Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-132-2019.pdf
PDF · 89.52 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/132/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: Arcus International s.r.o., IČO: 36 259 829, Horná Potôň 85, zastúpeného: JUDr. Tamás Puskás, advokát, Dunajská Streda, proti žalovanému: AVA-stav, s.r.o., IČO: 43 989 268, Puškinova 700/90, Galanta, zastúpenému: JUDr. Róbert Spál, advokát, Trnava, o 3.397,21 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30 Cb 12/2016-76 zo 4. mája 2017 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok sa mení tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta. II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov celého konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (I.) vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.397,21 € (v tom 2.960 € zmluvnú pokutu a 437,21 € úrok z omeškania za omeškanie s preddavkom na cenu diela podľa objednávky z 20. novembra 2014 za obdobie 6. decembra 2014 a 28. septembra 2015) a (II.) priznal žalobcovi náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:
3. Žalovaný ako objednávateľ si objednávkou z 20. novembra 2014 objednal u žalobcu ako dodávateľa zhotovenie hliníkových výplní otvorov za celkovú cenu 8.539,19 €, z čoho 70 % mala predstavovať „záloha“, ktorú mal žalovaný zaplatiť do troch dní od vystavenia preddavkovej faktúry. Objednávka odkazuje na všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré okrem iného ustanovujú, že dodávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade, ak objednávateľ je v omeškaní so zaplatením záloh alebo faktúr [čl. IX ods. 2 písm. b)]. V prípade omeškania objednávateľa s úhradou ceny za dodaný výrobok/tovar alebo inú súvisiacu službu/výkon je dodávateľ oprávnený požadovať úroky z omeškania podľa platných právnych predpisov, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 10 € za každý deň omeškania po márnom uplynutí doby splatnosti príslušného daňového dokladu vystaveného dodávateľom za príslušnú dodávku tovaru alebo vykonanie služby, ktorej celková hodnota je do 11.900 € s DPH (čl. III ods. 8).
4. Žalobca predfaktúrou z 21. novembra 2014 splatnou 5. decembra 2014 vyúčtoval dohodnutú „zálohu“ 5.977,43 €, ktorú žalovaný nezaplatil. Žalobca ho preto listami zo 16. februára a 1. apríla 2015 vyzval na jej zaplatenie a následne od zmluvy odstúpil listom, ktorým žalovaný prevzal 28. septembra 2015.
5. Z takto zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie právne uzavrel, že objednávkou z 20. novembra 2014 vznikla medzi stranami zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák., ktorej súčasťou sa podľa § 273 Obch. zák. stali všeobecné zmluvné podmienky a v ktorej bola platne dohodnutá zmluvná pokuta podľa § 544 a nasl. Obč. zák. Podľa súdu prvej inštancie sa zmluvná pokuta podľa čl.
III ods. 8 všeobecných obchodných podmienok vzťahovala aj na omeškanie žalovaného so zaplatením preddavku, ktoré trvalo od 6. decembra 2014 do 28. septembra 2015. Žalobca od zmluvy o dielo v súlade s § 344 Obch. zák. a čl. IX ods. 2 písm. b) v. o. p. odstúpil, toho odstúpenie sa však netýkalo nároku na zmluvnú pokutu (§ 351 Obch. zák.). Takisto sa netýkalo nároku na úrok z omeškania, ktorý vznikol žalobcovi priamo na základe zákona tým, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením preddavku.
6. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žaloba v celom rozsahu zamietne. Zopakoval svoje námietky, že nárok na sankcie podľa čl. III ods. 8 v. o. p. nemohol vzniknúť za neuhradenú zálohovú faktúru, lebo pritom nie je dodaný žiaden tovar. Citované ustanovenie pritom koncipoval žalobca. Žalovaný nezaplatil zálohu za tovar, ktorý nebol dodaný, hoci podľa cit. ust. musí ísť o cenu za dodaný výrobok. Ustanovenie čl. III ods. 8 v. o. p. nie je ani dostatočne určité, keď žiaden predpis nevymedzuje pojem „daňový doklad“. Predfaktúra nie je ani účtovným dokladom, keďže nespĺňa náležitosti takéhoto dokladu. Súd sa pritom tomuto pojmu vôbec nevenoval.
