mixér; k. ponorný (tyčový) mixér; l. koreničky; m. poháre, šálky na bežné použitie, príborovú sadu, kuchynské nože aj so stojanom; n. fotoalbum aj s fotografiami; o. svadobnú obrúčku žalobcu, ktorú žalovaná predala; p. poličky z kuchyne 2 ks + chromované držiaky; q. metlu a zmeták s lopatkou, mop na podlahy; r. uteráky, posteľné návlečky; s. jednolôžkovú posteľ;
t. práčku zn. Indesit;
u. chladničku (15 ročnú); v. 5-dverovú šatníkovú skriňu; w. nerezový komínový digestor zn. Gorenje; x. domáce kino; y. dve kamery; z. dva digitálne fotoaparáty; aa. jedálenský stôl a stoličky; bb. sedačka; cc. konferenčný stolík; dd. kvetinová stena; ee. stropné svietidlá; ff. garniže; gg. kuchynský riad. (26) Strany sa zhodli na tom, že do BSM patria hnuteľné veci: a. umývačka riadu BOSCH - obe strany sa zhodli na prikázaní veci do výlučného vlastníctva žalovanej, zostatková hodnota je podľa žalobcu 150 € a podľa žalovanej 50 €; b. DVD prehrávač TECHNIKA - obe strany sa zhodli na prikázaní veci do výlučného vlastníctva žalovanej, zostatková hodnota je podľa oboch strán 15 €; c. mikrovlnná rúra DAEWOO - obe strany sa zhodli na prikázaní veci do výlučného vlastníctva žalovanej. Zostatková hodnota je podľa žalobcu 30 €, podľa žalovanej 5 €; d. detská zostava (nábytok) - obe strany sa zhodli na prikázaní veci do výlučného vlastníctva žalovanej. Zostatková hodnota je podľa žalobcu 50 € a podľa žalovanej 0 €; e. barová skrinka - obe strany sa zhodli na prikázaní veci do výlučného vlastníctva žalovanej, zostatková hodnota je podľa žalobcu 20 €, podľa žalovanej 5 €; f. plynový sporák ZANUSSI - obe strany sa zhodli na prikázaní do vlastníctva žalobcu, zostatková hodnota je podľa žalobcu 40 €, podľa žalovanej 120 €; g. stolík pod TV - obe strany sa zhodli na prikázaní do vlastníctva žalobcu, zhodli sa aj na zostatkovej hodnote 30 €; h. televízor CHANGHONG - obe strany sa zhodli na prikázaní do vlastníctva žalobcu, žalobca uvádza zostatkovú hodnotu 40 €, žalovaná uvádza zostatkovú hodnotu 100 €; i. videorekordér Panasonic - obe strany sa zhodli na prikázaní do výlučného vlastníctva žalobcu aj na zostatkovej hodnote 0 €; j. motorové vozidlo R. C. evidenčné číslo W., rok výroby 1988 - obe strany sa zhodli na prikázaní do vlastníctva žalobcu, zostatková hodnota je podľa žalobcu 0 €, podľa žalovanej 200 €. (27) Strany sa nezhodli na tom, či do BSM patrí: a. osobné motorové vozidlo Š. H. evidenčné číslo W., rok výroby 2000 - žalobca tvrdí, že patrí do BSM v zostatkovej hodnote 500 až 700 €, žalovaná tvrdí, že nepatrí do BSM, lebo bolo nadobudnuté za peniaze od matky, pre prípad, že by patrilo do BSM, je jeho zostatková hodnota 200 €; b. osobné motorové vozidlo Š. H. evidenčné číslo W., rok výroby 2000 - žalobca tvrdí, že patrí do BSM so zostatkovou hodnotou 200 €, žiada ho prikázať do svojho vlastníctva, žalovaná tvrdí, že do BSM nepatrí, kúpili ho za peniaze matky a vzápätí ho kúpil syn a vozidlo je už prepísané na neho, pre prípad, že by patrilo do BSM, je jeho zostatková hodnota 100 €; c. DVD prehrávač PANASONIC - žalobca tvrdí, že patrí do BSM so zostatkovou hodnotou 30 €, žalovaná tvrdí, že do BSM nepatrí, lebo ho darovali dcére (hoci ho nadobudli za trvania manželstva), ak patrí do BSM, je jeho zostatková hodnota 5 €. d. horský bicykel ADMIRAL - žalobca tvrdí, že patrí do BSM a jeho zostatková hodnota je 80 €, žalovaná tvrdí, že si ho kúpila ešte pred uzavretím manželstva, ak by patril do BSM, jeho zostatková hodnota by bola 20 €; e. vysávač - žalobca tvrdí, že patrí do BSM a jeho zostatková hodnota je 20 €, žalovaná uvádza, že sa pokazil, ešte počas manželstva sa vyhodil. (28) K zostatku na vkladnej knižke strany uviedli, že pokiaľ sa nebudú vyplácať vyrovnacie podiely za hnuteľné veci a bude sa vyrovnávať len hodnota bytu, tak netrvajú na vyporiadaní zostatku na vkladnej knižke. Žalovaná s tým súhlasila s tým, že za hnuteľné veci sa vyrovnacie podiely vyplácať nebudú a rozhodne sa len o vyrovnaní hodnoty bytu. (29) Súd teda na pojednávaní konštatoval, že medzi stranami je v zásade sporná len zostatková hodnota bytu v BSM a výška vyrovnacieho podielu, ktorý by mal žalobca žalovanej zaplatiť v prípade prikázania bytu do svojho výlučného vlastníctva.
(30) Súd pojednávanie odročil na 14.08.2019 za účelom pokračovania v dokazovaní navrhnutými dôkazmi. (31) Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu dňa 20.05.2019 spochybnila správnosť žalobcom predloženého znaleckého posudku z dôvodu, že znalec vychádzal zo stavu bytu ku dňu 11.01.2019, nie zo stavu ku dňu zániku BSM. (32) Súd uznesením zo dňa 12.06.2019 ustanovil vo veci znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a uložil mu v písomnom znaleckom posudku zodpovedať, aká je všeobecná hodnota bytu strán podľa stavebno-technického stavu ku dňu 09.05.2017, uviesť dôvod, pre ktorý sa táto líši od všeobecnej hodnoty určenej v znaleckom posudku znalca J.. C. a prípadne uviesť aj iné podstatné skutočnosti. Znalcovi bol vyplatený preddavok vo výške 250 €. (33) Na pojednávaní dňa 14.08.2019 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/45/2018, pričom v súlade s § 204 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) obsah listinných dôkazov doručených protistrane, ktoré protistrana nespochybnila, súd nečítal a ostatné dôkazy vykonal prečítaním ich obsahu. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú: rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/6/2017 na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 4 až 5, návrh zo dňa 12.04.2018 na č.l. 14, vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.04.2018 na č.l. 13, vyjadrenie žalovanej na č.l. 12, kúpna zmluva na byt na č.l. 10 až 11, list vlastníctva č. XXXX na č.l. 261, rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 11.12.1989 na č.l. 9, pôžičková zmluva zo dňa 11.01.1989 na č.l. 8, zmluva o poskytnutí stabilizačného príspevku zo dňa 14.12.1988 na č.l. 7, súpis hnuteľných vecí, ktoré z bytu vzala žalovaná na č.l. 6, zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu na č.l. 9, fotodokumentácia stavu domácnosti na č.l. 77 až 85, doklad o dedičstve na č.l. 54 a na č.l. 56, kúpnopredajná zmluva na č.l. 57, doklady o finančných nákladoch na renováciu kuchyne na č.l. 67 až 68 a na č.l. 130 až 131 a na č.l. 139 až 141, doklad o kúpe a predaji auta Š. H. XXX na č.l. 60, na č.l. 91 a na č.l. 107, doklad o kúpe laminátových podláh na č.l. 95 až 97, výpisy z osobného účtu žalobcu na č.l. 132 a č.l. 134 a na č.l. 52, príjmové pokladničné doklady o zaplatení komunálneho odpadu na č.l. 133 a 135, šekové ústrižky o zaplatení poistného za byt na č.l. 136, oznámenie o