Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Saz/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcov: 1. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X/XX, F., E. G., Ukrajina, toho času Pobytový tábor, G. H. I. XXX, XXX XX G. H. I., 2. J. B., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť Ukrajina, bytom E. X/XX, F., E. G., Ukrajina, toho času Pobytový tábor, G. H. I. XXX, XXX XX G. H. I., zastúpený žalobkyňou v 1. rade, žalobcovia v 1. a 2. rade zastúpení: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ČAS:MU-PO-241-18/2023-Ž zo dňa 6.10.2023, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Právo na náhradu trov konania sa úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 16.11.2023 sa žalobcovia domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-PO-241-18/2023-Ž zo dňa 13.6.2023 v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ostatných výrokoch žalobkyňa s rozhodnutím súhlasila.

Administratívne konanie

2. Žalobcovia požiadali dňa 16.6.2023 o udelenie azylu z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine a z ekonomických dôvodov.

3. Rozhodnutím žalovaného ČAS:MU-PO-241-18/2023-Ž zo dňa 6.10.2023 sa žalobcom neudelil azyl, neposkytla doplnková ochrana, neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny a neposkytla sa im ani doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa , , a podľa o azyle (ďalej ako „“). Rozhodnutie bolo žalobkyni v 1. rade doručené dňa 19.10.2023.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobcovia pricestovali na územie SR dňa 28.2.2022 a následne dňa 9.3.2022 požiadali o dočasné útočisko, ktoré im bolo poskytnuté na základe uznesenia vlády SR č. 185 zo dňa 16.3.2022, v súlade so . Následne, napriek udelenému dočasnému útočisku požiadali žalobcovia dňa 16.6.2023 o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR kvôli vojnovému konfliktu na Ukrajine a tiež z ekonomických dôvodov.

5. V rámci pohovoru dňa 4.7.2023 žalobkyňa v 1. rade uviedla, že v krajine pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany a ani nevykonávala žiadne politické aktivity. Na Ukrajine nemala žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi, nikdy nebola trestne stíhaná alebo väznená. Dôvodom ich odchodu z krajiny bola náhla zmena bezpečnostnej situácie, keď dňa 24.2.2022 vtrhla na F. ruská armáda a vzhľadom na túto nepriaznivú situáciu tam nechcela zotrvať. Zároveň poukázala aj na to, že z Ukrajiny odišla z ekonomických dôvodov, nakoľko si tam nevedela nájsť prácu a finančne sa postarať o seba a o svojho syna, žalobcu v 2. rade. Z krajiny vycestovali dňa 27.2.2022, keď sa spoločne so dopravili na Slovensko, kde požiadali o dočasné útočisko, ktoré im bolo aj poskytnuté. O dva mesiace sa však so synom vrátila na F., kde zotrvala až do marca 2023, kedy sa opäť vrátila na územie SR. Asi po dvoch týždňoch pobytu boli kvôli škole syna nútení vrátiť sa na F. a dňa 14.6.2023 prišli opäť na Slovensko, kde požiadali o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany.

6. Podmienky na priznanie azylu neboli podľa žalovaného u žalobcov splnené, nakoľko udelenie azylu je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania ako závažného alebo opakovaného konania, spôsobujúceho vážne porušovanie základných ľudských práv, alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom.

7. Na priznanie azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany musí byť objektívne preukázané, že dôvody prenasledovania vychádzajú z , teda z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. V prípade žalobcov však uvedené skutočnosti preukázané neboli, pričom je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade z krajiny pôvodu odišla spolu so žalobcom v 2. rade z dôvodu ozbrojeného konfliktu, ako aj z ekonomických dôvodov. Samotný konflikt a nepriaznivá situácia v krajine, ekonomické dôvody, hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok však nezakladajú žiaden relevantný dôvod na udelenie azylu.

8. Nakoľko podmienky na udelenie azylu neboli u žalobcov splnené, žalovaný posudzoval splnenie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany, avšak dospel k záveru, že v prípade návratu žalobcov do krajiny pôvodu neexistujú žiadne také indície, ktoré by svedčili o tom, že by mohli byť vystavení reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle .

9. Z aktuálnych informácií o Ukrajine je zrejmé, že Zakarpatská oblasť, odkiaľ žalobcovia pochádzajú, je regiónom, kde nedochádza k nevyberavému násiliu. Jediný incident bol zaznamenaný 3. mája 2022, keď ruská strela zasiahla železničnú infraštruktúru v meste Volovec, čo je viac ako 100 kilometrov severovýchodne od Užhorodu, žiadne ďalšie incidenty v tomto regióne zaznamenané neboli. Zakarpatská oblasť je zároveň jediným regiónom Ukrajiny, kde od začiatku vojny mesto Užhorod, odkiaľ žalobcovia pochádzajú, hostil tisíce vnútorne presídlených osôb a aj naďalej poskytuje Ukrajincom útočisko.

10. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny žalovaný uviedol, že v prípade žalobcov neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa , keďže na území SR nemajú žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohli po splnení zákonných podmienok zlúčiť. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny žalovaný uviedol, že žalobcovia nemajú na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udelenou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohli po splnení zákonných podmienok zlúčiť.

11. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni v 1. rade doručené dňa 28.9.2023.

Argumentácia žalobcov

12. V dôvodoch správnej žaloby žalobcovia uviedli, že o udelenie medzinárodnej ochrany žiadali z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine a z ekonomických dôvodov. Vojnový konflikt, v ktorom sa Ukrajina nachádza, poznačil rôzne oblasti života obyvateľov, pracovný trh, sociálne zabezpečenie, školský systém, dodávky elektrickej energie. Maloletý žalobca v 2. rade nemôže riadne navštevovať školu, jeden deň sa učí, druhý deň pustia sirénu a deti sú v úkryte. Doma sa nemôže učiť kvôli výpadkom Záporožskej elektrárne. Vojna spôsobila i to, že žalobkyňa v 1. rade sa nedokáže uplatniť na trhu práce a zaopatriť svoje maloleté dieťa.

13. Hrozba vážneho bezprávia sa posudzuje na základe informácií o krajine pôvodu s výhľadom do budúcna. Samotná skutočnosť, že žalobcovia doposiaľ neboli priamo subjektom vážneho bezprávia v jeho tretej forme neznamená, že im reálne nebezpečenstvo v budúcnosti nehrozí. Žalovaný v čase trvania ozbrojeného konfliktu na Ukrajine nemôže vylúčiť, že žalobcovia v budúcnosti v krajine pôvodu nebudú čeliť vážnemu bezpráviu v jeho tretej forme, a už vôbec to, že situácia sa aj v aktuálne bezpečnom Užhorode nemôže zmeniť z minúty na minútu, hoci tejto zmene doposiaľ nič nenasvedčuje, každá vojna je charakterizovaná svojou nepredvídateľnosťou. Podľa prognóz litovských tajných služieb má Rusko k dispozícii zdroje, ktoré mu umožňujú viesť vojnu s rovnakou intenzitou ako dnes ešte ďalšie dva roky.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.11.2023 uviedol, že pri vydaní rozhodnutia vychádzal z výpovede žalobkyne v 1. rade zo dňa 4.7.2023 a všeobecne dostupných informácií o jej krajine pôvodu zadovážených odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce žalovaného, nakoľko bolo nevyhnutné posúdiť skutočnosti, ktoré žalobkyňa v 1. rade uviedla.

15. Po vypuknutí vojenského konfliktu na Ukrajine dňa 24.02.2022 sa žalobkyňa v 1. rade rozhodla, že krajinu pôvodu spolu so svojim synom, dcérou a vnučkou opustí. Urobila tak aj z ekonomických dôvodov, nakoľko si nevedela nájsť prácu a finančne sa postarať o svoju rodinu. Dňa 27.2.2022, po odchode z Ukrajiny, sa dopravili na územie Slovenska, kde následne žalobcovia požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, ktoré im bolo poskytnuté 9.3.2022. Po dvoch mesiacoch sa žalobkyňa v 1. rade rozhodla, že sa spolu so svojim synom vráti na F., kde zotrvali až do marca 2023. Po opätovnom návrate na Slovensko však boli po dvoch týždňoch nútení kvôli škole jej syna sa opäť vrátiť na Ukrajinu. Po tom, čo sa žalobkyňa v 1. rade so synom opätovne vrátili na Slovensko, požiadala vo svojom mene a v mene svojho syna dňa 16.06.2023 o udelenie azylu, čím im zaniklo poskytovanie dočasného útočiska.

