Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34P-135-2019.pdf
PDF · 92.06 KB
No categories available
34P/135/2019
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., dieťa rodičov : matky I.. W. H., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom H. XXX, zastúpenej v konaní právnym zástupcom poruban advokáti s.r.o., so sídlom v U., N. č.X/XXX, V. : XX XXX XXX a otca S. C., štátneho občana G. republiky, trvale bytom I. XX, zastúpeného v konaní právnym zástupcom Z. kancelária N.. F. Q., s.r.o., so sídlom v H. nad H., J. N. XX, V. : XX XXX XXX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec maloletého domáhal, aby súd neodkladným opatrením upravil jeho styk maloletým v každom týždni v stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v sobotu od 11.00 hod. do 18.00 hod., kedy si otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky dieťaťa a po stretnutí ho odovzdá matke dieťaťa v mieste jej bydliska. Tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal otec spolu s jeho vyjadrením k návrhu matky vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, kedy otec uviedol, že on súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasí s ňou navrhovanou sumou výživného 200,-Eur mesačne a on súhlasil s výživným 100,-Eur mesačne. Nesúhlasil ani s ňou navrhovanou úpravou styku a on sa domáhal úpravy jeho styku s maloletým vo veci samej totožne ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec uviedol, že nie je pravdou, že by s matkou dieťaťa nikdy nežili spolu, pretože v spoločnej domácnosti bývali od apríla 2017 do júna 2017 u rodičov matky dieťaťa a od januára 2018 do mája 2018 bývali spoločne v prenajatom byte. Otec ďalej uviedol, že on sa so synom stretáva výlučne podľa určenia matky, najčastejšie v OC W., napriek tomu, že vzdialenosť medzi ich bydliskami je cca X km. Uviedol, že do 04/2019 sa on s maloletým stretával u seba doma, od 04/2019 prebieha styk na pokyn matky tak, že on je s maloletým v detskom kútiku v OC, zatiaľ čo matka nakupuje a takýto styk považuje pre rozvoj vzťahu za nedostatočný, zasahujúci do jeho práva na styk s dieťaťom. Súčasné podmienky stretávania otca s dieťaťom ho obmedzujú a aj s poukazom na to, že od 1.9.2019 začal maloletý navštevovať MŠ, je stretávanie v detskom kútiku nákupného centra nevyhovujúce. Otec má za to, že dlhšie odlúčenie môže spôsobiť citové ochladnutie a stratu prirodzenej väzby medzi otcom a dieťaťom. Má za to, že preto hrozí bezprostredná ujma na ústavne garantovaných právach dieťaťa na styku so svojim rodičom, ujma na duševnom vývoji dieťaťa ako aj ujma na ústavne garantovaných právach rodiča na styk s maloletým., preto je dôvodná potreba okamžitej úpravy styku otca s maloletým a poukázal na rozhodnutia iných súdov v iných veciach.
2. Matka maloletého nesúhlasila s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že maloletý bol pre otca nechcené dieťaťa, kedy tvrdil, že sa necíti byť otcom, nevie dieťaťa vychovávať, už počas tehotenstva nejavil záujem, celé tehotenstvo boli z jeho strany len samé výčitky. Chcel si užívať a nie starať sa o dieťa a kázal jej, aby maloletého dala na adopciu. V čase tehotenstva
jej oznámil jeho neveru, pri zlých genetických výsledkoch neposkytol žiadnu podporu. Po pôrode ju s dieťaťom len doviezol domov a odišiel k svojej matke a až 26.4.2017 sa k nim nasťahoval a aj to len na podnet jeho matky, ktorá mu zbalila veci a kázala mu ísť tam, kam patrí. Po 2 týždňoch odišiel s tým, že sa na to všetko necíti a o pár dní sa vrátil. 