Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1118-2012.pdf
PDF · 97.29 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/1118/2012
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: PRIVATdebt, s. r. o., Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, proti povinnému: U. D., O.. XX.XX.XXXX, T. XX/XX, U. F., o vymoženie pohľadávky 4 095,66 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. (pôvodne: JUDr. Anetta Demešová), Záhradnícka 60, Bratislava , pod značkou EX 42638/18
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 42638/18 sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnený sa j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. náhradu trov exekúcie vo výške 92,48 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povinný nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 31.10.2012 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 4 095,66 eur s príslušenstvom, priznanej exekučným titulom - zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm/1148/2011, ktorý sa stal právoplatným dňa 24.08.2012 a vykonateľným dňa 24.08.2012.
2. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Dňa 11.07.2014 súd uznesením rozhodol o zmene účastníka konania z pôvodného účastníka Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. na nového účastníka konania PRIVATdebt, s. r. o., Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571.
4. Dňa 21.01.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oprávneného zo dňa 18.01.2016. Oprávnený podaním doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie.
5. Podľa § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Dňa 23. 12. 2015 nadobudla účinnosť novela zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), vykonaná zákonom č. 438/2015 Z. z.. Účelom tejto novely podľa všeobecnej časti dôvodovej správy je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, zamedziť zneužívaniu právnych inštitútov zmenky proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov obsahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru.
8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
14. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi
16. Zákonom stanovená tridsaťdňová lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie je lehotou procesnou a uplynula dňa 22. 01. 2016. Predmetný úkon pritom stačilo vykonať vo vzťahu k súdnemu exekútorovi. Oprávnený doplnenie návrhu doručil dňa 21. 01. 2016. Zákonná lehota na doplnenie návrhu teda bola dodržaná.
17. Z obsahu exekučného titulu možno vyvodiť záver, že navrhovateľovi (oprávnenému) bol priznaný nárok zo zmenky proti odporcami (povinnými), ktorí sú fyzickými osobami. V takomto prípade je v prejednávanej veci potrebné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Aby bol naplnený účel ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je potrebné, aby doplnenie návrhu oprávneného obsahovalo opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (nepostačuje potom iba odkaz na vyžiadanie si iného spisu súdom, v ktorom sa majú listiny nachádzať), a to písomnú zmluvu o poskytnutí finančnej sumy veriteľovi, Všeobecné obchodné podmienky a Dohodu o vyplňovacom práve, ak bola vystavená dlžníkovi blankozmenka. Súd zároveň uvádza, že blankozmenka
je neúplná zmenka, ktorá v čase svojho vydania (emisie) zámerne a dočasne nemá uvedené všetky podstatné náležitosti, ktoré ju robia platnou. Najčastejšie chýba údaj o výške dlžnej sumy alebo dátum splatnosti, prípadne obidva tieto údaje. Charakteristickým znakom je teda neúplnosť, avšak o tejto neúplnosti musia vedieť obidve zúčastnené strany. Táto neúplnosť je len dočasná, nakoľko neskôr sa do blankozmenky dopisujú chýbajúce údaje, ktoré dopisovanie sa riadi v zmysle Dohody o vyplňovacom zmenečnom práve, ktoré vymedzuje, za akých podmienok môže byť blankozmenka vyplnená, t. z. že veriteľ má právo vyplniť chýbajúce údaje, ak dlžník nesplní ktorúkoľvek časť pohľadávky riadne a včas.
18. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že právny vzťah medzi predchodcom oprávneného a povinným vznikol uzatvorením Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Nakoľko povinný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy, právny predchodca oprávneného vyplnil zmenkovú sumu na základe Dohody o vyplnení zmenky. Vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho nástupcu oprávneného a povinných vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmluva o úvere, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu podnikateľskej činnosti a povinnými, ktorí nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Dňa 20.10.2008 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 2823075002. Záväzkový vzťah (Zmluvu o úvere zo dňa 20.10.2008) medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníom bol zabezpečený zmenkou vystavenou povinným, ktorú oprávnený vyplnil na základe Dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke. Súd posúdil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania a dospel k záveru, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský. V prejednávanej veci mal za nepochybné, že povinní boli v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľmi, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konali v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania či inej podnikateľskej činnosti. Zo samotnej zmluvy vyplýva a z jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinní nemohli individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené.
