Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/120/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. februára 2024 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom A., C. D. XXX/XX, t. č. na slobode, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 10.10.2023 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa , , zrušujú sa v napadnutom rozsudku výroky o uloženom peňažnom treste a náhradnom treste odňatia slobody.

Podľa sa obžalovaný A. B. odsudzuje podľa Tr. zák. s použitím , , a Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 10.10.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., sčasti spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., pretože

1/ napriek tomu, že dňa 27. augusta 2021 bol Obvodným oddelením Policajného zboru Púchov v blokovom konaní postihnutý za priestupok proti majetku podľa o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, spočívajúci v drobnej krádeže tovaru, blokovou pokutou pod evidenčným číslom bloku A 22 00313620, dňa 26. augusta 2022 v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách prišiel do predajne OBUV-TEXTIL v OD Lachovec v Púchove, na Moravskej ulici 1633, kde odcudzil 1 kus nohavíc károvanej farby kaki s čiernymi doplnkami na kolenách a vreckách takým spôsobom, že tieto si schoval za pás krátkych nohavíc, ktoré mal v tom čase oblečené a s tovarom prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, čím spoločnosti SLK Trade s.r.o., so sídlom Žilina, Veľká okružná 17, IČO: 52 785 424, spôsobil odcudzením veci škodu 9,90 eur,

2/ napriek tomu, že obžalovaný A. B. bol dňa 27. augusta 2021 Obvodným oddelením Policajného zboru Púchov v blokovom konaní postihnutý za priestupok proti majetku podľa o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, spočívajúci v drobnej krádeže tovaru, blokovou pokutou pod evidenčným číslom bloku A 22 00313620,

dňa 27. augusta 2022, po vzájomnej predchádzajúcej dohode s E. D. asi o 10.02 h vošli do predajne potravín COOP Jednota nachádzajúcej sa v F. G. H. A., I. E. J. XXXX/XX, kde sa presunuli k regálu

s alkoholickými nápojmi, odkiaľ E. D. zobral 1 kus 0,7 l fľaše 40 % Borovičky Juniperus v hodnote 8,89 eur, ktorú podal do rúk obžalovanému A. B., pričom tento ju schoval do svojej mikiny, ktorú v tom čase držal v rukách a takto spoločne prešli cez pokladne bez toho, aby za tovar zaplatili, čím spôsobili spoločnosti COOP Jednota Čadca, spotrebné družstvo, so sídlom Čadca, Palárikova 87, IČO: 00 168 947, odcudzením vecí škodu 8,89 eur,

pričom konania v bodoch 1/ a 2/ sa obžalovaný A. B. dopustil, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.11.2021, sp. zn. , právoplatným dňa 11.11.2021, odsúdený za prečin krádeže podľa , , účinného do 31.07.2019, formou spolupáchateľstva podľa a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.07.2022, sp. zn. , právoplatným dňa 26.07.2022, odsúdený za prečin krádeže podľa , .