16. Žalobkyňa v 1. rade spolu so svojim synom sa po krátkom čase od vypuknutia konfliktu dobrovoľne vrátila do Užhorodu, kde má trvalý pobyt a kde približne rok žili a žalobkyňa v 1. rade bola aj krátky čas zamestnaná. Nakoľko však nedokázala finančne zabezpečiť seba a svojho syna, rozhodla sa pre návrat na Slovensko. Podľa všeobecne dostupných informácií je zrejmé, že Užhorod, resp. Zakarpatská oblasť, odkiaľ žalobkyňa pochádza, je regiónom, kde nedochádza k nevyberavému násiliu. Okrem jedného incidentu, žiadne ďalšie incidenty v tejto oblasti zaznamenané neboli. Dôvody žalobkyne a jej syna boli individuálne posúdené, pričom nebola zistená reálna hrozba vážneho bezprávia tak, ako to vyplýva z . Z výpovede žalobkyne v 1. rade taktiež vyplýva, že v prípade jej návratu do krajiny pôvodu jej nehrozí vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, pretože tam nevykonávala takú činnosť, za ktorú by jej takéto sankcie hrozili. Tak isto žalovaný dospel k záveru, že v krajine pôvodu by jej nehrozilo vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského zaobchádzania alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu z dôvodu jej žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR. Žalovaný riadnym a dostatočným spôsobom, a na základe skutočností, ktoré sú obsahom spisového materiálu zistil skutkový stav, na základe ktorého vydal napadnuté rozhodnutie. Vychádzal z obsahu pohovoru vykonaného so žalobkyňou v 1. rade, posúdil situáciu v krajine jej pôvodu, pričom sa dôkladne zameral na dôvody, ktoré vo svojej výpovedi sama uviedla. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akých podkladov žalovaný vychádzal pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu. Požiadaním o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR poskytovanie dočasného útočiska v zmysle ustanovenia zaniká, avšak o túto formu ochrany na území SR možno opätovne kedykoľvek požiadať.

Aplikovaná právna úprava

17. Podľa , ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

18. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v , . konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,

19. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,

20. Podľa , ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa , ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa , ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa , alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa , mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí.

22. Podľa , ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak a) nespĺňa podmienky podľa alebo b) nespĺňa podmienky podľa .

23. Podľa , dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu; cudzincom sa na účely poskytovania dočasného útočiska rozumie štátny príslušník tretej krajiny podľa osobitného predpisu.

24. Podľa , vláda v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie vyhlási poskytovanie dočasného útočiska a zároveň určí začiatok, podmienky a skončenie poskytovania dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska; vláda môže vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie.

Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

25. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu ( až ) po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-PO-241-18-Ž zo dňa 6.10.2023 a na pojednávaní konanom dňa 14.2.2024 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

26. Predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcom.

27. Súd poukazuje na to, že sa jedná o žalobu vo veciach azylu a túto v zmysle posudzoval neformálne a nebol pri jej posudzovaní viazaný žalobnými dôvodmi.

28. Pri posudzovaní žiadosti o azyl alebo o doplnkovú ochranu v časti, kde správny orgán hľadá kvalifikovanú odpoveď na to, či žiadateľ o azyl spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, sa správny orgán riadi základnými procesnými pravidlami posudzovania žiadostí o azyl v konaní o udelenie azylu, ktoré obsahu je .

29. Žalovaný správne rozhodol o neposkytnutí azylu žalobcom, nakoľko na priznanie azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany musí byť objektívne preukázané, že dôvody prenasledovania vychádzajú z , teda z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. V prípade žalobcov však uvedené skutočnosti preukázané neboli, pričom je zrejmé, že žalobcovia z krajiny pôvodu odišli z dôvodu ozbrojeného konfliktu, ako aj z ekonomických dôvodov. Samotný konflikt a nepriaznivá situácia v krajine, ekonomické dôvody, hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok však nezakladajú žiaden relevantný dôvod na udelenie azylu.

30. Napadnuté rozhodnutie je správne aj v časti o neudelení azylu na účel zlúčenia rodiny, keďže žalobcovia nemajú na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohli po splnení zákonných podmienok zlúčiť. Rovnako je rozhodnutie správne aj v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny keďže žalobcovia nemajú na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udelenou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohli po splnení zákonných podmienok zlúčiť.

31. K žalobnej námietke týkajúcej sa neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcom správny súd uvádza, že doplnková ochrana sa poskytne žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Posúdenie musí byť predovšetkým individuálne a musí zohľadniť všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa, ako aj tvrdenia a dôkazy predložené žiadateľom a jeho postavenie a osobné pomery.

32. Miera preukázania hrozby vážneho bezprávia vymedzuje, aká vysoká musí byť pravdepodobnosť, že v prípade návratu do krajiny pôvodu bude žiadateľ o azyl vystavený vážnemu bezpráviu. Miera dôkazu je v podmienkach na poskytnutie doplnkovej ochrany formulovaná odlišne, ako je to pri azyle. Reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia sa v porovnaní s opodstatnenými obavami z prenasledovania opiera skôr objektívne kritériá, ktoré sú nezávislé od subjektívnej kategórie strachu. Vzhľadom na tento záver tvrdenia žiadateľa o azyl o hroziacej ujme v krajine pôvodu budú len jedným z podkladov, s ktorými sa správny orgán musí vysporiadať pri náležitom zistení skutkového stavu. K ustáleniu, že v konkrétnom prípade žiadateľa o azyl existujú vážne dôvody domnievať sa, že mu hrozí reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia, totiž môže dôjsť aj vtedy, ak o niektorých z týchto dôvodov žiadateľ o azyl vôbec nevie a teda o nich ani správnemu orgánu ani nemôže poskytnúť svoje tvrdenia. Rovnako je možné ustáliť reálnu hrozbu vážneho bezprávia aj u inak nedôveryhodného žiadateľa o azyl. Zdrojom vážnych dôvodov budú okrem tvrdení žiadateľa predovšetkým informácie o krajine pôvodu, z ktorých možno zistiť vážne dôvody, pre ktoré sa domnieva, že žiadateľovi v krajine pôvodu reálne hrozí vážne bezprávie.