zrušení poistenia na č.l. 148, čestné vyhlásenie na č.l. 149, poštové poukazy na č.l. 38 až 39 a 207 až 209, znalecký posudok č. 10/2019 znalca J.. V. C. na č.l. 170 až 181, kópia pokladničného dokladu na č.l. 182, výpisy ponúk realitných kancelárií na č.l. 191 až 196 a znalecký posudok č. 161/2019 znalca J.. W. K. na č.l. 309 až 332. K listinným dôkazom neboli vznesené žiadne pripomienky a námietky. (34) Žalobca navrhol doplniť dokazovanie výsluchom znalcov. (35) Súd pojednávanie odročil na 16.10.2019 za účelom doplnenia dokazovania výsluchom znalcov. (36) Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručil súdu dňa 04.10.2019 podanie označené ako „Vyjadrenie žalobcu v právnej veci 6C/45/2018 - doplnenie“, v ktorom navrhuje pri vyporiadaní BSM vo vzťahu k bytu, aby bola z celkovej ceny ohodnotenej znalcom odpočítaná percentuálna čiastka vo veľkosti 49,8%, ktorá zodpovedá čiastke z nadobudnutej hodnoty bytu, ktorú žalobca zaplatil ešte pred uzavretím manželstva so žalovanou od roku 1990 do roku 1997 (v roku 1989 zaplatil členský príspevok 30 300 Kčs (Sk), od roku 1990 do roku 1997 splatil formou anuity 1 328 Kčs (Sk), čo je spolu suma cca 31 628 Sk, ktorú zaplatil pred uzavretím manželstva so žalovanou, čiže sám. Počas trvania manželstva so žalovanou od roku 1998 do roku 2014 splatil formou anuity 2 786 Sk a doplatok pri prevode bytu 886,12 € + 70 €, čo je spolu 31 867 Sk, celková cena, za ktorú byt žalobca získal je cca 63 495 Sk. Okrem toho žiada, aby bola z finálnej čiastky odpočítaná ešte čiastka 2 500 €, ktorá zodpovedá jeho investícii na renováciu kuchyne, kúpeľne, WC a vnútorné omietky za finančné prostriedky, ktoré nepatrili do BSM. Okrem toho sa žalobca venuje hodnoteniu podania žalovanej zo dňa 25.04.2019, pričom sa vyjadruje k ich vzájomnému vzťahu (na toto súd neprihliadal, pretože podľa názoru súdu nesúvisí s prejednávanou vecou - problematický vzájomný vzťah strán sporu nie je predmetom tohto konania). (37) Na pojednávaní dňa 16.10.2019 (ktoré v súlade s § 180 CSP vykonal bez prítomnosti znalca J.. K., ktorý sa na predvolanie z dôvodu práceneschopnosti nedostavil) súd vypočul znalca J.. C.. Pojednávanie následne odročil na 04.12.2019 za účelom doplnenia dokazovania výsluchom znalca J.. K.. (38) Dňa 04.12.2019 súd vec prejednal na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý znalec J.. K.. Následne súd dal stranám priestor na konečné vyjadrenia a pojednávanie podľa § 219 ods. 2 CSP odročil na 30.12.2019 na vyhlásenie rozsudku. (39) Z dôkazov vykonaných na pojednávaní a z procesných podaní a vyjadrení strán súd zistil pre potreby rozhodnutia vo veci nasledujúci skutkový stav: (40) Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 11.10.1997 manželstvo. Ich manželstvo trvalo do 09.05.2017, kedy bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 24.04.2017 č.k. 1P/6/2017. (č.l. 4 až 5) (41) Žalovaná žalobcovi návrhom zo dňa 12.04.2018 navrhla vyporiadanie BSM dohodou, pričom v návrhu uviedla, akým konkrétnym spôsobom navrhuje vykonať vzájomné vyporiadanie. (č.l. 14)
(42) Listom zo dňa 30.04.2018 žalobca žalovanej odpovedal, že súhlasí s rozdelením hnuteľného majetku podľa toho, ako ho strany užívajú a nesúhlasí s navrhovaným vyporiadaním nehnuteľného majetku. (č.l. 13) (43) Žalovaná listom zo dňa 25.05.2018 navrhla vyporiadanie vo vzťahu k bytu tak, že bude prikázaný do podielového spoluvlastníctva strán. (č.l. 12) (44) Žalobca a žalovaná dňa 30.12.2014 uzavreli zmluvu, ktorou bol do ich BSM prevedený od predávajúceho Stavebné bytové družstvo, W. byt č. XX na X. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX na ulici S., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W., vedený ako stavba na parcele č. XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto domu a na príslušenstve tohto domu vo veľkosti XX/XXXX-ín. Kúpna cena bytu bola dohodnutá na 868,12 € a rovnala sa nesplatenému investičnému úveru pripadajúcemu na prevádzaný byt. Náklady spojené s prevodom vlastníctva boli vo výške 70 €. (č.l. 10 až 11) (45) Uvedený byt je zapísaný Okresným úradom W., odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XXXX pre okres W., obec W., katastrálne územie W., pričom vlastníkmi bytu sú žalobca a žalovaná v podiele 1/1 (v BSM). Titulom nadobudnutia je Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu V 99/15-352/15. (č.l. 261) (46) Predmetný byt bol pridelený rozhodnutím zo dňa 11.12.1989 do osobného užívania žalobcovi rozhodnutím predstavenstva Okresného stavebného bytového družstva C.. Členský podiel bol vo výške 30 000 Kčs a poplatok za prvé pridelenie bytu bol 300 Kčs. (č.l. 9) (47) Žalobca uzavrel dňa 11.01.1989 zmluvu o pôžičke s veriteľom D. XX. P., Š..W.. W., pričom účelom poskytnutia pôžičky bola úhrada členského podielu v bytovom družstve. Výška pôžičky bola 13 000 Kčs a splatná bola v mesačných splátkach po 200 Kčs. (č.l. 8) (48) Zmluvou zo dňa 14.12.1988 bol žalobcovi zamestnávateľom D.Á. XX. P., Š..W.. W. poskytnutý stabilizačný príspevok na zloženie členského podielu v stavebnom bytovom družstve vo výške 13 372 Kčs, pričom sa žalobca zaviazal zotrvať v pracovnom pomere u vtedajšieho zamestnávateľa po dobu 10 rokov. (č.l. 7) (49) Predmetný byt bol žalobcovi odovzdaný dňa 01.01.1990, pričom v tom čase žil žalobca trvalo so svojou vtedajšou manželkou, čím im vzniklo právo spoločného užívania bytu a spoločné členstvo v družstve. (č.l. 9) (50) Žalobca spísal vlastnoručne zoznam hnuteľných vecí, ktoré mala z bytu odniesť žalovaná, pričom ich hodnotu vyčíslil na 3060 €. Mala si ich vziať dňa 04.04.2018 bez jeho súhlasu a v jeho neprítomnosti. (č.l. 6) (51) Žalobca súdu doručil fotodokumentáciu stavu predmetného bytu, pričom na niektorých z fotografií sa nachádza dátum a čas (24.05.2013, 04:29; 19.05.2018, 09:13; 06.05.2013, 22:28). Na fotografiách sa nachádza neupratané zariadenie domácnosti. (č.l. 77 až 85) (52) Z osvedčenia o dedičstve 9D 974/2003, D not 242/2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.12.2003 vyplýva, že žalobca bol jedným z dedičov po neb. W. C.. Všeobecná cena dedičstva bola 8 134 Sk, z čoho žalobca nadobudol 1/12-inu. (č.l. 54 a 56 a prílohová obálka) (53) Z kúpnopredajnej zmluvy predloženej žalobcom vyplýva, že žalobca bol jedným z predávajúcich ornej pôdy, pričom kúpna cena, ktorú mal obdržať, bola vo výške 2 720 €. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 12.06.2013. (č.l. 57 a prílohová obálka) (54) Žalobca predložil súdu doklady o cenách stavebného materiálu a stavebných prác, z ktorých vyplýva cena 816,24 € (rozpočet na č.l. 67, bez uvedenia dátumu). Ďalej predložil príjmový pokladničný doklad o zaplatení uvedenej sumy dňa 13.08.2014 (č.l. 68 a č.l. 139). Ďalej predložil doklady o nákupe rôzneho stavebného materiálu zo dňa 07.10.2014 (č.l. 130, 131) a zo dňa 20.09.2014 (č.l. 141). Doklad na č.l. 140 je v dôsledku kopírovania absolútne nečitateľný a nie je možné zistiť, čo je jeho obsahom. (55) Z faktúry zo dňa 20.08.2003 vyplýva, že žaloba kúpil za cenu 71 500 Sk motorové vozidlo Š. H. XXX, r.v. 1992. (č.l. 60) Rovnaká faktúra sa nachádza aj na č.l. 91. Z potvrdenia o prevzatí zo dňa 27.11.2006 vyplýva, že uvedené motorové vozidlo bolo odovzdané do predaja autobazáru, pričom žalobca zaň prijal sumu 38 000 Sk. (č.l. 107) (56) Z dokladov týkajúcich sa materiálu na laminátové podlahy vyplýva, že žalobca uhradil dňa 16.08.2005 v tejto súvislosti sumu 6 936 Sk a dňa 12.04.2007 sumy 1 707 Sk a 4 056 Sk. (č.l. 95 až 97 + prílohová obálka) (57) Žalobca predložil aj niektoré výpisy zo svojho účtu, a to z roku 1990 (č.l. 132), z októbra 2018 (č.l. 134) a z júla 2014 (prílohová obálka), údaje z nich súd nepovažuje za podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. (58) Žalobca okrem toho predložil aj doklady o zaplatení poplatku za komunálny odpad z 15.02.2002 (č.l. 133) a z 15.11.2017 (č.l. 135) a o zaplatení poistného za obdobie od 27.01.1991 do 27.01.1992. Na
ďalšom potvrdení o poukaze na úhradu chýba pečiatka preukazujúca jeho úhradu. (č.l. 136) Ani tieto doklady súd nepovažuje za podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. (59) Z dôvodu zrušenia poistenia žalobcu mu mala byt na základe listu zo dňa 10.11.2014 poukázaná suma 737,09 €. (č.l. 148) (60) Z čestného vyhlásenia Q. C. zo dňa 05.12.2018 vyplýva, že na vkladnej knižke, ktorú žalovaná označila ako predmet BSM, mali byť jej prostriedky. (č.l. 149) (61) Z kópií poštových poukazov z roku 2016 a 2017 vyplýva, že odosielateľ V. R. platila žalovanej rôzne sumy od 35 € do 50 €. (č.l. 38, 39) Obdobné sumy boli vyplácané aj v decembri 2009, na začiatku roka 2010, v roku 2012, 2013 a 2014, a 2015 a jedna platba je z roku 2011. (č.l. 207 až 209) (62) Zo záverov znaleckého posudku znalca J.. V. C. zo dňa 16.01.2019 vyplýva, že všeobecná hodnota bytu v BSM strán ku dňu vypracovania znaleckého posudku bola 54 300 €. Znalec použil na jej určenie metódu polohovej diferenciácie, pričom opotrebenie posudzoval lineárnou metódou. Z posudku nevyplýva, že by bol vyhotovený podľa stavebno-technického stavu bytu ku dňu zániku manželstva strán. V posudku sa nachádza doložka o vedomosti znalca o následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. (č.l. 170 až 181) (63) V spise sa nachádza aj pokladničný doklad o kúpe práčky zo dňa 01.06.2017 (č.l. 182 /čitateľnejšia kópia je na č.l. 229/) (64) Z výpisov ponúk realitných kancelárií vyplýva, že v meste W. sa predávali X-izbové byty za ceny vo výške 48 900 € až 86 990 €, pričom na sídlisku Š. boli v ponuke byty za 72 000 €, 57 900 €. (65) Z obsahu znaleckého posudku znalca J.. W. K. zo dňa 28.07.2019 vyplýva, že všeobecná hodnota bytu strán podľa stavebnotechnického stavu ku dňu zániku ich manželstva je 61 600 €. Znalec použil metódu polohovej diferenciácie, pričom opotrebenie hodnotil analytickou metódou. (č.l. 309 až 332) (66) Z výpovede znalca J.. V. C. vyplýva, že pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré vyplývali z miestnej obhliadky. Použil životnosť stavby 90 rokov, volil vyššiu hodnotu, pričom metodika určuje cca 80 rokov. Byt je priemerný, nebola vykonaná sanácia obvodového plášťa domu zateplením. Ak by bol zateplený, zvýšila by sa životnosť na 120 rokov a východisková hodnota o cca 5-6000 €. V takom prípade by hodnota bytu bola 68 270 €. Na záveroch svojho znaleckého posudku trvá, zohľadnil aj záujem na kúpe bytov v W.. Koeficient vývoja cien použil v nižšej hodnote ako J.. K., pretože tento sa v priebehu času zmenil (platí pre každý štvrťrok). Opotrebenie hodnotil lineárnou metódou, pretože podiel rekonštruovaných častí bytu bol nízky. Neboli rekonštruované zásadné časti stavby (základy, nosné konštrukcie, schodiská, strecha). Pre použitie analytickej metódy by musela byť vykonaná zásadná rekonštrukcia, zateplenie, rekonštrukcia strechy a stým súvisiace rekonštrukčné práce. V byte by muselo dôjsť k výmene elektroinštalácie, rozvodov vody, tepla, plynu a podobne. K tomu však nedošlo. Pri použití analytickej metódy by došlo k podstatnému zníženiu hodnoty bytu. Ním použitý koeficient bol najvyšší ako dovoľovala metodika. (67) Z výpovede znalca J.. W. K. vyplýva, že trvá na znaleckom posudku. On si urobil prieskum trhu, podľa ktorého cena obdobných bytov je orientačne 62 070 €. Na bytovom dome dochádzalo k rekonštrukciám a údržbe, viaceré položky boli zabudované, čo bolo treba zohľadniť. Preto použil analytickú metódu. Ak by nedošlo k žiadnej, ani čiastočnej rekonštrukcii od roku 1990, bola by vhodnejšia lineárna metóda. Preto použil analytickú metódu. Pri nej zohľadnil, že niektoré časti bytu boli v pôvodnom a niektoré v zrekonštruovanom stave. Celý byt je v znaleckom posudku dostatočne popísaný, čo sa týka hygienických zariadení, tie sú posudzované ako celok, podstatný je ich prevyšujúci stav. Posúdil aj stav podláh a ich poškodenie, je uvedené, kedy boli menené. Nevie posúdiť funkčnosť domového telefónu, na všeobecnú hodnotu to však vplyv nemá. Čo sa týka okien, tie sú v dome plastové a v byte prevažne drevené a jedno plastové, to je zohľadnené v znaleckom posudku v koeficiente vybavenia. Čo sa týka umiestnenia bytu, vyjadril svoj znalecký názor. Ak by bola použitá analytická metóda namiesto lineárnej, nie je možné, aby vyšla nižšia hodnota. Životnosť jednotlivých komponentov v znaleckom posudku nebola nadnesená, životnosť domu môže byť 80 - 100 rokov, ale životnosť jednotlivých komponentov môže byť iná, vyššia. Túto určuje program. On si vybral životnosť 200 rokov, pretože dom je udržiavaný dobre. Žalobca bol prítomný pri obhliadke bytu, znalec jeho vyjadrenia bral do úvahy. Pri rokoch obnovy vychádzal z toho, čo mu uviedli strany. Rozdiel v záveroch znaleckých posudkov vyplýva z použitej metódy hodnotenia opotrebenia. Rozdiel v koeficiente cien je malý, v súčasnosti je 2,572. Ak by byt oceňoval dnes, mal by približne rovnakú hodnotu. Pri určovaní ceny vzal do úvahy aj prehľad vývoja cien na trhu. Čo sa týka rozdielu cien medzi centrom a okrajovými časťami mesta, tie sa v súčasnosti stierajú a ceny sú veľmi podobné. Znalec pri použití analytickej metóde postupoval v súlade s metodikou a mal dostatok podkladov k vypracovaniu znaleckého posudku. Koeficient vývoja cien bol určený správne, aktuálny ku dňu obhliadky a vypracovania znaleckého posudku.
