Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-40-2019.pdf
PDF · 84.15 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Beulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: F. F., K. XX.X.XXXX, I. O. X. XXX/ XX, XXX XX Y., o zaplatenie 526,80 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. N e p r i z n á v a žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 526,80 Eur istiny, 23,40 % úroky ročne z dlžnej úverovej istiny zo sumy 423,76 Eur od 5.7.2016 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 486,80 Eur od 5.7.2016 až do zaplatenia.
2. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 23.5.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu - Cetelem Slovensko, a.s. so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe zmluvy poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 536,14 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru s dohodnutým úrokom a poplatkami formou dvadsiatichštyroch mesačných splátok po 30,12 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.6.2015. Žalovaný uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 181,40 Eur. Nakoľko žalovaný neplnil dohodnuté splátky, žalobca vyhlásil dňa 4.7.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalobca si uplatnil úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a dlžné poistné vo výške 13,51 Eur. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov konania.
3. Žalovaný svoje záväzky splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a napriek zmluvne dohodnutým splátkam tento riadne neuhradil. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 4.7.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.
4. Súd doručil žalobu žalovanému a v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval žalovaného, aby sa k žalobe písomne vyjadril a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení skutočnosti rozhodujúce na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe a prílohám nevyjadril napriek výzve a procesným poučeniam.
5. Podľa ust. § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak: a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 Eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
6. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,00 Eur.
7. Keďže v danom prípade sa jedná o pohľadávku vo výške 526,80 Eur a spotrebiteľský spor, súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.
8. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
9. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.5.2015 vyplýva, že žalovanému ako spotrebiteľovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 536,14 Eur s mesačnou splátkou 30,12 Eur, na 24 splátok s priemernou hodnotou RPMN 34,42 %, s termínom konečnej splatnosti 15.5.2017, s RPMN 26,10 % a ročnou úrokovou sadzbou vo výške 23, 40 %, s komplexným súborom poistenia a poplatkom za poistenie vo výške 6,85 %.
10. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 536,14 Eur. Na splátkach uhradil 181,40 Eur. Žalovaný uhradil poslednú splátku pred zosplatnením úveru 18.11.2015 a ďalšie splátky počnúc od 15.12.2015 až do 4.7.2016, kedy sa stal jeho záväzok splatný v celom rozsahu, už neuhradil.
11. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 12.7.2016 s potvrdením o doručení zo dňa 15.7.2016 vyplýva, že poskytnutý úver bola vyhlásená mimoriadna splatnosť ku dňu 4.7.2016. Žalobca upozornil žalovaného, že po štrnástich dňoch od doručenia oznámenia pristúpi v prípade neuhradenia dlhu k súdnemu vymáhaniu pohľadávky.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol.
13. Podľa § 54a zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
14. Súd zistil, že žalobca si uplatňoval úhradu zostatku úveru poskytnutého žalovanému dňa 23.5.2015, ako to bolo vyššie oboznamované. Pre nesplácanie úveru žalobca oznámil žalovanému, že je oprávnený zosplatniť úver vzhľadom na neuhradenie splátok od decembra 2015. Následne listom zo dňa 12.7.2016 oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru ku dňu 4.7.2016. Z prehľadu splátok súd zistil, že žalovaný uhradil poslednú splátku pred zosplatnením 18.11.2015 a ďalšie splátky splatné k 15.12.2015, 15.1.2016, 15.2.2016, 15.3.2016, 15.4.2016, 15.5.2016 a 15.6.2016 neuhradil. Žalobca využil právo zosplatniť úver ku dňu 4.7.2016.
15. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. V prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský spor a preto všeobecná premlčacia doba je trojročná.
18. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy veriteľ má povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, avšak aj v takomto prípade sa premlčacia doba začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky. Podľa výpisu z úverového účtu bol žalovaný v omeškaní so splátkami splatnými počnúc od 15.12.2015 až do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru.
22. Z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatil poslednú splátku 18.11.2015. Z toho vyplýva, že do omeškania sa dostal už so splátkou za mesiac 12/2015. Keďže zo strany žalobcu došlo k uplatneniu práva na zosplatnenie celého dlhu dňa 4.7.2016 v súvislosti s nezaplatenými splátkami, premlčacia doba začala plynúť splatnosťou nesplatenej splátky od 15.3.2016 (splátka splatná tri mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru). Premlčacia doba tak najneskôr skončila 15.3.2019, pričom žalobca podal žalobu dňa 24.6.2019 a teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalobca v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuviedol, pre ktorú splátku zosplatnil dlh, a mohol tak urobiť iba za splátky za mesiace december 2015 až marec 2016, aby mu ostala lehota tri mesiace pred samotným zosplatnením. Súd teda konštatuje, že žalobca si uplatňoval v rozpore s ustanovením § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy a preto bolo potrebné jeho žalobu zamietnuť (viď rozhodnutia v obdobných veciach Okresného súdu Dunajská Streda 16Csp/194/2016, Krajského súdu v Trenčíne 19Co/42/2017, Okresného súdu Bratislava II 67Csp/110/2016 a Krajského súdu v Košiciach 2Co/103/2019).
23. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a preto mu nepatrí právo na náhradu trov. Úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil a ani mu v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli a preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.