6.6.2017 opäť odišiel s tým, že to nezvláda, že má problém sám so sebou. Po odchode nejavil záujem o ňu ani o syna niekoľko mesiacov a až po niekoľkých mesiacoch sa ozval, aby mu poslala číslo účtu kvôli výživnému. Nevidel, kedy malý začal chodiť, kedy mu rástli zuby, kedy sa začal usmievať, kedy loziť a len starí rodičia z otcovej strany chodili maloletého navštevovať ku nej domov. Koncom roku 2017 ona dala otcovi ešte jednu šancu, aby rodinu zachránila a navrhla mu, aby začali bývať sami niekde v prenajatom byte. Otcovi dieťaťa sa do toho moc nechcelo, ale nakoniec našiel podnájom, kde sa 30.1.2018 nasťahovali a bývali tam do polovice mája 2018, pričom nasťahovaniu predchádzala chata s kamarátmi otca dieťaťa, kde otec neustále pil. Potom aj na byte pil často poza jej chrbát. S nimi trávil málo času, lebo buď bol v práci alebo u svojich rodičov a večer chodil do posilňovne s kamarátmi, so synom nebýval. V 04/2018 spôsobil v robote problém, následne začal piť, byť agresívny a skončilo to jeho umiestnením do CPZ, vyhrážal sa jej rodičom, napadol jej strýka, nadával aj jej, ublížil svojim rodičom, čím spáchal niekoľko trestných činov. Po prepustení z CPZ sa vrátil na prenajatý byt, objavila sa u neho agresivita, o syna nejavil záujem, venoval sa len svojim veciam. Preto 18.5.2018 ona so synom ušla z bytu, lebo z jeho strany bol psychický a fyzický teror, fyzicky ju napadol, pobral jej kľúče od auta, od bytu, zobral jej mobil, škrtil ju a pod. Po jej odchode on odišiel k svojej matke, kde napadol svoju rodinu a okamžite bol umiestnený na psychiatrii, kde ho strážili policajti, lebo bol agresívny aj voči zdravotnému personálu. Do 08/2018 bol umiestnený do T. pre odsúdených a do väzenia ho chodila ona navštevovať aj so synom. Otcovi dieťaťa bola diagnostikovaná bipolárna porucha osobnosti - mániodepresívna psychóza. Pre vážnosť stavu bol zo skutkov vyvinený a prepustený do domácej liečby, berie lieky. Otec sa so synom stretával raz do týždňa v jej prítomnosti, nakoľko syn k nemu nemá emočný vzťah. Ona so synom chodila na návštevy k jeho rodičom, kde sa otec synovi nevenoval a dieťa tam ani nechcelo chodiť. Matka poukázala na to, že stará matka nerešpektovala ju ako matku dieťaťa, dávala malému jesť to, čo ona nechcela, aby jedol, nedala na neho pozor a malý spadol zo schodov a jej posledná návšteva u nich bola 22.4.2019, kedy nastala medzi ňou a starou matkou dieťaťa z otcovej strany hádka, kedy jej ona vyčítala, že ona môže za všetko, čo sa jej synovi stalo. Ona kontaktu so starými rodičmi nebránila, mohli vnuka navštevovať u nej ako predtým, ale oni prestali sami od seba, po hádke ich už nekontaktovali. Potom začali realizovať stretnutia s otcom v detskom kútiku v OC W., pričom ona išla autom, vyzdvihla aj otca dieťaťa v mieste jeho bydliska a tak to bolo do 11/2019. Nakoľko počas jazdy autom boli časté hádky, tak povedala otcovi dieťaťa, aby na stretnutia chodil sám svojim autom. Počas ich stretnutí program vymýšľala ona, lebo zo strany otca nebol žiaden záujem, ona vymyslela výlet do F., kúpanie, opekačky. Stretnutia otcovi často nevyhovovali s odôvodnením, že má iné povinnosti a prácu doma a stretnutia prispôsobovali jemu. Od 07/2019 začala presne dodržiavať termíny uvedené v jej návrhu. Aj stretnutia v OC vyzerali tak, že otec sa len pozeral a až na jej vyzvanie, aby sa malému venoval, sa začal s ním hrať. V detskom kútiku ju maloletý stále vyhľadával pohľadom, len párkrát sa stalo, že ona odbehla na pár minút do lekárne. Matka poukázala na to, že maloletý sa na otca ani nepýta, v deň stretnutia často plače v aute. Otec vôbec nepozná režim dieťaťa, nevie, čo má rád, čo jedáva, nezaujíma sa o to, čo sa dieťa naučilo, syna objíma proti jeho vôli a syn ho odtláča. Po podaní jej návrhu sa jej otec vyhrážal, že jej nič nepomôže, on si syna zoberie, syna jej vytrhol z ruky, pričom dieťa spadlo na zem, do nej strčil a urážal ju, opäť sa u neho prejavila agresivita. Po prepustení z väzenia mal zakázané piť alkohol, čo porušil. Matka nesúhlasí, aby si otec bral syna sám, nakoľko malý ho nevníma ako rodiča, keďže s ním nevyrastal a nepozná ho a tiež kvôli jeho zdravotnému stavu, keďže otec sa lieči v psychiatrickej ambulancii, a tiež kvôli jeho opakovanej trestnej činnosti a samozrejme aj zo strachu o život dieťaťa, nakoľko od začiatku dieťa nechcel, chcel ho dať na adopciu a vyhrážal sa smrťou. Návrhom vo veci samej sa matka domáha zverenia maloletého S. do jej osobnej starostlivosti, úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému v sume 200,-Eur mesačne a úpravy styku otca s maloletým jedenkrát do týždňa, a to každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky.
3. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov u oboch rodičov a pohovor s nimi a v závere správy uviedol, že prešetrením pomerov v domácnosti oboch rodičov neboli zistené nedostatky. Obaja rodičia majú vo svojej domácnosti vytvorené podmienky k zdravému rastu a vývinu maloletého dieťaťa. Aktuálne starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka dieťaťa. Kolízny opatrovník odporučil návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia vyhovieť čiastočne. Kolízny opatrovník odporučil, aby bol maloletý ponechaný v osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať výživným sumou 100,-Eur mesačne. Čo sa týka styku otca s maloletým, kolízny opatrovník odporučil, aby bol otec oprávnený sa s maloletým stretávať
každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.
4. Súd sa oboznámil s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, návrhom matky vo veci samej, vyjadrením otca k návrhu, správou kolízneho opatrovníka, celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav :
5. Maloletý S. má v súčasnosti X roky a X mesiacov. Pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, ktorí nežijú spolu. Maloletý býva s matkou, ktorá sa o neho riadne stará a s otcom sa pravidelne stretáva každý týždeň v stredu. Ako vyplynulo z vyjadrenia matky dieťaťa, bol to otec dieťaťa, ktorý od počiatku nejavil o dieťa náležitý rodičovský záujem a jeho správanie bolo rodičovsky nezrelé a nezodpovedné. On opakovane odchádzal od rodiny, teda aj od dieťaťa. Aj po rozchode rodičov sa jeho styk s maloletým realizoval najmä z iniciatívy matky dieťaťa, ktorá kedysi dokonca so synom chodievala za otcom dieťaťa do väzby, potom s maloletých chodila na návštevu do jeho domácnosti a po hádke so starou matkou dieťaťa ona iniciovala stretnutia otca s maloletým, dokonca ona vozievala autom aj otca dieťaťa na ich stretnutia do detského kútika v OC W., prípadne vymýšľala iný program, napr. výlet do F., opekačky a pod., pričom tieto stretnutia otca so synom sa realizujú pravidelne každý týždeň v stredu. Otec dieťaťa sám pred kolíznym opatrovníkom potvrdil, že so synom sa stretáva každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, pričom uviedol, že tento styk mu nevyhovuje a nestačí. Tiež uviedol, že on 2 roky nebol v domácnosti matky. Priznal, že v tom čase robil hlúposti. Otec dieťa má okrem iného diagnostikovanú psychiatrickú chorobu, na ktorú poukazovala matka dieťaťa, čím odôvodňovala strach o dieťa bez jej prítomnosti.
6. Podľa § 2 ods.1, 2 CMP ( z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 177 ods.1 CSP ( z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ) súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
8. Podľa § 212 ods.1 CSP ( z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.
9. Podľa § 324 ods.1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods.1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 360 ods.1, 2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
13. Podľa § 367 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
14. V danej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP), pri ktorom sa aplikuje všeobecná subsidiarita Civilného sporového poriadku (CSP) spočívajúca v koncepcii, že CSP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu. Teda tam, kde takéto odlišnosti CMP nestanovuje, uplatní sa CSP ako generálny
procesný kódex. Aj z nadpisu tretej časti CMP Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, je zrejmé, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení pre mimosporové konania s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikoval príslušné ustanovenia § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP.
15. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby výchovného operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.