7. Žalobca vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Pri výklade čl. III ods. 8 v. o. p. treba vychádzať z celého čl. III, ktorý upravuje podmienky platenia ceny diela. Okrem toho žalobca už zahájil kroky smerujúce k zabezpečeniu diela (materiál, výkresy, výrobný list), teda vykonal služby podľa cit. ustanovenia. Právo na zmluvnú pokutu tak vznikne, ak dodávateľ nezaplatí cenu diela.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
9. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odsekoch 3 a 4 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Ako vyplýva z ods. 21 napadnutého rozsudku, skutkový stav je v podstate reprodukciou listinných dôkazov a v odvolacom konaní ani nebol napadnutý.
11. Súd prvej inštancie zmluvu uzavretú na objednávke z 20. novembra 2014 správne posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca a žalovaný boli pri jej uzatvorení podnikateľmi a táto sa týkala ich podnikateľskej činnosti, keďže žalobca navrhované hliníkové výplne vyrábal a žalovaný ich potreboval v rámci stavebnej činnosti, takže sa právne vzťahy z tejto zmluvy podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. spravovali treťou časťou Obchodného zákonníka. Súčasťou zmluvy sa na základe výslovného odkazu v zmysle § 273 ods. 2 Obch. zák. stali aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré v čl. III ods. 8 obsahujú okrem iného dohodu o zmluvnej pokute podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca teda svoj nárok na zmluvnú pokutu zakladá na právnom úkone (zmluve, resp. v. o. p. ako jej súčasti). Zistenie, či žalobcov nárok vznikol a ak áno, v akom rozsahu, je tak predovšetkým otázkou výkladu tohto prejavu vôle.
12. Výklad obchodnoprávnych úkonov upravuje predovšetkým § 266 Obchodného zákonníka a subsidiárne aj § 35 Občianskeho zákonníka. Podľa § 266 ods. 1 je pritom pri výklade rozhodujúci predovšetkým úmysel konajúcej strany, ak je druhej strane strany alebo jej musel byť známy. Ak to nie je možné, podľa ods. 2 cit. paragrafu sa prejav vôle vykladá podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Podľa ods. 3 sa pritom vezme zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom, najmä na rokovania o uzavretí zmluvy, prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli, a následné správanie strán. Podľa ods. 4 sa výraz pripúšťajúci rôzny výklad v pochybnostiach vykladá na ťarchu strany, ktorá ako prvá tento výraz použila. Podstatný pri výklade prejavu vôle je teda objektívny horizont adresáta prejavu vôle, teda to, ako s ohľadom na všetky okolnosti (vymenované príkladne v § 266 ods. 3 Obch. zák.) mohol a mal obsah právneho úkonu vnímať. Podľa judikatúry citované ustanovenia vyžadujú pri výklade sporných ustanovení obchodných zmlúv komplexný pohľad na okolnosti prípadu (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4 MObdo 6/2011 a ďalšie). V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by si osoby konajúce za žalobcu alebo žalovaného pri rokovaniach o dohode a jej uzatváraní navzájom oznámili svoje úmysly (okrem jedného prípad, pozri ďalej), v dôsledku čoho v podstate neprichádza do úvahy aplikácia § 266 ods. 1 Obch. zák. Je teda potrebné vykladať túto dohodu v zásade podľa objektívneho výkladového porovnateľného
adresáta prejavu vôle (§ 266 ods. 2 Obch. zák.) s osobitným prihliadnutím na to, že celé znenie v. o. p. formuloval žalobca, teda použitie prípadných nejasných výrazov musí ísť na jeho ťarchu (§ 266 ods. 4 Obch. zák., porov. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 247/07).