(68) Súd nevykonal dokazovanie navrhnutými dôkazmi: vkladnou knižkou (pretože strany uviedli, že prostriedky na vkladnej knižke nenavrhujú vyporiadať), listinou v talianskom jazyku (č.l. 55, 66, 100, 110 - pretože jednak nie je v zrozumiteľnom jazyku a jednak nie je zrejmé, čo ňou má byť z hľadiska predmetu sporu preukázané), rozhodnutím o vklade (č.l. 58 - prevod vlastníctva k pôde v pôvodnom vlastníctve žalobcu nie je právne podstatný pre rozhodnutie v tomto spore, podstatné je len, aké prostriedky nadobudol, čo však z uvedeného rozhodnutia nevyplýva /vyplýva to z iných dôkazov/), výdavkovým dokladom (č.l. 59 - skutočnosť preukazovaná týmto dokladom vyplýva už zo zmluvy na č.l. 57, ktorá ako dôkaz vykonaná bola), kúpnou zmluvou týkajúcou sa predaja vozidla H. E. (č.l. 61, 62 - nie je relevantná pre rozhodnutie, uvedené vozidlo nie je predmetom tohto konania), sprostredkovateľskou zmluvou (č.l. 65 - týka sa motorového vozidla M. X., ktoré nie je predmetom tohto konania). Nevykonal ani predložený predpis za platby spojené s užívaním bytu (č.l. 90, č.l. 117 - pretože tento sa týka obdobia po zániku BSM a nie je predmetom vyporiadania v tomto konaní). Takisto súd nevykonal ani listiny označené ako určenie úhrady za užívanie bytu od 01.01.1990 (č.l. 137) a Predpis - dohoda o mesačnej správnej réžie a platieb za poskytnuté služby spojené s bývaním platný od 01.07.2014 (č.l. 138 - tieto listiny nepreukazujú žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť relevantné pre toto konanie). Za irelevantné z hľadiska predmetu tohto konania súd považuje aj úradné záznamy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. na č.l. 181 a 182. Takisto súd nevykonal dokazovanie fotodokumentáciou na č.l. 202, vzhľadom k tomu, že k hodnote bytu bolo vykonané znalecké skúmanie bytu až dvomi znalcami, závery ktorého sú dostatočné. Súd v tomto konaní neskúma stav bytu, len jeho hodnotu, ktorá sa ale z fotodokumentácie určiť nedá. Súd nevykonal dokazovanie ani predloženými listinami na č.l. 223 až 236, pretože by to bolo vzhľadom k postoju strán k vyporiadaniu hnuteľných vecí nadbytočné. Z hľadiska predmetu konania je irelevantné aj rozhodnutie o príplatku k rodinným prídavkom na č.l. 228. Vzhľadom k postoju strán k vyporiadaniu prostriedkov na vkladnej knižke (nežiadali ho) súd nevykonal ani výpisy z účtu na č.l. 233 až 234 a potvrdenia o vyplácaní výživného na č.l. 235. Takisto neboli vykonané ani doklady o výplate poštových poukazov na účet na č.l. 264 a doklad na č.l. 265, pretože nie sú relevantné pre rozhodnutie v tejto veci. Skutočnosť, že kúpna cena bytu bola zaplatená sporná nie je, preto na túto skutočnosť nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Súd nevykonal ani výsluch svedkyne Q. C., ktorá mala vypovedať k peňažným prostriedkom na vkladnej knižke, pretože na základe vyjadrenia procesných strán tieto prostriedky nie sú predmetom vyporiadania. Okrem toho skutočnosti, ku ktorým mala byť vypočutá, vyplývajú aj z ňou podpísaného čestného prehlásenia, ktoré ako dôkaz vykonané bolo. Súd nevypočul ani navrhnutú svedkyňu R. S., pretože tá mala vypovedať k „pošpineniu dobrého mena“ žalobcu (č.l. 255), toto konanie však nie je konaním o ochranu osobnosti žalobcu, preto by nemala jej výpoveď k meritu sporu žiadnu relevanciu. (69) Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. (70) Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. (71) Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (72) Podľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. (73) Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. (74) Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z ustálenej súdnej praxe: (75) Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 113/2000: Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava. (76) Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 537/2012: Z ústavného hľadiska je neakceptovateľný právny názor, v zmysle ktorého transformácia spoločného členského podielu manželov (o nadobudnutie ktorého sa pričinil výlučne jeden z manželov, resp. ktorý bol nadobudnutý
použitím výlučného majetku jedného z manželov) na spoločné vlastníctvo bytu vylučuje zohľadnenie pričinenia alebo vkladu jedného z manželov do spoločného majetku pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorého je už nehnuteľnosť - byt nadobudnutý takýmto spôsobom. (77) Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 9/1997: Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (78) Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 56/2017: Ak sa hodnota celého majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezvýšila o to, čo niektorý z manželov vynaložil zo svojho na spoločný majetok, možno manželovi na jeho podiel započítať z hodnoty toho, čo by mal nahradiť iba podiel, a to v rozsahu, aký mu pripadá z celého bezpodielového spoluvlastníctva. (79) Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že je nesporné, že strany boli v čase od 11.10.1997 do 09.05.2017 manželmi. V dôsledku trvania ich manželstva v zásade všetko, čo v tomto období nadobudli, tvorí predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143 OZ). (80) K vyporiadaniu BSM strán sporu dohodou pred začatím tohto konania (ani v jeho priebehu) nedošlo. Preto bol ktorýkoľvek z bývalých manželov (tak žalobca ako aj žalovaná) aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyporiadanie BSM na súd, v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 OZ. Od zániku manželstva do podania žaloby neuplynula 3-ročná lehota v zmysle § 149 ods. 4 OZ, preto bola žaloba podaná včas a o vyporiadaní súd môže vecne rozhodnúť. (81) Strany sa v spore zhodli, že predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva tvorí nehnuteľný majetok
- byt č. XX vo vchode č. XX, na X. podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXX/XX v okrese W., obci W.Á., katastrálnom území W. zapísaný Okresným úradom W., odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo výške XX/XXXX. Strany po počiatočných nezhodách v otázke spôsobu vyporiadania tejto veci dospeli k zhodnému záveru, že byt má byť prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu. Z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna pochybnosť o tom, že tento byt by mal byť v BSM strán, preto súd určil, že do BSM patrí. Zároveň ho vyporiadal takým spôsobom, že ho prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Takýto spôsob vyporiadania nie je v rozpore so zákonom a zodpovedá aj prejavenej vôli procesných strán, súd preto nevidí dôvod na iný spôsob vyporiadania. (82) Ďalej sa strany zhodli na tom, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria aj hnuteľné veci, a to umývačka riadu BOSCH, DVD prehrávač TECHNIKA, mikrovlnná rúra DAEWOO, detská zostava (nábytok), barová skrinka, plynový sporák ZANUSSI, stolík pod TV, televízor CHANGHONG, videorekordér Panasonic, motorové vozidlo R. C. evidenčné číslo W., rok výroby 1988. Ani vo vzťahu k týmto veciam nie je dôvodné mať akékoľvek pochybnosti o tom, že do BSM strán patria, preto sú predmetom vyporiadania v tomto rozsudku. Vo vzťahu k týmto hnuteľným veciam sa zhodli aj na