Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-67-2023.pdf
PDF · 86.43 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/67/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v právnom spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 544,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 544,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 19.11.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 9.6.2023 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 544,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.11.2020 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným ako poistníkom poistnú zmluvu č. 6608080640 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s účinnosťou od 17.6.2020 na dobu neurčitú. Dňa 3.8.2020 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej poisteným vozidlom bola spôsobená vecná škoda na motorovom vozidle poškodenej D. E. F., ktorá si u žalobcu uplatnila nárok na náhradu škody Po prešetrení poistnej udalosti žalobca vyplatil poškodenej poistné plnenie v sume 576,44 eur. Žalovaný bez dôvodov hodných osobitného zreteľa si v zákonom stanovenej lehote nesplnil povinnosť a neoznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti, čím vznikol žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho plnil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu vyplateného poistného plnenia v sume 544,44 eur titulom regresného nároku. Žalovaný náhradu poistného plnenia žalobcovi neuhradil.
3. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením žalovanému na adresu uvedenú v Registri obyvateľov SR. Avšak súd zistil, že sa žalovaný v mieste trvalého pobytu nezdržuje. Úkony súdu na zistenie adresy jeho skutočného pobytu a doručenie žaloby boli neúspešné. Dňa 27.10.2023 súd zverejnil na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Podľa § 297 ods. 1 CSP (zákon č.160/2015 Z.z.) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR.
5. Keďže v prejednávanej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, podľa ktorého súd len oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 24.1.2024.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca dňa 17.6.2020 uzatvoril so žalovaným ako poistníkom poistnú zmluvu č. 6608080640 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. VOLKSWAGEN PASSAT, EČV: G. XXX G. s účinnosťou od 17.6.2020 na dobu neurčitú.
8. Dňa 3.8.2020 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej predmetným vozidlom bola spôsobená vecná škoda na motorovom vozidle poškodenej D. E. F., EČV: H. XXX I..
9. Poškodená si u žalobcu uplatnila nárok na náhradu škodu a žalobca vyplatil poškodenej poistné plnenie vo výške 576,44 eur.
10. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 26.10.2020 a následne urgenciou zo dňa 14.12.2020 na náhradu vyplateného poistného plnenia v sume 544,44 eur do 15 dní odo dňa doručenia výzvy.
11. Žalovaný náhradu poistného plnenia žalobcovi neuhradil.
12. Podľa ust § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
13. Podľa ust. § 10 ods. 1, písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
14. Podľa ust. § 12 ods. 1, písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
15. Podľa ust. § 12 ods. 2, písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
16. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
17. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
18. Podľa ust. § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. VOLKSWAGEN PASSAT, EČV: G. XXX G., ktoré je vo vlastníctve a držbe žalovaného, a to s účinnosťou od 17.6.2020 na dobu neurčitú. Dňa 3.8.2020 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej predmetným vozidlom bola spôsobená vecná škoda. Poškodená si u žalobcu uplatnila nárok na náhradu škody a žalobca vyplatil poškodenej poistné plnenie vo výške 576,44 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaný v zákonom stanovenej lehote nesplnil povinnosť uloženú zákonom a neoznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti, vznikol žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho plnil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca si voči žalovanému uplatnil titulom regresu nárok na zaplatenie sumy 544,44 eur.
21. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 19.11.2020 bola 0 %) vo výške 5 % ročne zo sumy 544,44 eur do zaplatenia.
22. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 544,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.11.2020 do zaplatenia, čím žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
23. O splnení povinnosti v lehote troch dní súd rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. V citovanom ustanovení § 257 CSP je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 CSP), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 CSP. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 CSP. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
28. Je nutné poznamenať, že žalovaný po celú dobu konania zostal nečinný. Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jeho prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické
nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.
29. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
30. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.