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3 a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1.200,- Eur s tým, že pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa mu bola uložená aj povinnosť: · nahradiť poškodenej spoločnosti SLK Trade s.r.o., so sídlom Žilina, Veľká okružná 17, IČO: 52 785 424, škodu vo výške 9,90 Eur, a · nahradiť spoločne a nerozdielne s už odsúdeným E. D. poškodenej spoločnosti COOP Jednota Čadca, spotrebné družstvo, so sídlom Čadca, Palárikova 87, IČO: 00 168 947, škodu vo výške 8,89 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania následne uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný v časti výroku o treste, pretože súd prvého stupňa pri ukladaní trestu porušil ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Ďalej uviedol, že obžalovaný bol napadnutým rozsudkom uznaný vinným zo spáchania čiastkových skutkov, ktorých sa dopustil v dňoch 26.08.2022 a 27.08.2022 obdobným spôsobom, ako v prípade iných skutkov, pre ktoré bol v minulosti právoplatne odsúdený. Dopustil sa ich bezprostredne po tom, ako bol dňa 26.07.2022 právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. sn. zo dňa 26.07.2022 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorý spáchal dňa 23.07.2022 a za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 26 mesiacov. Výrok o treste tohto trestného rozkazu bol v dôsledku neskôr preukázanej zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného vo výroku o treste zrušený v rámci ukladania súhrnného trestu ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 26.10.2022, právoplatným dňa 19.11.2022, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z rovnakého trestného činu pre čiastkové skutky spáchané v dňoch 21.11.2021 a 18.01.2022. Bol mu za to uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 40 mesiacov. Vychádzajúc z registra trestov obžalovaného je potrebné konštatovať, že ide o recidivistu, ktorý dlhodobo od roku 2016 pácha majetkovú trestnú činnosť obdobného charakteru, pre ktorú bol celkom 5-krát právoplatne odsúdený. Zo správ zabezpečených na obžalovaného v prípravnom konaní vyplýva, že v období, kedy uvedenú trestnú činnosť páchal, teda v rokoch 2021 a 2022, bol zamestnaný u viacerých (celkom 6) zamestnávateľov, vždy však na veľmi krátku dobu. Družstvo Work House SK, Bratislava, kde bol zamestnaný naposledy od 17.04.2023 do 30.04.2023, vo svojej správe uviedlo, že pracovný pomer s obžalovaným ukončilo z dôvodu jeho neospravedlnených absencií v práci. Obžalovaný bol v minulosti tiež viackrát priestupkovo postihnutý, okrem iného pre priestupky proti majetku a občianskemu spolunažívaniu. Ak zákonodarca v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. vyjadril zásadu, že trest má páchateľovi zabrániť v páchaní trestnej činnosti a zároveň pôsobiť ako generálna prevencia vo vzťahu k iným členom spoločnosti, tak je potrebné uviesť, že obžalovaný sa obdobnej trestnej činnosti dopúšťa opakovane a napriek hrozbe premeny skôr podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Potom nemožno konštatovať, že uloženie samostatného peňažného trestu pre jeho ďalšiu trestnú činnosť napĺňa účel trestu. Rovnako je pri určovaní druhu trestu a jeho výmery podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. dôležité dôsledné hodnotenie osoby páchateľa, jeho pomerov a možnosti nápravy tak, aby ukladaný trest v sebe odrážal najmä jeho minulosť z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu

spoločenských noriem a jeho povinností a jeho vývoj z hľadiska páchania trestnej činnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností o osobe obžalovaného potom nie je možné akceptovať argumentáciu súdu prvého stupňa o tom, že obžalovaný si zo svojich predchádzajúcich odsúdení zobral náležité ponaučenie, prehodnotil svoje doterajšie správanie a má snahu do budúcna viesť život riadneho občana, poukazujúc len na to, že v súčasnosti údajne pracuje v zahraničí a zarába asi 30.000,- Kč. Obžalovaný sa totiž rovnakej majetkovej trestnej činnosti dopúšťal aj v období, keď bol riadne zamestnaný a svoje zamestnanie si nikdy dlhodobo neudržal. Pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. naviac nie je výška škody kvalifikačným momentom. Práve naopak typickým pre tento druh trestnej činnosti je nepatrná škoda a úmyslom zákonodarcu pri zakotvení tohto spôsobu páchania trestnej činnosti bolo jednoznačne postihovanie tzv. „drobných krádeží“, ktorých sa páchateľ dopúšťa opakovane. Peňažný trest podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je ukladaný fakultatívne, a to v prípade, ak sa páchateľ odsudzuje pre úmyselný trestný čin, ktorým získal alebo aspoň mal úmysel získať majetkový prospech alebo ako alternatíva k trestu odňatia slobody. Ustanovenie druhého odseku je prejavom konceptu restoratívnej justície, kde sa dôraz kladie najmä na navrátenie vzťahov do pôvodného stavu, na priaznivé pôsobenie na páchateľa trestného činu a snahu umožniť mu, aby sa čo najskôr mohol „resocializovať“ a začleniť do spoločnosti. Pôjde najmä o prípady menej závažnej trestnej činnosti, pri ktorej nebude nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody, ako aj o prípad, kde vzhľadom na osobu páchateľa bude predpoklad, že na jeho prevýchovu budú postačovať miernejšie nástroje trestnoprávnej represie. Spravidla takáto osoba bude niekto, kto viedol až dosiaľ riadny život a spáchanie trestného činu bolo ojedinelé, výnimočné vychýlenie sa z riadneho spôsobu života. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa , , zrušil napadnutý rozsudok a aby podľa sám rozsudkom obžalovanému uložil podľa Tr. zák. s použitím , , a , Tr. zák. trest odňatia slobody pri strede trestnej sadzby (konkrétne vo výmere 16 mesiacov) so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa Tr. zák.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrila poškodená COOP Jednota Čadca, spotrebné družstvo, avšak len v tom smere, že dala do pozornosti skutočnosť, že obžalovaný im spôsobenú škodu doposiaľ neuhradil.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, avšak pri splnení všetkých zákonných podmienok uvedených v ustanovení