20. Zo vzájomnej súvislosti citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca stanovil oprávnenému povinnosť v prípade, ak sa vedie exekučné konanie proti fyzickej osobe na podklade rozhodnutia ktorým sa priznal nárok zo zmenky preukázať, že nejde o nárok ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v prípade, ak sa jedná o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou preukázať, že v konaní v ktorom bolo vydané rozhodnutie ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva, že dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) sa prezumujú (predpokladajú), ak sa nepreukáže opak. Z podania oprávneného - Doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a z pripojených listinných dôkazov k tomuto podaniu nevyplýva, že by súd skúmal, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným a povinným ako ani skutočnosť, či súd prihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.V čase vydania platobného rozkazu súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky, nakoľko záväzok zo zmenky bolo možné uplatniť v špeciálnom a zákonom samostatne upravenom type súdneho konania so špecifickým predmetom. Jedným z osobitných znakov uvedeného konania bol dôsledne uplatnený koncentračný princíp, ktorý sa prejavoval v tom, že určité procesné úkony bolo možné účinne urobiť len vo vymedzenom procesnom štádiu. Postačujúcou podmienkou pre jeho vydanie bolo podľa § 175 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku okrem návrhu predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať a prípadne ďalších listín potrebných na uplatnenie práva (napr. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke). Súd pred vydaním rozkazu skúmal výlučne, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva, a či zmenka má minimum formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom. Ak boli uvedené predpoklady splnené, súd platobný rozkaz bez ďalšieho skúmania skutkového stavu vydal. Vzhľadom k uvedenému je logické, že sa súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinným, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 20.07.2012, čiže v čase, kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval, práve naopak, umožňoval vydanie riadneho a najmä rovnocenného exekučného titulu, bez potreby preukazovania kauzálnych predpokladov.
21. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť
ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto exekučných konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.
22. Dôkazné bremeno preukázať neexistenciu dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku má oprávnený. Z podania oprávneného - Doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a z pripojených listinných dôkazov k tomuto podaniu nevyplýva, že by sa súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) EP (v znení účinnom do 31.03.2017). Súd má preto za to, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
23. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
24. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
25. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
26. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,vyhláška") ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
27. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.apríla 2008 (ďalej len ,,vyhláška"), paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
28. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
29. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
30. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 107,65 eur, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: 1) v zmysle § 14 ods. 2 a § 15 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu, a to za úkony: získanie poverenia 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 2 úkony, doručenie exekučného príkazu 2 úkony, zisťovanie bydliska 2 úkony, zisťovanie platiteľa mzdy 8 úkonov a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2 úkony. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti za úkony exekučnej činnosti 2x doručenie príkazu na začatie exekúcie - účet, 2x doručenie exekučného príkazu - účet, z dôvodu že boli súdnym exekútorom uplatnené v rozpore s vyhláškou o odmenách. Z ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky o odmenách, vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle vymedziť paušálnu odmenu za úkony exekučnej činnosti inak podľa písm. a/ až f/ (vo výške 3,32 eur za tam uvedené úkony) a inak pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ (vo výške 3,32 eur za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného). Teda, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 1CoE/457/2012-61 zo dňa 05. 03. 2013, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012). Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony: získanie poverenia 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1 úkon, doručenie exekučného príkazu 1 úkon, zisťovanie bydliska 2 úkony, zisťovanie platiteľa mzdy 8 úkonov a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2 úkony, spolu vo výške 19,92 eur. Za tieto by mu prináležala odmena spolu 53,12 eur. 2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov vo výške 23,95 eur, ktorú tvorí náhrada za poštovné a náhrada sa kancelárske náklady a archiváciu vo výške 6,- eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi len náhradu tých hotových výdavkov, ktoré súdnemu exekútorovi už reálne vznikli (do času rozhodovania súdu o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie) a boli preukázané. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 23,95 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za vedenie spisu vo výške 6,- eur. Jedná sa síce o veci potrebné pre vedenie exekučnej administratívy, avšak predpokladá sa, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti (§ 25 vyhlášky o odmenách). Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
31. Podľa § 196 Exekučného priadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
32. Súdnemu exekútorovi ako platcovi DPH patrí zvýšenie jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny a náhrad.
33. Priznaná náhrada trov exekúcie tak predstavuje celkom sumu 92,48 eur s DPH, z toho odmena vo výške 53,12 eur, náhrada hotových výdavkov vo výške 23,95 eur a 20 % DPH a túto sumu je oprávnený povinný v zmysle § 203 ods. 1 zaplatiť súdnemu exekútorovi.
34. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa §
9a ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
35. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP") o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. Keďže oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, bol by povinný v súlade s § 256 CSP uhradiť trovy exekučného konania povinnému, ale povinnému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto súd rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (III. výrok).
Poučenie:
Proti I. a III. výroku uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.