tom, akým spôsobom má prebehnúť ich vyporiadanie. Súd spoločné návrhy strán na vyporiadanie týchto vecí prikázaním do vlastníctva žalobcu alebo žalovanej akceptoval a tieto veci prikázal do vlastníctva strán tak, ako to navrhli. (83) Okrem týchto vecí však sú aj iné hnuteľné veci, vo vzťahu ku ktorým je sporné, či patria alebo nepatria do BSM. Ide o osobné motorové vozidlá Š. H. s evidenčným číslom W. rok výroby 2000, Š. H. s evidenčným číslom W. rok výroby 2000, DVD prehrávač PANASONIC, horský bicykel ADMIRAL a vysávač. (84) Vo vzťahu k týmto veciam súd vychádzal pri určení, či ich možno alebo nemožno zaradiť do masy BSM z tvrdení strán a z vykonaného dokazovania. Spornosť zaradenia vozidla Š. H. do masy BSM vyplýva z tvrdenia žalovanej, že bolo nadobudnuté za peniaze od matky. Žalobca naopak tvrdí, že patrí do masy BSM. Nebolo sporné, že bolo nadobudnuté za trvania manželstva, preto má súd za to, že do masy BSM patrí. Žalovaná nijako nepreukázala svoje skutkové tvrdenie, že na kúpu tohto motorového vozidla boli použité prostriedky získané darom od jej matky, preto z tejto skutkovej okolnosti nebolo možné vychádzať. (85) Vo vzťahu k motorovému vozidlu Š. H. z vykonaného dokazovania vyplýva, že toto bolo predané synovi žalobcu a žalovanej a že v súčasnosti je vozidlo na neho aj evidenčne prevedené. V BSM strán sa v čase vyporiadania už nenachádza, preto nemôže byť predmetom vyporiadania. Predmetom vyporiadania by mohla byť len hodnota získaná jeho predajom, avšak žiadna zo strán predmetom vyporiadania takúto hodnotu neurobila a súd nemôže pri určení toho, čo má byť predmetom vyporiadania, prekročiť rámec návrhov strán. (86) Vo vzťahu k ďalším hnuteľným veciam (DVD prehrávač Panasonic, bicykel Admiral a vysávač) nebolo bez pochybností preukázané, či patria alebo nepatria do BSM. DVD prehrávač mal byť darovaný dcére strán. Na preukázanie tohto tvrdenia síce nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie, avšak súd by
vzhľadom na predpokladanú zostatkovú hodnotu tejto veci ako i vzhľadom na postoj strán k hnuteľným veciam (neuplatňujú si navzájom žiadne náhrady z titulu ich vyporiadania, vyporiadanie navrhujú podľa toho, ako ich užívajú) takéto dokazovanie považoval za neúčelné a nehospodárne. Preto súd túto vec do BSM strán nezaradil. Spor ohľadom času nadobudnutia horského bicykla sa takisto nepodarilo odstrániť (žalovaná tvrdí, že bol kúpený pred uzavretím manželstva), preto ani túto vec súd do BSM nezaradil. Vysávač je podľa tvrdenia žalovanej pokazený a bol vyhodený ešte za trvania manželstva, pričom žalobca žiaden dôkaz preukazujúci existenciu tohto vysávača neoznačil ani nepredložil. Aj s poukazom na neúčelnosť a nehospodárnosť ďalšieho dokazovania pri tejto otázke súd považuje za nepreukázanú existenciu tejto veci, preto rozhodol tak, že túto vec do masy BSM nezaradil. (87) Pri určení zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí, ktoré súd zahrnul do BSM, súd vychádzal výlučne zo skutkových tvrdení strán. Keďže na určenie zostatkovej hodnoty vecí nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie, súd vychádzal z takej hodnoty, pri ktorej sa strany zhodli, respektíve vychádzal vždy z nižšej hodnoty z tých hodnôt, na ktorých sa strany nezhodli. Aspoň táto (nižšia) hodnota tej-ktorej veci totiž sporná nebola, pričom hodnota nad túto nižšiu hodnotu nebola preukázaná. Vo vzťahu ku každej jednotlivej hnuteľnej veci je teda nesporná len nižšia z tvrdených hodnôt a vyššia z tvrdených hodnôt ostala nepreukázaná. (88) Celková hodnota masy BSM je pri hnuteľných veciach teda vo výške 385 €. (89) Pri určení zostatkovej hodnoty bytu súd vychádzal z toho, že medzi stranami nedošlo k zhode. Na určenie zostatkovej hodnoty bolo vykonané znalecké dokazovanie jednak súkromným znaleckým posudkom predloženým žalobcom, jednak znaleckým posudkom vyhotoveným na návrh žalovanej na podklade rozhodnutia súdu. Žiadne iné dokazovanie na určenie hodnoty bytu navrhnuté nebolo, preto súd pri jej určení mohol vychádzať výlučne z týchto dvoch dôkazov. (90) Súd pri rozhodovaní o určení hodnoty bytu vychádzal z toho, že znalec J.. C. určil všeobecnú hodnotu bytu na 54 300 € a znalec J.. K.Á. určil jeho všeobecnú hodnotu na 61 600 €. Závery znalcov sú v zrejmom rozpore, avšak žiadna zo strán nenavrhla nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom v zmysle § 207 ods. 3 CSP. Preto súd musí tieto rozpory vyhodnotiť výlučne vlastnými úvahami. Nie je pritom možné vychádzať z rovnakého princípu, ako súd použil pri rozporoch v hodnote hnuteľných vecí. Tento rozpor totiž vychádzal len z nepreukázaných skutkových tvrdení. V prípade rozporu v hodnote bytu vychádza rozpor z vykonaných rovnocenných dôkazov (znaleckých posudkov). Nemožno žiadnemu z nich prisúdiť vyššiu váhu. (91) Súd má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by niektorý zo znaleckých posudkov bol v rozpore s príslušnou metodikou. Skoršiemu znaleckému posudku by bolo možné vyčítať, že nevychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM (09.05.2017), avšak strany netvrdia, že by po tomto dátume došlo k zmene stavebno-technického stavu bytu. Ak teda posudok vychádza zo stavu ku dňu 11.01.2019, kedy bola vykonaná obhliadka, z ničoho nevyplýva, že by tento stav nebol zhodný so stavom ku dňu 09.05.2017, z ktorého vychádza neskorší znalecký posudok. Závery oboch znaleckých posudkov teda podľa názoru súdu možno pre potreby rozhodnutia o vyporiadanní BSM použiť. (92) Ani výsluchom oboch znalcov sa rozpory v záveroch znaleckých posudkov nepodarilo odstrániť. Obaja zotrvali na tom, že nimi použité metódy sú správne a vychádzajú zo stavu bytu zisteného pri obhliadke (z toho, že došlo k čiastočnej rekonštrukcii). S ohľadom na odstup času by bolo možné aktualizovať záver skoršieho znaleckého posudku v tom smere, že by bol použitý aktuálny koeficient vyjadrujúci vývoj cien, ktorý je vo výške 2,572 namiesto 2,476. Východisková hodnota pri použití aktuálneho koeficientu vývoja cien by bola 918,17 €/m2, teda 71 947,80 € a technická hodnota by bola 48 766,22 €. Pri aplikácii koeficientu polohovej diferenciácie stanoveného znalcom vo výške 1,157 by bola všeobecná hodnota 56 422,52 €. (93) Keďže použitie metód a koeficientov znalcami je otázkou odbornou, ktorú súd nevie sám vyriešiť a na vyriešenie rozporu v tejto otázke nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie, súd musí použiť na zistenie všeobecnej ceny bytu (a teda zostatkovej hodnoty pre rozhodnutie o vyporiadaní BSM) iné princípy, tak aby rozhodnutie bolo spravodlivé. S poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP sa súd pridržiaval princípov stanovených v § 264 ods. 1 CSP a zostatkovú hodnotu bytu určil vlastnou úvahou. (94) Keďže súd nevyhodnotil žiaden z posudkov ako nesprávny a nezákonný, za spravodlivé riešenie rozporu v ich záveroch súd považuje stanovenie zostatkovej ceny bytu strán sporu aritmetickým priemerom hodnôt bytu zistených oboma posudkami, pričom hodnotu bytu v skoršom posudku súd prispôsobil aktuálnej výške koeficientu vývoja cien, ktorá je 2,572 namiesto použitých 2,476. Vychádzal teda z toho, že spravodlivým určením zostatkovej ceny bytu je jej určenie aritmetickým priemerom súm 56 422,52 € a 61 600 €, teda suma 59 011,26 €. (95) Po vyporiadaní jednotlivých vecí patriacich do BSM sa súd zaoberal určením sumy na vyrovnanie podielov strán. Vzhľadom k tomu, že žalobca v podobe vecí patriacich do BSM nadobudol prikázaním