33. Vážnym signálom reálneho nebezpečenstva vážneho bezprávia je pre správny orgán informácia o tom, že žiadateľ už v minulosti v krajine pôvodu utrpel vážne bezprávie alebo bol priamo vystavený jeho hrozbám. Reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia sa posudzuje z hľadiska ustálenia jeho hrozby pre prípad návratu žiadateľa o azyl do krajiny pôvodu. Z toho vyplýva, že implicitným znakom definície osoby, ktorá má nárok na poskytnutie doplnkovej ochrany, je že sa nachádza mimo krajiny svojho pôvodu. Hrozba vážneho bezprávia sa teda posudzuje na základe informácií dostupných v čase rozhodovania s výhľadom do budúcna, t.j pre prípad návratu do krajiny pôvodu. .Skutočnosť, že pred odchodom z krajiny pôvodu žiadateľ o azyl nebol priamo subjektom vážneho bezprávia, ešte neznamená, že reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia v budúcnosti nehrozí.

34. Testom reálneho nebezpečenstva sa zaoberal aj Európsky súdny dvor v prípade Elgafaji, kedy vo výroku rozsudku vyjadril, že existencia vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu nie je podriadená podmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je

špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho osobnej situácii. Existencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt dosiahne takú vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny, prípadne do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na jej území čelila reálnemu riziku utrpenia takéhoto ohrozenia. Teda čím viac je žiadateľ schopný preukázať, že je osobitne dotknutý z dôvodov vlastných jeho osobnej situácii, tým nižšiu úroveň neselektívneho násilia je potrebné preukázať. Zároveň pri individuálnom posúdení situácie sa má zohľadniť územný rozsah tejto situácie neselektívneho násilia a skutočné cieľové miesto v prípade návratu do krajiny pôvodu.

35. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný náležite zisťoval situáciu v krajine pôvodu žalobcov, konkrétne v regióne Zakarpatie a zistil, že v oblasti mesta Užhorod, resp. v Zakarpatskej oblasti nedochádza k neselektívnemu násiliu, okrem jedného incidentu. Žalovaný posudzoval dôvody žalobcov individuálne, pričom nebola zistená hrozba vážneho bezprávia. Z výpovede žalobcov nevyplýva, že by im v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, pretože tam nevykonávali takú činnosť, za ktorú by im takéto sankcie hrozili. Rovnako by im nehrozilo mučenie alebo neľudské zaobchádzanie alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest z dôvodu žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR.

36. V prípade žalobcov nikdy nebolo proti ním vedené trestné konanie, neboli väznení, zatknutí alebo zadržaní. V krajine pôvodu nevykonávali žiadnu takú činnosť, za ktorú by im v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Rovnako z ich výpovede nevyplynulo, že by boli v minulosti v krajine pôvodu vystavení mučeniu, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Nevykonávali žiadnu takú činnosť, ktorá by v prípade návratu do krajiny pôvodu viedla oficiálne štátne orgány k neprimeraným opatreniam voči ich osobe. Takisto nebudú v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavení reálnemu, vážnemu a individuálnemu ohrozeniu na živote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

37. Teda pokiaľ sa týka poskytnutia doplnkovej ochrany možno zhrnúť, že nič nenasvedčuje tomu, žeby ich možná obava z návratu do krajiny pôvodu bola opodstatnená, nakoľko neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, že by v prípade ich návratu do krajiny pôvodu boli vystavení reálnej hrozbe vážneho bezprávia tak, ako ju definuje . Žalovaný jasne a zrozumiteľne, s uvedením jasných dôvodov vysvetlil, prečo v ich prípade neprichádza do úvahy poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle .

38. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité. Z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, ktorý má oporu v obsahu administratívneho spisu. Žalovaný teda postupoval správne, v súlade so , keď podľa ustanovenia žalobcom azyl neudelil a neposkytol im doplnkovú ochranu podľa a .

39. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu podľa zamietol, majúc zato, že táto, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je dôvodná. V prípade žalobcov neboli preukázané dôvody pre udelenie azylu ani poskytnutia doplnkovej ochrany.

40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovia nemali v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.