16. V danej veci mal súd za to, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby okamžitého zásahu súdu neodkladným opatrením. Treba zdôrazniť, že vo všeobecnosti sa na prejednanie veci nariaďuje pojednávanie, na ktorom sa vykonáva dokazovanie a o veci samej sa rozhoduje rozsudkom. Len výnimočne, keď to vyžadujú pomery, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu a je potrebné bezodkladne upraviť pomery, možno nariadiť neodkladné opatrenie. V danej však súd nemal za osvedčené, že by bol potrebný okamžitý zásah súdu formou otcom navrhovaného neodkladného opatrenia. Ako vyplynulo z vyjadrení oboch rodičov, i zo správy kolízneho opatrovníka, styk otca s maloletým sa pravidelne realizuje aj bez súdneho rozhodnutia. Otec sa so synom stretáva každý týždeň, teda kontakt otca s maloletým pre udržiavanie ich vzťahu je zabezpečený a nie je potrebné, aby teraz okamžite nariaďoval súd otcom navrhované neodkladné opatrenie. To, že sa zrazu po podaní návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, teraz otcovi javí nimi zaužívaný styk za nedostatočný, nie je ešte dôvodom pre okamžitý zásah súdu a nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým otec teraz žiada širší styk ako ten, na ktorý je maloletý zvyknutý, a ktorým otec žiada styk bez prítomnosti matky, pričom v tomto štádiu konania nemal súd za osvedčené, že práve taký otcom navrhovaný styk by bol naozaj v najlepšom záujme dieťaťa, a to aj s poukazom na ešte veľmi nízky vek dieťaťa a jeho prirodzenú naviazať na matku pre napĺňanie potreby bezpečia dieťaťa, a v neposlednom rade tiež s prihliadnutím na psychický zdravotný stav otca dieťaťa a doterajšie nezodpovedné a rodičovsky nezrelé správanie otca dieťaťa. Je všeobecne zrejmé, že pre zdravý psychický vývoj dieťaťa je najvhodnejšie harmonické prostredie rodiny, teda súčasná prítomnosť matky i otca dieťaťa žijúcich v harmonickom spolunažívaní. Preto nemožno opomenúť, že hoci otec dieťaťa poukazoval na hrozbu ústavne garantovaných práv dieťaťa a svojich rodičovských práv, o ktoré opiera svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z doposiaľ zistených skutočností sa javí, že to bol práve otec dieťaťa, ktorý svojim absolútne nezrelým rodičovským (ale aj osobnostne nezrelým partnerským ) správaním pripravil dieťa o toto jeho právo žiť v takejto harmonickej rodine najlepšie vyhovujúcej zdravému psychickému vývoju dieťaťa, a súčasne aj seba, byť neustále nablízku dieťaťu. Jeho osobnostne a rodičovsky nezrelé správanie je dôvodom, prečo sa medzi otcom a maloletým dieťaťom nevytvorila zodpovedajúca emočná väzba. Preto za daných okolností sa teraz odvolávať na hrozbu ohrozenia práv dieťaťa a rodičovských práv v danom prípade javí ako predčasné a mierne zavadzajúce, zvlášť za situácie, že po predchádzajúcom nezaujme otca, ktorý ani sám nejavil záujem chodiť maloletého navštevovať do miesta jeho bydliska a stretnutia otca s maloletým iniciovala matka dieťaťa, ktorá na tieto stretnutia dokonca vozievala aj otca dieťaťa. Faktom je, že stretnutia otca s maloletým sa pravidelne realizujú, preto priestor je vytváranie a udržiavanie vzájomných vzťahov je daný. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite zasiahnuť vtedy, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, (napríklad ak by dieťaťu bolo bránené v styku s rodičom, s ktorým má citovú väzbu a dieťa by citovo strádalo), ale nie je účelom neodkladného opatrenia vytvoriť pre dieťa pre neho nový skutkový stav, čo sa týka dĺžky a častosti styku alebo styku bez prítomnosti matky, pretože v tomto štádiu konania nie je zrejmé, ako by dieťa na neodkladným opatrením vyvolanú zmenu reagovalo, teda či by neodkladné opatrenie bolo naozaj v najlepšom záujme dieťaťa. Nie je preto dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie na úpravu styku, pričom pre rozhodnutie o najvhodnejšej úprave styku, ktorá by za daných okolností bola v najlepšom záujme dieťaťa, bude potrebné ešte doplniť dokazovanie, čo presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).