K tomu odvolací súd dodáva nasledovné:

Podľa verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.

Podľa verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v .

Podľa písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel; to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

Upovedomenie o termíne verejného zasadnutia doručoval odvolací súd obžalovanému na adresu na doručovanie písomností, ktorú na účely doručovania písomností v prejednávanej veci uviedol obžalovaný (Ivana Krasku 489/20, Púchov – Horné Kočkovce). Je síce pravdou, že poštová zásielka s týmto upovedomením sa mu nepodarila na tejto adrese doručiť a vrátila sa odvolaciemu súdu dňa 22.01.2024 s poznámkou „adresát je neznámy“, avšak uplatnila sa zákonná fikcia doručenia tohto upovedomenia v zmysle , teda že toto upovedomenie mu bolo doručené dňom, keď bola zásielka vrátená odvolaciemu súdu. Z tohto pohľadu mal potom obžalovaný zachovanú aj zákonnú lehotu na prípravu na toto verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečného návrhu: · prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania podriadeného prokurátora,

· obhajkyňa obžalovaného navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa ako nedôvodné zamietol, pričom poukázala na výšku spôsobenej škody, ktorá sa javí byť neprimeranou k druhu a výmere navrhovaného trestu prokurátorom; taktiež poukázala na názorovú zmenu v spoločnosti pokiaľ ide o páchanie tzv. drobných krádeží, ako aj na to, že obžalovanému bol uložený peňažný trest vo výmere takmer 70-násobku spôsobenej škody, a preto sa javí pre spoločnosť prijateľným, pričom v prípade, ak by ho obžalovaný nezaplatil, tomuto bol uložený náhradný trest odňatia slobody; má preto za to, že napriek kriminálnej minulosti obžalovaného je možné účel trestu splniť aj uložením peňažného trestu tak, ako to urobil súd prvého stupňa, so zohľadnením aj tej skutočnosti, že obžalovaný dal vyhlásenie o vine.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (o uloženom peňažnom treste, a v jeho spojitosti aj čo do výroku o náhradnom treste odňatia slobody), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a takto dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutkov (čiastkových útokov) uvedených v obžalobe.

Podstatou odvolania prokurátora bola neprimeraná miernosť súdom prvého stupňa uloženého peňažného trestu.

Súd prvého stupňa odôvodnil výrok o treste nasledovne (citácie):

