Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 22 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (28)Uznesenie_7CoE-97-2019.pdf
PDF · 75.62 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/97/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005 proti povinnej: Z. Ž., nar. X.X.XXXX, bytom D.Á. XX, X., o vymoženie pohľadávky 530,20 €, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 6Er/576/2005-18 zo dňa 10.6.2019 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného vydal dňa 29.12.2005 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora, na vymoženie istiny 530,20 eur a trov exekúcie. Exekučným titulom sú rozhodnutia Národného úradu práce - Okresného úradu práce v Gelnici č. OK/1248/16/PPN/03, OK/1249/16/PPN/03, OK/1250/16/PPN/03, OP1251/16/PPN/03 zo dňa 9.6.2003.
3. Oprávnený predložil súdu prvej inštancie podanie označené ako podnet na preskúmanie preklúzie a zastavenie exekúcie. Oprávnený v podnete poukázal na to, že v zmysle § 25 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, §131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom ku dňu 31.12.2003 a § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2004, je toho názoru, že v priebehu exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie a sú splnené predpoklady na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti súdu.
4. Súd prvej inštancie vychádzajúc z § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 126 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v období od 1.1.1997 do 31.12.2003 platenie a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti upravoval zákon č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, podľa ktorého Okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne činnej osoby, ak sa príspevok neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume. Právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. K ich premlčaniu možno v exekučnom konaní prihliadať len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky. K vzneseniu námietky premlčania však v predmetnom konaní nedošlo, a preto sa pohľadávky vymáhané v tomto exekučnom konaní na základe rozhodnutí Okresného úradu práce nepremlčujú a preklúzia sa na ich vymáhanie
nevzťahuje. Súd prvej inštancie po preskúmaní podnetu oprávneného dospel k záveru, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie, preto podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil a k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného.
6. V odvolaní oprávnený poukázal na exekučné tituly, ktorými sú rozhodnutia Národného úradu práce- Okresného úradu práce v Gelnici č. OK/1248/16/PPN/03, OK/1249/16/PPN/03, OK/1250/16/PPN/03, OP1251/16/PPN/03 zo dňa 9.6.2003, ktorými bol povinný zaviazaný uhradiť nedoplatok príspevku na poistenie v nezamestnanosti a penále k tomu prislúchajúce. Tieto rozhodnutia sa stali právoplatnými dňa 2.7.2003 a vykonateľnými dňa 3.7.2003. Odvolateľ citoval ustanovenie § 277 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ustanovenia § 69 ods. 1 a 2, § 20 ods. 2 písm. t), § 126 ods. 1 a 3, § 128 ods. 1 a 2 a§ 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti. Poukázal na ustanovenie §126 ods. 3 zákona o zamestnanosti, ktorý upravuje premlčanie práva okresného úradu práce vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti, pričom určuje 3- ročnú premlčaniu lehotu a ako začiatok plynutia premlčacej lehoty stanovuje deň splatnosti príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Podľa názoru oprávneného iba na základe rozhodnutia vydaného podľa správneho poriadku mohol okresný úrad práce podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý sa spravuje správnym poriadkom a je možné ho vykonať lev v trojročnej prekluzívnej lehote. Premlčacia lehota práva vymáhať sa týka iba príspevku na poistenie v nezamestnanosti a nie príslušného penále uvedeného v § 128 zákona o zamestnanosti. Zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti vo svojich záverečných ustanoveniach v § 131 jednoznačne ustanovuje, že na konanie vo veci rozhodnutia o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Aplikovanie správneho poriadku je tak v tomto prípade opodstatnené aj z dôvodu, že samotný zákon o zamestnanosti neupravuje konanie o vydaní rozhodnutia vo veci uloženia peňažnej povinnosti dlžníkovi. Oprávnený citoval ustanovenie § 71 ods. 1 a 3 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2003, z ktorých vyplýva, že rozhodnutia vydané v správnom konaní možno vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Oprávnený má tak za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že dôvody, pre ktoré bolo napadnuté uznesenie vydané, neexistovali. 8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
14. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že oprávnený doručil súdu prvej inštancie dňa 31. 5. 2019 podanie označené ako „Podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenie konania“, v ktorom poukázal na právnu úpravu vzťahujúcu sa na postup pri vydávaní exekučného titulu a jeho vymáhania pokiaľ ide o platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a do garančného fondu vrátane príslušných penále. Vzhľadom na uvedené mal za to, že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie a sú tak splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti súdu. Výslovne uviedol, že podnet nie je návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
15. Z hľadiska procesnej teórie a následne aj pre vyhodnotenie náležitostí, obsahu, formy a účinkov je potrebné odlišovať návrh, podnet, procesný úkon a podanie, pričom procesný úkon je širší pojem ako podanie. Najmenej formálnym a najvšeobecnejším je tzv. podnet, ktorý nie je možné stotožniť s návrhom na začatie konania. Podnetom sa súdu sprostredkúva určitá informácia či už od subjektu konkrétneho konania alebo iného (tretieho) subjektu. Podnet má svoj význam prakticky len v konaniach, ktoré môže súd začať z úradnej povinnosti prípadne, ak môže o určitej otázke súd rozhodnúť aj bez návrhu. Tak je tomu i v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Pokiaľ teda informácie obsiahnuté v podnete odôvodňujú určitý zákonom upravený postup súdu (napr. začatie konania, rozhodnutie o zastavení exekúcie) súd z úradnej povinnosti vydá uznesenie o začatí konania (v mimosporových konaniach), v exekučnom konaní vydá uznesenie o zastavení exekúcie. Ak však takéto dôvody z podnetu vyvodiť nemožno, niet dôvodu, aby súd konal o nespôsobilom predmete konania a rozhodol o jeho zamietnutí. Uvedený postup (povinnosť) súdu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Postačí, ak subjektu podávajúcemu podnet túto skutočnosť eventuálne oznámi.
16. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí podnetu, teda bez spôsobilého predmetu konania, ktorý mal byť podkladom pre jeho rozhodnutie. Pre úplnosť možno dodať, že ani v prípade rozhodovania o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, súd po zistení, že nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, nevydáva rozhodnutie, ktorým podnet (návrh) zamieta.
17. Odvolací súd takto dospel k záveru, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli dané dôvody, preto uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP bez toho, aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).