väčšiu hodnotu ako žalovaná, je žalobca žalovanej na vyrovnanie podielov povinný nahradiť sumu zodpovedajúcu svojmu zvýhodneniu. (96) Medzi stranami bolo sporné, či má hodnota podielov oboch strán predstavovať jednu polovicu alebo či má byť žalobcovi prikázaná väčšia hodnota a žalovanej menší vyrovnací podiel ako zodpovedajúci jednej polovici hodnoty vyporiadavaného majetku. (97) Túto spornú otázku súd vyriešil tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov polovicu zostatkovej hodnoty spoločného bytu. Vychádzal pritom z toho, že na vyrovnanie disparity podielov za prikázané hnuteľné veci si strany navzájom neuplatnili žiadnu sumu. Vyrovnať nerovnosť prikázaných podielov žiadali len vo vzťahu k spoločnému bytu. Súd tento návrh strán akceptoval, pretože nie je ani v rozpore so zákonom, ani v rozpore s dobrými mravmi či vo všeobecnosti s princípom spravodlivosti. Obe strany akceptovali (s nepodstatnými výnimkami, s ktorými sa súd vysporiadal pri určení, čo patrí a nepatrí do BSM) že si veci rozdelia podľa toho, ako ich užívajú a že si navzájom nebudú uplatňovať právo na vyrovnanie hodnôt za tieto hnuteľné veci. Preto súd do vyrovnacieho podielu hodnotu hnuteľných vecí nezahrnul. (98) Pri určení výšky vyrovnacieho podielu súd vychádzal len zo zostatkovej hodnoty spoločného X- izbového bytu. Tú určil na 59 011,26 €, pričom jedna polovica z tejto sumy je 29 505,63 €. Keďže žalobcovi bol prikázaný do výlučného vlastníctva celý byt, súd určil, že je na vyrovnanie podielov povinný zaplatiť žalovanej jednu polovicu z jeho hodnoty, teda sumu 29 505,63 €, pričom ale je možné prihliadnuť na sumu, ktorú do BSM vniesol. Vychádzal pritom zo základnej zásady určenej v § 150 OZ, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Súd sa zaoberal aj tým, že princíp parity podielov nie je možné chápať za každých okolností absolútne a existujú výnimky, pri ktorých môže byť určený aj iný pomer rozdelenia spoločných vecí. V prípade strán sporu prichádza do úvahy kritérium starania sa o rodinu a zaslúženie sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. (99) Súd vychádzal pri posúdení (dis)parity podielov strán z dostupnej literatúry (komentár k § 150 OZ v systéme Aspi) i zo súdnej praxe (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/19/2010)
- podľa ktorých kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Právne posúdenie výšky podielov účastníkov na spoločnom majetku na základe návrhu účastníkov, teda vychádza zo skutkových tvrdení a ich preukázania a záver musí vyplývať z komplexného hodnotenia všetkých zistených podstatných okolností, pričom treba mať na zreteli, že v tomto smere súd z úradnej povinnosti nemôže sám modifikovať výšku podielov, ale len na návrh účastníkov. (100) Určenie inej ako rovnakej výšky podielov strán je len výnimkou zo všeobecného pravidla a vždy musí vyplývať z konkrétnych okolností podložených stranami navrhnutým a vykonaným dokazovaním. Žalobca takéto okolností vidí v tom, že byt mu bol pridelený 7 rokov pred uzavretím manželstva so žalovanou, že si vzal pôžičku na splatenie členského podielu v bytovom družstve a že mu bol poskytnutý stabilizačný príspevok na splatenie členského podielu, za ktorý sa zaviazal zotrvať 10 rokov v pracovnom pomere s vtedajším zamestnávateľom. Okrem toho splácal byt v tzv. anuite, každý mesiac v nájomnom. Podľa názoru súdu to však nie je dôvod na určenie inej výšky podielov strán a tieto skutočnosti je možné zohľadniť len pri započítaní vnosu žalobcu do BSM zo svojich vlastných prostriedkov. (101) Súd vychádzal z toho, že ak sa o nadobudnutie členského podielu v bytovom družstve pričinil výlučne jeden z manželov, je možné prihliadnuť na túto skutočnosť aj pri transformácii spoločného členského podielu na spoločné vlastníctvo bytu pri vyporiadaní BSM (nález ÚS SR I. ÚS 537/2012). Ústavný súd však v kontexte svojho rozhodnutia posudzoval situáciu, kedy si jeden z manželov uplatnil započítanie svojho vnosu do BSM, za ktorý považoval hodnotu členského podielu v bytovom družstve, pričom tento členský podiel bol použitý na získanie členského podielu k inému bytu, ktorý sa následne transformoval do bezpodielového spoluvlastníctva. Neposudzoval teda disparitu podielov v zmysle § 150 veta tretia OZ, ale právo na náhradu za svoj vnos do majetku v BSM z vlastných prostriedkov v zmysle § 150 veta druhá OZ. V tejto fáze však súd takú náhradu za vlastné prostriedky žalobcu vložené do majetku v BSM neposudzuje. Súd zatiaľ posudzuje, či z dôvodu nadobudnutia členských práv s ktorými bolo spojené aj právo kúpiť byt žalobcom pred uzavretím manželstva so žalovanou, má žalobca nárok na vyšší podiel zo spoločného bytu ako žalovaná. (102) Súd pri rozhodnutí o rovnosti podielov strán vychádzal z toho, že síce žalobca nadobudol členský podiel v bytovom družstve, avšak byt kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva obaja bývalí manželia - žalobca aj žalovaná. O nadobudnutie bytu do BSM sa teda nezaslúžil výlučne žalobca. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplýva, že by na kúpu boli použité iné prostriedky ako prostriedky v BSM. Nepodstatné je pritom, kto bol uvedený ako platiteľ tejto sumy na peňažnom poukaze (bol to žalobca),
rovnako nepodstatné by bolo, ak by bola suma platená z účtu žalovanej. Oddelené účty bývalých manželov totiž automaticky neznamenajú, že prostriedky na jednotlivých účtoch nie sú v režime BSM. Ani ak bol byt odkúpený za prostriedky zo zrušeného životného poistenia žalobcu, neznamená to, že tieto prostriedky neboli v BSM. Príjem zo zrušeného životného poistenia nie je v zmysle § 143 OZ vylúčený z BSM. (103) Žalobca sa mohol, aj v zmysle citovaného nálezu ústavného súdu, domáhať náhrady toho, čo zo svojho vlastného majetku vynaložil na nadobudnutie členského podielu k bytu, vrátane toho, čo zaplatil v rámci tzv. anuity. Urobil tak až vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.10.2019 (č.l. 353), a to takým spôsobom, že žiadal odrátať 49,8% z celkovej ceny podľa znaleckého posudku. To však súd považuje za nesprávne. Z dokazovania vyplýva, že žalobca zaplatil členský príspevok 30 300 Kčs a z tvrdenia žalobcu vyplýva, že do uzavretia manželstva splatil formou anuity 1 328 Kčs (Sk). Toto tvrdenie v konaní popreté nebolo, preto súd vychádzal z toho, že pred uzavretím manželstva žalobca vynaložil na nadobudnutie bytu z vlastných prostriedkov sumu 31 628 Kčs (Sk), teda len časť tejto sumy pripadajúcu na podiel žalovanej si môže uplatniť z titulu náhrady toho, čo zo svojho vniesol do BSM. Výšku náhrady na vyrovnanie podielov preto súd žalobcovi znížil o 1 z 31 628 Sk, teda o 1 z 1 049,86 €, čo je 524,93 €. Je teda povinný uhradiť žalovanej 29 505,63 € mínus 524,93 €, čo je 28 980,70 €. (104) Pri určení miery podieľania sa na nadobudnutí bytu nemožno vychádzať len zo spôsobu nadobudnutia členských práv v bytovom