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd dbá na to, aby bol trest popri zákonnosti aj spravodlivý. V danom prípade súd odsudzoval páchateľa, ktorý sa v minulosti už dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený, čiže nie je možné konštatovať, žeby sa jednalo o prvopáchateľa, alebo o osobu, ktorá doposiaľ viedla bezúhonný život. Na druhej strane však pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z tej skutočnosti, že možno skutočne konštatovať, že odsudzoval páchateľa, ktorý v určitom období páchal trestnú činnosť, za ktorú bol právoplatne odsúdený a v súčasnej dobe vedie v podstate riadny život a prejavil snahu do budúcna viesť riadny rodinný život – našiel si priateľku, riadne sa zamestnal a podľa vyjadrenia chce v budúcnosti už riadne žiť. Prokurátor navrhoval obžalovanému uložiť nepodmienečný trest s odôvodnením, že náprava obžalovaného môže byť dosiahnutá jedine výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko sa jedná o páchateľa, ktorý už v minulosti bol viackrát súdne trestaný a z týchto odsúdení si nezobral náležité ponaučenie. Súd sa z touto argumentáciu prokurátora nestotožnil a dospel k záveru, že napriek tomu, že bol v minulosti viackrát súdne postihnutý, v súčasnej dobe je vo výkone podmienečného trestu je možné dosvedčiť k tomu, že skutočne z týchto odsúdení si zobral náležité ponaučenie, svojím súčasným životom sa snaží riadne začleniť do spoločnosti a teda prehodnotil svoje doterajšie správanie a má snahu do budúcna viesť život riadneho občana. Vzhľadom aj na výšku spôsobenej škody, a to 9,90 Eur pri samostatnom konaní a 8,89 Eur pri spoločnom konaní s ďalším odsúdeným je možno ustáliť záver, že na prevýchovu obžalovaného nie je nevyhnutne potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a teda takýmto druhom trestu a jeho výmerou ho „vytrhnúť“ zo života v súčasnej dobe riadne pracujúceho občana. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti ako aj z pohľadu súčasného trendu ukladania trestov, kedy aj štát má záujem na tom, aby v prípade, kde by pre prevýchovu páchateľa boli ukladané alternatívne tresty, teda nie bezpodmienečne tresty spojené s výkonom trestu „v kamennej väznici“ a v tomto smere sa pripravuje aj legislatívna úprava, dospel súd k záveru, že práve u tohto páchateľa je možné dosiahnuť účel trestu aj vzhľadom na vyššie uvedené, primeraným trestom peňažným a to vo výške tak ako súd uložil.

Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že takto uložený trest si v náležitej miere splní svoj prevýchovný účel, zároveň tento trest nie je možné brať ako trest, ktorý by si nesplnil svoju úlohu a teda pri ukladaní tohto druhu trestu a jeho výmery súd sledoval záujem spoločnosti na tom, aby za škodu vo výške 18,- Eur, nemusel byť páchateľ nekompromisne umiestnený nepodmienečne vo výkone trestu. Zároveň v prípade, žeby tento peňažný trest bol úmyselne zmarený súd uložil primeraný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, čo považoval za adekvátny náhradný trest.

S takýmto odôvodnením sa ale odvolací súd nestotožnil a z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní prokurátora uvádza nasledovné:

Podľa názoru odvolacieho súdu uloženie peňažného trestu vzhľadom na povahu spáchanej trestnej činnosti, negatívne hodnotenie obžalovaného a predchádzajúci spôsob jeho života na splnenie účelu trestu nepostačuje.

Napriek svojmu ešte relatívne nízkemu veku má obžalovaný doposiaľ v registri trestov už 6 záznamov, z toho 5-krát pre prečin krádeže. Obžalovaný má tiež záznamy o spáchaní množstva priestupkov najmä výtržníckej povahy, ako aj takých, ktoré nasvedčujú o jeho nedisciplinovanosti a ľahostajnému prístupu k dodržiavaniu právneho poriadku.

Z pohľadu predchádzajúceho spôsobu jeho života je potrebné najmä zvýrazniť, že sa opakovane dopúšťal krádeží menej hodnotných tovarov v obchodoch, vrátane alkoholu alebo jedla. Opakovane odcudzil alkohol iba preto, že si chcel vypiť, čo bolo motívom jeho konania aj v prípade skutku (čiastkového útoku) v bode 2/.

Obidvoch stíhaných skutkov (čiastkových útokov) sa dopustil aj napriek tomu, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch jedenkrát postihnutý (išlo o drobnú krádež alkoholu, za čo mu bola uložená bloková pokuta 30,- Eur) a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch dvakrát odsúdený – jednak rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 11.11.2021, ktorým mu bol uložený spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý (po započítaní) vykonal ešte dňa 30.08.2020, ako aj trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 26.07.2022, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 26 mesiacov, ktorá mala plynúť od 27.07.2022 do 27.09.2024 (tento trest bol neskôr zrušený pri uložení súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 40 mesiacov trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 26.10.2022, ktorá skúšobná doba mu po započítaní plynie od 27.07.2022 a má uplynúť dňa 27.11.2025).

