Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-2134-2019.pdf
PDF · 75.47 KB
Case nature
Subarea
76Ek/2134/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Pozemkové združenie Čierne, s.r.o., so sídlom Čierne 189, 023 13 Čierne, IČO: 45 578 222, zast. AK JUDr. Milan Chovanec s.r.o., advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, proti povinnému: D. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. W. XXX/ XX, XXX XX Č., o vymoženie 132.277,05 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
II. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.11.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy 132.277,05 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp.zn. RRS 2016/25 vydaného Rozhodcovským súdom v Žiline dňa 20.10.2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 22.11.2016 v spojení s platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Čadca pod sp.zn. 16C/8/2017 dňa 12.04.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11.05.2017.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
7. Exekučný súd z predloženého návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený sa domáhal vykonať exekúciu voči povinnému, ktorý nadobudol majetok (ktorý by mal byť exekvovaný) od pôvodného dlžníka (František Kubica) na základe odporovateľného právneho úkonu, ktorým bola darovacia zmluva so zriadeným vecným bremenom. Oprávnený vyššie uvedenému právnemu úkonu úspešne odporoval, teda darovacia zmluva bola na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca sp.zn 8C/272/2016 dňa 31.01.2018 určená voči oprávnenému za neúčinnú. Súd zároveň z predložených dôkazov zistil, že pohľadávka priznaná Rozhodcovským rozsudkom je vedená voči pôvodnému dlžníkovi na exekútorskom úrade Mgr. Bernarda Janíka pod sp. zn. EX 6715/2016 (vo veci bolo dňa 08.02.2017 vydané poverenie č. 5502*074615). Zároveň je voči pôvodnému dlžníkovi vedená aj exekúcia vyplývajúca z exekučného titulu, ktorým je vyššie uvedený platobný rozkaz a to na exekútorskom úrade JUDr. Marta Kužmová pod sp.zn. 660EX 155/17, pričom poverenie č. 6117223617 bolo vydané dňa 21.07.2017. Oprávnený svoj návrh ďalej zdôvodnil tak, že podáva návrh na vykonanie exekúcie aj voči povinnému, ktorý získal nezákonne prevedený majetok od pôvodného dlžníka.
8. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej aj „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Súd v prvom rade prihliadol nato, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh netrpí niektorou z procesných vád uvedených v § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinnosti), ktoré je predmetom konania.
10. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného, a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
11. Predmetné exekučné konanie nie je vedené voči osobe, ktorej postavenie ako pasívne vecne legitimovaného subjektu vyplýva z exekučného titulu. Oprávnený v návrhu uviedol, že v dôsledku rozhodnutia súdu o neúčinnosti právneho aktu - darovacej zmluvy medzi pôvodným dlžníkom a povinným sa pasívne legitimovaným subjektom stáva aj nadobúdateľ takéhoto majetku a preto môže byť povinným v tomto prebiehajúcom konaní. Tu súd uvádza, že v danom prípade povinný nadobudol nehnuteľnosť od pôvodného dlžníka na základe právneho úkonu (darovacej zmluvy), ktorému veriteľ (oprávnený) úspešne odporoval, teda bol právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Čadca sp.zn 8C/272/2016 dňa 31.01.2018 určený za neúčinný voči veriteľovi (oprávnenému) v zmysle §42a a 42b Občianskeho zákonníka. Povinný však napriek rozhodnutiu o neúčinnosti právneho úkonu objektívne nestratil vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Neúčinnosť právneho úkonu sa prejavila výlučne vo vzťahu k veriteľovi dlžníka, ktorý požadoval uspokojenie svojej pohľadávky z predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodnutie, ktorým súd (Okresný súd Čadca) odporovacej žalobe vyhovel, však nerieši postavenie účastníkov exekučného konania; určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami, že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo daným právnym úkonom ušlo z majetku pôvodného dlžníka. Neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu k majetku a nie voči osobe. Preto pasívne legitimovaným v exekučnom konaní je pôvodný dlžník, nie osoba, ktorá na
základe právneho úkonu, ktorý bol rozhodnutím súdu zmysle § 42b Občianskeho zákonníka vyhlásený za neúčinný, nadobudla od dlžníka majetok.
12. Súd uvádza, že týmto rozhodnutím nijakým spôsobom nespochybňuje nárok oprávneného na plnenie z majetku povinného, ktorý bol získaný na základe neúčinného právneho úkonu. Práve naopak, oprávnený má možnosť domáhať sa vykonania exekúcie aj na takýto majetok, napr. inšt. zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti vo vyššie uvedených exekúciách. Takýto postup však nepripadá v danom prípade, nakoľko povinný by bol pasívne legitimovaným účastníkom konania iba v časti exekúcie vykonávanej napr. predajom nehnuteľnosti a nie v celosti. Nakoľko neúčinnosť právneho úkonu smeruje voči majetku a nie osobe, nie je možné viesť exekúciu voči povinnému, ktorý nebol vykonateľným exekučným titulom zaviazaný na plnenie oprávnenému a preto neboli splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný nie je pasívne legitimovaný subjekt, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného zamietol.
14. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
15. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
16. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
17. Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
18. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.