družstve. Prihliadať je potrebné aj na to, že byt bol prevedený do vlastníctva strán až v roku 2015, pričom manželstvo strán trvalo už od 11.10.1997. Viac ako sedemnásť a pol roka teda anuita bola splácaná z prostriedkov v BSM (žiadna zo strán netvrdí, že by počas trvania manželstva strán bola splácaná z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu /hoci platby boli platené prevodom z účtu žalobcu, neznamená to, že nešlo o prostriedky v BSM/). (105) Ani skutočnosť, že na rekonštrukciu bytu išli prostriedky z účtu žalobcu neznamená, že použité prostriedky boli vyňaté z BSM. Taká skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Nepodstatné je aj koho meno je uvedené na výdavkových dokladoch, respektíve kto predložil pokladničné doklady týkajúce sa nákupu materiálu na rekonštrukciu bytu. Podstatné by bolo len preukázanie, že boli použité prostriedky z výlučného vlastníctva jedného z manželov, čo preukázané nebolo (opätovne súd upozorňuje, že výlučné vlastníctvo nie je možné stotožňovať s prostriedkami na oddelených účtoch manželov). Žalobca až v podaní doručenom súdu dňa 26.03.2019 prvýkrát použil tvrdenie, že rekonštrukcia bytu bola financovaná z prostriedkov, ktoré získal darom a z dedičstva, toto však z vykonaného dokazovania nevplýva a napokon žalobca si ani neuplatnil náhradu toho, čo vynaložil z výlučného vlastníctva (z dedičstva) na majetok v BSM (§ 150 veta druhá OZ). Okrem toho žalovaná spochybnila, aká časť z dedičstva žalobcu bola použitá na rekonštrukciu, podľa nej časť dedičstva použil pre vlastnú potrebu. Konkrétna suma z dedičstva žalobcu vynaložená na BSM preukázaná v konaní nebola. Žalobca až v podaní doručenom súdu dňa 04.10.2019 tvrdí, že ide o 2 500 €, toto však nijako nepreukázal. (106) Ani skutočnosť, že žalovaná sa fyzicky nepodieľala na rekonštrukčných prácach v byte neznamená, že by z tohto dôvodu mal byť jej podiel na byte nižší ako podiel žalobcu. Žalovaná bola deväť rokov na materskej dovolenke, takže je evidentné, že sa starala o potreby maloletých detí, čo je pri vyporiadaní BSM tiež podstatnou okolnosťou (§ 150 veta tretia OZ). Tvrdenie, že sa nijakým spôsobom nepodieľala na zveľaďovaní bytu ani na riadnom chode domácnosti a zanedbávala poriadok a viedla k tomu aj deti súd považuje za nepreukázané. Ani fotodokumentácia predložená žalobcom toto tvrdenie nepreukazuje (nie sú preukázané okolnosti, za akých bola vytvorená, kto neporiadok v byte spôsobil, ani čas jej vyhotovenia - na jednej z fotografií je dokonca dátum z obdobia po zániku manželstva). Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, že sa nepodieľala na chode domácnosti, uviedla že platila výdavky na stravu, škôlku, školu, lieky, hygienické a čistiace prostriedky, ošatenie, obuv, poistenia, internet, spotrebiče na splátky a podobne. Vysvetlila aj dôvody, prečo striedala zamestnania (z dôvodu hádok so žalobcom, následne z dôvodu nástupu na materskú dovolenku a potom z dôvodu, že musela dieťa vodiť do školy a škôlky). Skutkové tvrdenie žalobcu o nepodieľaní sa žalovanej na obstarávaní spoločnej domácnosti teda bolo v konaní popreté a nebolo žalobcom preukázané. (107) Vzťahy žalovanej a rodiny žalobcu (jeho dcéry z prvého manželstva), ani vzájomné vzťahy žalobcu a žalovanej počas manželstva alebo po jeho zániku nie sú relevantné pre konanie o vyporiadaní BSM. Rovnako nepodstatné sú aj okolnosti jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Tieto okolnosti mohli byť podstatné v konaní o rozvod manželstva, ale nie sú žiadnym z dôvodov, na ktoré by súd mal prihliadať v zmysle § 150 OZ. Ani na nespokojnosť žalobcu so zamestnaním žalovanej, respektíve s jeho častými zmenami, ani na manželské nezhody strán, ani na okolnosti týkajúce sa realizácie rodičovských práv a povinností po rozvode k maloletej dcére strán súd prihliadať preto nebude. (108) Skutočnosť, že byt bol družstevným bytom a nositeľom členských práv bol žalobca, ako aj skutočnosť, že žalobca sa aj svojou prácou podieľal na čiastočnej rekonštrukcii bytu a v byte naďalej býva
súd zohľadnil pri určení, komu byt prikáže do výlučného vlastníctva. Aj preto ho prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Tieto skutočnosti však podľa záveru súdu nie sú dôvodom na porušenie zásady parity podielov strán. (109) Z uvedených dôvodov teda súd dospel k záveru, že nie je dôvod rozhodnúť o inej ako o rovnakej veľkosti spoluvlastníckych podielov strán, pričom v prospech žalobcu je potrebné pripočítať tú časť prostriedkov, ktoré vynaložil na zaplatenie členského podielu a anuity do uzavretia manželstva so žalovanou. (110) Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 veta druhá CSP. Súd určil dlhšiu ako zákonnú 3-dňovú lehotu na plnenie, pričom ju primerane predĺžil na 60 dní. Vychádzal pritom zo žalobného návrhu, kde sa navrhovala takáto lehota na plnenie vyrovnacieho podielu, pričom zároveň prihliadal na výšku sumy, ktorú žalobca bude musieť zaplatiť a ktorú si na ten účel bude povinný zaobstarať. Určená 60-dňová lehota mu podľa názoru súdu umožní vykonať potrebné opatrenia za zabezpečenie sumy vyrovnacieho podielu (napríklad z vlastných zdrojov, prípadne aj z úveru a podobne). (111) Vo zvyšku súd žalobu zamietol, a to z dôvodu, že do BSM nezahrnul veci v rovnakom rozsahu, ako navrhoval žalobca v žalobe a z dôvodu, že na vyrovnanie podielov súd určil sumu nižšiu ako sa domáhal žalobca. (112) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vychádzal pritom z toho, že tak žalobca, ako aj žalovaná boli v spore len čiastočne úspešní. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 15 000 € na vyrovnanie podielov, súd rozhodol o sume 28 980,70 €. To znamená, že vo vzťahu k vyrovnaciemu podielu bol úspešný len približne v polovici. Súd vychádzal z toho, čo žalobca žiadal a v čom mu bolo v konečnom rozhodnutí vyhovené. Miera procesného úspechu žiadnej zo strán nedáva podľa názoru súdu dôvod na delenie trov konania. (113) Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov poplatníkom sú obe strany sporu (ďalej len "strana") v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu. (114) Podľa Položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je 3% z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1%, najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eura. (115) Súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade rozhodnutia rozsudkom je 3% z predmetu konania. Súdna prax sa zhodla, že predmetom konania sa rozumejú aktíva patriace do masy BSM. V posudzovanom spore je základom pre výpočet súdneho poplatku suma 59 011,26 € (hodnota bytu) + 385 € (hodnota hnuteľných vecí), teda spolu 59 396 € (po zákonnom zaokrúhlení na celé eurá nadol). Súdny poplatok je 3% zo základu, teda 1 781,50 € (tento súdny poplatok si nie je možné mýliť so súdnym poplatkom za žalobu, ktorý žalobca už zaplatil, v konaní o vyporiadanie BSM sa platia dva súdne poplatky - jeden za žalobu a druhý za vyporiadanie BSM). (116) Podľa zákonodarcu sú poplatníkmi súdneho poplatku obe strany alebo jedna zo strán podľa rozhodnutia súdu. Zákonodarca neurčil pomer, v akom majú strany súdny poplatok zaplatiť. Súd preto vychádzal z