Obžalovaný ako špeciálny recidivista vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti (trestnému činu krádeže) sa obidvoch stíhaných skutkov (čiastkových útokov) dopustil: · po tom, čo bol postihnutý peňažnou sankciou pre spáchanie priestupku proti majetku (drobnú krádež), · po tom, čo vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov uložený mu pre prečin krádeže, a · v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre prečin krádeže po vykonaní tohto nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Obžalovaný si z týchto predošlých postihov/odsúdení podľa názoru odvolacieho súdu nezobral potrebné ponaučenie a stíhanú trestnú činnosť spáchal aj napriek hrozbe výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, a teda si nevážil „dobrodenie zákona“ v tom smere, že aj napriek tomu, že už vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody, dostal „šancu“ v podobe uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, ktorú nevyužil, nakoľko len krátko po začatí plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pokračoval v páchaní tej istej trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o uloženie peňažného trestu, je potrebné uviesť, že určuje, že peňažný trest môže (teda nemusí) súd uložiť páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech ( Tr. zák.).

Z podstaty tohto druhu trestu vyplýva, že postihuje majetok páchateľa a je vhodným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu v prípadoch, keď sa páchateľ dopustil trestného činu zo ziskuchtivosti alebo trestným činom prejavil iné nedostatky vo vzťahu k nedotknuteľnosti a ochrane cudzieho majetku. Funkciou tohto trestu je teda odčerpanie majetkového prospechu páchateľa, ktorý získal trestnou činnosťou, najmä ak takýto majetok nemožno odčerpať inak (napr. uložením povinnosti nahradiť spôsobenú škodu a pod.). Vo vzťahu prejednávanej veci je potrebné uviesť, že obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť v prípade obidvoch čiastkových útokov spôsobenú škodu.

Naviac odvolací súd mal pochybnosti o tom, či by bol obžalovaný schopný peňažný trest aj zaplatiť, nakoľko to nevyplývalo z obsahu spisového materiálu (§ 57 ods. 1 Tr. zák.), pričom ide o zákonnú podmienku na jeho uloženie, ktorá musí byť splnená (zákon výslovne určuje, že súd peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť). Pritom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa zjavne vychádzal pri zisťovaní majetkových pomerov obžalovaného len z jeho tvrdení (výpovede na hlavnom pojednávaní), ktoré však nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožnil s názorom prokurátora, že súdom prvého stupňa uložený trest je neprimerane mierny. Vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru odvolacieho súdu svedčili pre odôvodnený záver, že možnosti nápravy obžalovaného sú podstatne sťažené a v jeho prípade má vystupovať do popredia skôr represívna funkcia trestu.

Výsledky vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu preto odôvodňujú v prípade obžalovaného len uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Len takýto trest môže splniť svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Naviac alternatívne tresty by sa mali ukladať najmä prvopáchateľom trestnej činnosti a nie páchateľom, ktorí už vykonali nepodmienečný trest odňatia slobody a aj napriek tomu, dokonca počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pokračovali naďalej v páchaní tej istej trestnej činnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa , , zrušil v napadnutom rozsudku výroky o uloženom peňažnom treste a náhradnom treste odňatia slobody. Následne pri splnení zákonných podmienok uvedených v týmto rozsudkom odsúdil obžalovaného A. B. podľa Tr. zák. s použitím , , a Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, teda pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa Tr. zák. (ktorá bola v rozpätí od 6 mesiacov do 26 mesiacov), ktorý už považoval za primeraný, zákonný, spravodlivý a taktiež schopný splniť účel trestu definovaný v ustanovení Tr. zák.

K tomu odvolací súd dodáva, že nebyť vyhlásenia obžalovaného o vine, musel by mu byť nepochybne uložený ešte prísnejší trest odňatia slobody,

Na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody odvolací súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.

Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.