13. Odvolací súd sa v prerokúvanej veci stotožňuje s názorom žalovaného, že výklad čl. III ods. 8 v. o. p. súdom prvej inštancie nie je správny. Súd prvej inštancie inak v napadnutom rozsudku len pomerne stroho konštatuje, že zmluvná pokuta je dôsledkom porušenia zmluvných povinností. Odvolací súd sa pritom stotožňuje s názorom žalobcu, že cit. ust. v. o. p. treba vykladať komplexne, avšak takýto výklad vedie k opačnému záveru než tvrdí žalobca. Platobné podmienky ceny za dodávané diela upravuje predovšetkým čl. III ods. 5 v. o. p., z ktorého vyplýva, že dodávateľ je oprávnený žiadať zálohu až do výšky 70 % z dohodnutej ceny. Zvyšnú časť ceny zákazy uhradí objednávateľ „po dodaní dojednaného výrobku/tovaru alebo inej súvisiace služby výkonu“ (zvýraznil odvolací súd). Dodávateľ za tým účelom vystaví objednávateľovi konečná daňový doklad (faktúru) v deň dodania objednaného výrobku/tovaru alebo inej súvisiace služby/výkonu. Podľa odvolacieho už z citovaného ustanovenia, ktoré rámcovo upravuje platobné podmienky vyžadované žalobcom, zreteľne vyplýva, že sa rozlišuje medzi platbou „zálohy“ (správne: preddavku) a platbou zvyšku ceny, ktorá sa platí na základe daňového dokladu po dodaní. Takéto rozlišovanie do v. o. p. vložil sám žalobca, pričom podľa odvolacieho súdu z toho logicky vyplýva, že pod „dodávkou“ sa má namysli fyzické dodanie (odovzdanie, vykonanie) dohodnutého diela, kedy sa vystavuje aj konečný daňový doklad - faktúra. Platba zálohy potom logicky nemôže byť to isté ako platba za dodávku, pretože sa platí vopred.
14. V dôsledku takéhoto pomerne zreteľného rozlišovania medzi zálohou a zvyškom ceny po dodaní v čl. III ods. 5 v. o. p. potom ale treba dôsledne rozlišovať medzi týmito pojmami aj v ďalších ustanoveniach. Žalovaný potom ale správne namieta, že v čl. III ods. 8 v. o. p. už povinnosť platiť zmluvnú pokutu je naviazaná výslovne na omeškanie s úhradou ceny za „dodaný výrobok/tovar alebo inú súvisiacu službu/výkon“. Výklad, ktorý zastáva žalobca, potom v podstate tvrdí, že táto formulácia sa má v čl. III ods. 8 vykladať inak než v čl. III ods. 5, pretože to tak má zodpovedať jeho predstave o povinnosti objednávateľa diela. To ale podľa odvolacieho súdu v podstate znamená, že formulácia v čl. III ods. 8 je nejasná, pretože napriek rovnakému zneniu by mala znamenať niečo iné než zhodná formulácia v čl. III ods. 5. To ale potom musí viesť k tomu, že čl. III ods. 8 v. o. p. sa bude podľa § 266 ods. 4 Obch. zák. vykladať na ťarchu žalobcu, ktorý v. o. p. formuloval. Výklad na jeho ťarchu potom znamená, že sa bude vykladať v nadväznosti na formulácie použité v čl. III ods. 5, takže zmluvná pokuta bude objednávateľa zaťažovať len pri omeškaní s konečnou cena splatnou po „dodaní výrobku“ (vykonaní a odovzdaní diela) vyúčtovanou daňovým dokladom (faktúrou), ktorý sa podľa čl. III ods. 5 takisto vystavuje až po „dodaní“.
15. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný mal podľa zmluvy zaplatil zálohu 70 % ceny diela (t. j. 5.977,43 €) 5.977,43 €, ktorú žalovaný nezaplatil do troch od vystavenia predfaktúry. Žalobca predfaktúru vystavil so splatnosťou 5. decembra 2014, žalovaný však zálohu nezaplatil. Žalobca však v dôsledku toho dohodnuté dielo nevykonal a žalovaného neodovzdal, teda nedodal v zmysle čl. III ods. 5 a 8 v. o. p., ani nevystavil konečný daňový doklad (faktúru). Na základe uvedeného sa tak žalovaný nemohol dostať do omeškania s úhradou ceny v zmysle čl. III ods. 8 v. o. p., takže mu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa cit. ustanovenia. Odvolací súd nemohol akceptovať ani názor žalobcu, že dodal žalovanému „iné služby/výkony“ v zmysle cit. ustanovenia tým, že nakúpil materiál, vyhotovil výkres a výrobný list. Z cit. ustanovení v. o. p. tak, ako ich vyložil odvolací súd, totiž vyplýva, že aj v tomto prípade musí ísť o služby/výkony „dodané“ žalovanému. Predmetom „dodania“ však boli dohodnuté hliníkové výplne, ktoré mal žalobca ako zhotoviteľ podľa § 537 Obch. zák. zhotovovať na vlastné náklady a zodpovednosť. Žalobcom udávané „výkony“ tak mali len charakter prípravy na vykonanie dohodnutého diela u samého žalobcu a neboli (a podľa zmluvy ani nemali byť) dodané žalovanému ako objednávateľovi.
16. Vyššie uvedené závery platia rovnako aj pre nárok na úroky z omeškania, ktoré sú rovnako upravené v cit. čl. III ods. 8 v. o. p. Pretože ustanovenie § 369 Obch. zák. je dispozitívne (§ 263 Obch. zák.), je odchylná dohoda prípustná a strany sa takisto mohli dohodnúť inak, teda aj tak, že úroky z omeškania patria len z konečnej ceny za dodané výrobky. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na to, že nároky na úrok z omeškania by vznikol aj zo zákona v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. Podľa cit. ustanovenia potom vzniká nárok na úrok z omeškania pri omeškaní s úhradou akéhokoľvek peňažného záväzku, teda aj zálohy (preddavku) na zaplatenie ceny. Zo zisteného skutkového stavu však zároveň vyplýva, že žalobca 28. septembra 2015 od zmluvy odstúpil, keďže toto právo mu pre prípad omeškania
s úhradou zálohy dával čl. III ods. 7 písm. d), ale aj čl. IX ods. 2 písm. b) druhá zarážka v. o. p. Takéto odstúpenie v prípade, kedy to ustanovovala zmluva, je teda v zmysle § 344 Obch. zák. platné, čo žalovaný za konania ani nepopieral. Podľa § 351 ods. 1 Obch. zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosť strán zo zmluvy, okrem nároku na náhradu škody a niektorých ďalších (tu nepodstatných) nárokov, a okrem nároku na zmluvnú pokutu, čo vyplýva z § 302 Obch. zák. Citované ustanovenia nenormujú výnimku pre úrok z omeškania, v dôsledku čoho neobstojí zjednodušené konštatovanie súdu prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy sa tohto nároku netýka. Aj nárok na úrok z omeškania je „právom a povinnosťou zo zmluvy“, ktoré podľa § 351 ods. 1 Obch. zák. zanikajú.
17. Tento nárok nemožno priznať ani ako formu náhrady škody v zmysle. Z § 351 ods. 2 Obch. zák. totiž vyplýva, že strana, ktorá prijala peňažné plnenie, je povinná toto plnenie vráti aj s úrokmi určenými v zmluve, resp. podľa § 502 Obch. zák. Úroky v zmysle cit. ustanovenia nie sú úrokmi z omeškania, ale úrokmi za celé obdobie od prijatia peňažného plnenia. Je teda zrejmé, že ak by žalovaný zaplatil zálohu (preddavok), musel by mu ju žalobca vrátiť celú aj s úrokami. Žalobcovi teda samotným nezaplatením zálohy nevznikla škoda. Za škodu nemožno považovať ešte ani náklady na nakúpenie materiálu, ako to žalobca naznačoval za konania. Žalobca totiž nedokázal, že by sa tento materiál stal pre neho zbytočným a nepoužiteľným, teda že by ho nemohol použiť na iné objednávky.
18. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, na ktorú nevznikol nárok, a úrok z omeškania, ktorý zanikol. Preto odvolací súd podľa § 388 C. s. p. jeho vecne nesprávny rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol (výrok I).
19. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 C. s. p. odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 C. s. p. priznal nárok na náhradu trov celého konania proti neúspešnému žalobcovi (výrok II).
20. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.