toho, že súdny poplatok majú zaplatiť v zásade v rovnakom pomere (pretože v zmysle ustanovenia § 150 OZ sú v zásade ich podiely na BSM rovnaké). Ak by to však bolo v rozpore s princípom spravodlivosti, nič nebráni súdu rozhodnúť aj o inom pomere povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku (§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. in fine, čl. 2 ods. 1 CSP). V posudzovanom spore však súd na odchýlenie sa od rovnakého pomeru pre zaplatenie súdneho poplatku za konanie dôvod nezistil. Obe strany nadobudli v konaní v zásade rovnaké hodnoty - jedna v podobe prikázaných vecí a druhá v podobe prikázaných hnuteľných vecí a vyrovnacieho podielu. Preto je spravodlivé, aby sa obe strany rovnako podieľali na zaplatení súdneho poplatku. Preto súd tak žalobcovi, ako aj žalovanej uložil každému povinnosť zaplatiť jednu polovicu súdneho poplatku za konanie, čo je suma 890,75 € (117) Súdny poplatok je potrebné zaplatiť s použitím platobných údajov podľa platobného predpisu, ktorý súd stranám doručí spolu s rozsudkom. (118) Podľa § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu. (119) Keďže súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, je povinný rozhodnúť aj o náhrade výdavkov s tým spojených, a to podľa osobitného predpisu. (120) Osobitným predpisom je zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. (121) Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona výška tarifnej odmeny u znalcov sa určí a) časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť, b) podielovým
spôsobom z východiskovej hodnoty predmetu úkonu znaleckej činnosti alebo, c) paušálnym spôsobom podľa predmetu úkonu znaleckej činnosti v závislosti od počtu úkonov znaleckej činnosti. (122) Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, najmä súdne poplatky, správne poplatky, cestovné výdavky a telekomunikačné výdavky, paušálne ustanovené náhrady, výdavky za kopírovacie a tlačiarenské služby, výdavky spojené s činnosťou konzultanta, výdavky spojené s činnosťou korektora a poradcu a výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. (123) Podľa § 3 ods. 7 citovaného zákona pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je miestom výkonu činnosti, patrí za čas strávený cestou do tohto miesta a späť znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi náhrada za stratu času. (124) Podľa § 3 ods. 1 citovanej vyhlášky hodinová odmena za jednu začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak. (125) Podľa § 5 citovanej vyhlášky znalcovi patrí paušálna odmena za a) podanie vyžiadaného písomného stanoviska o stave rozpracovania znaleckého úkonu 6,64 eura, b) prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 eura, c) prešetrovanie pri vykonaní znaleckého úkonu 6,64 eura; prešetrovaním sa rozumie najmä nahliadnutie do registrov alebo archívov s prihliadnutím na § 16 ods. 2 písm. c) zákona, d) prípravu na pojednávanie alebo prípravu na výsluch 33,19 eura, e) účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci vo výške hodinovej odmeny za jednu hodinu určenej podľa § 3 ods. 1 alebo § 6 ods. 1. (126) Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu hotových výdavkov za vyhotovenie a) znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu v listinnej podobe vo výške 2,66 eura, vyhotovenie prvých 100 znaleckých úkonov alebo prekladateľských úkonov v kalendárnom roku v elektronickej podobe vo výške 4,66 eura a vyhotovenie každého ďalšieho úkonu v tom istom kalendárnom roku v elektronickej podobe vo výške 2,83 eura, b) jedného čiernobieleho listu znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu v listinnej podobe vo výške 0,10 eura za formát A4 a 0,20 eura za formát A3, c) farebného listu s grafickým obsahom znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu v listinnej podobe vo výške 0,83 eura za formát A4 a 1,66 eura za formát A3. (127) Podľa § 14 ods. 4 citovanej vyhlášky znalcovi, tlmočníkovi a prekladateľovi patrí náhrada cestovných výdavkov podľa osobitného predpisu. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ môže použiť osobné motorové vozidlo pri výkone činnosti bez súhlasu súdu alebo iného orgánu verejnej moci okrem prípadov, ak má v mieste určenia trvalý pobyt, obdobný pobyt alebo miesto výkonu činnosti. Ak sa súhlas súdu alebo iného orgánu verejnej moci vyžaduje a nebol udelený, patrí znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi náhrada cestovných výdavkov v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. (128) Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky pri znaleckom úkone, tlmočníckom úkone alebo prekladateľskom úkone, ktorý sa má vykonať v mieste, ktoré nie je miestom výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti, patrí za čas strávený cestou do tohto miesta a späť znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi náhrada za stratu času vo výške 3,32 eura za každú aj začatú hodinu. (129) Súd na podklade citovaných právnych predpisov rozhodol o znalečnom pre ustanoveného znalca J.. W. K.. Ten si uplatnil vyúčtovaniami znalečné za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 239,04 € a za účasť na pojednávaní dňa 04.12.2019 vo výške 53,12 €. Súd mu priznal znalečné nasledovne: a. hodinovú odmenu podľa § 3 ods. 1 vyhlášky za 18 hodín znaleckej činnosti po 13,28 € (preštudovanie spisu /nie prvotné/, miestne šetrenie, spracovanie dokumentácie a vypracovanie znaleckého úkonu) vo výške 239,04 €; b. hodinovú odmenu podľa § 3 ods. 1 vyhlášky za účasť na pojednávaní v rozsahu jednej hodiny po 13,28 € vo výške 13,28 € c. paušálnu odmenu podľa § 5 písm. d) vyhlášky za prípravu na pojednávanie vo výške 33,19 €. Spolu patrí znalcovi J.. W. K. znalečné vo výške 285,51 €. (130) Znalcovi nepatrí v súvislosti s účasťou na pojednávaní znalečné vo vyúčtovanej výške 53,12 €, ale len vo výške 46,47 €. Znalec si vyúčtoval za účasť na pojednávaní štyri hodiny znaleckej činnosti, čo ale nie je správne. V súvislosti s prípravou na pojednávanie znalcovi nepatrí hodinová odmena, ale tarifná odmena podľa § 5 písm. d) vyhlášky. V súvislosti so samotnou účasťou na pojednávaní mu je možné priznať len hodinovú odmenu za jeden úkon, pretože jeho účasť na pojednávaní neprekročila jednu hodinu. (131) Znalcovi bol vyplatený preddavok podľa § 3 ods. 9 zákona vo výške 250 €. Tento je potrebné započítať na jeho nárok na znalečné. Preto mu ostáva na vyplatenie suma 35,51 €. Súd urobil opatrenie
smerom k učtárni, aby táto suma znalcovi bola vyplatená po právoplatnosti výroku VIII. rozsudku zo zloženého preddavku. (132) Keďže žalobca zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania podľa § 253 ods. 2 CSP, z ktorého ostalo po započítaní na znalečné 14,49 €, tento zvyšok preddavku mu súd vrátil. Zároveň urobil opatrenie vo vzťahu k učtárni tunajšieho súdu, aby vrátenie preddavku po právoplatnosti výroku X. tohto rozsudku zrealizovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, a to proti výrokom I. až V.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu prva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Proti výrokom VI. až XI. rozsudku samostatné odvolanie prípustné nie je.